Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 618/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. septembra

2016 predbežne prerokoval sťažnosť , zastúpeného advokátom

JUDr. Pavlom Gráčikom, advokátska kancelária, Farská 40, Nitra, vo veci namietaného

porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Nitre

sp. zn. z 22. mája 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. augusta

2016 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

uznesením Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 22. mája 2015 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ vystupoval ako žalobca v konaní vedenom

Okresným súdom Nitra (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. o zaplatenie

sumy 20 000 €. Okresný súd v uvedenej veci sťažovateľa rozhodol uznesením zo 6. augusta

2011, ktorým konanie zastavil pre nezaplatenie súdneho poplatku. Sťažovateľ, v konaní

zastúpený advokátom, podal odvolanie proti označenému uzneseniu okresného súdu

s argumentáciou, že ide o spotrebiteľský spor (plnenie z poistnej zmluvy, pozn.), a teda že je

oslobodený od platenia súdnych poplatkov. Krajský súd o odvolaní sťažovateľa rozhodol

napadnutým uznesením tak, že potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa.

Sťažovateľ v sťažnosti adresovanej ústavnému súdu namieta a argumentuje, že

krajský súd nesprávne vec posúdil, a to hmotnoprávne, ako aj procesnoprávne, v dôsledku

čoho „došlo k porušeniu môjho ústavného práva na prístup k súdu uvedeného v ustanovení

článku 46 ods. 1“ . V rámci svojej argumentácie poukázal a citoval niekoľko

rozhodnutí všeobecných súdov, medzi nimi citoval aj rozhodnutie Krajského súdu

v Bratislave sp. zn. z 31. mája 2011, v zmysle ktorého „... zastavením

konania pre nezaplatenie súdneho poplatku okresný súd spotrebiteľke odňal možnosť konať

pred súdom“.

Sťažovateľ namieta, že v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci okresným

súdom a krajským súdom v otázke jeho poplatkovej povinnosti bolo konanie zastavené, čím

mali byť porušené jeho označené práva.

Na základe uvedenej argumentácie sťažovateľ žiada, aby ústavný súd po prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie rozhodol nálezom, ktorým vysloví porušenie jeho označených

práv napadnutým uznesením krajského súdu, zruší napadnuté uznesenie krajského súdu

a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie a prizná mu finančné zadosťučinenie v sume

10 000 €, ako aj náhradu trov konania.

Podľa zistenia ústavného súdu sťažovateľ nepodal proti napadnutému uzneseniu

krajského súdu dovolanie.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,

aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku

nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Podstata prvej z námietok sťažovateľa vo vzťahu k napadnutému uzneseniu

krajského súdu spočíva v tvrdení, že v danom prípade vec nebola meritórne rozhodnutá

a konanie bolo zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku, hoci podľa právneho názoru

sťažovateľa mal byť ako spotrebiteľ oslobodený od súdnych poplatkov. Sťažovateľ vlastne

tvrdí, že mu bolo odopretý prístup k súdu, teda meritórnemu prerokovaniu a rozhodnutiu

veci aj napriek tomu, že neboli splnené zákonné podmienky na zastavenie konania, keďže

bol ex lege oslobodený od poplatkovej povinnosti. Podľa názoru sťažovateľa mu

napadnutým uznesením krajského súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom.

Podľa v znení

platnom do 30. júna 2016 (ďalej len „OSP“) dovolanie je prípustné proti každému

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa postupom súdu účastníkovi konania odňala možnosť

konať pred súdom.

Ústavný súd okrem už citovaného rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave v prvej

časti tohto rozhodnutia, ktorým sťažovateľ okrem iného argumentoval v prospech

nesprávnosti posúdenia jeho poplatkovej povinnosti, poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 30. júna 1993 (judikát č. R 50/1997),

v zmysle ktorého „zastavenie konania pre nezaplatenie súdneho poplatku podľa § 10 ods. 2

v znení neskorších predpisov, hoci na tento postup nebol zákonný

dôvod, je odňatím možnosti účastníkovi konať pred súdom podľa “.

Ústavný súd pripomína, že dovolanie považuje za účinný právny prostriedok nápravy

porušenia základného práva podľa (postupom súdu bola účastníkovi

konania odňatá možnosť konať pred súdom) (m. m. , ,

).

Z princípu subsidiarity ako jedného zo základných pojmových znakov právomoci

ústavného súdu podľa vyplýva, že ochranu pred ústavným súdom

nemožno využiť súčasne alebo pred inými prostriedkami nápravy, ktoré má sťažovateľ

k dispozícii, ale že sťažnosť je prípustná iba vtedy, ak napriek vyčerpaniu všetkých

prípustných právnych možností nápravy naďalej dochádza k porušovaniu základných práv

alebo slobôd sťažovateľa (m. m. ).

V situácii, keď dôvody sťažnosti sú koncentrované do námietky odňatia možnosti

konať pred súdom v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia sťažovateľovej veci

krajským súdom, sťažovateľovi, ktorý bol zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom,

nič nebránilo podať proti rozhodnutiu krajského súdu dovolanie, pričom prípustnosť svojho

dovolania mohol oprieť o citované ustanovenie a v rámci dovolacieho konania sa

domáhať ochrany svojich označených práv podľa a dohovoru. Podľa zistenia

ústavného súdu však sťažovateľ dovolanie nepodal, preto je potrebné urobiť záver, že

nevyčerpal dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý mu zákon na ochranu

jeho práv účinne poskytuje a na ktorého využitie bol oprávnený. Ústavný súd preto

považuje sťažnosť sťažovateľa za neprípustnú.

Sťažovateľ ani len netvrdil (tým menej preukazoval), že by splnil podmienku

vyčerpania opravného prostriedku z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2

).

Z týchto dôvodov ústavný súd podľa sťažnosť

už pri jej predbežnom prerokovaní odmietol ako neprípustnú.

Nad rámec dôvodov ústavný súd dodáva, že podľa

Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní

(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát je povinný pri výkone

advokácie dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva

a záujmy klienta.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. septembra 2016