Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 107/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. apríla 2012 v senáte

zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika a zo sudcov Jána Auxta a Ľubomíra Dobríka

v konaní o sťažnosti D. T., P., zastúpenej advokátom JUDr. T. Š., K., vo veci namietaného

porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 postupom Okresného súdu Poprad v konaní vedenom

pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo D. T. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 postupom Okresného súdu Poprad v konaní vedenom

pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Poprad p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. D. T. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom dvetisíc

eur), ktoré j e Okresný súd Poprad p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Poprad j e p o v i n n ý uhradiť D. T. trovy konania v sume

269,60 € (slovom dvestošesťdesiatdeväť eur a šesťdesiat centov) na účet jej právneho

zástupcu advokáta JUDr. T. Š., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

sp. zn. z 13. marca 2012 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť D. T. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou

namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) postupom

Okresného súdu Poprad (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C

26/2006.

Okresný súd podaním sp. zn. doručeným ústavnému súdu 12. apríla

predložil k sťažnosti vyjadrenie, v ktorom je uvedená aj podrobná chronológia priebehu

napadnutého konania. V nej sa okrem iného uvádza: «... navrhovateľka podala dňa 14. 02.

2006 návrh na začatie konania o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného

pomeru. Žiadala, aby súd rozsudkom rozhodol, že okamžité skončenie pracovného pomeru

doručené navrhovateľke D. T. dňa 20. 12. 2005 (list zo dňa 14. 12. 2005 č. j. 135/2005) je

neplatné a pracovný pomer založený pracovnou zmluvou zo dňa 02. 06. 2006 naďalej trvá.

Predmetným návrhom sa navrhovateľka ďalej domáhala od odporcu zaplatenia náhrady

škody spôsobenej neplatným skončením pracovného pomeru za obdobie od 21. 12. 2005 do

dňa vynesenia tohto rozsudku...

Súd dňa 09. 02. 2007 (správne má byť 17. januára 2007, pozn.) vytýčil termín

pojednávania, pojednávanie sa uskutočnilo dňa 09.02.2007, toto bolo odročené na deň 09.

03. 2007 s tým, že navrhovateľka predloží súdu v lehote 5 dní zápočtové listy a doklady o

ukončení pracovného pomeru ku dňu 30. 04. 2006. Navrhovateľka predložila súdu dňa 14.

02. 2007 doklad a to potvrdenie o zamestnaní a doklad o okamžitom zrušení pracovného

pomeru ku dňu 28. 04. 2006. Dňa 09. 03. 2007 bolo pojednávanie... Navrhovateľka v

konaní namietala to, že výpoveď bola daná zo strany Ing. T. Navrhovateľka považovala Ing.

B. za jej nadriadeného a dostávala aj mzdu, ktorú platil Ing. B. Súd pojednávanie odročil

na deň 27. 04. 2007 a to z dôvodu zistenia právneho stavu a právnej registrácie odporcu.

Súd vytýčil termín pojednávania na deň 27. 04. 2006 - navrhovateľky sa pojednávania

nezúčastnili, svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnili - termín pojednávania zobrali

na vedomie. Súd pojednávanie odročil na deň 31. mája 2007. Dňa 14. 05. 2007

navrhovateľka podala návrh na zmenu petitu žalobného návrhu a to v znení „Súd určuje, že

okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 20. 12. 2005 podpísané Ing. M. T. u

obidvoch žalobkýň je neplatné“...

Čo sa týka právneho postavenia - právnej subjektivity odporcu súd mal predložené

listinné dôkazy a to rozsudok KS v Prešove č. k. právoplatný dňa 136. 03.

2007, týkajúci sa neplatnosti uznesenia náhradnej členskej schôdze odporcu konanej dňa

19. 05. 2004. V ďalšom petite citovaného rozsudku bol návrh o určenie, či sú oprávnení

vykonávať funkciu člena predstavenstva odporcu A. D., Mgr. L. S., J. H., Ing. V. M., Ing. M.

P., MUDr. Ľ. B., I. I. - túto otázku súd vylúčil na samostatné konanie. Ďalšie pojednávanie

sa konalo dňa 31. 05. 2007.

