Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 566/2012
PDF · 220.56 KB
No categories available
II. ÚS 566/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. decembra
2012 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. V. K., K., zastúpeného advokátkou JUDr. A. P.
H., K., vo veci namietaného porušenia čl. 17 ods. 1 a 2 v spojení s čl. 1 ods. 1 a 2 Ústavy
Slovenskej republiky, čl. 19 ods. 2 a 3 a čl. 22 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 5
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 8 ods. 1 a 2 Listiny
základných práv a slobôd postupom a rozhodnutiami Prezídia Policajného zboru Slovenskej
republiky, Úradu boja proti organizovanej kriminalite, odboru Východ, v trestnom konaní
vedenom pod sp. zn. ČVS: PPZ-53/BOK-VY-2012, ako aj vo veci namietaného porušenia
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného v čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Prezídia Policajného
zboru Slovenskej republiky, Úradu boja proti organizovanej kriminalite, odboru Východ, a
postupom Okresnej prokuratúry Trenčín v trestnom konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: PPZ-
53/BOK-VY-2012 a takto
rozhodol:
Sťažnosť JUDr. V. K. o d m i e t a ako neprípustnú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. septembra
2012 doručená sťažnosť JUDr. V. K., K. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného
porušenia čl. 17 ods. 1 a 2 v spojení s čl. 1 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“), čl. 19 ods. 2 a 3 a čl. 22 ods. 1 a 2 ústavy, čl. 5 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 8 ods. 1 a 2 Listiny
základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) postupom a rozhodnutiami Prezídia
Policajného zboru Slovenskej republiky, Úradu boja proti organizovanej kriminalite, odboru
Východ (ďalej len „úrad boja proti organizovanej kriminalite“), v trestnom konaní vedenom
pod sp. zn. ČVS: PPZ-53/BOK-VY-2012, ako aj vo veci namietaného porušenia základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a
práva na spravodlivý súdny proces zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, postupom úradu
boja proti organizovanej kriminalite a postupom Okresnej prokuratúry Trenčín (ďalej len
„okresná prokuratúra“) v trestnom konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: PPZ-53/BOK-VY-
2012.
Zo sťažnosti vyplýva, že 21. februára 2012 bol sťažovateľ prítomný na hlavnom
pojednávaní Špecializovaného trestného súdu v Pezinku (ďalej len „špecializovaný trestný
súd“) vo veci vedenej pod sp. zn. PK 1T 26/2011, kde obhajoval svojich klientov v kauze
tzv. S. Potom, ako boli v danej veci prednesené záverečné reči, sa senát špecializovaného
trestného súdu odobral na záverečnú poradu a sťažovateľ po zbalení si svojich osobných
vecí vyšiel z pojednávacej miestnosti, pričom následne v čase o 17.17 h ho vyšetrovateľ
úradu boja proti organizovanej kriminalite zadržal, čo sťažovateľ považuje za nezákonné a
protiústavné, porušujúce jeho základné právo na osobnú slobodu. Podľa sťažovateľa sa jeho
zadržanie uskutočnilo demonštratívnym spôsobom pred očami verejnosti a viacerých médií,
pričom v tejto súvislosti poukázal na to, že deň pred svojím zadržaním sa zdržiaval v
budove dotknutého úradu boja proti organizovanej kriminalite v súvislosti s inou trestnou
vecou, a zároveň vyslovil názor, že vyšetrovateľ už vtedy musel mať vedomosť o jeho
zamýšľanom zadržaní a že toto naschvál naplánoval tak, aby sa udialo pred zrakmi jeho
klientov a ďalšej verejnosti. Vo vzťahu k uvedenému sťažovateľ dodal: „Mám zato, že
neexistuje zadržiavacia právomoc ÚBOK-u ako ani inej policajnej zložky v budove
akéhokoľvek súdu, bez toho, aby mu predchádzal prinajmenšom aspoň súhlas predsedu
súdu.“
Pri zadržaní bolo sťažovateľovi doručené uznesenie vyšetrovateľa sp. zn.
