Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 95/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. apríla 2012

predbežne prerokoval sťažnosť J. T., K., t. č. vo výkone väzby, zastúpeného advokátom

JUDr. V. K., K., vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 17 ods. 2 a 5

, práva podľa a 4 a a 3 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práv podľa čl. 8 ods. 2 a 5 Listiny

základných práv a slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením z 25. marca 2011 a postupom Krajského súdu v Košiciach

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením zo 7. apríla 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. T. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) bola 15. júna

2011 doručená sťažnosť J. T. (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia

základného práva podľa a 5 (ďalej len „“),

práva podľa čl. 5 ods. 2 a 4 a čl. 6 ods. 1 a 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práv podľa čl. 8 ods. 2 a 5 Listiny základných

práv a slobôd (ďalej len „listina“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 25. marca 2011

a postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod

sp. zn. a jeho uznesením zo 7. apríla 2011.

2. Z obsahu podanej sťažnosti vyplýva, že uznesením okresného súdu sp. zn.

z 25. marca 2011 bol sťažovateľ vzatý do väzby z dôvodov podľa

písm. a) a e) . Pre podanie sťažnosti sťažovateľom o väzbe rozhodol

krajský súd uznesením sp. zn. zo 7. apríla 2011 tak, že sťažnosť zamietol.

3. K namietanému postupu a rozhodnutiu okresného súdu sťažovateľ uviedol, že

napádané uznesenie je vydané nedôvodne, vychádza z neznalosti veci, je absolútne

nesprávne a nelogické, považuje ho za účelové a zaujaté a bolo vydané prinajmenšom

predčasne bez naplnenia zákonných podmienok.

Sťažovateľ uviedol, že jeho väzba začala plynúť 24. marca 2011 o 10.00 h, a to

prevzatím útvarom Policajného zboru na hraniciach s Českou republikou. Dôvody väzby

posúdil sudca pre prípravné konanie okresného súdu podľa ustanovenia § 71 ods. 2 písm. a)

a e) . Do väzby bol vzatý ako obvinený pre trestný čin podľa

ods. 1 (č. ), pre trestný čin podľa a

(č. ) a pre trestný čin podľa a Trestného

Pre totožné skutky už bol vo väzbe v roku 2008, a to na základe

uznesenia sudkyne pre prípravné konanie okresného súdu JUDr. M. H. sp. zn.

z 21. júna 2008.

4. V napadnutom konaní namietal rozhodovanie nezákonným sudcom. Nebolo mu

známe, z akej pozície a v akom postavení rozhodoval o väzbe sudca okresného súdu

JUDr. M. H.

V tejto trestnej veci bol vzatý do väzby už v roku 2008 a 11. novembra 2008 bola

podaná obžaloba na okresnom súde pod sp. zn. . Sudca, ktorému bola vec

pridelená (JUDr. Ľ. V.), rozhodol 26. januára 2009 tak, že vec vracia prokurátorovi

do prípravného konania a toto rozhodnutie bolo potvrdené aj uznesením krajského súdu

sp. zn. z 26. marca 2009.

Práve sudca JUDr. Ľ. V. vydal neskôr 13. januára 2011 európsky zatýkací rozkaz

(ďalej aj „EZR“) sp. zn. , na základe ktorého bol vzatý 25. marca 2011

do väzby, o ktorej už rozhodoval iný „tzv. zákonný sudca pre prípravné konanie“

JUDr. M. H.

«Je otázne ako môže vzniknúť tzv. „zákonný“ stav, kedy mám vo veci pod sp. zn.

dvoch „tzv. zákonných“ sudcov - JUDr. Ľ. V., ktorému bola po podaní obžaloby

ako predsedovi senátu pridelená vec sp. zn. a ktorý ako sudca pre prípravné

konanie vydal dňa 13. januára 2011 práve pod sp. zn. európsky zatýkací rozkaz

a JUDr. M. H., ktorý je označený v uznesení o vzatí do väzby ako predseda senátu, aj ako

súd a aj ako sudca pre prípravné konanie. JUDr. M. H. vystupuje ako sudca pre prípravné

konanie aj v súčasnosti.