Súd uznesením zo dňa 31. 05. 2007 prerušil konanie do právoplatného skončenia

konania vedeného na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. . Z uvedeného

uznesenia vyplýva, že v konaní vedeného na OS Poprad v právnej veci

navrhovateľa O. P. c/a Ing. M. B. o určenie neplatnosti pracovných zmlúv sa rieši otázka,

ktorá má podstatný význam pre rozhodnutie v tejto veci a to, či pracovnú zmluvu, resp.

pracovné zmluvy, ktoré podpísal Ing. B. sú platné. Konanie vo veci

bolo ukončené uznesením o zastavení konania právoplatné dňa 24. 06. 2009.

Súd vyzval navrhovateľku listom zo dňa 30. 07. 2009 či trvajú na podanom návrhu.

Navrhovateľka listom zo dňa 14. 08. 2009 oznámila súdu, že trvá na podanom návrhu. Súd

vytýčil pojednávanie na deň 21. 05. 2010 a to dňa 19. 04. 2010.

Dňa 21. 05. 2010 požiadala navrhovateľka o zmenu petitu návrhu v znení „I.

Okamžité skončenie pracovného pomeru odporcom dňa 20. 12. 2005 listom odporcu zo dňa

14. 12. 2005, ktorý bol podpísaný Ing. Š. P., listom O. s navrhovateľkou D. T. je neplatné.

II. Súd určuje, že pracovný pomer medzi odporcom a navrhovateľkou D. T. trval od 30. 06.

2005 do 28. 04. 2006. III. Súd ukladá odporcovi opraviť evidenčné listy dôchodkového

poistenia za rok 2005 a 2006 tak, že vymeriavací základ dôchodkového poistenia

navrhovateľky za obdobie od 03. 06. 2005 do 31. 12. 2005 predstavuje sumu 66.702,- Sk a

ďalej vymeriavací základ dôchodkového poistenia za obdobie od 01. 01. 2006 do 28. 04.

2006 je 46.409,- Sk.“

Súd uvedenú zmenu petitu návrhu nepripustil, nakoľko doterajšie dokazovanie a

prebiehajúce konanie nesúviselo s dôchodkovým poistením navrhovateľky.

Súd dňa 21. 05. 2010 vydal rozsudok vo veci samej, kde návrh navrhovateľky v 1/

rade zamietol a to z dôvodu, že navrhovateľka ukončila pracovný pomer okamžitým

skončením dňa 28. 04. 2006 podľa ust. . Proti

uvedenému rozsudku bolo podané odvolanie zo strany navrhovateľky. Krajský súd v

Prešove uznesením č. k. zo dňa 237. 10. 2010 zrušil rozsudok Okresného

súdu a vrátil vec na ďalšie konanie. Úlohou súdu bolo zistiť, či došlo k platnému resp.

neplatnému okamžitému ukončeniu pracovného pomeru v zmysle ust. .

Uznesenie Krajského súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 17. 12. 2010.

Okresný súd v Poprade vytýčil pojednávanie v uvedenej právnej veci dňa 17. 02.

2011. Na uvedenom pojednávaní vystupoval ako splnomocnený zástupca navrhovateľky Ing.

M. G... na základe plnej moci zo dňa 17. 02. 2011. Tento na pojednávaní uviedol, že

zamestnávateľ so svojimi tvrdeniami nezaslal korektné podklady pre Sociálnu poisťovňu,

tak je navrhovatelia krátená na dôchodku, lebo jej nebolo započítané obdobie za ktoré

pracovala u odporcu. Dôkaz zo Sociálnej poisťovne, že jej bol započítaný pomer do 28. 11.

2005 - takýmto konaním vznikla navrhovateľke škoda, ktorú nemohla vyčísliť. Škoda

pozostáva z rozdielu čistého príjmu, ktorý by počas trvania zamestnania u žalovaného

navrhovateľka dostávala a podpory v nezamestnanosti po dobu mesiacov 5, 6, 7, 8 a 9 roku

2006 a rozdielov medzi priemernou mzdou ktorú dostávala u odporcu a dobou, kedy

nedostávala podporu do obdobia 01. 02. 2007, kedy si našla prácu a začala pracovať u

iného zamestnávateľa.