ČVS: PPZ-53/BOK-VY-2012 z 21. februára 2012, ktorým mu bolo vznesené obvinenie
za zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. b) a ods. 2 písm. d) Trestného
zákona. Následne bol sťažovateľ príslušníkmi úradu boja proti organizovanej kriminalite
eskortovaný do sídla Úradu boja proti organizovanej kriminalite v Košiciach, kde bol
vypočutý vyšetrovateľom a umiestnený v cele policajného zaistenia spolu so svojimi
osobnými vecami nachádzajúcimi sa v obálke (peniaze, mobilný telefón, kľúče). Počas
svojho zadržania v cele policajného zaistenia sťažovateľ žiadal príslušníkov polície
o kontakt so svojím obhajcom, ale jeho požiadavke nebolo vyhovené, a preto na mieste
podal službukonajúcemu príslušníkovi polície ústnu sťažnosť.
Sťažovateľ ďalej uviedol, že 24. februára 2012 ešte pred predvedením pred sudcu pre
prípravné konanie Okresného súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“) ho v cele policajného
zaistenia v Košiciach navštívili vyšetrovatelia úradu boja proti organizovanej kriminalite,
ktorí ho podľa § 89 ods. 1 Trestného poriadku vyzvali na vydanie veci – mobilného telefónu
s odôvodnením, „... že ide o vec dôležitú pre trestné konanie“. Sťažovateľ odmietol
mobilný telefón vyšetrovateľom vydať odvolávajúc sa na to, že pri úkone nie je prítomný
jeho advokát ani zástupca Slovenskej advokátskej komory (keďže sťažovateľ bol zadržaný
ako advokát), a tiež aj na to, že na vydanie mobilného telefónu nebol vyšetrovateľom
vyzvaný pri samotnom zadržaní, že mobilný telefón žiadnym spôsobom nesúvisí so
vznesením obvinenia a že v mobilnom telefóne sa nachádzalo množstvo „... diskrétnych,
osobných a citlivých údajov, ktoré súviseli s výkonom činnosti advokáta najmä v trestnej
oblasti a aj v trestných veciach, ktoré vyšetroval ÚBOK“, pričom sťažovateľ súčasne v tejto
súvislosti namietal, že podľa § 89 ods. 2 Trestného poriadku sa povinnosť na vydanie veci
nevzťahuje na vec týkajúcu sa skutočností, o ktorých platí zákaz výsluchu a povinnosť
mlčanlivosti. Podľa vyjadrenia sťažovateľa mu následne vyšetrovateľ predložil „vopred
pripravenú“ zápisnicu a príkaz na odňatie veci podľa § 91 Trestného poriadku, ktorý bol
podľa neho nezákonný, neopodstatnený, vydaný bez predchádzajúceho súhlasu prokurátora
a neobsahoval náležitosti príkazu podľa § 181 Trestného poriadku. Sťažovateľ súčasne
vyslovil názor, že tento príkaz považuje za nezákonný aj z toho dôvodu, že pred jeho
vydaním sa vyšetrovateľ vôbec nepokúsil o miernejšiu formu „nátlaku“, napr. uloženie
poriadkovej pokuty, a zároveň pripomenul, že pri tomto úkone nebola prítomná
nezúčastnená osoba tak, ako to vyžaduje zákon.
Sťažovateľ napokon dodal, že uznesením okresného súdu sp. zn. 0 Tp 18/2012
z 24. februára 2012 bol vzatý do väzby z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného
poriadku, ale na základe sťažnosti proti nemu a následného rozhodnutia Krajského súdu
v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 2 Tpo 9/2012 z 5. marca 2012 bolo
prvostupňové rozhodnutie zrušené a on bol ihneď prepustený z väzby na slobodu.
Sťažnosťou podanou ústavnému súdu sťažovateľ spochybňuje nielen spôsob, ale aj
dôvodnosť odňatia mu mobilného telefónu, pričom poukázal na skutočnosť, že aj keď
zamietnutie jeho žiadosti z 15. marca 2012, ktorou sa podľa § 97 ods. 1 Trestného poriadku
domáhal vrátenia mobilného telefónu, bolo odôvodnené tým, že predmetný telefón je
vecným dôkazom, ktorý môže byť podrobený znaleckému skúmaniu, ktorého predmetom
nebudú všetky informácie obsiahnuté v telefóne, ale len zistenie, či tento telefón nebol
využitý na vyhotovenie fotografií časti spisu súvisiaceho s dotknutým trestným konaním,
napriek tomu do dňa podania sťažnosti ústavnému súdu nebolo podľa sťažovateľa
vyšetrovateľom nariadené znalecké skúmanie predmetného mobilného telefónu, čo podľa
sťažovateľa svedčí o tom, že vyšetrovateľ disponuje s údajmi v jeho mobilnom telefóne
nezákonným a nekontrolovateľným spôsobom, v dôsledku čoho dochádza k porušeniu jeho
práva na ochranu súkromia.
