Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 359/2014
PDF · 167.96 KB
No categories available
IV. ÚS 359/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. júla 2014 v senáte
zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa
spravodajkyňa) a sudcu Jána Lubyho predbežne prerokoval sťažnosť D. T., zastúpenej
advokátom JUDr. Tiborom Šafárikom, Štúrova 20, Košice, vo veci namietaného porušenia
jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Poprad v konaní vedenom
pod sp. zn. 11 C 26/2006 v období po nadobudnutí právoplatnosti nálezu Ústavného súdu
Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 107/2012-19 z 24. apríla 2012 a takto
rozhodol:
Sťažnosť D. T. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. marca 2014
doručená sťažnosť D. T. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. Tiborom
Šafárikom, Štúrova 20, Košice, ktorou namieta porušenie svojho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Poprad (ďalej len „okresný súd“)
v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 26/2006 v období po nadobudnutí právoplatnosti nálezu
ústavného súdu č. k. III. ÚS 107/2012-19 z 24. apríla 2012.
Z obsahu sťažnosti vyplýva, že v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn.
11 C 26/2006 (ďalej aj „napadnuté konanie“) sa sťažovateľka žalobou domáha zaplatenia
peňažnej pohľadávky (náhrady mzdy), ktorá jej vznikla z titulu neplatného okamžitého
skončenia pracovného pomeru.
Sťažovateľka sa už v priebehu napadnutého konania obrátila na ústavný súd
so sťažnosťou na prieťahy v konaní. Predmetom posudzovania ústavného súdu bola
jej sťažnosť z 20. februára 2012, ktorou sa na podklade dôvodov v nej uvedených domáhala
vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v napadnutom konaní.
Ústavný súd uznesením č. k. III. ÚS 107/2012-9 z 13. marca 2012 sťažnosť
sťažovateľky z 20. februára 2012 týkajúcu sa namietaného porušenia základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.
11 C 26/2006 prijal na ďalšie konanie a následne nálezom č. k. III. ÚS 107/2012-19
z 24. apríla 2012 rozhodol, že jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod
sp. zn. 11 C 26/2006 porušené bolo, okresnému súdu prikázal vo veci konať bez zbytočných
prieťahov, sťažovateľke priznal finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €, a tiež rozhodol
o úhrade trov konania.
Sťažovateľka v súvislosti s namietaným porušením svojho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
v období po nadobudnutí právoplatnosti nálezu ústavného súdu č. k. III. ÚS 107/2012-19
z 24. apríla 2012 sťažnosť odôvodňuje takto:
«Nezdá sa, že by okresný súd príkaz Ústavného súdu v celom rozsahu, resp. náležité
rešpektoval.
Po uvedenom náleze bol 4. 5. 2012 vynesený rozsudok.
Odporca ho 25. 6. 2012 napadol odvolaním, v ktorom rozsudku vytýkal nesprávne
vyhodnotený skutkový stav veci spolu s nesprávnym právnym hodnotením. S časťou tohto
odvolania sťažovateľka z objektívneho dôvodu súhlasila. To, že − hoci iba v malej časti −
sú účastníci zajedno v názore o nesprávnosti rozsudku svedčí o niektorom z možných
dôvodov nespôsobilosti sudkyne zákonne ukončiť osemročný prakticky bagateľný spor.
V dôsledku podaného odvolania rozhodol odvolací súd v Prešove (13 CoPr 20/2012)
17. 7. 2013. Sčasti napadnutý rozsudok potvrdil a sčasti opätovne zrušil a vrátil vec
prvostupňovému súdu. V podstate išlo o tú časť, s ktorou nesúhlasil ani jeden účastník.
I keď to pre potreby rozhodovania o opodstatnenosti sťažnosti význam nemá, domnievam
sa, že ani odvolací súd nevzniesol do veci jednoznačný názor vzdor tomu, že skutkový stav
je zistený bezozvyšku.
Pre vážnu prekážku sa ospravedlnil zástupca sťažovateľky (žalobkyne)
na pojednávanie 30. 1. 2014. Ďalší termín je určený na 28. 3. 2014.
Pri skúmaní naplnenia štandardných kritérií pre konštatovanie existencie
/neexistencie konania so zbytočnými prieťahmi je potrebné k nim pridať predchádzajúce
memento − nález III. ÚS 107/2012. Ústavný súd viackrát vyslovil názor, že samotné
zrušovanie rozsudkov odvolacím súdom svedčí o nedôslednosti v rozhodovaní, majúce
za následok záver o zbytočných prieťahoch v konaní. V tomto prípade boli vynesené
zrušujúce rozsudky dva. Je síce skutočnosťou, že doba po prvom náleze do týchto chvíľ nie
je neobvykle dlhá, no vo svetle daného príkazu bezprieťahovo konať sa už javí ako
opätovné, kontinuálne porušovanie označeného základného práva!
Sťažovateľka je prirodzene „unavená“ zo sporu, deprimovaná jeho dĺžkou
a vykoľajená chovaním, resp. správaním sudkyne, neochotnej akceptovať dikcie zákonných
ustanovení.»
Na základe už uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti
na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:
„1/ Vysloví, že Okresný súd v Poprade v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 26/2006
v období po 13. marci 2012 porušil základné právo sťažovateľky, chránené čl. 48 ods. 2
Ústavy SR,
2/ Opätovne prikáže okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov,
3/ Prizná sťažovateľke z titulu finančného zadosťučinenia 1 000 eur a
4/ Prizná sťažovateľke právo na náhradu trov jej právneho zastúpenia.“
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom
predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť,
ktorá je zjavne neopodstatnená.