Namietal som, že pri rozhodovaní bolo porušené moje právo na zákonného sudcu,

ktoré je garantované v , dohovoru, , 2 a 5 ako aj

čl. 8 ods. 2 a 5 listiny.»

5. Sťažovateľ ďalej uviedol, že 23. decembra 2010 bol v Prahe zadržaný na základe

európskeho zatýkacieho rozkazu sp. zn. vydaného Okresným súdom

Košice II (sudca JUDr. K.) 27. júla 2010 v trestnej veci pre zločin všeobecného ohrozenia

podľa . V konaní pred súdom v Prahe sa 24. decembra 2010

vzdal zásady špeciality a požiadal o okamžité transportovanie na územie Slovenskej

republiky.

Keďže na súdoch má rozpojednávané aj iné živé trestné veci a bol na základe EZR

vydaného Okresným súdom Košice II zadržaný v Prahe, podľa názoru sťažovateľa sa

prokuratúra „uponáhľala“ (keďže sa vzdal uplatnenia zásady špeciality) a následne podala

na súdy nezákonné a zbytočné návrhy na vydanie ďalších štyroch EZR [1. sp. zn.

okresný súd (sudca JUDr. V.) pre trestný čin vraždy; 2. sp. zn.

Okresný súd Trebišov (sudca JUDr. S.) pre trestný čin krádeže; 3. sp. zn.

okresný súd (sudca JUDr. H.) pre trestný čin podvodu; 4. sp. zn. okresný súd

(sudca JUDr. M.) pre trestný čin marenia spravodlivosti].

Sťažovateľ sa domnieva, že nie je možné vydať zatykač voči už väzobne stíhanej

osobe, ak o tejto väzbe majú vedomosť prokuratúra a súdy. Nebol dôvod na ich vydanie,

a ak už existovala potreba na riešenie situácie, ktorá vznikla, tak vzniknutý stav sa mal riešiť

žiadosťou o vydanie dodatočných súhlasov, a nie vydaním a expedovaním štyroch EZR.

Neexistovala potreba vyžiadania z Českej republiky na základe štyroch následných

EZR, keďže sťažovateľ bol zadržaný, umiestnený v predbežnej vydávacej väzbe, vzdal sa

uplatnenia zásady špeciality a bol vyžiadaný justičnými orgánmi Slovenskej republiky

na základe EZR vydaného Okresným súdom Košice II pod sp. zn. dňa

27. júla 2010.

Sťažovateľ zároveň poukázal na to, že z napadnutého uznesenia okresného súdu

nevyplývalo, ako sa v rozhodnutí súd vysporiadal so znením ustanovenia § 8 zákona

č. o európskom zatýkacom rozkaze, pretože „len ministerstvo spravodlivosti

môže rozhodnúť pokynom, ktorému súdu bude vydaná osoba odovzdaná, ak je vydaných

rôznymi súdmi viacero európskych zatýkacích rozkazov“.

Absencia takéhoto pokynu spôsobuje nezákonnosť rozhodnutia. Sťažovateľovi ani

jeho obhajcovi pri vzatí do väzby nebol tlmočený pokyn Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky, prečo bol sťažovateľ odovzdaný práve okresnému súdu, a nie

napríklad sudcovi JUDr. K. z Okresného súdu Košice II, ktorý vydal prvý EZR pod sp. zn.

už 27. júla 2010.

