Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 206/2012
PDF · 135 KB
No categories available
IV. ÚS 206/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. apríla 2012
predbežne prerokoval sťažnosť J. M., K., zastúpenej advokátom JUDr. P. R., Ž., ktorou
namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 35/2010 a takto
rozhodol:
Sťažnosť J. M. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. apríla 2012
doručená sťažnosť J. M., K. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. P. R.,
Ž., ktorou namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na
prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina
(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 35/2010 o neplatnosť
okamžitého skončenia pracovného pomeru a o zaplatenie sumy 992,14 €.
Sťažovateľka vo svojej sťažnosti okrem iného uviedla, že okresnému súdu podala
8. februára 2010 návrh na určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru
a na zaplatenie sumy 992,14 €.
Okresný súd nariadil prvé pojednávanie vo veci na 12. máj 2010. Na tomto
pojednávaní boli vypočutí účastníci konania a pojednávanie bolo odročené na 17. august
2010. V súlade s jeho závermi sťažovateľka doručila okresnému súdu 20. júla 2010 ďalšie
návrhy na vykonanie dokazovania.
Okresný súd ďalej 21. júla 2010 zrušil nariadený termín pojednávania a oznámil
účastníkom nový termín pojednávania, a to 8. november 2010. V súlade s výzvou okresného
súdu sťažovateľka spresnila svoje návrhy na dokazovanie.
Pojednávanie, ktoré okresný súd uskutočnil 8. novembra 2010, bolo odročené; ďalšie
pojednávanie vo veci sťažovateľky sa uskutočnilo 2. februára 2011, na ktorom boli vypočutí
predvolaní svedkovia. Okresný súd ďalej pojednávanie odročil na neurčito pre účely
zabezpečenia ďalších dôkazov.
Vzhľadom na nečinnosť okresného súdu sťažovateľka vyzvala 6. októbra 2011 tento
súd na nariadenie termínu pojednávania a 23. februára 2012 podala sťažnosť na prieťahy
v konaní predsedovi okresného súdu.
Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd takto rozhodol:
„Právo sťažovateľa J. M... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd v konaní pred Okresným súdom v Žiline, č. k.: 8 C
35/2010 vo veci určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a iné
porušené bolo.
Ústavný súd zároveň v súlade s čl. 127 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky priznáva
sťažovateľke J. M... primerané finančné zadosťučinenie v celkovej výške 2 500,- Eur.
Ústavný súd Slovenskej republiky v súlade s čl. 127 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky prikazuje Okresnému súdu v Žiline vo veci určenia neplatnosti okamžitého
skončenia pracovného pomeru a iné konať.
Odporca je ďalej povinný uhradiť na účet právneho zástupcu... JUDr. P. R. –
advokát... titulom trov právneho zastúpenia čiastku 269,58,- Eur za 2 úkony právnej
pomoci...“
II.
Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv alebo slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide vtedy, keď namietaným postupom
všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody,
ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi
označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou, porušenie
ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto
možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil
žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by
mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05).
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote,
preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98,
Z judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že nie každý prieťah v súdnom konaní
má nevyhnutne za následok porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (III. ÚS 199/02, I. ÚS 154/03). Pojem „zbytočné prieťahy“
obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať
predovšetkým materiálne.
V prípade, ak ústavný súd zistí, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval takými
prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2
ústavy (a čl. 6 ods. 1 dohovoru), návrh odmietne ako zjavne neopodstatnený (I. ÚS 38/04,
III. ÚS 24/04, III. ÚS 372/06).
Ústavný súd zo sťažnosti a z jej príloh zistil, že sťažovateľka sa na prieťahy
v napadnutom konaní sťažovala sťažnosťou podanou predsedovi okresného súdu
23. februára 2012, čím využila právny prostriedok nápravy podľa § 62 ods. 1 zákona
č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov. Pokiaľ ide o sťažnosť sťažovateľky, odpoveď okresného súdu bola 17. apríla
2012 pripravená na doručenie sťažovateľke.
Čo sa týka napadnutého konania, ústavný súd na okresnom súde zistil, že po odročení
ostatného pojednávania pre účely zabezpečenia ďalšieho dokazovania vo veci sťažovateľky
okresný súd vyzval na poskytnutie súčinnosti Všeobecnú zdravotnú poisťovňu a Sociálnu
poisťovňu, ktoré na výzvy okresného súdu reagovali 19. marca 2012, resp. 11. apríla 2012.
Ústavný súd vo vzťahu k posúdeniu doterajšej dĺžky namietaného konania, berúc
do úvahy uvedené, konštatuje, že hoci doterajší postup okresného súdu v namietanom
konaní nebol celkom bez prieťahov, ich intenzita s prihliadnutím na ostatné okolnosti
prerokúvanej veci nedosiahla úroveň, ktorá by mohla znamenať porušenie základného práva
sťažovateľky na prerokovanie jej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy,
a nevylučuje možnosť prejednania predmetnej veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru (III. ÚS 24/04, III. ÚS 67/04). Ústavný súd preto podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde po predbežnom prerokovaní sťažnosti rozhodol tak, ako to je uvedené
vo výroku tohto rozhodnutia.
Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi sťažovateľky
na ochranu ústavnosti v nej uplatnenými nezaoberal.
Ústavný súd napokon dodáva, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci
rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby
po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľka v tejto veci za
predpokladu, že by v ďalšom priebehu namietaného konania dochádzalo k zbytočným
prieťahom, predložila ústavnému súdu novú sťažnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 19. apríla 2012