V tejto súvislosti sťažovateľ v sťažnosti tiež uviedol:
«K tomu uvádzam, že prípadné znalecké skúmanie môjho nezákonne odňatého
mobilného telefónu, by sa realizovalo prostredníctvom znaleckej organizácie KEU, ktorá je
zložkou policajného zboru. Bolo by naivné predpokladať, že pri tzv. znaleckom skúmaní
mobilného telefónu by bolo predmetom skúmania iba a len zisťovanie, či týmto telefónom
boli vyhotovovane fotografie časti spisu a nie aj identifikácia všetkých údajov obsiahnutých
v telefóne. Už len tá skutočnosť, že vyšetrovateľ PPZ ÚBOK bez mantinelov disponuje
citlivými údajmi z nezákonne odňatého mobilného telefónu advokáta je zarážajúca.
Neexistuje zmienka o mojom mobilnom telefóne v skutkovej vete alebo v odôvodnení
uznesenia o vznesení obvinenia. Prvýkrát ho z ničoho nič spomenul vo svojom „pokyne“
vyšetrovateľovi PPZ ÚBOK dozorujúci prokurátor Okresnej prokuratúry v Trenčíne. Nikdy
som mobilným telefónom nevyhotoval kópie vyšetrovacieho spisu, a túto vedomosť mal aj
vyšetrovateľ, s ktorým som prichádzal do častého kontaktu v rámci výkonu obhajoby
klientov. Rovnako vyhotovenie kópie spisu mobilným telefónom nie je trestným činom. No
v mobilnom telefóne mám uložených množstvo fotografií výlučne súkromnej povahy a aj
množstvo údajov o mojich klientoch, ktorí si určite neželajú, aby sa bezdôvodne dostali do
rúk polície.
Ešte viac zarážajúca je snaha vyšetrovateľa PPZ ÚBOK za súčasnej procesnej
situácie, vôbec pristúpiť k skúmaniu môjho mobilného telefónu a vyhotovovať a ponechať si
kópie údajov z neho v zmysle § 90 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku.
Krajský súd v Trenčíne vo svojom Uznesení, sp. zn. 2 Tpo 9/2012 zo dňa 05.03.2012,
jednoznačne a nespochybniteľne uviedol pri skúmaní dôvodnosti obvinenia ako elementu
samotnej existencie materiálnej stránky väzby, že skutok uvedený resp. opísaný v uznesení
vyšetrovateľa PPZ ÚBOK, nie je trestným činom. Preto je možné vydedukovať, že skúmanie
môjho mobilného telefónu má za cieľ len jediné - zastrašiť, kompromitovať a dehonestovať
obhajcu v čase keď nie je dôvod na jeho trestné stíhanie, ale je stále v procesnom postavení
obvineného, zneužiť údaje z mobilného telefónu na prípadnú ďalšiu diskreditáciu obhajcu
-sťažovateľa.»
Sťažovateľ ďalej uviedol, že podaním z 20. júna 2012 označeným ako „Žiadosť
o preskúmanie postupu policajta“ adresovaným okresnej prokuratúre sa domáhal
preskúmania zákonnosti postupu vyšetrovateľa úradu boja proti organizovanej kriminalite
v súvislosti s jeho zadržaním, ako aj v súvislosti s odňatím mu mobilného telefónu,
a napokon aj v súvislosti s pomalým postupom vyšetrovateľa (prieťahy) v jeho trestnej veci.
Dňa 30. júla 2012 bolo sťažovateľovi doručené upovedomenie okresnej prokuratúry
„... sp. zn. 1 Pv 160/2012 zo dňa 20.7.2012, ktorým mi bolo oznámené, že moja trestná vec
podlieha preskúmaniu zo strany Generálneho prokurátora na základe môjho návrhu podľa
ust. § 364 ods. 1 písm.. a) Trestného poriadku a s prihliadnutím na skutočnosť, že moja
žiadosť o preskúmanie postupu policajta v určitých aspektoch vykazuje spojitosť a súvis
s mimoriadnym opravným prostriedkom, bude moja žiadosť vybavená až po zaujatí
stanoviska GP SR vo veci návrhu na zrušenie právoplatného rozhodnutia OČTK vydaných
v prípravnom konaní pod ČVS : PPZ -53/BOK-VY-2012“.