6. K dôvodom väzby sťažovateľ namietal, že po vrátení trestnej veci súdom

do prípravného konania v roku 2009 existovala evidentná dvojročná nečinnosť

vyšetrovateľa. Poukázal na uznesenie krajského súdu sp. zn. z 5. decembra

2008, v ktorom je jednoznačne uvedené, aké dôkazy mal po vrátení veci vyšetrovateľ

vykonať. Žiaden z týchto úkonov nevyžadoval prítomnosť sťažovateľa. Vyšetrovateľ

úmyselne a jednoznačne ignoroval všetky súdom nariadené úkony na objasnenie veci

a neurobil vo veci vôbec nič. Počas jeho pracovného pobytu v zahraničí (Česká republika,

Francúzsko, Nemecko) bol v neustálom kontakte so svojím obhajcom a prostredníctvom

neho zabezpečoval plynulosť všetkých trestných konaní. Tvrdenia orgánov činných

v trestnom konaní, ktoré majú deklarovať jeho vyhýbanie sa trestnému stíhaniu, považuje

za nepravdivé a účelové.

Popiera, že by po prepustení z väzby (r. 2008) spáchal úmyselný trestný čin.

Do rozhodovania o väzbe mu nebolo doručené žiadne uznesenie o vznesení obvinenia,

a teda sa ani nemal možnosť brániť proti niečomu, o čom nevie. Teda bol vzatý do väzby

pre dôvod podľa ustanovenia bez toho, aby mu bolo

bezodkladne doručené uznesenie o vznesení obvinenia, ktoré podľa súdu odôvodňuje

použitie väzobného dôvodu podľa ustanovenia .

7. K napadnutému postupu a rozhodnutiu krajského súdu uviedol, že rozhodnutie

krajského súdu o sťažnosti proti vzatiu do väzby bolo učinené 7. apríla 2011

v doobedňajších hodinách na neverejnom zasadnutí. Písomné vyhotovenie bolo okresnému

súdu postúpené 13. apríla 2011 a jeho obhajcovi bolo doručené 16. apríla 2011.

Napadnuté uznesenie považuje za „sporné, nesprávne a pravdepodobne je toto

uznesenie aj vydané v rozpore so zákonnými ustanoveniami a ustálenými procesnými

postupmi, keďže krajský súd zamietol dňa 07. 04. 2011 v doobedňajších hodinách moju

sťažnosť proti vzatiu do väzby, no ja som odôvodnenie sťažnosti poslal na súd

prostredníctvom obhajcu faxom až o 17.00 hod. dňa 07. 04. 2011“. To znamená, že krajský

súd rozhodol skôr a bez toho, aby poznal jeho postoj k veci. Dôvody, na základe ktorých

odvolací súd zamietol sťažnosť, už boli ustálené odvolacím súdom v doobedňajších

hodinách, preto je nezvyčajné, akým spôsobom sa vlastne do napadnutého uznesenia dostali

tvrdenia z písomnej sťažnosti, ktoré neboli súdu v čase rozhodovania známe.

Následné vyjadrenia, názory, resp. stanoviská odvolacieho súdu v písomnom

odôvodnení k dôvodom písomnej sťažnosti, nemajú procesnú relevanciu, keďže neboli

sťažnostné dôvody krajskému súdu v čase rozhodovania známe: „Ak odvolací súd rozhodne

rýchlo bez toho, aby počkal na odôvodnenie mojej sťažnosti - s tým, až taký problém

nemám, aj keď to je porušenie práva, ale ak v písomnom odôvodnení uznesenia sú

znegované moje relevantné názory zo sťažnosti, ktoré nemal odvolací súd k dispozícii v čase

jeho rozhodovania, tak taký postup odvolacieho súdu odporuje zaužívanému procesnému

postupu a zákonu.“

8. Sťažovateľ vo vzťahu k napadnutému uzneseniu krajského súdu ďalej namietol, že

v odvolacom senáte rozhodovala JUDr. M. H., ktorá aj vypracovala písomné odôvodnenie.

Táto skutočnosť spôsobuje absolútnu nezákonnosť tohto uznesenia, keďže sudkyňa H. mala

byť zo zákona vylúčená z rozhodovania veci v odvolacom senáte.