Splnomocnený zástupca navrhovateľky ďalej uviedol, že si je vedomý toho, že má

navrhnúť zmenu petitu, ale čakal čo navrhne druhá strana a žiadal zmeniť petitu návrhu v

znení „I. Súd považuje okamžité zrušenie pracovného pomeru za neplatné. II. Súd ukladá

odporcovi zaslať Sociálnej poisťovni doklad o trvaní pracovného pomeru a náležitostiach z

neho vyplývajúcich tak, ako došlo k ukončeniu pracovného pomeru zo strany navrhovateľky

v 1/ rade ku 28. 04. 2006. III Súd zaväzuje odporcu zaplatiť škodu z neplatného ukončenia

pracovného pomeru a následného konania, ktoré je zdokladované v spore a to v celkovej

výške 2.234,- eur ako aj úrok z omeškania vo výške stanovenej a to od 01. 02. 2007 až

do zaplatenia.“ Súd uvedenú zmenu petitu návrhu nepripustil, nakoľko podľa prednesu

splnomocneného zástupcu navrhovateľky sa jednalo o náhradu škody za obdobie od 05. do

09/2006 a to z rozdielu čistého príjmu a podpory v nezamestnanosti. Predmetnom celého

konania je náhrada mzdy za obdobie do 28. 04. 2006, kedy navrhovateľka ukončila

okamžite pracovný pomer na vlastnú žiadosť.

Súd dňa 17. 02. 2011 vyhlásil rozsudok, v ktorom určil, že okamžité skončenie

pracovného pomeru zo dňa 20. 12. 2005 podpísané Ing. M. T. u navrhovateľky D. T. nar...

je neplatné. Proti uvedenému rozsudku bolo podané odvolanie dňa 07. 04. 2011 zo strany

navrhovateľky. Krajský súd v Prešove uznesením č. k. -187 zo dňa 30. 11.

2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11. 01. 2012 vrátil vec súdu prvého stupňa na

rozhodnutie o celom predmete konania. V ďalšom konaní podľa uznesenia KS Prešov bude

potrebné rozhodnúť o uplatnenom nároku navrhovateliek na náhradu škody...

Toho času je vo veci vytýčený termín pojednávania na deň 19. 04. 2012...»

Obsah spisu okresného súdu potvrdzuje úkony uvedené v jeho vyjadrení, a preto ich

ústavný súd považuje za preukázané.

V tomto vyjadrení okresný súd ústavnému súdu tiež navrhuje nevyhovieť sťažnosti

sťažovateľky, pretože z jeho strany nedošlo k prieťahom v konaní a sťažovateľka, „ako

vyplýva zo zmien petitu návrhu, sama nemala vedomosť o tom, čoho sa v uvedenom konaní

domáha. Taktiež vyjadrenie splnomocneného zástupcu navrhovateľky bolo zmätočné čo sa

týka výšky náhrady škody, nakoľko náhradu škody požadoval za obdobie od mája do

septembra 2006 a pritom navrhovatelia ukončila pracovný pomer okamžitým skončením ku

dňu 28. 04. 2006.“.

Právny zástupca sťažovateľky sa k stanovisku okresného súdu nevyjadril, hoci na ten

úkon bol vyzvaný prípisom ústavného súdu z 12. apríla 2012, ktorý prevzal

16. apríla 2012. V predmetnom prípise bol zároveň poučený, že ak sa v stanovenej lehote

nevyjadrí, či v zmysle trvá na ústnom pojednávaní

v predmetnej veci, ústavný súd bude zastávať názor, že súhlasí s upustením od neho. Lehota

právnemu zástupcovi sťažovateľky uplynula 19. apríla 2012.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k záveru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia základného práva podľa

, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov...

