Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 202/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. mája 2012

predbežne prerokoval sťažnosť advokáta JUDr. V. K., K., zastúpeného advokátkou JUDr.

A. P. H., K., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 1 a 2

v spojení s a 2, a 3 a a 2 ,

základného práva podľa čl. 8 ods. 1 a 2 Listiny základných práv a slobôd a práva podľa čl. 5

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Prezídia

Policajného zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite, odboru východ, oddelenia

vyšetrovania v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: PPZ-53/BOK-VY-2012

a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. V. K. o d m i e t a z dôvodu jej neprípustnosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. apríla 2012

doručená sťažnosť advokáta JUDr. V. K., K. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného

advokátkou JUDr. A. P. H., K., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa

a 2 v spojení s a 2, a 3 a a 2

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva podľa čl. 8 ods. 1 a 2 Listiny

základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva podľa čl. 5 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Prezídia

Policajného zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite, odboru východ, oddelenia

vyšetrovania v Košiciach (ďalej len „úrad boja proti organizovanej kriminalite“) v konaní

vedenom pod sp. zn. ČVS: PPZ-53/BOK-VY-2012.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že uznesením vyšetrovateľa úradu boja proti

organizovanej kriminalite sp. zn. ČVS: PPZ-53/BOK-VY-2012 z 21. februára 2012 mu bolo

vznesené obvinenie za zločin marenia spravodlivosti podľa čl. 344 ods. 1 písm. b) a ods. 2

písm. d) .

Sťažovateľ uviedol, že 21. februára 2012 bol prítomný na hlavnom pojednávaní

Špecializovaného trestného súdu v Pezinku (ďalej len „Špecializovaný trestný súd“) vo veci

vedenej pod sp. zn. PK , kde obhajoval svojich klientov v kauze tzv. S.

Sťažovateľ ďalej dodal, že po prednesení záverečných rečí a odobratí sa senátu

Špecializovaného trestného súdu na záverečnú poradu a po zbalení svojich osobných vecí

a vyjdení z pojednávacej miestnosti došlo v čase o 17.17 h k jeho zadržaniu príslušníkmi

úradu boja proti organizovanej kriminalite. Sťažovateľ uviedol, že toto zadržanie považuje

za nezákonné a protiústavné, porušujúce jeho základné právo na osobnú slobodu. Podľa

jeho názoru sa uskutočnilo demonštratívnym spôsobom pred očami verejnosti a viacerých

médií. V tejto súvislosti poukázal na to, že deň pred svojím zadržaním sa zdržiaval

v budove úradu boja proti organizovanej kriminalite v K. v súvislosti s inou trestnou vecou,

a zároveň vyslovil názor, že vyšetrovateľ už vtedy musel mať vedomosť o zamýšľanom

zadržaní a že toto naschvál naplánoval tak, aby sa udialo pred zrakmi jeho klientov a ďalšej

verejnosti. Vo vzťahu k uvedenému sťažovateľ dodal: „Mám zato, že neexistuje

zadržiavacia právomoc ÚBOK-u ako ani inej policajnej zložky v budove akéhokoľvek súdu,

bez toho, aby mu predchádzal prinajmenšom aspoň súhlas predsedu súdu.“

Sťažovateľ ďalej pokračoval, že po zadržaní bol príslušníkmi úradu boja proti

organizovanej kriminalite eskortovaný do K. a bolo mu doručené uznesenie o vznesení

obvinenia. Následne bol vypočutý vyšetrovateľom a umiestnený v cele policajného zaistenia

spolu so svojimi osobnými vecami nachádzajúcimi sa v obálke (peniaze, mobilný telefón,

kľúče). Počas svojho zadržania v cele policajného zaistenia nachádzajúcej sa v K. žiadal

príslušníkov polície o kontakt so svojím obhajcom, ale jeho požiadavke nebolo vyhovené,

a preto na mieste podal službukonajúcemu príslušníkovi polície ústnu sťažnosť.

Sťažovateľ uviedol, že 24. februára 2012 ešte pred predvedením pred sudcu pre

prípravné konanie Okresného súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“) ho v cele policajného

zaistenia v K. navštívili vyšetrovatelia úradu boja proti organizovanej kriminalite, ktorí ho

podľa vyzvali na vydanie veci – mobilného telefónu.

