Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 168/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. apríla 2012

predbežne prerokoval sťažnosť RNDr. G. P., B., zastúpeného advokátom Mgr. V. Š., B.,

ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa Slovenskej

republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. ,

a takto

rozhodol:

Sťažnosť RNDr. G. P. o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. marca 2012

doručená sťažnosť RNDr. G. P. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva podľa (ďalej len „“)

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „namietané konanie“).

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:

«Dňa 22. 07. 2009 bol Okresnému súdu Bratislava II (ďalej len „súd“) doručený

návrh Ing. I. C. a A. C. (ďalej len „navrhovatelia“), ktorým sa domáhali zriadenia vecného

bremena k ich stavbe stojacej na pozemku vo vlastníctve sťažovateľa.

Dňa 14. 08. 2009 súd doručil sťažovateľovi výzvu, aby sa k návrhu vyjadril.

Dňa 03. 09. 2009 sťažovateľ doručil súdu vyjadrenie k návrhu, v ktorom okrem iného

uviedol, že stavba navrhovateľov je umiestnená v záhradkárskej osade, pričom vzťahy medzi

vlastníkmi pozemkov a členmi na týchto pozemkoch zriadenej záhradkárskej osady sa

spravujú a na konanie je príslušný Obvodný pozemkový úrad.

Zároveň sťažovateľ oznámil, že Obvodný pozemkový úrad v tejto veci už aj koná.

Následne súd nariadil pojednávanie na 13. 10. 2009. Po doručení predvolania

sťažovateľ požiadal dňa 24. 09. 2009 o jeho odročenie na iný termín z dôvodu

pedagogických povinností na vysokej škole, pričom oznámil, v ktorých dňoch má

pedagogické povinnosti, aby súd pri určení nového termínu mohol na túto prekážku

prihliadnuť.

Dňa 13. 10. 2009 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo z dôvodu ospravedlnenia

sťažovateľa odročené na 26. 01. 2010.

Dňa 26. 01. 2001 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom sťažovateľ opätovne

poukázal na nedostatok právomoci súdu konať vo veci úpravy vzťahov v záhradkárskych

osadách. Pojednávanie bolo následne odročené na 22. 04. 2010.

Dna 02. 02. 2010 súd urgoval predloženie plnomocenstva udeleného advokátovi

sťažovateľa v písomnej forme a to napriek tomu, že toto bolo riadne udelené v ústnej forme

do zápisnice na pojednávaní dňa 26. 01. 2010 ( ).»

Ďalší priebeh namietaného konania sťažovateľ opísal takto:

„Dňa 03. 02. 2010 súd vyzval Obvodný pozemkový úrad Bratislava II na zapožičanie

spisu. Dňa 09. 03. 2010 súd rozhodol o pripustení zmeny návrhu.

Dňa 15. 04. 2009 právny zástupca sťažovateľa požiadal o odročenie pojednávania

z dôvodu kolízie pojednávaní.

Dňa 22. 04. 2010 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo z dôvodu ospravedlnenia

právneho zástupcu sťažovateľa odročené na 16. 09. 2010.

Dňa 16. 09. 2010 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo následne odročené

na neurčito.

Dňa 10. 01. 2011 súd vyzval Obvodný pozemkový úrad v Bratislave na oznámenie

stavu konania.

Dňa 26. 08. 2011 súd opätovne vyzval Obvodný pozemkový úrad v Bratislave

na oznámenie stavu konania.

Dňa 21. 09. 2011 súd zaslal súdny spis Krajskému súdu v Bratislave na rozhodnutie

o domnelej námietke zaujatosti, ktorá však vôbec nebola podaná.

Dňa 13. 10. 2011 Krajský súd v Bratislave spis vrátil súdu bez rozhodnutia

o námietke zaujatosti, keďže správne skonštatoval, že táto podaná nebola.

Dňa 24. 10. 2011 Obvodný pozemkový úrad v Bratislave oznámil stav konania.

Dňa 02. 11. 2011 právny zástupca sťažovateľa podal námietky zaujatosti voči

zákonnej sudkyni.

Dňa 08. 11. 2011 súd predložil spis Krajskému súdu v Bratislave na rozhodnutie

o námietke zaujatosti.

Dňa 19. 12. 2011 Krajský súd v Bratislave námietke zaujatosti vyhovel.

Dňa 27. 01. 2012 bola vec pridelené novej sudkyni.“

Sťažovateľ v sťažnosti ďalej uviedol:

«Od podania návrhu uplynuli skoro 2 roky a 8 mesiacov, napriek tomu nebolo

do dnešného dňa meritórne rozhodnuté. Už z návrhu na začatie konania sa súd dozvedel, že

ide o pozemok a stavbu v záhradkárskej osade a že teda nie je na konanie príslušný (zásada

„iura novit curia“). Na túto skutočnosť bol súd upozornený aj sťažovateľom v jeho prvom

vyjadrení. Ohľadom tejto skutkovej otázky teda panovala medzi účastníkmi konania zhoda.

Súd napriek tomu vykonával pojednávania, dopytoval sa na Obvodnom pozemkovom

úrade, napriek tomu, že najneskôr na prvom pojednávaní mal konanie zastaviť z dôvodu

nedostatku právomoci.

Medzi jednotlivými úkonmi súdu boli neprimerané časové odstupy, na nesplnenie

výzvy zo strany Obvodného pozemkového úradu súd vôbec nereagoval poriadkovými

opatreniami ( ), vykonával zmätočné úkony (výzva na doplnenie do zápisnice

udeleného plnomocenstva, predloženie neexistujúcej námietky zaujatosti odvolaciemu

súdu). Všetko tieto úkony boli nadbytočnými, nakoľko súd nemá právomoc v tejto veci

konať.»

