Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 65/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. marca 2012 v senáte

zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika a zo sudcov Jána Auxta a Ľubomíra Dobríka vo veci

sťažnosti I. J., B., zastúpeného advokátkou JUDr. L. D., B., pre namietané porušenie jeho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo I. J. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é

b o l o .

2. Okresnému súdu Bratislava II p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn.

konať bez zbytočných prieťahov.

3. I. J. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom tisícpäťsto

eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava II p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Bratislava II j e p o v i n n ý uhradiť trovy právneho zastúpenia

I. J. v sume 269,58 € (slovom dvestošesťdesiatdeväť eur a päťdesiatosem centov) na účet

jeho advokátky JUDr. L. D., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) podľa § 25 ods. 3

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) uznesením č. k. -9

zo 7. februára 2012 prijal na ďalšie konanie sťažnosť I. J., B. (ďalej len „sťažovateľ“), pre

namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (ďalej len „“) a práva na prejednanie

jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti a z príloh k nej pripojených vyplýva, že 27. februára 2007 sťažovateľ

podal okresnému súdu návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorým sa od N. P. a mal. M.

Ž. domáhal zaplatenia sumy 600 000 Sk (19 916,35 €) s prísl., z titulu zmluvy o pôžičke

uzavretej s ich právnym predchodcom – poručiteľom Ľ. H. Tomuto návrhu predchádzal

návrh sťažovateľa na nariadenie predbežného opatrenia z 25. januára 2007, ktorý okresný

súd uznesením č. k. -51 z 18. mája 2007 zamietol, čo následne odvolací súd

potvrdil. Taktiež ďalší návrh sťažovateľa na nariadenie predbežného opatrenia

zo 14. januára 2008 okresný súd uznesením č. k. -101 zo 14. februára 2008

zamietol, čo odvolací súd potvrdil. Napriek tomu, že okresný súd vykonal viacero

pojednávaní – 22. apríla 2009, 10. júna 2009, 22. júla 2009 a 24. mája 2010, vo veci dosiaľ

(takmer po piatich rokoch od začatia konania) meritórne nerozhodol, čím je ohrozená aj

návratnosť pohľadávky z poskytnutej pôžičky.

Sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že okresný súd v konaní

vedenom pod sp. zn. porušil jeho základné právo podľa

a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, aby okresnému súdu prikázal vo veci konať bez

zbytočných prieťahov a zaplatiť sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €,

ako aj náhradu trov právneho zastúpenia v sume 269,58 €.

Na základe výzvy ústavného súdu sa k veci listom sp. zn. Spr. 2022/2012

z 27. februára 2012 vyjadrila predsedníčka okresného súdu, v ktorom uviedla:

„Vec napadla na tunajší súd dňa 25. 1. 2007. V období od nápadu veci do septembra

2009 možno konštatovať, že sudca konal vo veci plynulo a bez prieťahov. Od zrušenia

termínu pojednávania v septembri 2009 až dosiaľ, t. j. február 2012 však musím

s poľutovaním konštatovať, že vo veci dochádza k neodôvodneným prieťahom subjektívnym

zavinením zákonného sudcu. Z uvedeného dôvodu považujem sťažnosť sťažovateľa za

dôvodnú.“

Zo spisu okresného súdu sp. zn. , ktorý si ústavný súd vyžiadal

na previerku, vyplýva, že procesné úkony vo veci boli vykonané tak, ako ich uviedol

sťažovateľ vo svojej sťažnosti. Uznesením z 15. marca 2007 okresný súd priznal

sťažovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov. Pojednávania nariadené okresným súdom

boli odročované pre účely doplnenia dokazovania (listinné dôkazy, výsluch svedkov,

pripojenie súvisiacich spisov). Pojednávanie nariadené okresným súdom na 21. september

2009 bolo zrušené z dôvodu práceneschopnosti zákonného sudcu. Listami zo 17. septembra

2010 adresovanými S. p., Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky

a Krajskému dopravnému inšpektorátu v B. okresný súd zisťoval majetkové pomery

sťažovateľa. Uznesením z 13. januára 2012 okresný súd nariadil znalecké dokazovanie

týkajúce sa určenia pravosti podpisu Ľ. H. v zmluve o pôžičke a čestnom vyhlásení.

Predsedníčka okresného súdu v uvedenom vyjadrení a právna zástupkyňa

sťažovateľa v podaní z 8. marca 2012 uviedli, že netrvajú na verejnom ústnom pojednávaní.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného práva

zaručeného a práva zaručeného dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

V obsahu označených práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ,

).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (ako aj práva podľa dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu“ (napr. , , ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť vychádza z , ktorý súdom

prikazuje postupovať v konaní v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania tak,

aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ako aj z § 100 ods. 1 Občianskeho súdneho

poriadku, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších

návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým

aj k porušeniu základného práva podľa , v súlade so svojou doterajšou

judikatúrou (, , ) ústavný súd zohľadňuje

tri základné kritériá, ktorými sú: právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Ústavný súd

(obdobne ako Európsky súd pre ľudské práva) pritom prihliada aj na predmet sporu

(povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa.