V sťažnosti podanej ústavnému súdu sťažovateľ vyjadril nespokojnosť a nesúhlas
so závermi okresnej prokuratúry, ktorá mala podľa jeho názoru jeho podnet riadne
preskúmať a prijať adekvátne opatrenia na zjednanie nápravy sťažovateľom namietaných
nedostatkov v postupe a rozhodovaní vyšetrovateľa, pretože podľa jeho názoru (v rozpore
s názorom okresnej prokuratúry, pozn.) nie je pravdou, že by sa jeho podnet z 20. júna 2012
na preskúmanie zákonnosti postupu vyšetrovateľa zhodoval s ním podaným mimoriadnym
opravným prostriedkom, ktorým sa domáhal „... zrušenia právoplatného rozhodnutia
v prípravnom konaní...“. V tejto súvislosti sťažovateľ tiež skonštatoval, že aj keď o ním
podanom mimoriadnom opravnom prostriedku bolo rozhodnuté už 9. augusta 2012, napriek
tomu do podania sťažnosti ústavnému súdu sťažovateľ nebol žiadnym spôsobom okresnou
prokuratúrou vyrozumený, ako bol posúdený jeho podnet z 20. júna 2012.
V súvislosti s namietaným porušením označených práv sťažovateľ v sťažnosti tiež
uviedol:
„Toto právo je vyjadrené najmä v čl. 17 ods. 1, ods. 2 v spojení s čl. 1 ods. 1, ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky, obsiahnuté v čl. 5 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd, ako aj v čl. 8 ods. 1, ods. 2 Listiny základných práv a slobôd. Z vyššie
uvedeného popisu môjho zadržania v budove Špecializovaného trestného súdu v Pezinku je
zrejmé, že to bolo nezákonné a protiústavné a postupom zložky MV PPZ, Úradu boja proti
organizovanej kriminalite došlo k flagrantnému porušenie môjho práva na osobnú slobodu.
Podľa môjho názoru je tzv. súdna pôda posvätná, kde má výkonnú moc iba súd resp.
predseda súdu alebo Zbor väzenskej a justičnej stráže. Mám zato, že len oni môžu
vykonávať obmedzovaciu, resp. zadržiavaciu činnosť. V postupe vyšetrovateľa UBOK-u pri
mojom zadržaní na pôde ŠTS vidím zjavnú nezákonnosť a porušenie mojich práv a slobôd.
... Nezákonným odňatím mobilného telefónu zn. N... advokátovi, došlo k takým
flagrantným porušeniam mojich práv a slobôd, ktoré som vyššie opísal. Do dnešného
nemám vedomosť ako sa nakladá po dobu viac ako pol roka s dôvernými údajmi
obsiahnutými v ňom. Do dnešného dňa mi mobilný telefón nebol vrátený; aj napriek tomu,
že som prostredníctvom obhajcu v trestnej vecí žiadal o jeho vrátenie a po zamietnutí jeho
vrátenia som okamžite žiadal preskúmať postup vyšetrovateľa PPZ ÚBOK dozorujúcim
prokurátorom, ktorý nielenže od 29.2.2012 do dnešného dňa príkaz na umožnenie
vyhotovenia a ponechania si kópie počítačových údajov v zmysle § 90 ods. 1 písm. b)
Trestného poriadku nevydal, ale ani nezákonný postup vyšetrovateľa PPZ ÚBOK pri odňatí
môjho mobilného telefónu náležité nepreskúmal a nezriadil nápravu. Môžem dôvodne
predpokladať, že diskrétne údaje z neho budú v budúcnosti alebo boli už v minulosti
zneužité voči mne ako advokátovi, ako aj proti mojim klientom.“
Vzhľadom na uvedené sťažovateľ žiada, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti na
ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:
„1. Základné právo JUDr. V. K., advokát, na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 1,
ods. 2 v spojení s čl. 1 ods. 1, ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, obsiahnuté v čl. 5 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj v čl. 8 ods. 1, ods. 2 Listiny
základných práv a slobôd, bolo porušené postupom, zásahmi a rozhodnutiami MV SR -
Prezídia Policajného zboru Slovenskej republiky, Úradu boja proti organizovanej
kriminalite, Odbor Východ v trestnom konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: PPZ-5VBOK-VY-
2012.
2. Základné právo JUDr. V. K., advokát, na ochranu pred neoprávneným
zasahovaním do súkromného a rodinného života podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky, základne právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním,
zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe podľa čl. 19 ods. 3 Ústavy
Slovenskej republiky, a základné právo na listové tajomstvo, tajomstvo dopravovaných
správ a iných písomností a na ochranu osobných údajov podľa čl. 22 ods. 1, ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky postupom MV SR - Prezídia Policajného zboru Slovenskej republiky,
Úradu boja proti organizovanej kriminalite Východ v trestnom konaní vedenom pod sp. zn.
