Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 566/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. decembra

2012 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. V. K., K., zastúpeného advokátkou JUDr. A. P.

H., K., vo veci namietaného porušenia a 2 v spojení s a 2

Slovenskej republiky, a 3 a a 2 ,

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 8 ods. 1 a 2 Listiny

základných práv a slobôd postupom a rozhodnutiami Prezídia Policajného zboru Slovenskej

republiky, Úradu boja proti organizovanej kriminalite, odboru Východ, v trestnom konaní

vedenom pod sp. zn. ČVS: PPZ-53/BOK-VY-2012, ako aj vo veci namietaného porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného v

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Prezídia Policajného

zboru Slovenskej republiky, Úradu boja proti organizovanej kriminalite, odboru Východ, a

postupom Okresnej prokuratúry Trenčín v trestnom konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: PPZ-

53/BOK-VY-2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. V. K. o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. septembra

2012 doručená sťažnosť JUDr. V. K., K. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného

porušenia a 2 v spojení s a 2 (ďalej len

„ústava“), a 3 a a 2 , Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 8 ods. 1 a 2 Listiny

základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) postupom a rozhodnutiami Prezídia

Policajného zboru Slovenskej republiky, Úradu boja proti organizovanej kriminalite, odboru

Východ (ďalej len „úrad boja proti organizovanej kriminalite“), v trestnom konaní vedenom

pod sp. zn. ČVS: PPZ-53/BOK-VY-2012, ako aj vo veci namietaného porušenia základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a

práva na spravodlivý súdny proces zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, postupom úradu

boja proti organizovanej kriminalite a postupom Okresnej prokuratúry Trenčín (ďalej len

„okresná prokuratúra“) v trestnom konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: PPZ-53/BOK-VY-

2012.

Zo sťažnosti vyplýva, že 21. februára 2012 bol sťažovateľ prítomný na hlavnom

pojednávaní Špecializovaného trestného súdu v Pezinku (ďalej len „špecializovaný trestný

súd“) vo veci vedenej pod sp. zn. PK , kde obhajoval svojich klientov v kauze

tzv. S. Potom, ako boli v danej veci prednesené záverečné reči, sa senát špecializovaného

trestného súdu odobral na záverečnú poradu a sťažovateľ po zbalení si svojich osobných

vecí vyšiel z pojednávacej miestnosti, pričom následne v čase o 17.17 h ho vyšetrovateľ

úradu boja proti organizovanej kriminalite zadržal, čo sťažovateľ považuje za nezákonné a

protiústavné, porušujúce jeho základné právo na osobnú slobodu. Podľa sťažovateľa sa jeho

zadržanie uskutočnilo demonštratívnym spôsobom pred očami verejnosti a viacerých médií,

pričom v tejto súvislosti poukázal na to, že deň pred svojím zadržaním sa zdržiaval v

budove dotknutého úradu boja proti organizovanej kriminalite v súvislosti s inou trestnou

vecou, a zároveň vyslovil názor, že vyšetrovateľ už vtedy musel mať vedomosť o jeho

zamýšľanom zadržaní a že toto naschvál naplánoval tak, aby sa udialo pred zrakmi jeho

klientov a ďalšej verejnosti. Vo vzťahu k uvedenému sťažovateľ dodal: „Mám zato, že

neexistuje zadržiavacia právomoc ÚBOK-u ako ani inej policajnej zložky v budove

akéhokoľvek súdu, bez toho, aby mu predchádzal prinajmenšom aspoň súhlas predsedu

súdu.“

Pri zadržaní bolo sťažovateľovi doručené uznesenie vyšetrovateľa sp. zn.

ČVS: PPZ-53/BOK-VY-2012 z 21. februára 2012, ktorým mu bolo vznesené obvinenie

za zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. b) a ods. 2 písm. d) Trestného

zákona. Následne bol sťažovateľ príslušníkmi úradu boja proti organizovanej kriminalite

eskortovaný do sídla Úradu boja proti organizovanej kriminalite v Košiciach, kde bol

vypočutý vyšetrovateľom a umiestnený v cele policajného zaistenia spolu so svojimi

osobnými vecami nachádzajúcimi sa v obálke (peniaze, mobilný telefón, kľúče). Počas

svojho zadržania v cele policajného zaistenia sťažovateľ žiadal príslušníkov polície

o kontakt so svojím obhajcom, ale jeho požiadavke nebolo vyhovené, a preto na mieste

podal službukonajúcemu príslušníkovi polície ústnu sťažnosť.