1. Predmetom konania vedeného okresným súdom je rozhodovanie o návrhu

sťažovateľa na zaplatenie sumy 600 000 Sk (19 916,35 €) s prísl. z titulu zmluvy o pôžičke

uzavretej s právnym predchodcom odporkyne v 1. rade a odporkyne v 2. rade – poručiteľom

Ľ. H. Ústavný súd konštatuje, že po právnej stránke ide o vec, ktorá tvorí štandardnú súčasť

rozhodovacej činnosti všeobecných súdov. Ústavný súd zároveň pripúšťa čiastočnú faktickú

zložitosť veci z dôvodu potreby znaleckého dokazovania, avšak poukazuje na to, že žiadna

skutková zložitosť veci nemôže ospravedlniť doterajšiu dĺžku posudzovaného konania.

2. Pri hodnotení správania sťažovateľa ako účastníka konania ústavný súd nezistil

také okolnosti, na základe ktorých by bolo možné konštatovať, že významnou mierou

prispel k predĺženiu posudzovaného konania.

3. Posledným kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo k porušeniu

označených práv sťažovateľa, bol postup samotného okresného súdu.

Preskúmaním spisu okresného súdu sp. zn. ústavný súd zistil, že

napadnuté konanie začalo 25. januára 2007 podaním návrhu na nariadenie predbežného

opatrenia, resp. 27. februára 2007 podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu.

Z dôvodu odvolaní sťažovateľa proti rozhodnutiam okresného súdu o zamietnutí jeho

návrhov na nariadenie predbežného opatrenia sa vec od 29. júna 2007 do 12. septembra

2007 a od 16. júna 2008 do 27. novembra 2008 nachádzala na odvolacom súde. V roku

2009 okresný súd vykonal viacero pojednávaní pre účely zistenia skutkového stavu veci. Po

zrušení pojednávania pre práceneschopnosť zákonného sudcu (dĺžku ktorej zo súdneho

spisu nemožno zistiť, pozn.) nariadeného na 21. september 2009 bol ďalší termín

pojednávania stanovený na 24. máj 2010, pričom toto pojednávanie bolo z dôvodu

doplnenia dokazovania odročené na neurčito. Ústavný súd konštatuje, že po tomto období

bol okresný súd takmer rok a osem mesiacov nečinný, a to až do 13. januára 2012, keď

uznesením nariadil znalecké dokazovanie týkajúce sa určenia pravosti podpisu Ľ. H.

v zmluve o pôžičke a čestnom vyhlásení. Zo zápisnice z pojednávania konaného 10. júna

2009 (č. l. 153) vyplýva, že právny zástupca odporkyne v 1. rade už vtedy navrhol

vykonanie znaleckého dokazovania z rovnakého dôvodu. Ústavný súd preto konštatuje, že

nariadenie znaleckého dokazovania po tak dlhej dobe svedčí aj o nesústredenom postupe

okresného súdu. Hoci predmetné konanie trvá viac ako päť rokov, okresný súd vo veci

meritórne nerozhodol. Zbytočné prieťahy v napadnutom konaní napokon priznala aj

predsedníčka okresného súdu.

S prihliadnutím na všetky okolnosti daného prípadu, najmä na zistenú nečinnosť

a nesústredený postup okresného súdu, ako aj doterajšiu dĺžku posudzovaného konania

ústavný súd dospel k záveru, že v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn.

bolo porušené základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

III.

Podľa ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva a slobody porušil, vo veci

konal [podobne ].

Vzhľadom na to, že ústavný súd vyslovil, že došlo k porušeniu označených práv

sťažovateľa, prikázal okresnému súdu v konaní vedenom pod sp. zn. konať

bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku nálezu).

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie (podobne ).

Sťažovateľ v sťažnosti žiadal priznať finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €.

Podľa názoru ústavného súdu v tomto prípade prichádza do úvahy aj priznanie

finančného zadosťučinenia, pri určení ktorého ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne

okolnosti prípadu.

Vzhľadom na zistený stav konania vedeného okresným súdom pod sp. zn.

ústavný súd priznal sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume 1 500 €,

ktoré zaviazal uhradiť okresný súd (bod 3 výroku nálezu).

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom.

Právna zástupkyňa sťažovateľa si v sťažnosti uplatnila trovy konania v sume

269,58 €.

Ústavný súd podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov priznal sťažovateľovi náhradu trov konania v sume 269,58 €

z dôvodu trov právneho zastúpenia, a to za dva úkony právnej služby (príprava a prevzatie

veci a písomné vyhotovenie sťažnosti – vykonané v roku 2012) v sume po 127,16 €

a dva režijné paušály v sume po 7,63 €, ktoré zaviazal uhradiť okresný súd (bod 4 výroku

nálezu).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. marca 2012