Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 359/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. júla 2014 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa

spravodajkyňa) a sudcu Jána Lubyho predbežne prerokoval sťažnosť D. T., zastúpenej

advokátom JUDr. Tiborom Šafárikom, Štúrova 20, Košice, vo veci namietaného porušenia

jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

postupom Okresného súdu Poprad v konaní vedenom

pod sp. zn. v období po nadobudnutí právoplatnosti nálezu Ústavného súdu

Slovenskej republiky č. k. -19 z 24. apríla 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť D. T. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. marca 2014

doručená sťažnosť D. T. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. Tiborom

Šafárikom, Štúrova 20, Košice, ktorou namieta porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Poprad (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. v období po nadobudnutí právoplatnosti nálezu

ústavného súdu č. k. -19 z 24. apríla 2012.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn.

(ďalej aj „napadnuté konanie“) sa sťažovateľka žalobou domáha zaplatenia

peňažnej pohľadávky (náhrady mzdy), ktorá jej vznikla z titulu neplatného okamžitého

skončenia pracovného pomeru.

Sťažovateľka sa už v priebehu napadnutého konania obrátila na ústavný súd

so sťažnosťou na prieťahy v konaní. Predmetom posudzovania ústavného súdu bola

jej sťažnosť z 20. februára 2012, ktorou sa na podklade dôvodov v nej uvedených domáhala

vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom okresného súdu v napadnutom konaní.

Ústavný súd uznesením č. k. -9 z 13. marca 2012 sťažnosť

sťažovateľky z 20. februára 2012 týkajúcu sa namietaného porušenia základného

práva podľa postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

prijal na ďalšie konanie a následne nálezom č. k. -19

z 24. apríla 2012 rozhodol, že jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom okresného súdu v konaní vedenom pod

sp. zn. porušené bolo, okresnému súdu prikázal vo veci konať bez zbytočných

prieťahov, sťažovateľke priznal finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €, a tiež rozhodol

o úhrade trov konania.

Sťažovateľka v súvislosti s namietaným porušením svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

v období po nadobudnutí právoplatnosti nálezu ústavného súdu č. k. -19

z 24. apríla 2012 sťažnosť odôvodňuje takto:

«Nezdá sa, že by okresný súd príkaz Ústavného súdu v celom rozsahu, resp. náležité

rešpektoval.

Po uvedenom náleze bol 4. 5. 2012 vynesený rozsudok.

Odporca ho 25. 6. 2012 napadol odvolaním, v ktorom rozsudku vytýkal nesprávne

vyhodnotený skutkový stav veci spolu s nesprávnym právnym hodnotením. S časťou tohto

odvolania sťažovateľka z objektívneho dôvodu súhlasila. To, že − hoci iba v malej časti −

sú účastníci zajedno v názore o nesprávnosti rozsudku svedčí o niektorom z možných

dôvodov nespôsobilosti sudkyne zákonne ukončiť osemročný prakticky bagateľný spor.

V dôsledku podaného odvolania rozhodol odvolací súd v Prešove ()

17. 7. 2013. Sčasti napadnutý rozsudok potvrdil a sčasti opätovne zrušil a vrátil vec

prvostupňovému súdu. V podstate išlo o tú časť, s ktorou nesúhlasil ani jeden účastník.

I keď to pre potreby rozhodovania o opodstatnenosti sťažnosti význam nemá, domnievam

sa, že ani odvolací súd nevzniesol do veci jednoznačný názor vzdor tomu, že skutkový stav

je zistený bezozvyšku.

Pre vážnu prekážku sa ospravedlnil zástupca sťažovateľky (žalobkyne)

na pojednávanie 30. 1. 2014. Ďalší termín je určený na 28. 3. 2014.

Pri skúmaní naplnenia štandardných kritérií pre konštatovanie existencie

/neexistencie konania so zbytočnými prieťahmi je potrebné k nim pridať predchádzajúce

memento − nález . Ústavný súd viackrát vyslovil názor, že samotné

zrušovanie rozsudkov odvolacím súdom svedčí o nedôslednosti v rozhodovaní, majúce

za následok záver o zbytočných prieťahoch v konaní. V tomto prípade boli vynesené

zrušujúce rozsudky dva. Je síce skutočnosťou, že doba po prvom náleze do týchto chvíľ nie

je neobvykle dlhá, no vo svetle daného príkazu bezprieťahovo konať sa už javí ako

opätovné, kontinuálne porušovanie označeného základného práva!

Sťažovateľka je prirodzene „unavená“ zo sporu, deprimovaná jeho dĺžkou

a vykoľajená chovaním, resp. správaním sudkyne, neochotnej akceptovať dikcie zákonných

ustanovení.»

Na základe už uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1/ Vysloví, že Okresný súd v Poprade v konaní vedenom pod sp. zn.

v období po 13. marci 2012 porušil základné právo sťažovateľky, chránené čl. 48 ods. 2

SR,

2/ Opätovne prikáže okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov,

3/ Prizná sťažovateľke z titulu finančného zadosťučinenia 1 000 eur a

4/ Prizná sťažovateľke právo na náhradu trov jej právneho zastúpenia.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom

predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.