Sťažovateľ ďalej uviedol, že 24. februára 2012 ešte pred predvedením pred sudcu pre

prípravné konanie Okresného súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“) ho v cele policajného

zaistenia v Košiciach navštívili vyšetrovatelia úradu boja proti organizovanej kriminalite,

ktorí ho podľa vyzvali na vydanie veci – mobilného telefónu

s odôvodnením, „... že ide o vec dôležitú pre trestné konanie“. Sťažovateľ odmietol

mobilný telefón vyšetrovateľom vydať odvolávajúc sa na to, že pri úkone nie je prítomný

jeho advokát ani zástupca Slovenskej advokátskej komory (keďže sťažovateľ bol zadržaný

ako advokát), a tiež aj na to, že na vydanie mobilného telefónu nebol vyšetrovateľom

vyzvaný pri samotnom zadržaní, že mobilný telefón žiadnym spôsobom nesúvisí so

vznesením obvinenia a že v mobilnom telefóne sa nachádzalo množstvo „... diskrétnych,

osobných a citlivých údajov, ktoré súviseli s výkonom činnosti advokáta najmä v trestnej

oblasti a aj v trestných veciach, ktoré vyšetroval ÚBOK“, pričom sťažovateľ súčasne v tejto

súvislosti namietal, že podľa sa povinnosť na vydanie veci

nevzťahuje na vec týkajúcu sa skutočností, o ktorých platí zákaz výsluchu a povinnosť

mlčanlivosti. Podľa vyjadrenia sťažovateľa mu následne vyšetrovateľ predložil „vopred

pripravenú“ zápisnicu a príkaz na odňatie veci podľa , ktorý bol

podľa neho nezákonný, neopodstatnený, vydaný bez predchádzajúceho súhlasu prokurátora

a neobsahoval náležitosti príkazu podľa . Sťažovateľ súčasne

vyslovil názor, že tento príkaz považuje za nezákonný aj z toho dôvodu, že pred jeho

vydaním sa vyšetrovateľ vôbec nepokúsil o miernejšiu formu „nátlaku“, napr. uloženie

poriadkovej pokuty, a zároveň pripomenul, že pri tomto úkone nebola prítomná

nezúčastnená osoba tak, ako to vyžaduje zákon.

Sťažovateľ napokon dodal, že uznesením okresného súdu sp. zn.

z 24. februára 2012 bol vzatý do väzby z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného

poriadku, ale na základe sťažnosti proti nemu a následného rozhodnutia Krajského súdu

v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 5. marca 2012 bolo

prvostupňové rozhodnutie zrušené a on bol ihneď prepustený z väzby na slobodu.

Sťažnosťou podanou ústavnému súdu sťažovateľ spochybňuje nielen spôsob, ale aj

dôvodnosť odňatia mu mobilného telefónu, pričom poukázal na skutočnosť, že aj keď

zamietnutie jeho žiadosti z 15. marca 2012, ktorou sa podľa

domáhal vrátenia mobilného telefónu, bolo odôvodnené tým, že predmetný telefón je

vecným dôkazom, ktorý môže byť podrobený znaleckému skúmaniu, ktorého predmetom

nebudú všetky informácie obsiahnuté v telefóne, ale len zistenie, či tento telefón nebol

využitý na vyhotovenie fotografií časti spisu súvisiaceho s dotknutým trestným konaním,

napriek tomu do dňa podania sťažnosti ústavnému súdu nebolo podľa sťažovateľa

vyšetrovateľom nariadené znalecké skúmanie predmetného mobilného telefónu, čo podľa

sťažovateľa svedčí o tom, že vyšetrovateľ disponuje s údajmi v jeho mobilnom telefóne

nezákonným a nekontrolovateľným spôsobom, v dôsledku čoho dochádza k porušeniu jeho

práva na ochranu súkromia.