V sťažnosti uvádza: „Práve JUDr. M. H. pôsobila v roku 2008 ako zákonná sudkyňa

pre prípravné konanie Okresného súdu Košice I, v rovnakej trestnej veci a pre tie isté

skutky, pre ktoré som bol opätovne vzatý do väzby dňa 25. 03. 2011. Práve JUDr. M. H. ako

sudkyňa pre prípravné konanie ma Uznesením pod sp. zn. zo dňa 21. 06. 2008

vzala do väzby v totožnej veci ako obvineného pre trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1

(č. ) účinného do 31. 12. 2005, pre trestný čin vydierania

podľa , (č. ) účinného do

31. 12. 2005 a pre trestný čin krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1, ods. 3) Trestného

. A aj táto sudkyňa mi ako sudkyňa pre prípravné konanie až do

podania obžaloby (po podaní obžaloby vec napadla už senátu JUDr. V.) zamietala všetky

moje žiadosti o prepustenie z väzby...

Pokiaľ JUDr. H. mala v roku 2008 ako sudkyňa pre prípravné konanie na moje

väzobné stíhanie kladný názor, tento názor si preniesla aj do odvolacieho senátu a takýto

stav je poznačený nezákonnosťou. Zo zákona vylúčený sudca nesmie prejednávať na

druhom stupni vec, ktorú mal predtým pridelenú ako zákonne ustanovený sudca pre

prípravné konanie na prvom stupni. Je tomu tak najmä preto, aby sa predišlo

pochybnostiam o možnosti zaujatosti sudcu.“

9. Z dôvodu porušenia základných a iných práv sťažovateľ navrhol zároveň priznanie

finančného zadosťučinenia vo výške 5 000 €, pretože „Okresný súd Košice I sa zásadne

pričinil o negatívny stav, ktorý som opísal vo svojej sťažnosti. Tým, že neakceptoval mnou

namietané zásadné porušenia zákona, zapríčinil nezákonný stav, ktorý stále trvá a ja som

neustále držaný v nezákonnej väzbe. Na druhej strane je však nutné dodať, že Krajský súd

v Košiciach uznesením pod sp. zn. , ktorým rozhodoval o mojej sťažnosti

v odvolacom konaní, mohol sám napraviť nezákonný stav a zrušiť v celom rozsahu

uznesenie nezákonného sudcu pre prípravné konanie. Namiesto toho len znásobil porušenia

mojich práv, rozhodol v nezákonnom zložení a nezákonným postupom resp. spôsobom.

Tu nechávam na zvážení Ústavného súdu SR, koho určí ako povinného a v akom rozsahu,

pokiaľ mi prizná finančné zadosťučinenie.“.

10. Sťažovateľ v závere sťažnosti navrhuje, aby ústavný súd jeho sťažnosť prijal

na ďalšie konanie a aby následne nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo J. T. na zákonného a nezaujatého sudcu podľa čl. 5 ods. 4

Dohovoru..., a 5 ..., ako aj a 5 Listiny... bolo porušené

postupom, zásahmi a rozhodnutím Okresného súdu Košice I pod sp. zn. zo dňa

25. 03. 2011 a Krajského súdu v Košiciach pod sp. zn. zo dňa 07. 04. 2011.

2. Základné právo J. T. oboznámiť sa bez meškania a zrozumiteľne s obvinením proti

nemu pred rozhodovaním o väzbe podľa čl. 5 ods. 2 a čl. 6 ods. 3 Dohovoru... a čl. 17 ods.

2 a 5 ..., bolo porušené postupom a rozhodnutím Okresného súdu Košice I pod sp. zn.

zo dňa 25. 03. 2011.

3. Základné právo J. T. na spravodlivé konanie podľa čl. 5 ods. 4 a čl. 6 ods. 1

Dohovoru..., bolo porušené postupom, zásahmi a rozhodnutím Okresného súdu Košice I

pod sp. zn. zo dňa 25. 03. 2011 a Krajského súdu v Košiciach pod sp. zn.

zo dňa 07. 04. 2011.

4. Základné právo J. T. na osobnú slobodu podľa ... bolo

porušené postupom, zásahmi a rozhodnutím Okresného súdu Košice I pod sp. zn.

zo dňa 25. 03. 2011 a Krajského súdu v Košiciach pod sp. zn.

zo dňa 07. 04. 2011.

