Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 206/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. apríla 2012

predbežne prerokoval sťažnosť J. M., K., zastúpenej advokátom JUDr. P. R., Ž., ktorou

namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. M. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. apríla 2012

doručená sťažnosť J. M., K. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. P. R.,

Ž., ktorou namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva na

prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. o neplatnosť

okamžitého skončenia pracovného pomeru a o zaplatenie sumy 992,14 €.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti okrem iného uviedla, že okresnému súdu podala

8. februára 2010 návrh na určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru

a na zaplatenie sumy 992,14 €.

Okresný súd nariadil prvé pojednávanie vo veci na 12. máj 2010. Na tomto

pojednávaní boli vypočutí účastníci konania a pojednávanie bolo odročené na 17. august

2010. V súlade s jeho závermi sťažovateľka doručila okresnému súdu 20. júla 2010 ďalšie

návrhy na vykonanie dokazovania.

Okresný súd ďalej 21. júla 2010 zrušil nariadený termín pojednávania a oznámil

účastníkom nový termín pojednávania, a to 8. november 2010. V súlade s výzvou okresného

súdu sťažovateľka spresnila svoje návrhy na dokazovanie.

Pojednávanie, ktoré okresný súd uskutočnil 8. novembra 2010, bolo odročené; ďalšie

pojednávanie vo veci sťažovateľky sa uskutočnilo 2. februára 2011, na ktorom boli vypočutí

predvolaní svedkovia. Okresný súd ďalej pojednávanie odročil na neurčito pre účely

zabezpečenia ďalších dôkazov.

Vzhľadom na nečinnosť okresného súdu sťažovateľka vyzvala 6. októbra 2011 tento

súd na nariadenie termínu pojednávania a 23. februára 2012 podala sťažnosť na prieťahy

v konaní predsedovi okresného súdu.

Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd takto rozhodol:

„Právo sťažovateľa J. M... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené

podľa a v Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd v konaní pred Okresným súdom v Žiline, č. k.: 8 C

35/2010 vo veci určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a iné

porušené bolo.

Ústavný súd zároveň v súlade s priznáva

sťažovateľke J. M... primerané finančné zadosťučinenie v celkovej výške 2 500,- Eur.

Ústavný súd Slovenskej republiky v súlade s Slovenskej

republiky prikazuje Okresnému súdu v Žiline vo veci určenia neplatnosti okamžitého

skončenia pracovného pomeru a iné konať.

Odporca je ďalej povinný uhradiť na účet právneho zástupcu... JUDr. P. R. –

advokát... titulom trov právneho zastúpenia čiastku 269,58,- Eur za 2 úkony právnej

pomoci...“

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv alebo slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2

.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide vtedy, keď namietaným postupom

všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody,

ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto

možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by

mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, ).

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote,

preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ,

).

Z judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že nie každý prieťah v súdnom konaní

má nevyhnutne za následok porušenie základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (, ). Pojem „zbytočné prieťahy“

obsiahnutý v je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať

predovšetkým materiálne.

V prípade, ak ústavný súd zistí, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval takými

prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2

(a dohovoru), návrh odmietne ako zjavne neopodstatnený (,

, ).

Ústavný súd zo sťažnosti a z jej príloh zistil, že sťažovateľka sa na prieťahy

v napadnutom konaní sťažovala sťažnosťou podanou predsedovi okresného súdu

23. februára 2012, čím využila právny prostriedok nápravy podľa § 62 ods. 1 zákona

č. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov. Pokiaľ ide o sťažnosť sťažovateľky, odpoveď okresného súdu bola 17. apríla

2012 pripravená na doručenie sťažovateľke.

Čo sa týka napadnutého konania, ústavný súd na okresnom súde zistil, že po odročení

ostatného pojednávania pre účely zabezpečenia ďalšieho dokazovania vo veci sťažovateľky

okresný súd vyzval na poskytnutie súčinnosti Všeobecnú zdravotnú poisťovňu a Sociálnu

poisťovňu, ktoré na výzvy okresného súdu reagovali 19. marca 2012, resp. 11. apríla 2012.

Ústavný súd vo vzťahu k posúdeniu doterajšej dĺžky namietaného konania, berúc

do úvahy uvedené, konštatuje, že hoci doterajší postup okresného súdu v namietanom

konaní nebol celkom bez prieťahov, ich intenzita s prihliadnutím na ostatné okolnosti

prerokúvanej veci nedosiahla úroveň, ktorá by mohla znamenať porušenie základného práva

sťažovateľky na prerokovanie jej veci bez zbytočných prieťahov podľa ,

a nevylučuje možnosť prejednania predmetnej veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru (, ). Ústavný súd preto podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde po predbežnom prerokovaní sťažnosti rozhodol tak, ako to je uvedené

vo výroku tohto rozhodnutia.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi sťažovateľky

na ochranu ústavnosti v nej uplatnenými nezaoberal.

Ústavný súd napokon dodáva, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci

rozhodnutej v zmysle , a preto nebráni tomu, aby

po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľka v tejto veci za

predpokladu, že by v ďalšom priebehu namietaného konania dochádzalo k zbytočným

prieťahom, predložila ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. apríla 2012