Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 182/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. apríla 2012

predbežne prerokoval sťažnosť P. K., L., zastúpeného Advokátskou kanceláriou A., s. r. o.,

K., v mene ktorej koná konateľ a advokát Mgr. R. R., vo veci namietaného porušenia jeho

základného práva na súdnu ochranu podľa a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn.

zo 14. marca 2012 a jeho postupom v tomto konaní a takto

rozhodol:

Sťažnosť P. K. o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. apríla 2012

doručená sťažnosť P. K., L. (ďalej len „sťažovateľ“), doplnená písomným podaním

doručeným ústavnému súdu 20. apríla 2012, vo veci namietaného porušenia jeho

základného práva na súdnu ochranu podľa (ďalej

len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom a rozsudkom

Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. zo 14. marca

2012 (ďalej len „napadnutý rozsudok“).

Zo sťažnosti vyplýva, že „krajský súd v Žiline v konaní č. svojim

rozsudkom zo dňa 14.03.2012 v právnej veci žalobcu M., a.s., so sídlom B., proti

žalovanému P. K., bytom L. (sťažovateľ)..., o zaplatenie 91.526,58 EUR s príslušenstvom,

v štádiu námietok žalovaného proti zmenkovému platobnému rozkazu, o odvolaní

žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. -395 zo dňa

23.03.2010 potvrdil rozsudok Okresného súdu Žilina a žalovaného zaviazal k náhrade trov

odvolacieho konania“.

Sťažovateľ v sťažnosti adresovanej ústavnému súdu namieta, že mu „konaním

krajského súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom a bola porušená zásada rovnosti

zbraní v konaní a kontradiktórnosť konania“. V tejto súvislosti sťažovateľ poukazoval na to,

že krajský súd doručil vyjadrenie žalobcu v ten istý deň, keď vyhotovil oznámenie

o vyhlásení rozhodnutia v napadnutom konaní. Sťažovateľ argumentuje, že „takýmto

postupom krajského súdu bolo zmarené právo sťažovateľa vyjadriť sa k podaniu žalobcu,

pretože aj keby sa sťažovateľ písomne k nemu nevyjadril, tak je evidentné, že krajský súd

svoje rozhodnutie už mal prejudikované, nakoľko oznámenie o vyhlásení rozsudku bolo

vyhotovené v deň doručenia žalobcu sťažovateľovi“. V uvedenom videl sťažovateľ porušenie

rovnosti účastníkov v konaní, ako aj porušenie princípu kontradiktórnosti a rovnosti zbraní.

Sťažovateľ v ďalšom argumentoval skutkovo a poukazoval na vecnú nesprávnosť

napadnutého rozsudku krajského súdu, jeho arbitrárnosť, v dôsledku ktorej tiež malo dôjsť

k porušeniu jeho označených práv.

Pokiaľ ide o otázku splnenia predpokladov prípustnosti jeho sťažnosti, sťažovateľ

v sťažnosti uviedol, že „využil prostriedky na nápravu, avšak krajský súd rozhodol

rozsudkom, voči ktorému už odvolanie nie je prípustné“. Na základe uvedeného bol

sťažovateľ toho názoru, že jeho sťažnosť je prípustná.

Sťažovateľ v závere svojej sťažnosti navrhol vydať tento nález:

„1. Základné právo sťažovateľa P. K. na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky, ako aj jeho právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a princíp právneho štátu podľa

postupom Krajského súdu v Žiline v konaní

vedenom pod sp. zn. porušené boli.

Zrušuje rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 14.03.2012, sp. zn.

a vec vracia na ďalšie konanie a rozhodnutie krajskému súdu.

Krajský súd v Žiline je povinný zaplatiť náhradu trov konania v sume 323,50 EUR

do pätnástich dní od právoplatnosti tohto nálezu na účet právneho zástupcu

sťažovateľa.“

V texte sťažnosti tiež sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd odložil vykonateľnosť

napadnutého rozsudku krajského súdu.