5. Uznesenie Okresného súdu Košice I pod sp. zn. zo dňa 25. 03. 2011

a Uznesenie Krajského súdu v Košiciach pod sp. zn. zo dňa 07. 04. 2011

zrušuje a Okresnému súdu Košice I prikazuje, aby prepustil J. T. neodkladne z väzby

na slobodu.

6. Sťažovateľovi J. T. priznáva primerané zadosťučinenie v celkovej výške 5.000,- €,

ktoré mu je povinný Okresný súd Košice I vyplatiť vo výške 2.000,- € a Krajský súd

v Košiciach vo výške 3.000,- € do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

7. Okresný súd Košice I je povinný uhradiť sťažovateľovi J. T. trovy právneho

zastúpenia na účet jeho právneho zástupcu JUDr. V. K. do 30 dní od právoplatnosti tohto

nálezu.“

11. Činnosťou ústavného súdu bolo zistené, že sťažovateľ bol na základe príkazu

vydaného okresným súdom 23. februára 2012 prepustený z väzby.

II.

12. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy

zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

13. K namietanému porušeniu práva na zákonného a nezaujatého sudcu podľa

dohovoru, a 5 a a 5 listiny postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozhodnutím

z 25. marca 2011

13.1 Sťažovateľ namieta, že rozhodnutie okresného súdu o vzatí do väzby bolo

uskutočnené nezákonným sudcom z dôvodov, že (i) o jeho vzatí do väzby nerozhodoval

sudca, ktorý vydal európsky zatýkací rozkaz, a (ii) o podanej sťažnosti proti uzneseniu

o vzatí do väzby rozhodovala sudkyňa, ktorá v minulosti rozhodovala o jeho vzatí do väzby.

Zo stabilnej judikatúry ústavného súdu je zrejmé, že za zákonného sudcu treba

považovať sudcu, ktorý spĺňa zákonom určené predpoklady na výkon sudcovskej funkcie,

bol natrvalo alebo dočasne pridelený na výkon funkcie k určitému súdu, jeho funkcia

nezanikla a bol určený na prerokovanie konkrétnej veci v súlade s rozvrhom práce súdu

(). Inak vyjadrené, zákonným sudcom je sudca (samosudca alebo člen senátu)

miestne, vecne a funkčne príslušného súdu, ktorý má vo veci konať podľa rozvrhu práce

prijatého v súlade so zákonom (pozri napr. , , ,

, ).

Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) týkajúcej sa práv

zaručených čl. 6 ods. 1 dohovoru vyplýva, že zákonnosť súdu musí byť okrem iného

založená na jeho zložení. Súd zriadený zákonom musí byť teda obsadený zákonným

spôsobom (napr. rozsudok ESĽP vo veci Buscarini v. San Marino zo 4. mája 2000).

13.2 Vo vzťahu k námietke zákonného sudcu v súvislosti s vydaním európskeho

zatýkacieho rozkazu (i) ústavný súd uvádza, že o väzbe sťažovateľa v štádiu prípravného

konania a vo vydávacom konaní rozhodoval v zmysle ustanovení sudca

pre prípravné konanie. Konkrétne podľa rozvrhu práce okresného súdu na rok 2011 bol ním

službukonajúci sudca okresného súdu JUDr. M. H.

Podľa o európskom zatýkacom rozkaze (ďalej len

„zákon o EZR“) útvar Policajného zboru určený ministrom vnútra Slovenskej republiky

(ďalej len „príslušný útvar Policajného zboru“) vydanú osobu prevezme a bezodkladne

odovzdá súdu, ktorý vydal európsky zatýkací rozkaz (odsek 1).

Ak sa osoba vydáva na základe európskych zatýkacích rozkazov viacerých súdov,

odovzdá sa súdu podľa pokynu ministerstva spravodlivosti, ktoré zohľadní všetky okolnosti,

najmä závažnosť a miesto spáchania činu, dátum vydania a účel vydania európskeho

zatýkacieho rozkazu (odsek 2).

