Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 199/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. mája 2012

predbežne prerokoval sťažnosť R. P., S., zastúpeného advokátkou JUDr. Z. C., Advokátska

kancelária, T., pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom

pod sp. zn. a postupom Krajského súdu v Trnave v konaní vedenom pod

sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť R. P. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. apríla 2012

doručená sťažnosť R. P., S. (ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie jeho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom Krajského súdu v Trnave (ďalej len

„krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že na sťažovateľa bola podaná 24. mája 2002

na okresnom súde obžaloba pre trestný čin vydierania podľa § 235 ods. 1 zákona

č. v znení neskorších predpisov. Okresný súd rozhodol

v trestnej veci sťažovateľa rozsudkom z 24. novembra 2009, proti ktorému podal sťažovateľ

v zákonnej lehote odvolanie.

Sťažovateľ uvádza, že „predkladacia správa so spisovým materiálom“, teda podané

odvolanie bolo krajskému súdu predložené 9. marca 2010 a odvolacie konanie je vedené

pod sp. zn. .

Podľa vyjadrenia sťažovateľa jeho trestná vec nebola do dňa podania sťažnosti

ústavnému súdu právoplatne skončená a domnieva sa, že postupom konajúcich súdov došlo

k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Sťažovateľ argumentuje, že „Okresný súd a Krajský súd v Trnave mali za uvedené

obdobie dostatok procesných nástrojov, aby v súlade s zabezpečili

účasť jednotlivých svedkov na hlavných pojednávaniach, ako aj zabezpečil všetky potrebné

procesné úkony tak, aby mohol rozhodnúť v primeranej lehote. Lehotu 11 rokov v žiadnom

prípade nemožno považovať za primeranú.“.

Sťažovateľ na základe toho v sťažnosti žiada, aby ústavný súd vo veci rozhodol

nálezom, v ktorom by vyslovil porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. a postupom krajského súdu v konaní vedenom pod

sp. zn. , priznal mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 10 000 €, ako

aj náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

Podľa je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu

(v tomto prípade sťažnosti) podľa až vrátane okolností,

ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

Sťažovateľ namieta zbytočné prieťahy v postupe konajúcich súdov v rámci trestného

stíhania vedeného voči jeho osobe, ktoré podľa vyjadrenia sťažovateľa nebolo ku dňu

podania sťažnosti ústavnému súdu právoplatne skončené. Ústavný súd zistil, že predmetné

trestné konanie bolo právoplatne skončené potvrdením prvostupňového rozsudku

rozhodnutím krajského súdu z 5. apríla 2012.

1. K namietanému porušeniu a dohovoru

postupom okresného súdu sp. zn.

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je

požiadavka smerovania sťažnosti proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej

moci do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza z princípu, podľa ktorého

sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok slúžiaci

na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa

v porušovaní základných práv ďalej nepokračovalo (napr. , ).

Judikatúra ústavného súdu sa konštantne opiera o východisko, že účelom základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

orgánu verejnej moci (napr. ). Pri výklade tohto základného práva si ústavný

súd zároveň osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru,

pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv

nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , ).

Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti (napr. , ,

, , , ) prezentuje už ustálený záver, že

základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a právu na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa dohovoru

poskytuje ochranu len vtedy, ak bola sťažnosť ústavnému súdu predložená v čase,

keď k namietanému porušeniu označených práv došlo alebo porušenie v tomto čase ešte

trvalo.

Pokiaľ ide o prvostupňové konanie v trestnej veci sťažovateľa, toto bolo skončené

prijatím rozsudku okresného súdu z 24. novembra 2009, ktorý následne uplatnený opravný

prostriedok sťažovateľa spolu so spisovým materiálom predložil nadriadenému súdu

na rozhodnutie 9. marca 2010.

Sťažnosť sťažovateľa obsahujúca námietku porušenia základného práva podľa čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru postupom okresného súdu v označenom

konaní bola ústavnému súdu doručená 2. apríla 2012 (na poštovú prepravu podaná

29. marca 2012), teda po prijatí prvostupňového rozhodnutia a po predložení podaného

opravného prostriedku nadriadenému súdu.