V tejto súvislosti sťažovateľ v sťažnosti tiež uviedol:

«K tomu uvádzam, že prípadné znalecké skúmanie môjho nezákonne odňatého

mobilného telefónu, by sa realizovalo prostredníctvom znaleckej organizácie KEU, ktorá je

zložkou policajného zboru. Bolo by naivné predpokladať, že pri tzv. znaleckom skúmaní

mobilného telefónu by bolo predmetom skúmania iba a len zisťovanie, či týmto telefónom

boli vyhotovovane fotografie časti spisu a nie aj identifikácia všetkých údajov obsiahnutých

v telefóne. Už len tá skutočnosť, že vyšetrovateľ PPZ ÚBOK bez mantinelov disponuje

citlivými údajmi z nezákonne odňatého mobilného telefónu advokáta je zarážajúca.

Neexistuje zmienka o mojom mobilnom telefóne v skutkovej vete alebo v odôvodnení

uznesenia o vznesení obvinenia. Prvýkrát ho z ničoho nič spomenul vo svojom „pokyne“

vyšetrovateľovi PPZ ÚBOK dozorujúci prokurátor Okresnej prokuratúry v Trenčíne. Nikdy

som mobilným telefónom nevyhotoval kópie vyšetrovacieho spisu, a túto vedomosť mal aj

vyšetrovateľ, s ktorým som prichádzal do častého kontaktu v rámci výkonu obhajoby

klientov. Rovnako vyhotovenie kópie spisu mobilným telefónom nie je trestným činom. No

v mobilnom telefóne mám uložených množstvo fotografií výlučne súkromnej povahy a aj

množstvo údajov o mojich klientoch, ktorí si určite neželajú, aby sa bezdôvodne dostali do

rúk polície.

Ešte viac zarážajúca je snaha vyšetrovateľa PPZ ÚBOK za súčasnej procesnej

situácie, vôbec pristúpiť k skúmaniu môjho mobilného telefónu a vyhotovovať a ponechať si

kópie údajov z neho v zmysle .

Krajský súd v Trenčíne vo svojom Uznesení, sp. zn. zo dňa 05.03.2012,

jednoznačne a nespochybniteľne uviedol pri skúmaní dôvodnosti obvinenia ako elementu

samotnej existencie materiálnej stránky väzby, že skutok uvedený resp. opísaný v uznesení

vyšetrovateľa PPZ ÚBOK, nie je trestným činom. Preto je možné vydedukovať, že skúmanie

môjho mobilného telefónu má za cieľ len jediné - zastrašiť, kompromitovať a dehonestovať

obhajcu v čase keď nie je dôvod na jeho trestné stíhanie, ale je stále v procesnom postavení

obvineného, zneužiť údaje z mobilného telefónu na prípadnú ďalšiu diskreditáciu obhajcu

-sťažovateľa.»

Sťažovateľ ďalej uviedol, že podaním z 20. júna 2012 označeným ako „Žiadosť

o preskúmanie postupu policajta“ adresovaným okresnej prokuratúre sa domáhal

preskúmania zákonnosti postupu vyšetrovateľa úradu boja proti organizovanej kriminalite

v súvislosti s jeho zadržaním, ako aj v súvislosti s odňatím mu mobilného telefónu,

a napokon aj v súvislosti s pomalým postupom vyšetrovateľa (prieťahy) v jeho trestnej veci.

Dňa 30. júla 2012 bolo sťažovateľovi doručené upovedomenie okresnej prokuratúry

„... sp. zn. zo dňa 20.7.2012, ktorým mi bolo oznámené, že moja trestná vec

podlieha preskúmaniu zo strany Generálneho prokurátora na základe môjho návrhu podľa

ust. písm.. a) a s prihliadnutím na skutočnosť, že moja

žiadosť o preskúmanie postupu policajta v určitých aspektoch vykazuje spojitosť a súvis

s mimoriadnym opravným prostriedkom, bude moja žiadosť vybavená až po zaujatí

stanoviska GP SR vo veci návrhu na zrušenie právoplatného rozhodnutia OČTK vydaných

v prípravnom konaní pod ČVS : PPZ -53/BOK-VY-2012“.