V súvislosti s osobou sťažovateľa bolo vydaných súdmi v Slovenskej republike

viacero (päť) európskych zatýkacích rozkazov. Podľa zistení ústavného súdu bol sťažovateľ

na základe dohody orgánov vykonávajúcich odovzdanie (útvar Policajného zboru SIRENE,

resp. útvar INTERPOL), ako aj zainteresovaných súdov odovzdaný na rozhodnutie o vzatí

do väzby okresnému súdu a jeho službukonajúcemu sudcovi pri zohľadnení najmä

závažnosti spáchaného skutku (v danom prípade kvalifikovaný ako trestný čin vraždy podľa

), čím boli naplnené aj predpoklady

ustanovené § 8 zákona o EZR.

13.3 K námietke zákonného sudcu v súvislosti s rozhodovaním o podanej sťažnosti

proti uzneseniu o vzatí do väzby sudkyňou, ktorá v už v minulosti (v roku 2008)

rozhodovala v danom konaní o vzatí sťažovateľa do väzby (ii), ústavný súd nemá

pochybnosti o aplikácii , v zmysle ktorého je sudca pri

rozhodovaní na súde vyššieho stupňa vylúčený, ak sa zúčastnil rozhodovania vo veci na

súde nižšieho stupňa a naopak.

V danom prípade však ide o rozhodovanie o väzbe, ktoré vyžaduje na naplnenie jej

dôvodov splnenie celého radu zákonných podmienok meniacich sa v čase a pod vplyvom

rôznych skutkových okolností. Z tohto dôvodu nie je možné súhlasiť s názorom

sťažovateľa, že sudkyňa, ktorá v minulosti rozhodovala o vzatí sťažovateľa do väzby a ktorá

už v pozícii sudkyne odvolacieho senátu v rovnakej väzobnej veci si preniesla svoj „kladný

názor“ na väzbu sťažovateľa aj do odvolacieho senátu. Každé ďalšie rozhodovanie o väzbe

jedného obvineného predstavuje de facto rozhodovanie s možnými úplne odlišnými

parametrami skutkových a právnych podmienok a pripustením opaku by zákonný sudca

nemohol rozhodovať napríklad o opakovanom prepustení, resp. predĺžení väzby.

13.4 V tejto časti považoval ústavný súd sťažnosť za zjavne neopodstatnenú.

14. K namietanému porušeniu práva sťažovateľa oboznámiť sa bez meškania

a zrozumiteľne s obvinením proti nemu pred rozhodovaním o väzbe podľa čl. 5 ods. 2

a dohovoru a a 5 postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho rozhodnutím z 25. marca 2011

14.1 Podľa § 5 ods. 5 zákona o EZR Európsky zatýkací rozkaz musí obsahovať

a) meno a priezvisko vyžiadanej osoby, ďalšie osobné údaje umožňujúce jeho

identifikáciu, údaje o štátnej príslušnosti, a ak sú k dispozícii, fotografiu a odtlačky prstov,

b) identifikačné údaje príkazu na zatknutie, medzinárodného zatýkacieho rozkazu

alebo iného vykonateľného rozhodnutia s rovnakým účinkom, alebo vykonateľného

rozhodnutia, ktorým bol uložený trest odňatia slobody,

c) údaje o dĺžke uloženého trestu, ak bola vyžiadaná osoba právoplatne odsúdená,

alebo zákonom ustanovený rozsah sankcie, ktorú možno uložiť za daný skutok,

d) opis skutkových okolností, za ktorých bol trestný čin spáchaný, vrátane času,

miesta a miery účasti vyžiadanej osoby na trestnom čine,

e) skutkovú podstatu a právnu kvalifikáciu trestného činu,

f) názov, adresu, číslo telefónu a faxu a elektronickú adresu orgánu, ktorý európsky

zatýkací rozkaz vydal,

g) meno, priezvisko, odtlačok úradnej pečiatky a podpis zástupcu orgánu, ktorý

európsky zatýkací rozkaz vydal.