Podľa zistenia ústavného súdu sťažovateľ nepodal proti napadnutému rozsudku

krajského súdu dovolanie.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd v prvom rade podotýka, že predložená sťažnosť napriek

kvalifikovanému zastúpeniu sťažovateľa advokátom trpí viacerými nedostatkami, ktoré

ústavný súd štandardne vedú k výzve na odstránenie nedostatkov sťažnosti. V posudzovanej

veci ústavný súd od výzvy upustil z dôvodov ďalej uvedených. Ide predovšetkým

o nedostatok petitu sťažnosti, v ktorom sťažovateľ navrhuje vysloviť porušenie jeho

označených práv postupom krajského súdu, nie však jeho napadnutým rozsudkom. Keďže

v druhom bode petitu sťažovateľ žiadal zrušiť napadnutý rozsudok krajského súdu,

a vyplýva to aj z obsahu sťažnosti samotnej (že sťažovateľ napadá nielen postup, ale aj

napadnutý rozsudok krajského súdu), ústavný súd bez pochybností ustálil predmet tohto

konania tak, ako je uvedený v záhlaví tohto rozhodnutia. Sťažovateľ ďalej v sťažnosti

navrhoval odložiť vykonateľnosť napadnutého rozsudku krajského súdu, avšak uvedený

návrh nesformuloval do petitu svojej sťažnosti. Vzhľadom na výrok tohto rozhodnutia sa

tento nedostatok sťažnosti stal bezpredmetným.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch...

Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného práva

podľa a obsahom práva podľa dohovoru nemožno vidieť

zásadnú odlišnosť (mutatis mutandis ).

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,

aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku

nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Podstata námietok sťažovateľa vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu

spočíva v tvrdení, že mu postupom krajského súdu bola odňatá možnosť konať tak, ako to je

opísané v prvej časti odôvodnenia tohto rozhodnutia. Z námietok sťažovateľa je zrejmé, že

spolu vzájomne súvisia, vychádzajú z premisy, že krajský súd podľa názoru sťažovateľa

postupoval protizákonne a že práve v dôsledku tohto postupu krajského súdu mu bola

odňatá možnosť konať pred súdom, teda reagovať na vyjadrenie žalobcu, v čom sťažovateľ

videl porušenie svojich označených práv. Sťažovateľ vlastne tvrdí, že postupom krajského

súdu bol pozbavený súdnej ochrany v súdnom konaní, teda možnosti konať pred súdom

v označenom konaní. Týmto postupom krajského súdu mu malo byť porušené aj jeho právo

na spravodlivé súdne konanie.

Podľa v znení

neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“) dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať

pred súdom.

Podľa dovolanie je prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku

svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné...

Ústavný súd pripomína, že dovolanie (z obidvoch uvedených dôvodov) považuje

za účinný právny prostriedok nápravy porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48

ods. 2 (postupom súdu bola účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom)

(m. m. , ).

Z princípu subsidiarity ako jedného zo základných pojmových znakov právomoci

ústavného súdu podľa vyplýva, že ochranu pred ústavným súdom

nemožno využiť súčasne alebo pred inými prostriedkami nápravy, ktoré má sťažovateľ

k dispozícii, ale že sťažnosť je prípustná iba vtedy, ak napriek vyčerpaniu všetkých

prípustných právnych možností nápravy naďalej dochádza k porušovaniu základných práv

alebo slobôd sťažovateľa (m. m. ).

V situácii, keď dôvody sťažnosti sú koncentrované do námietky odňatia možnosti

konať pred súdom a nesprávneho právneho posúdenia sťažovateľovej veci krajským súdom,

sťažovateľovi nič nebránilo podať proti postupu a rozhodnutiu krajského súdu dovolanie,

pričom prípustnosť svojho dovolania mohol spoľahlivo oprieť o citované ustanovenie

a o samotný výrok rozhodnutia krajského súdu a v rámci

dovolacieho konania sa domáhať ochrany označeného základného práva podľa

a práva podľa dohovoru. Podľa zistenia ústavného súdu však sťažovateľ dovolanie nepodal,

preto je potrebné urobiť záver, že nevyčerpal dovolanie ako mimoriadny opravný

prostriedok, ktorý mu zákon na ochranu jeho práv účinne poskytuje a na ktorého využitie

bol oprávnený. Ústavný súd preto považuje sťažnosť sťažovateľa za neprípustnú.

Sťažovateľ ani len netvrdil (tým menej preukazoval), že by nesplnil podmienku

vyčerpania opravného prostriedku z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2

).

Z týchto dôvodov ústavný súd podľa sťažnosť

už pri jej predbežnom prerokovaní odmietol ako neprípustnú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. apríla 2012