Sťažovateľ odmietol vyšetrovateľom vydať túto vec odvolávajúc sa na to, že pri úkone nie

je prítomný jeho advokát ani zástupca Slovenskej advokátskej komory, zároveň namietal, že

podľa sa povinnosť na vydanie veci nevzťahuje na vec

týkajúcu sa skutočností, o ktorých platí zákaz výsluchu a povinnosť mlčanlivosti. Podľa

vyjadrenia sťažovateľa mu následne vyšetrovateľ predložil „vopred pripravenú“ zápisnicu

a príkaz na odňatie veci podľa , ktorý bol podľa neho nezákonný,

neopodstatnený, vydaný bez predchádzajúceho súhlasu prokurátora a neobsahoval

náležitosti príkazu podľa . Sťažovateľ súčasne vyslovil názor, že

tento príkaz považuje za nezákonný aj z toho dôvodu, že pred jeho vydaním sa vyšetrovateľ

vôbec nepokúsil o miernejšiu formu „nátlaku“, napr. uloženie poriadkovej pokuty,

a zároveň pripomenul, že pri tomto úkone nebola prítomná nezúčastnená osoba tak, ako to

vyžaduje zákon.

Podľa vyjadrenia sťažovateľa vyšetrovateľ nepribral do konania znalca pre účely

zistenia a skúmania obsahu telefónu, čo podľa jeho názoru svedčí o tom, že vyšetrovateľ

disponuje s údajmi v jeho mobilnom telefóne nekontrolovateľným spôsobom. Okrem toho

vyslovil názor, že na odňatie jeho mobilného telefónu neexistoval žiaden dôvod, pretože

táto vec vôbec nesúvisela s trestnou činnosťou, z ktorej bol obvinený. Tým podľa jeho

názoru došlo k porušeniu jeho práva na ochranu súkromia.

K celému prípadu sťažovateľ dodal, že uznesením okresného súdu sp. zn.

z 24. februára 2012 bol vzatý do väzby z dôvodu podľa

, ale na základe sťažnosti proti nemu a následnému rozhodnutiu

Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 5. marca 2012

bolo prvostupňové rozhodnutie zrušené a on bol ihneď prepustený z väzby na slobodu.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd prijal jeho

sťažnosť na ďalšie konanie a aby v náleze vyslovil:

„1. Základné právo JUDr. V. K., advokáta, na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 1,

ods. 2 v spojení s , ods. 2 , obsiahnuté v

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj v čl. 8 ods. 1, ods. 2 Listiny

základných práv a slobôd, bolo porušené postupom, zásahmi a rozhodnutiami MV SR -

Prezídia Policajného zboru Slovenskej republiky, Úradu boja proti organizovanej

kriminalite, Odbor Východ v trestnom konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: PPZ-53/BOK-VY-

2012.

2. Základné právo JUDr. V. K., advokáta, na ochranu pred neoprávneným

zasahovaním do súkromného a rodinného života podľa Slovenskej

republiky, základné právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním,

zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe podľa

Slovenskej republiky, a základné právo na listové tajomstvo, tajomstvo dopravovaných

správ a iných písomností a na ochranu osobných údajov podľa , ods. 2

Slovenskej republiky postupom MV SR - Prezídia Policajného zboru Slovenskej republiky,

Úradu boja proti organizovanej kriminalite Východ v trestnom konaní vedenom pod sp. zn.

ČVS: PPZ -53/BOK-VY-2012 porušené bolo.

3. Sťažovateľovi JUDr. V. K., advokátovi, sa priznáva primerané zadosťučinenie

v celkovej výške 5.000,-€, ktoré mu je povinné vyplatiť Ministerstvo vnútra SR - Prezídium

policajného zboru SR do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu SR.

4. Ministerstvo vnútra SR - Prezídium policajného zboru SR do 30 dní od

právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu SR, je povinný uhradiť sťažovateľovi JUDr. V.