„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa

ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu“ (, ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z (ďalej aj

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby

vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade so

svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje tri

základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého

kritéria považuje ústavný súd aj povahu prerokúvanej veci. Podľa rovnakých kritérií

ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o právnu a skutkovú zložitosť veci, pracovnoprávny spor a nároky

z neho vyplývajúce sú po právnej aj skutkovej stránke štandardnou agendou všeobecných

súdov. Okresný súd vo vyjadrení k sťažnosti ani nenamietal, že by malo ísť o právne

a skutkovo zložitú vec. Na doterajšiu dĺžku konania mala vplyv nielen doba dvoch rokov,

keď bolo konanie prerušené do právoplatného skončenia iného konania (toto konanie

napokon bolo zastavené), ale tiež to, že okresný súd v tejto veci efektívne nedokázal svoj

postup organizovať tak, aby v primeranej lehote odstránil stav právnej neistoty účastníkov

konania.

2. Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom,

či v konaní pred súdom došlo k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa . Ústavný súd konštatuje, že správanie

sťažovateľky (ako navrhovateľky v 1. rade) v danom prípade nemalo vplyv na predĺženie

tohto konania, bolo aktívne a súčinnostné. Ani okresný súd vo svojom vyjadrení k sťažnosti

neuviedol také argumenty, že by správanie sťažovateľky výraznou mierou prispelo k

predĺženiu konania v danej veci, a za tieto argumenty (námietky) nemožno považovať

zmätočné zmeny petitu jej návrhu alebo vyjadrenia splnomocneného zástupcu

navrhovateľky.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, ktorým ústavný súd zisťoval, či došlo k porušeniu

základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 , bol postup samotného okresného súdu.

Podľa názoru ústavného súdu bol okresný súd nečinný nielen na začiatku konania

(prvý úkon od podania žalobného návrhu 14. februára 2006 urobil až po 11 mesiacoch

17. januára 2007, keď určil termín pojednávania na 9. február 2007), ale jeho konanie bolo

počas celého obdobia aj značne neefektívne. Príkladom neefektívnej práce okresného súdu,

ktorá mala za následok predĺženie tohto konania, je tá skutočnosť, že hoci v prvom polroku

2007 nariadil až štyri pojednávania a potom dvakrát ešte rozhodol rozsudkom v roku 2010

a v roku 2011, konanie nie je do dnešného dňa právoplatne skončené, pretože jeho

rozhodnutia z 21. mája 2010 a 17. februára 2011 boli dvakrát zrušené Krajským súdom

v Prešove (prvé 27. októbra 2010 z dôvodu, že účastníkovi konania sa postupom okresného

súdu odňala možnosť konať pred súdom, a tiež preto, že nesprávne vec právne posúdil

a nedostatočne zistil skutkový stav, a neskôr druhé rozhodnutie 30. novembra 2011 z

dôvodu, že okresný súd nerozhodol o uplatnenom nároku na náhradu škody z titulu

neplatného okamžitého skončenia pracovného pomeru).

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd teda nemohol akceptovať vyjadrenie

okresného súdu, že v priebehu konania okresný súd konal a žiadne prieťahy z jeho strany

neboli, a preto vyslovil, že doterajším postupom okresného súdu v konaní, ktoré je ním

vedené pod sp. zn. , došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu

základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 .

Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa okresným súdom, prikázal mu,

aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov, a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej

sa nachádza sťažovateľka domáhajúca sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti žiadala aj o priznanie finančného zadosťučinenia

v sume 2 000 € najmä z dôvodu „dlhodobej právnej neistoty“ , v ktorej sa stále nachádza.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva ().

Podľa názoru ústavného súdu v tomto prípade prichádza do úvahy aj priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Vzhľadom na zistený stav

konania v právnej veci sťažovateľky vedenej okresným súdom pod sp. zn.

a s poukazom na jej žiadosť o priznanie finančného zadosťučinenia ústavný súd považoval

priznanie sumy 2 000 € (v požadovanej výške) za primerané finančné zadosťučinenie podľa

.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Ústavný súd pri rozhodovaní

o priznaní trov konania vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva

Slovenskej republiky za I. polrok 2011, ktorá predstavovala sumu 763 €. Úhradu priznal

ústavný súd za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia v roku 2012

a podanie sťažnosti v súlade s § 1 ods. 3, § 9, § 11 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a) a b), § 16

ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby v roku 2012

predstavovala sumu 127,17 € a režijný paušál 7,63 €. Úhrada bola teda priznaná v celkovej

sume 269,60 €. Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť

na účet právneho zástupcu sťažovateľky ( v spojení s

).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. apríla 2012