14.2 Pokiaľ sťažovateľ namieta nesprávnosť dôvodu opätovnej väzby podľa § 71

ods. 2 písm. e) (spáchanie ďalšieho trestného činu) tým, že mu nebolo

doručené uznesenie o vznesení obvinenia, ktoré odôvodňuje použitie tohto väzobného

dôvodu ústavný súd poznamenáva poukazujúc predovšetkým na citované ustanovenia § 5

ods. 5 písm. d) až f) zákona o EZR, že sťažovateľ sa mal možnosť oboznámiť s obvinením

v rámci konania o európskom zatýkacom rozkaze Okresného súdu Košice II sp. zn.

, z tohto dôvodu je sťažnosť aj v tejto časti zjavne neopodstatnená.

15. K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 5 ods. 4

dohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho rozhodnutím zo 7. apríla 2011 v súvislosti s rozhodnutím o sťažnosti obvineného

proti uzneseniu o vzatí do väzby bez dispozície s odôvodnením sťažnosti

15.1 Námietka sťažovateľa smeruje k pochybeniu v konaní krajského súdu

spočívajúceho na tom skutkovom základe, že na neverejnom zasadnutí krajský súd rozhodol

bez dispozície s písomným odôvodnením podanej sťažnosti, pričom v písomnom

vyhotovení svojho rozhodnutia už na jednotlivé dôvody sťažovateľa reagoval.

15.2 Aj v tejto časti považuje ústavný súd sťažnosť za zjavne neopodstatnenú.

15.3 Podľa ak podáva sťažnosť prokurátor, orgán

sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately alebo obhajca za obvineného alebo

vo vlastnom mene, musí byť sťažnosť zároveň odôvodnená, s výnimkou sťažnosti

prokurátora proti uzneseniu o nevzatí obvineného do väzby.

Podľa pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený

orgán

a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal

sťažnosť, a

b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

15.4 V zmysle je zákonnou povinnosťou obhajcu

obvineného aj odôvodniť podanú sťažnosť proti rozhodnutiu, no zákonná úprava nesplnenie

tejto povinnosti žiadnym spôsobom nesankcionuje. Následkom toho je povinnosťou

nadriadeného orgánu (krajského súdu) bez ohľadu na odôvodnenie alebo neodôvodnenie

podanej sťažnosti v zmysle preskúmať správnosť výrokov

napadnutého uznesenia [písm. a)] a konania predchádzajúceho týmto výrokom [písm. b)].

Sťažovateľom uvedený nedostatok tak nespôsobuje priamo ani nepriamo

nesprávnosť výroku rozhodnutia, ktorý by sa dal kvalifikovať ako podstatná vada konania

práve v súvislosti s uplatnením revízneho princípu, t. j. plného prieskumu sťažnosti

zo všetkých hľadísk bez ohľadu na to, či tieto hľadiská sú alebo nie sú v sťažnosti uvedené,

a jednak správnosť postupu konania, ktoré napadnutým výrokom predchádzalo, a to

z hľadiska všetkých chýb, ktoré mohli spôsobiť nesprávnosť napadnutých výrokov

uznesenia (opäť bez ohľadu na to, či sú v sťažnosti uvedené a konkretizované alebo nie).

Skutočnosť, že krajský súd pri písomnom vyhotovení reagoval na námietky

sťažovateľa predložené až po vynesení rozhodnutia, nemožno s poukazom na už uvedené

považovať za spôsobilé vyvolať porušenie základných práv podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru,

a to už ani z toho dôvodu, že podľa názoru ústavného súdu v okolnostiach danej veci by

odôvodnenie napadnutého uznesenia bolo ústavne konformné aj bez dispozície s písomným

odôvodnením podanej sťažnosti. Inak povedané, krajský súd vychádzajúc z trestného spisu

sa v napadnutom uznesení mohol zaoberať aj námietkami, ktoré boli tiež dodatočne

artikulované aj v písomnom odôvodnení sťažovateľa.

16. Berúc do úvahy uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2

tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. apríla 2012