V sťažnosti podanej ústavnému súdu sťažovateľ vyjadril nespokojnosť a nesúhlas

so závermi okresnej prokuratúry, ktorá mala podľa jeho názoru jeho podnet riadne

preskúmať a prijať adekvátne opatrenia na zjednanie nápravy sťažovateľom namietaných

nedostatkov v postupe a rozhodovaní vyšetrovateľa, pretože podľa jeho názoru (v rozpore

s názorom okresnej prokuratúry, pozn.) nie je pravdou, že by sa jeho podnet z 20. júna 2012

na preskúmanie zákonnosti postupu vyšetrovateľa zhodoval s ním podaným mimoriadnym

opravným prostriedkom, ktorým sa domáhal „... zrušenia právoplatného rozhodnutia

v prípravnom konaní...“. V tejto súvislosti sťažovateľ tiež skonštatoval, že aj keď o ním

podanom mimoriadnom opravnom prostriedku bolo rozhodnuté už 9. augusta 2012, napriek

tomu do podania sťažnosti ústavnému súdu sťažovateľ nebol žiadnym spôsobom okresnou

prokuratúrou vyrozumený, ako bol posúdený jeho podnet z 20. júna 2012.

V súvislosti s namietaným porušením označených práv sťažovateľ v sťažnosti tiež

uviedol:

„Toto právo je vyjadrené najmä v čl. 17 ods. 1, ods. 2 v spojení s čl. 1 ods. 1, ods. 2

, obsiahnuté v Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, ako aj v čl. 8 ods. 1, ods. 2 Listiny základných práv a slobôd. Z vyššie

uvedeného popisu môjho zadržania v budove Špecializovaného trestného súdu v Pezinku je

zrejmé, že to bolo nezákonné a protiústavné a postupom zložky MV PPZ, Úradu boja proti

organizovanej kriminalite došlo k flagrantnému porušenie môjho práva na osobnú slobodu.

Podľa môjho názoru je tzv. súdna pôda posvätná, kde má výkonnú moc iba súd resp.

predseda súdu alebo Zbor väzenskej a justičnej stráže. Mám zato, že len oni môžu

vykonávať obmedzovaciu, resp. zadržiavaciu činnosť. V postupe vyšetrovateľa UBOK-u pri

mojom zadržaní na pôde ŠTS vidím zjavnú nezákonnosť a porušenie mojich práv a slobôd.

... Nezákonným odňatím mobilného telefónu zn. N... advokátovi, došlo k takým

flagrantným porušeniam mojich práv a slobôd, ktoré som vyššie opísal. Do dnešného

nemám vedomosť ako sa nakladá po dobu viac ako pol roka s dôvernými údajmi

obsiahnutými v ňom. Do dnešného dňa mi mobilný telefón nebol vrátený; aj napriek tomu,

že som prostredníctvom obhajcu v trestnej vecí žiadal o jeho vrátenie a po zamietnutí jeho

vrátenia som okamžite žiadal preskúmať postup vyšetrovateľa PPZ ÚBOK dozorujúcim

prokurátorom, ktorý nielenže od 29.2.2012 do dnešného dňa príkaz na umožnenie

vyhotovenia a ponechania si kópie počítačových údajov v zmysle § 90 ods. 1 písm. b)

nevydal, ale ani nezákonný postup vyšetrovateľa PPZ ÚBOK pri odňatí

môjho mobilného telefónu náležité nepreskúmal a nezriadil nápravu. Môžem dôvodne

predpokladať, že diskrétne údaje z neho budú v budúcnosti alebo boli už v minulosti

zneužité voči mne ako advokátovi, ako aj proti mojim klientom.“

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ žiada, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti na

ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo JUDr. V. K., advokát, na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 1,

ods. 2 v spojení s , ods. 2 , obsiahnuté v

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj v čl. 8 ods. 1, ods. 2 Listiny

základných práv a slobôd, bolo porušené postupom, zásahmi a rozhodnutiami MV SR -

Prezídia Policajného zboru Slovenskej republiky, Úradu boja proti organizovanej

kriminalite, Odbor Východ v trestnom konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: PPZ-5VBOK-VY-

2012.

2. Základné právo JUDr. V. K., advokát, na ochranu pred neoprávneným

zasahovaním do súkromného a rodinného života podľa Slovenskej

republiky, základne právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním,

zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe podľa

Slovenskej republiky, a základné právo na listové tajomstvo, tajomstvo dopravovaných

správ a iných písomností a na ochranu osobných údajov podľa , ods. 2

Slovenskej republiky postupom MV SR - Prezídia Policajného zboru Slovenskej republiky,

Úradu boja proti organizovanej kriminalite Východ v trestnom konaní vedenom pod sp. zn.