K., advokátovi, trovy právneho zastúpenia na účet jeho právneho zástupcu JUDr. A. P. H.

do 30 dní od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Ministerstvu vnútra SR - Prezídium policajného zboru SR a jeho zložke Úradu

boja proti organizovanému zločinu v trestnom konaní vedenom pod ČVS: PPZ-53/BOK-VY-

2012, zakazuje pokračovať v porušovaní základných práv sťažovateľa zaručených

Slovenskej republiky a Listinou základných práv a slobôd a práva zaručeného Dohovorom

o ochrane ľudských práv a základných slobôd.“

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľ namietal porušenie svojich práv postupom úradu boja proti organizovanej

kriminalite v súvislosti s jeho trestným stíhaním nachádzajúcim sa v štádiu prípravného

konania.

Z vyplýva, že právomoc ústavného súdu rozhodovať

o sťažnostiach podľa je založená na princípe subsidiarity. Zmysel

a účel princípu subsidiarity je založený na tom, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa

povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov

verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti

ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti

všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú.

Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu

podľa zásad uvedených v (,

).

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa obvinený, poškodený a zúčastnená osoba majú

právo kedykoľvek v priebehu vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania žiadať

prokurátora, aby bol preskúmaný postup policajta, najmä aby boli odstránené prieťahy alebo

iné nedostatky vo vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní. Policajt musí žiadosť

prokurátorovi bez meškania predložiť. Prokurátor je povinný žiadosť preskúmať

a o výsledku žiadateľa upovedomiť.

Podľa o prokuratúre v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) prokurátor preskúmava zákonnosť postupu

a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov

a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený

vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa

osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať

o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví

nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).

Podľa § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre ďalší opakovaný podnet v tej istej veci

vybaví nadriadený prokurátor uvedený v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti.

Ďalším opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ

podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej

veci.

Podľa § 35 ods. 3 zákona o prokuratúre ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný,

vykoná opatrenia na odstránenie porušenia zákona a ostatných všeobecne záväzných

právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.

Ústavný súd považuje žiadosť o preskúmanie postupu policajta podľa Trestného

poriadku a následne podnet, ako aj opakovaný podnet podľa zákona o prokuratúre za účinný

prostriedok nápravy, ktorého vyčerpaním pred podaním sťažnosti ústavnému súdu sa možno

domôcť ochrany svojich práv (m. m. , , ).

Ústavný súd aj v predchádzajúcich konaniach (napr. , )

vyslovil opakovane právny názor, že vynechanie tohto prostriedku nápravy (žiadosti

o preskúmanie postupu policajta, podnetu, opakovaného podnetu) v sústave orgánov

prokuratúry Slovenskej republiky nemožno nahrádzať podaním sťažnosti v konaní pred

ústavným súdom, pretože takto by sa obmedzovala možnosť orgánov prokuratúry

vo vlastnej kompetencii nielen preveriť skutočnosti, ktoré tvrdí sťažovateľ, ale aj prijať

opatrenia, ktoré by účinne napomohli odstráneniu namietaného porušenia práv, ku ktorému

malo podľa tvrdenia sťažovateľa dôjsť v súvislosti s postupom úradu boja proti

organizovanej kriminalite v prípravnom konaní (m. m. napr. ).

Z obsahu sťažnosti nevyplýva, že by sťažovateľ podal žiadosť o preskúmanie

postupu policajta (je zrejmé len podanie ústnej sťažnosti službukonajúcemu policajtovi

v cele policajného zaistenia) či podnet podľa príslušných ustanovení zákona o prokuratúre

proti namietanému postupu úradu boja proti organizovanej kriminalite, hoci tak mohol

a mal urobiť pred podaním sťažnosti ústavnému súdu. V okolnostiach prípadu možno podľa

názoru ústavného súdu totiž žiadosť o preskúmanie postupu policajta a podnet (a prípadne

aj opakovaný podnet) považovať za iný právny prostriedok ochrany podľa § 53 ods. 1

, ktorý zákon ( a zákon o prokuratúre)

sťažovateľovi na ochranu jeho práv poskytuje a na ktorého použitie je podľa uvedených

predpisov oprávnený.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť

sťažovateľa podľa z dôvodu jej neprípustnosti.

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ostatnými návrhmi

sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. mája 2012