Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 65/2012
PDF · 110.66 KB
No categories available
II. ÚS 65/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. marca 2012
predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti M. a. s., právne zastúpenej Advokátskou
kanceláriou T., B., vo veci namietaného porušenia čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
v konaní vedenom Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 2 Cob 51/2011 a takto
rozhodol:
Sťažnosť spoločnosti M. a. s., o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného
súdu Slovenskej republiky.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. februára
2012 doručená sťažnosť spoločnosti M. a. s. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci
namietaného porušenia čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
v konaní vedenom Krajským súdom v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn.
2 Cob 51/2011. Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 14. februára 2012.
Zo sťažnosti vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len
„okresný súd“) č. k. 42 Cb 349/2009-123 zo 17. augusta 2009 bola sťažovateľka ako
žalovaná zaviazaná zaplatiť žalobcovi sumu 3 165,90 € z titulu nezaplatenia ceny za práce
navyše. Rozsudkom krajského súdu č. k. 2 Cob 51/2011-144 zo 6. decembra 2011 bol
rozsudok okresného súdu potvrdený. Proti rozsudku krajského súdu sťažovateľka podala
dovolanie.
Za porušenie označeného práva považuje sťažovateľka skutočnosť, že sa
so žalobcom nikdy na žiadnych prácach navyše nedohodla, žalobcu nikdy nežiadala
o vykonanie zmeny diela, a to ani ústne, ani písomne. Sťažovateľka dokonca ani nevedela,
že existuje potreba zmeny diela a že žalobca vykonal dielo v zmenenom rozsahu. Tento fakt
potvrdzuje aj výsledok dokazovania, v ktorom nebol predložený žiadny dôkaz o vedomosti
sťažovateľky o vykonávaní zmeny diela, ale ani o tom, že by niekedy došlo k dohode
účastníkov konania o zmene diela a zmene ceny. Preto je rozsudok krajského súdu podľa
názoru sťažovateľky arbitrárny. Je tiež v rozpore so skutočným skutkovým stavom, ktorý sa
v konaní dokázal. Došlo aj k odňatiu možnosti sťažovateľke konať pred súdom.
Sťažovateľka navrhuje vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie čl. 46
ods. 1 ústavy v konaní vedenom krajským súdom pod sp. zn. 2 Cob 51/2011 s tým, aby bol
rozsudok zo 6. decembra 2011 zrušený spolu s rozsudkom okresného súdu zo 7. októbra
2010 a vec bola vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie. Domáha sa tiež náhrady trov
právneho zastúpenia vo výške 323,49 €.
Podľa zistenia ústavného súdu sťažovateľka podala proti rozsudku krajského súdu
č. k. 2 Cob 51/2011-144 zo 6. decembra 2011 dovolanie.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy, alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy
zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania.
Na rozhodnutie o podanej sťažnosti nie je daná právomoc ústavného súdu.
Ako to vyplýva z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy, právomoc ústavného súdu
poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.
Ako to sťažovateľka sama v sťažnosti uviedla, podala proti rozsudku krajského súdu
dovolanie. Podľa zistenia ústavného súdu toto tvrdenie sťažovateľky zodpovedá
skutočnosti. Vzhľadom na uvedenú situáciu v danom štádiu konania právomoc poskytnúť
ochranu označeným právam sťažovateľky má Najvyšší súd Slovenskej republiky v rámci
dovolacieho konania. Tým je zároveň vylúčená právomoc ústavného súdu.
Ústavné súdnictvo a právomoc ústavného súdu sú vybudované predovšetkým na
zásade prieskumu vecí právoplatne skončených, v ktorých protiústavnosť nemožno napraviť
iným spôsobom, teda predovšetkým procesnými prostriedkami vyplývajúcimi z príslušných
procesných noriem (Občiansky súdny poriadok). Ide o jeden zo základných princípov, ktoré
ovládajú konanie pred ústavným súdom, a to o princíp subsidiarity. Zásada subsidiarity
reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov ústavného súdu do právomoci
všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní o sťažnosti preskúmavané
Ústavný súd preto zaujal názor (podobne I. ÚS 169/09, I. ÚS 289/09,
II. ÚS 196/2010), že v prípade podania mimoriadneho opravného prostriedku (dovolania)
a súbežne podanej ústavnej sťažnosti je táto sťažnosť považovaná za prípustnú až po
rozhodnutí o dovolaní. Pritom lehota na podanie ústavnej sťažnosti bude považovaná za
zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu (porovnaj k tomu
aj rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 8. novembra 2007 vo veci Soffer v. Česká
republika, sťažnosť č. 31419/04, alebo rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva
z 12. novembra 2002 vo veci Zvolský a Zvolská v. Česká republika, sťažnosť č. 46129/99,
a jeho body 51, 53, 54).
Berúc do úvahy uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 22. marca 2012