ČVS: PPZ -S^BOK-VY-2012 porušené bolo.

3. Základné právo JUDr. V. K., advokát, na konanie bez zbytočných prieťahov podľa

, základné právo na spravodlivé konanie podľa čl.

6 ods. 1 Dohovoru bolo postupom MV SR - Prezídia Policajného zboru Slovenskej

republiky, Úradu boja proti organizovanej kriminalite Východ a Okresnej prokuratúry v

Trenčíne v trestnom konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: PPZ-53/BOK-VY-2012 porušené

bolo.

4. Sťažovateľovi JUDr. V. K., advokát, sa priznáva primerané zadosťučinenie v

celkovej výške 10.000,- €, ktoré mu je povinné vyplatiť Ministerstvo vnútra SR - Prezídium

policajného zboru SR a Okresná prokuratúra Trenčín do 30 dní od právoplatnosti

rozhodnutia Ústavného súdu SR.

5. Ministerstvo vnútra SR - Prezídium policajného zboru SR a Okresná prokuratúra

Trenčín do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu SR, je povinný uhradiť

sťažovateľovi JUDr. V. K., advokát, trovy právneho zastúpenia na účet jeho právneho

zástupcu JUDr. A. P. H. do 30 dní od právoplatnosti tohto nálezu.

6. Ministerstvu vnútra SR - Prezídium policajného zboru SR a jeho zložke Úradu

boja proti organizovanému zločinu v trestnom konaní vedenom pod ČVS: PPZ-53/BOK-VY-

2012, a Okresnej prokuratúre zakazuje pokračovať v porušovaní základných práv

sťažovateľa zaručených a Listinou základných práv a slobôd

a práva zaručeného Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred

ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podstata námietok sťažovateľa týkajúcich sa ním namietaného porušenia označených

práv je založená na ním tvrdenom nezákonnom postupe vyšetrovateľa úradu boja proti

organizovanej kriminalite pri jeho zadržaní na pôde, resp. v priestoroch špecializovaného

trestného súdu bez súhlasu jeho predsedu, ako aj pri spôsobe a účele odňatia mu mobilného

telefónu a tiež je sťažnosť sťažovateľa založená aj na tvrdenom nesprávnom postupe

okresnej prokuratúry pri vybavovaní jeho podnetu z 20. júna 2012, ktorým sa domáhal

preskúmania zákonnosti uvedeného postupu vyšetrovateľa.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa o prokuratúre v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) prokurátor, preskúmava zákonnosť postupu

a rozhodnutí..., prokurátorov, vyšetrovateľov... v rozsahu vymedzenom zákonom aj na

základe podnetu, pričom je oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení,

ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa § 32 ods. 1 zákona o prokuratúre podnet možno podať na ktorejkoľvek

prokuratúre.

Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať

o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví

nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2 zákona o prokuratúre).

Podľa § 54 ods. 2 písm. c) zákona o prokuratúre na účely konania podľa tohto zákona

alebo osobitného zákona a na vybavenie podnetu sa nadriadeným prokurátorom rozumie

príslušný krajský prokurátor, ak ide o okresného prokurátora alebo prokurátora okresnej

prokuratúry.

Z príloh sťažnosti podanej ústavnému súdu je zrejmé, že sťažovateľ sa podaním

z 20. júna 2012 domáhal preskúmania postupu vyšetrovateľa podľa ustanovenia § 210

, podľa ktorého obvinený, poškodený a zúčastnená osoba majú právo

kedykoľvek v priebehu vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania žiadať prokurátora, aby

bol preskúmaný postup policajta, najmä aby boli odstránené prieťahy alebo iné nedostatky

vo vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní. Policajt musí žiadosť prokurátorovi bez

meškania predložiť. Prokurátor je povinný žiadosť preskúmať a o výsledku žiadateľa

upovedomiť.

Ústavný súd považuje žiadosť o preskúmanie postupu policajta podľa Trestného

poriadku a následne aj podnet, ako aj opakovaný podnet podľa zákona o prokuratúre

za účinné prostriedky nápravy, vyčerpaním ktorých pred podaním sťažnosti ústavnému

súdu sa možno domôcť ochrany svojich práv (m. m. , ,

).