Podľa môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť,

ktorá je zjavne neopodstatnená.

O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ide v prípade, ak namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých

namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno

považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol

posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, ).

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na konanie bez zbytočných prieťahov podľa môže podľa štandardnej

judikatúry ústavného súdu vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva

sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy

netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (,

).

Predmetom konania ústavného súdu je sťažovateľkou namietané porušenie

jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. v období

po nadobudnutí právoplatnosti nálezu ústavného súdu č. k. -19

z 24. apríla 2012 .

Ústavný súd zo súdneho spisu okresného súdu sp. zn. vyžiadaného

na účely posúdenia možnosti prijatia sťažnosti na ďalšie konanie v období po nadobudnutí

právoplatnosti nálezu ústavného súdu č. k. -19 z 24. apríla 2012 zistil tento

priebeh a stav napadnutého konania:

- okresný súd rozsudkom č. k. -227 zo 4. mája 2012 rozhodol vo veci

sťažovateľky tak, že určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru z 20. decembra 2005

je neplatné, uložil žalovanému povinnosť vydať potvrdenie pre Sociálnu poisťovňu o dĺžke

trvania zamestnania a zaplatiť jej istinu v sume 2 148 € s príslušenstvom od 1. februára

2007 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti týkajúcej sa istiny návrh sťažovateľky zamietol;

- okresný súd predložil spis 28. augusta 2012 Krajskému súdu v Prešove (ďalej len

„krajský súd“) na rozhodnutie o odvolaní žalovaného;

- krajský súd o odvolaní rozhodol rozsudkom č. k. -261 zo 17. júla

2013 tak, že rozsudok okresného súdu č. k. -227 zo 4. mája 2012 potvrdil

vo výrokoch o určení neplatnosti okamžitého skončenia pomeru so sťažovateľkou,

o povinnosti žalovaného vydať sťažovateľke potvrdenia pre Sociálnu poisťovňu a vo výroku

o povinnosti žalovanému zaplatiť sťažovateľke sumu 1 432 € s príslušenstvom a v časti

prevyšujúcej zaplatenie sumy 1 432 € rozsudok zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil okresnému

súdu na ďalšie konanie;

- krajský súd vrátil súdny spis okresnému súdu 2. augusta 2013;

- okresný súd nariadil 18. septembra 2013 vo veci pojednávanie, ktorého termín určil

na 25. október 2013, ktoré bolo odročené na 30. január 2014 s tým, že právna zástupkyňa

žalovaného predloží okresnému súdu do 20 dní doklad o prevzatí finančných prostriedkov

za okamžité skončenie pracovného pomeru tak, ako uviedla na pojednávaní, a zároveň

predloží uvedené doklady splnomocnenému zástupcovi sťažovateľky, ktorý sa po doručení

v lehote 15 dní vyjadrí okresnému súdu;

- okresný súd pojednávanie nariadené na 30. január 2014 na základe žiadosti

právneho zástupcu sťažovateľky odročil na 27. marec 2014;

- na pojednávaní nariadenom na 27. marec 2014 okresný súd vylúčil na samostatné

konanie vzájomný návrh účastníkov konania o zaplatenie sumy 2 008,41 € s príslušenstvom

(z 11. decembra 2013) a dokazovanie vyhlásil za skončené. V nadväznosti na to bol

vyhlásený rozsudok č. k. -313 z 27. marca 2014, ktorým okresný súd návrh

sťažovateľky na zaplatenie sumy 716 € s príslušenstvom zamietol a rozhodol, že o trovách

konania okresný súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia

vo veci samej. Proti tomuto rozsudku podala sťažovateľka odvolanie, ktoré bolo doručené

okresnému súdu 2. mája 2014.

Zo sťažnosti a zo súdneho spisu vyplýva, že sťažovateľka namieta porušenie svojho

základného práva postupom okresného súdu v označenom konaní v období trvajúcom dva

roky, pričom takmer jeden rok z tohto obdobia sa vec na okresnom súde nenachádzala,

pretože krajský súd rozhodoval o odvolaní žalovaného.

Na základe už uvedeného prehľadu jednotlivých procesných úkonov vykonaných

vo veci sťažovateľky v období po rozhodnutí ústavného súdu č. k. -19

z 24. apríla 2012 ústavný súd konštatuje, že okresný súd v napadnutom konaní postupoval

v zásade plynulo a sústredene. V danom prípade preskúmaním účelnosti a časovej

postupnosti procesných úkonov okresného súdu v napadnutom konaní v období po vydaní

nálezu ústavného súdu č. k. -19 z 24. apríla 2012 ústavný súd nezistil

žiadne závažné obdobia nečinnosti, ktoré by mohli mať za následok porušenie

sťažovateľkou označeného základného práva podľa v . Na základe

uvedeného ústavný súd preto sťažnosť podľa odmietol

ako zjavne neopodstatnenú.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch

sťažovateľky v uvedenej veci (návrhu na prikázanie konať okresnému súdu vo veci

sťažovateľky bez zbytočných prieťahov, priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

a na priznanie úhrady trov konania) stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd

už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. júla 2014