ČVS: PPZ -S^BOK-VY-2012 porušené bolo.
3. Základné právo JUDr. V. K., advokát, na konanie bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, základné právo na spravodlivé konanie podľa čl.
6 ods. 1 Dohovoru bolo postupom MV SR - Prezídia Policajného zboru Slovenskej
republiky, Úradu boja proti organizovanej kriminalite Východ a Okresnej prokuratúry v
Trenčíne v trestnom konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: PPZ-53/BOK-VY-2012 porušené
bolo.
4. Sťažovateľovi JUDr. V. K., advokát, sa priznáva primerané zadosťučinenie v
celkovej výške 10.000,- €, ktoré mu je povinné vyplatiť Ministerstvo vnútra SR - Prezídium
policajného zboru SR a Okresná prokuratúra Trenčín do 30 dní od právoplatnosti
rozhodnutia Ústavného súdu SR.
5. Ministerstvo vnútra SR - Prezídium policajného zboru SR a Okresná prokuratúra
Trenčín do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu SR, je povinný uhradiť
sťažovateľovi JUDr. V. K., advokát, trovy právneho zastúpenia na účet jeho právneho
zástupcu JUDr. A. P. H. do 30 dní od právoplatnosti tohto nálezu.
6. Ministerstvu vnútra SR - Prezídium policajného zboru SR a jeho zložke Úradu
boja proti organizovanému zločinu v trestnom konaní vedenom pod ČVS: PPZ-53/BOK-VY-
2012, a Okresnej prokuratúre zakazuje pokračovať v porušovaní základných práv
sťažovateľa zaručených Ústavou Slovenskej republiky a Listinou základných práv a slobôd
a práva zaručeného Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred
ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na
prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podstata námietok sťažovateľa týkajúcich sa ním namietaného porušenia označených
práv je založená na ním tvrdenom nezákonnom postupe vyšetrovateľa úradu boja proti
organizovanej kriminalite pri jeho zadržaní na pôde, resp. v priestoroch špecializovaného
trestného súdu bez súhlasu jeho predsedu, ako aj pri spôsobe a účele odňatia mu mobilného
telefónu a tiež je sťažnosť sťažovateľa založená aj na tvrdenom nesprávnom postupe
okresnej prokuratúry pri vybavovaní jeho podnetu z 20. júna 2012, ktorým sa domáhal
preskúmania zákonnosti uvedeného postupu vyšetrovateľa.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje na ktorých použitie je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov.
Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) prokurátor, preskúmava zákonnosť postupu
a rozhodnutí..., prokurátorov, vyšetrovateľov... v rozsahu vymedzenom zákonom aj na
základe podnetu, pričom je oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení,
ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.
Podľa § 32 ods. 1 zákona o prokuratúre podnet možno podať na ktorejkoľvek
prokuratúre.
Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať
o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví
nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2 zákona o prokuratúre).
Podľa § 54 ods. 2 písm. c) zákona o prokuratúre na účely konania podľa tohto zákona
alebo osobitného zákona a na vybavenie podnetu sa nadriadeným prokurátorom rozumie
príslušný krajský prokurátor, ak ide o okresného prokurátora alebo prokurátora okresnej
prokuratúry.
Z príloh sťažnosti podanej ústavnému súdu je zrejmé, že sťažovateľ sa podaním
z 20. júna 2012 domáhal preskúmania postupu vyšetrovateľa podľa ustanovenia § 210
Trestného poriadku, podľa ktorého obvinený, poškodený a zúčastnená osoba majú právo
kedykoľvek v priebehu vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania žiadať prokurátora, aby
bol preskúmaný postup policajta, najmä aby boli odstránené prieťahy alebo iné nedostatky
vo vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní. Policajt musí žiadosť prokurátorovi bez
meškania predložiť. Prokurátor je povinný žiadosť preskúmať a o výsledku žiadateľa
upovedomiť.