Ústavný súd už aj v iných konaniach (napr. , ) vyslovil

opakovane právny názor, že vynechanie týchto prostriedkov nápravy (žiadosti

o preskúmanie postupu policajta, podnetu, opakovaného podnetu) v sústave orgánov

prokuratúry Slovenskej republiky nemožno nahrádzať podaním sťažnosti v konaní pred

ústavným súdom, pretože takto by sa obmedzovala možnosť orgánov prokuratúry

vo vlastnej kompetencii nielen preveriť skutočnosti, ktoré tvrdí sťažovateľ, ale aj prijať

opatrenia, ktoré by účinne napomohli odstráneniu namietaného porušenia práv (m. m. napr.

), ku ktorému malo v danom prípade podľa tvrdenia sťažovateľa dôjsť

v súvislosti s postupom vyšetrovateľa úradu boja proti organizovanej kriminalite, ako aj

v súvislosti s postupom okresnej prokuratúry.

V rámci predbežného prerokovania sťažnosti sťažovateľa ústavný súd zistil, že

v súvislosti s namietaným postupom vyšetrovateľa úradu boja proti organizovanej

kriminalite podal sťažovateľ ústavnému súdu identickú sťažnosť už v minulosti, ktorú

ústavný súd uznesením č. k. -14 z 9. mája 2012 odmietol pre jej

neprípustnosť s odôvodnením, že sťažovateľ pred podaním sťažnosti nevyužil všetky účinné

prostriedky nápravy porušenia ním označených práv, pričom už v tejto súvislosti bol

sťažovateľ poučený, že za takýto účinný prostriedok nápravy ústavný súd v zmysle svojej

judikatúry považuje nielen žiadosť o preskúmanie postupu policajta podľa § 210 Trestného

poriadku (tento prostriedok sťažovateľ v tomto prípade už využil, pozn.), ale aj podnet

a opakovaný podnet v zmysle citovaných ustanovení zákona o prokuratúre.

Aj napriek už v minulosti realizovanému poučeniu sťažovateľa ústavným súdom

sťažovateľ sa preskúmania zákonnosti postupu vyšetrovateľa úradu boja proti organizovanej

kriminalite nedomáhal podaním podnetu, resp. v prípade jeho nespokojnosti s vybavením

tohto podnetu aj podaním opakovaného podnetu v zmysle citovaných ustanovení zákona

o prokuratúre, hoci tak mohol a mal urobiť pred podaním sťažnosti ústavnému súdu.

V okolnostiach prípadu možno podľa názoru ústavného súdu totiž žiadosť o preskúmanie

postupu policajta a podnet (a prípadne aj opakovaný podnet) považovať za iný právny

prostriedok ochrany podľa , ktorý zákon (Trestný

poriadok a zákon o prokuratúre) sťažovateľovi na ochranu jeho práv poskytuje a na ktorého

použitie je podľa uvedených predpisov oprávnený. Preskúmaním podnetu, resp. aj

opakovaného podnetu sa totiž príslušné orgány prokuratúry vo vzťahu k namietanému

postupu vyšetrovateľa budú musieť vysporiadať s identickými námietkami, aké sťažovateľ

proti tomuto postupu vyšetrovateľa uvádza aj v konaní pred ústavným súdom.

Pokiaľ ide o sťažovateľom namietaný postup okresnej prokuratúry, aj v tomto

prípade, keďže podľa citovaného § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre na základe podnetu môže

prokurátor okrem iného preskúmať aj zákonnosť postupu a rozhodnutí prokurátorov, má

sťažovateľ možnosť domáhať sa jeho preskúmania prostredníctvom podnetu (príslušná

krajská prokuratúra), prípadne opakovaného podnetu (generálna prokuratúra), ktorých

využitie sťažovateľ v konaní pred ústavným súdom nepreukázal.

Keďže sťažovateľ nevyužili účinné prostriedky nápravy podľa zákona o prokuratúre,

ústavný súd jeho sťažnosť už pri jej predbežnom prerokovaní odmietol ako neprípustnú

( ).

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, ako aj úhrady trov konania je viazané na

vyslovenie porušenia práva alebo slobody sťažovateľa ( prvá veta ),

ústavný súd o tej časti sťažnosti už nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. decembra 2012