Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 188/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. apríla 2012

predbežne prerokoval sťažnosť D. M., Česká republika, zastúpenej advokátom JUDr. L. D.,

M., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa postupom

Okresného súdu Prievidza v bližšie neoznačenom konaní, a takto

rozhodol:

Sťažnosť D. M. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. marca 2012

doručená sťažnosť D. M. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva podľa (ďalej len „“)

postupom Okresného súdu Prievidza (ďalej len „okresný súd“) v bližšie neoznačenom

konaní.

Sťažovateľka uviedla, že „podáva týmto sťažnosť proti Slovenskej republike –

Ministerstvo spravodlivosti..., Okresný súd Prievidza...“.

Ďalej sťažovateľka uviedla, že „podala dňa 13. 03. 2006 žalobu na vyporiadanie

zrušeného bezpodielového spoluvlastníctva manželov, zrušeného rozsudkom Okresného

súdu Prievidza v konaní č. zo dňa 27. 10. 2005...

Po viac ako 10 mesiacoch od podania návrhu podala navrhovateľka žiadosť

o pokračovanie v konaní, ktorú súd prijal ako sťažnosť.

Dňa 31. 01. 2007 Okresný súd Prievidza označil sťažnosť zo dňa 22. 01. 2007

za neopodstatnenú...

Následne, avšak v roku 2008 nariadil súd znalecké dokazovanie z odboru

stavebníctva a z odboru ekonómie.

Znalecké posudky boli vypracované v priebehu roka 2008 s dodatkom v roku 2009.

Navrhovateľka podala dňa 03. 07. 2009 stanovisko, v ktorom sa vyjadrila

k výsledkom znaleckého dokazovania s návrhom na rozhodnutie súdu...

Až dňa 16. 03. 2011 súd vydal medzitímny rozsudok, v ktorom rozhodol, že dotknutá

nehnuteľnosť nepatrí do BSM účastníkov.

Odvolanie navrhovateľky voči tomuto rozsudku bolo dňa 29. 04. 2011 odvolacím

súdom odmietnuté...

Napriek tomu, že od podania žaloby ubehlo už bezmála 6 rokov, konanie nebolo

do dnešného dňa právoplatne ukončené rozsudkom vo veci, a to aj napriek sťažnostiam

na nekonanie a opakované žiadosti o pokračovanie v konaní.“.

V závere sťažnosti sťažovateľka poukázala na to, že „K prieťahom v konaní

v žiadnom prípade neprispelo správanie sa sťažovateľky ako účastníka konania, ktorá sa

naopak sústavne domáhala pokračovania v konaní, bola aktívna, zúčastňovala sa

na pojednávaní a predkladala dôkazy.

Sťažovateľka sa preto domnieva, že takýmto postupom súdu bolo porušené jej

ústavné právo podľa ustanovenia SR, teda právo na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov a to tým, že po dobu takmer jedného roka od odvolania sa proti

medzitýmnemu rozsudku Krajskému súdu v Trenčíne sa vo veci nič nedeje. Toto ostro

kontrastuje s ustanoveniami o prerokovaní veci bez zbytočných prieťahov.

Vzhľadom k vyššie uvedenému navrhujem, aby Ústavný súd vyhovel sťažnosti

a v zmysle ustanovenia prikázal Okresnému súdu v Prievidzi, aby

vo veci konal, odstránil prieťahy v súdnom konaní a vec, v čo najkratšom možnom termíne

právoplatne ukončil.“.

Okrem toho sťažovateľka, žiada, aby jej ústavný súd priznal finančné zadosťučinenie

v sume 3 000 € a úhradu trov konania.

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa ústavný súd je viazaný návrhom

na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.

Uvedené osobitne platí v prípadoch, v ktorých sú osoby požadujúce ochranu svojich

základných práv a slobôd zastúpené kvalifikovaným právnym zástupcom, advokátom.

Povinnosti advokáta vyplývajúce zo o advokácii a o zmene

a doplnení o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení

neskorších predpisov vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je

advokát povinný vykonávať tak, aby boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie

konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené

predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými

začína konanie pred ústavným súdom (napr. , , ).

Všeobecné a osobitné náležitosti návrhu na začatie konania pred ústavným súdom

upravujú ustanovenia a .

Na základe preskúmania obsahu sťažnosti ústavný súd konštatuje, že sťažnosť

neobsahuje jasný a zrozumiteľný petit ako východisko na rozhodnutie ústavného súdu.

Formulácia použitá v závere sťažnosti, že „sťažovateľka sa preto domnieva, že týmto

postupom súdu bolo porušené...“, jednoznačne nespĺňa kritériá relevantného petitu sťažnosti

ustanovené v .

Za najväčší nedostatok sťažnosti ústavný súd považuje skutočnosť, že nielen

„v petite“, ale ani v celom texte sťažnosti nie je uvedená spisová značka konania, v ktorom

malo dôjsť k porušeniu základného práva sťažovateľky garantovaného ,

teda namietané konanie nie je jednoznačne a nespochybniteľne špecifikované.

Sťažnosť ako celok pôsobí zmätočne a neurčito a vytvára priestor na dohady

a dedukcie, čo pri uplatnení námietok týkajúcich sa porušenia označeného základného práva

sťažovateľky, ktorá je navyše v konaní pred ústavným súdom zastúpená kvalifikovaným

právnym zástupcom, nemožno akceptovať.

Ústavný súd zdôrazňuje, že také nedostatky zákonom predpísaných náležitostí, aké

má uplatnená sťažnosť, nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Nedostatok, resp.

nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí návrhu účastníka konania je v zmysle

konštantnej judikatúry ústavného súdu dôvodom odmietnutia sťažnosti podľa § 25 ods. 2

(podobne napr. , , ,

).

Na základe uvedených skutočností ústavný súd sťažnosť sťažovateľky odmietol

podľa pre nesplnenie zákonom predpísaných

náležitostí.

Predmetné rozhodnutie ústavného súdu nezakladá prekážku rozhodnutej veci, avšak

iba za predpokladu, ak nová sťažnosť podaná ústavnému súdu bude obsahovať všetky

zákonom predpísané náležitosti ustanovené v a a v čase

jej podania namietané porušovanie namietaného základného práva podľa čl. 48 ods. 2

v konaní vedenom okresným súdom bude trvať.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. apríla 2012