Ústavný súd považuje žiadosť o preskúmanie postupu policajta podľa Trestného
poriadku a následne aj podnet, ako aj opakovaný podnet podľa zákona o prokuratúre
za účinné prostriedky nápravy, vyčerpaním ktorých pred podaním sťažnosti ústavnému
súdu sa možno domôcť ochrany svojich práv (m. m. IV. ÚS 330/04, I. ÚS 186/05,
Ústavný súd už aj v iných konaniach (napr. III. ÚS 235/07, III. ÚS 157/08) vyslovil
opakovane právny názor, že vynechanie týchto prostriedkov nápravy (žiadosti
o preskúmanie postupu policajta, podnetu, opakovaného podnetu) v sústave orgánov
prokuratúry Slovenskej republiky nemožno nahrádzať podaním sťažnosti v konaní pred
ústavným súdom, pretože takto by sa obmedzovala možnosť orgánov prokuratúry
vo vlastnej kompetencii nielen preveriť skutočnosti, ktoré tvrdí sťažovateľ, ale aj prijať
opatrenia, ktoré by účinne napomohli odstráneniu namietaného porušenia práv (m. m. napr.
I. ÚS 186/05), ku ktorému malo v danom prípade podľa tvrdenia sťažovateľa dôjsť
v súvislosti s postupom vyšetrovateľa úradu boja proti organizovanej kriminalite, ako aj
v súvislosti s postupom okresnej prokuratúry.
V rámci predbežného prerokovania sťažnosti sťažovateľa ústavný súd zistil, že
v súvislosti s namietaným postupom vyšetrovateľa úradu boja proti organizovanej
kriminalite podal sťažovateľ ústavnému súdu identickú sťažnosť už v minulosti, ktorú
ústavný súd uznesením č. k. III. ÚS 202/2012-14 z 9. mája 2012 odmietol pre jej
neprípustnosť s odôvodnením, že sťažovateľ pred podaním sťažnosti nevyužil všetky účinné
prostriedky nápravy porušenia ním označených práv, pričom už v tejto súvislosti bol
sťažovateľ poučený, že za takýto účinný prostriedok nápravy ústavný súd v zmysle svojej
judikatúry považuje nielen žiadosť o preskúmanie postupu policajta podľa § 210 Trestného
poriadku (tento prostriedok sťažovateľ v tomto prípade už využil, pozn.), ale aj podnet
a opakovaný podnet v zmysle citovaných ustanovení zákona o prokuratúre.
Aj napriek už v minulosti realizovanému poučeniu sťažovateľa ústavným súdom
sťažovateľ sa preskúmania zákonnosti postupu vyšetrovateľa úradu boja proti organizovanej
kriminalite nedomáhal podaním podnetu, resp. v prípade jeho nespokojnosti s vybavením
tohto podnetu aj podaním opakovaného podnetu v zmysle citovaných ustanovení zákona
o prokuratúre, hoci tak mohol a mal urobiť pred podaním sťažnosti ústavnému súdu.
V okolnostiach prípadu možno podľa názoru ústavného súdu totiž žiadosť o preskúmanie
postupu policajta a podnet (a prípadne aj opakovaný podnet) považovať za iný právny
prostriedok ochrany podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde, ktorý zákon (Trestný
poriadok a zákon o prokuratúre) sťažovateľovi na ochranu jeho práv poskytuje a na ktorého
použitie je podľa uvedených predpisov oprávnený. Preskúmaním podnetu, resp. aj
opakovaného podnetu sa totiž príslušné orgány prokuratúry vo vzťahu k namietanému
postupu vyšetrovateľa budú musieť vysporiadať s identickými námietkami, aké sťažovateľ
proti tomuto postupu vyšetrovateľa uvádza aj v konaní pred ústavným súdom.
Pokiaľ ide o sťažovateľom namietaný postup okresnej prokuratúry, aj v tomto
prípade, keďže podľa citovaného § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre na základe podnetu môže
prokurátor okrem iného preskúmať aj zákonnosť postupu a rozhodnutí prokurátorov, má
sťažovateľ možnosť domáhať sa jeho preskúmania prostredníctvom podnetu (príslušná
krajská prokuratúra), prípadne opakovaného podnetu (generálna prokuratúra), ktorých
využitie sťažovateľ v konaní pred ústavným súdom nepreukázal.
Keďže sťažovateľ nevyužili účinné prostriedky nápravy podľa zákona o prokuratúre,
ústavný súd jeho sťažnosť už pri jej predbežnom prerokovaní odmietol ako neprípustnú
(§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, ako aj úhrady trov konania je viazané na
vyslovenie porušenia práva alebo slobody sťažovateľa (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy),
ústavný súd o tej časti sťažnosti už nerozhodoval.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. decembra 2012