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom

takto rozhodol:

„1. Právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 SR a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bratislava II v súdnom konaní vedenom pod sp. zn. porušené bolo...

3. Okresnému súdu Bratislava II prikazuje konať bez prieťahov...“

Ďalej sťažovateľ žiadal, aby mu ústavný súd priznal finančné zadosťučinenie v sume

700 € a úhradu trov konania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom

predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.

Podľa môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť,

ktorá je zjavne neopodstatnená.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti, ktorou sťažovateľ namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru ide

vtedy, keď namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo dôjsť k porušeniu toho

základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok

vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne

neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní

ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo

slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (,

).

Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o návrhu sťažovateľa

smerujúcom proti postupu okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. ,

ktorým boli podľa neho spôsobené zbytočné prieťahy, čím malo dôjsť aj k porušeniu jeho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. .

Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote,

preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ,

).

Z judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že nie každý prieťah v súdnom konaní

má nevyhnutne za následok porušenie základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (, ). Pojem „zbytočné prieťahy“

obsiahnutý v je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať

predovšetkým materiálne.

V prípade, ak ústavný súd zistí, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval takými

prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2

(a dohovoru), návrh odmietne ako zjavne neopodstatnený (,

, ).

Ústavný súd zo sťažnosti a z jej príloh zistil, že namietané konanie začalo

na okresnom súde 22. júla 2009 podaním návrhu na zriadenie vecného bremena k stavbe

navrhovateľov stojacej na pozemku vo vlastníctve sťažovateľa.

Ústavný súd konštatuje, že počas namietaného konania dosiaľ prebiehajúceho viac

ako dva a pol roka boli dve zo štyroch nariadených pojednávaní odročené z dôvodov

na strane sťažovateľa (13. októbra 2009 a 20. apríla 2010), čo je z pohľadu predĺženia

priebehu namietaného konania potrebné pripísať na jeho ťarchu.

Zo sťažnosti, z jej príloh a zo zistenia ústavného súdu na okresnom súde ďalej

vyplýva, že na sťažnosť sťažovateľa na prieťahy v namietanom konaní z 31. októbra 2011

predsedníčka okresného súdu vo svojej odpovedi z 25. januára 2012 právnemu zástupcovi

sťažovateľa okrem iného oznámila, že „že zákonná sudkyňa JUDr. G. S. bola v dôsledku

Vami vznesenej námietky zaujatosti uznesením Krajského súdu Bratislava č. k.

-74 zo dňa 19. 12. 2011 vylúčená z prejednávania a rozhodovania vyššie

uvádzanej veci...

S poukazom na uvedené bude vec po doručení uznesenia Krajského súdu v Bratislave

prostredníctvom elektronických prostriedkov náhodným výberom prikázaná zákonnému

sudcovi“, a ďalej predsedníčka súdu dala aj prísľub, že vec bude „v ďalšom období

vzhľadom na zabezpečenie plynulého konania a zamedzenia vzniku prieťahov v konaní

priebežne sledovať“.

Vychádzajúc z obsahu sťažnosti a z jej príloh ústavný súd v nadväznosti na uvedené

konštatuje, že využitie právneho prostriedku, na uplatnenie ktorého mal sťažovateľ právo

podľa o súdoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov, sa v posudzovanej veci z jeho pohľadu javí ako

účinný prostriedok nápravy, ktorý mal sťažovateľ k dispozícii a úspešne ho aj využil ešte

pred podaním sťažnosti ústavnému súdu.

Ústavný súd navyše v súčinnosti s okresným súdom zistil, že po vrátení súdneho

spisu z Krajského súdu v Bratislave [ďalej len „krajský súd“; (5. januára 2012)] bola

27. januára 2012 vec pridelená novej zákonnej sudkyni, ktorá po jeho naštudovaní

27. marca 2012 nariadila termín pojednávania na 27. jún 2012.

Z uvedeného vyplýva, že stav namietaného konania v čase predbežného prerokovania

sťažnosti umožňuje vysloviť názor, že podanie sťažnosti na prieťahy v konaní prispelo

k odstráneniu nežiaduceho stavu zapríčineného dovtedajším neefektívnym postupom

okresného súdu, čo z pohľadu ústavného súdu v danej veci znamená, že sťažnosť nie je ani

z tohto dôvodu opodstatnená.

Vo vzťahu k posúdeniu doterajšej dĺžky namietaného konania berúc do úvahy

uvedené, ako aj to, že súdny spis sa v súvislosti s posudzovaním námietok zaujatosti

zákonnej sudkyne uplatnených sťažovateľom nachádzal viac ako dva mesiace na krajskom

súde, ústavný súd konštatuje, že hoci doterajší postup okresného súdu v namietanom konaní

nebol celkom bez prieťahov, ich intenzita s prihliadnutím na ostatné okolnosti prerokúvanej

veci nedosiahla úroveň, ktorá by mohla znamenať porušenie základného práva sťažovateľa

na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa ,

a nevylučuje možnosť prejednania predmetnej veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru (, ).

Ústavný súd preto podľa po predbežnom

prerokovaní sťažnosti rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi sťažovateľa

na ochranu ústavnosti v nej uplatnenými nezaoberal.

Ústavný súd napokon dodáva, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci

rozhodnutej v zmysle , a preto nebráni tomu,

aby po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľ v tejto veci

za predpokladu, že by v ďalšom priebehu namietaného konania dochádzalo k zbytočným

prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. apríla 2012