V čase podania sťažnosti už okresný súd nedisponoval právomocou vo veci konať,

pretože táto bola prijatím rozsudku a predložením uplatneného opravného prostriedku

prenesená na krajský súd. Okresný súd teda v danej etape konania už nemohol ovplyvniť

priebeh trestného konania a ani porušiť základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Prijatím prvostupňového rozhodnutia

a predložením podaného odvolania so spisovým materiálom nadriadenému súdu vykonal

okresný súd všetky relevantné úkony smerujúce k nastoleniu právnej istoty sťažovateľa

a svoju úlohu v tomto smere splnil.

Možnosť domáhať sa ochrany základného práva zaručeného

a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru podaním sťažnosti ústavnému súdu, a to vo

vzťahu k postupu okresného súdu, bola pre sťažovateľa časovo ohraničená obdobím, počas

ktorého prebiehalo v jeho veci prvostupňové konanie.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je považovaná sťažnosť za zjavne

neopodstatnenú vtedy, ak preskúmanie namietaného postupu, resp. rozhodnutia orgánu

verejnej moci v rámci predbežného prerokovania vôbec nesignalizuje možnosť porušenia

základného práva alebo slobody sťažovateľa, reálnosť ktorej by bolo potrebné preskúmať

po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (, , ).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a vychádzajúc z podstaty a účelu základného

práva zaručeného , ako aj práva zaručeného dohovoru

ústavný súd sťažnosť v časti námietky porušenia označených článkov a dohovoru

postupom okresného súdu v označenom konaní posúdil ako zjavne neopodstatnenú a ako

takú ju v zmysle ustanovenia po jej predbežnom

prerokovaní odmietol (obdobne napr. , , ).

2. K namietanému porušeniu a dohovoru

postupom krajského súdu sp. zn.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ústavný súd štandardne (napr. , , )

považuje za účinný prostriedok nápravy slúžiaci na ochranu základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa sťažnosť

na postup súdu podanú podľa o súdoch a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“)

predsedovi príslušného súdu. Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred

zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie

o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez

zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť

[§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona].

Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že účelom vybavovania sťažnosti je

zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní. V zmysle prvej vety druhého

odseku citovaného zákonného ustanovenia orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný

na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti.

Účelom práva účastníka konania podať predsedovi príslušného všeobecného súdu

sťažnosť na prieťahy v konaní je podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu poskytnutie

príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený porušením

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (napr. ,

, , ). Ústavný súd preto o sťažnosti obsahom

ktorej je namietané porušenie základného práva podľa (ako aj práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru), koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil

označený právny prostriedok, ktorý mal k dispozícii podľa § 62 ods. 1 zákona o súdoch,

alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného

zreteľa ( ).

Vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon

sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých

použitie je oprávnený podľa osobitných predpisov, je teda jedným z atribútov prípustnosti

sťažnosti podľa , a teda podmienkou konania vo veci individuálnej

ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

Sťažovateľ sa k otázke vyčerpania účinných právnych prostriedkov poskytovaných

zákonom na ochranu jeho základných práv a slobôd v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1

v sťažnosti nevyjadril. Ústavný súd zistil, že tieto sťažovateľ ani

nerealizoval, a teda sťažnosť na postup súdu adresovanú predsedovi krajského súdu podľa

§ 62 ods. 1 zákona o súdoch v namietanom konaní odvolacieho súdu nepodal.

Zároveň ústavný súd konštatuje, že v posudzovanom prípade sťažovateľa neboli

preukázané ani také dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by mohli viesť k odpusteniu

požiadavky na využitie účinných prostriedkov nápravy podľa § 53 ods. 1 zákona

o ústavnom súde (dĺžka odvolacieho konania predstavovala dobu približne dvoch rokov).

Vzhľadom na existenciu procesnej prekážky pre meritórne rozhodovanie o tom, či

v sťažovateľom označenom konaní krajského súdu bolo porušené jeho základné právo

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd

jeho sťažnosť v časti námietok porušenia označených článkov a dohovoru postupom

krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde odmietol z dôvodu neprípustnosti.

Vzhľadom na uvedené závery rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výroku

tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. mája 2012