O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ide v prípade, ak namietaným
postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo
slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi označeným postupom a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých
namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno
považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu
možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol
posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05).
Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva
na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže podľa štandardnej
judikatúry ústavného súdu vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva
sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy
netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (IV. ÚS 343/04,
Predmetom konania ústavného súdu je sťažovateľkou namietané porušenie
jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 26/2006 v období
po nadobudnutí právoplatnosti nálezu ústavného súdu č. k. III. ÚS 107/2012-19
z 24. apríla 2012 .
Ústavný súd zo súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 11 C 26/2006 vyžiadaného
na účely posúdenia možnosti prijatia sťažnosti na ďalšie konanie v období po nadobudnutí
právoplatnosti nálezu ústavného súdu č. k. III. ÚS 107/2012-19 z 24. apríla 2012 zistil tento
priebeh a stav napadnutého konania:
- okresný súd rozsudkom č. k. 11 C 26/2006-227 zo 4. mája 2012 rozhodol vo veci
sťažovateľky tak, že určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru z 20. decembra 2005
je neplatné, uložil žalovanému povinnosť vydať potvrdenie pre Sociálnu poisťovňu o dĺžke
trvania zamestnania a zaplatiť jej istinu v sume 2 148 € s príslušenstvom od 1. februára
2007 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti týkajúcej sa istiny návrh sťažovateľky zamietol;
- okresný súd predložil spis 28. augusta 2012 Krajskému súdu v Prešove (ďalej len
„krajský súd“) na rozhodnutie o odvolaní žalovaného;
- krajský súd o odvolaní rozhodol rozsudkom č. k. 18 CoPr 20/2012-261 zo 17. júla
2013 tak, že rozsudok okresného súdu č. k. 11 C 26/2006-227 zo 4. mája 2012 potvrdil
vo výrokoch o určení neplatnosti okamžitého skončenia pomeru so sťažovateľkou,
o povinnosti žalovaného vydať sťažovateľke potvrdenia pre Sociálnu poisťovňu a vo výroku
o povinnosti žalovanému zaplatiť sťažovateľke sumu 1 432 € s príslušenstvom a v časti
prevyšujúcej zaplatenie sumy 1 432 € rozsudok zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil okresnému
súdu na ďalšie konanie;
- krajský súd vrátil súdny spis okresnému súdu 2. augusta 2013;
- okresný súd nariadil 18. septembra 2013 vo veci pojednávanie, ktorého termín určil
na 25. október 2013, ktoré bolo odročené na 30. január 2014 s tým, že právna zástupkyňa
žalovaného predloží okresnému súdu do 20 dní doklad o prevzatí finančných prostriedkov
za okamžité skončenie pracovného pomeru tak, ako uviedla na pojednávaní, a zároveň
predloží uvedené doklady splnomocnenému zástupcovi sťažovateľky, ktorý sa po doručení
v lehote 15 dní vyjadrí okresnému súdu;
- okresný súd pojednávanie nariadené na 30. január 2014 na základe žiadosti
právneho zástupcu sťažovateľky odročil na 27. marec 2014;
- na pojednávaní nariadenom na 27. marec 2014 okresný súd vylúčil na samostatné
konanie vzájomný návrh účastníkov konania o zaplatenie sumy 2 008,41 € s príslušenstvom
(z 11. decembra 2013) a dokazovanie vyhlásil za skončené. V nadväznosti na to bol
vyhlásený rozsudok č. k. 11 C 26/2006-313 z 27. marca 2014, ktorým okresný súd návrh
sťažovateľky na zaplatenie sumy 716 € s príslušenstvom zamietol a rozhodol, že o trovách
konania okresný súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej. Proti tomuto rozsudku podala sťažovateľka odvolanie, ktoré bolo doručené
okresnému súdu 2. mája 2014.
Zo sťažnosti a zo súdneho spisu vyplýva, že sťažovateľka namieta porušenie svojho
základného práva postupom okresného súdu v označenom konaní v období trvajúcom dva
roky, pričom takmer jeden rok z tohto obdobia sa vec na okresnom súde nenachádzala,
pretože krajský súd rozhodoval o odvolaní žalovaného.
Na základe už uvedeného prehľadu jednotlivých procesných úkonov vykonaných
vo veci sťažovateľky v období po rozhodnutí ústavného súdu č. k. III. ÚS 107/2012-19
z 24. apríla 2012 ústavný súd konštatuje, že okresný súd v napadnutom konaní postupoval
v zásade plynulo a sústredene. V danom prípade preskúmaním účelnosti a časovej
postupnosti procesných úkonov okresného súdu v napadnutom konaní v období po vydaní
nálezu ústavného súdu č. k. III. ÚS 107/2012-19 z 24. apríla 2012 ústavný súd nezistil
žiadne závažné obdobia nečinnosti, ktoré by mohli mať za následok porušenie
sťažovateľkou označeného základného práva podľa v čl. 48 ods. 2 ústavy. Na základe
uvedeného ústavný súd preto sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol
ako zjavne neopodstatnenú.
Keďže sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch
sťažovateľky v uvedenej veci (návrhu na prikázanie konať okresnému súdu vo veci
sťažovateľky bez zbytočných prieťahov, priznanie primeraného finančného zadosťučinenia
a na priznanie úhrady trov konania) stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd
už nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 1. júla 2014