Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 204/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. mája 2012

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. D. K. a MVDr. Z. K., obaja bytom P., zastúpených

advokátkou JUDr. O. M., P., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Prešov

v konaniach vedených pod sp. zn. a sp. zn. , ako aj postupom

Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. D. K. a MVDr. Z. K. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) bola 24. februára

2012 doručená sťažnosť Ing. D. K. a MVDr. Z. K. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou

namietali porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva na

prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Prešov

(ďalej len „okresný súd“) v konaniach vedených pod sp. zn. a sp. zn. 9 C

132/02, ako aj postupom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. . Sťažnosť bola doplnená podaním doručeným

ústavnému súdu 28. marca 2012.

Sťažovatelia v sťažnosti okrem iného uviedli:

„V mojej právnej veci vedenej na Okresnom súde v Prešove pod č. k.

žalobcu S., a. s. P... o zaplatenie 13 397,10 Sk a o povolenie obnovy tohto konania pod č. 29

C 159/2007 mi bolo dňa 13. 2. 2012 doručené uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa

12. 1. 2012, ktorým bolo odmietnuté moje odvolanie podané 25. 10. 2011 proti uzneseniu

Okresného súdu v Prešove s tým, že toto bolo údajne podané oneskorene. Súčasne v

odôvodnení tohto uznesenia súd podrobne popisuje doručovanie zásielok žalovaným, ako aj

dôvod ustanovenia opatrovníka žalovaným v konaní vo veci samej...

S týmto uznesením odvolacieho súdu a jeho odôvodnením sa však nestotožňujeme a

trváme na tom, že pri doručovaní nám súdnych zásielok nebol dodržaný zákonný postup.

Taktiež nebol zákonný dôvod na ustanovenie nám opatrovníka v uvedenom spore vo veci

samej, ako ani dodržaný zákony postup pri jeho ustanovení. Sme toho názoru, že nemohol

nám byt ustanovený opatrovník, ktorý nepozná danú problematiku ani nás samotných.

Následkom takéhoto nezákonného postupu sme totiž boli v danom súdnom spore neúspešní

tým, že sme neboli vôbec ako účastníci konania vypočutí a neboli zohľadnené ani naše

písomné podania, predložené dôkazy a návrhy na vykonanie dôkazov, ako aj ďalšie návrhy

na prerušenie súdneho konania z dôvodu podania trestného oznámenia na Krajskú

prokuratúru v Prešove a i.

Z tohto dôvodu sme aj po rozhodnutí vo veci bez našej účasti, podali návrh na

obnovu konania, ktorý však bol uznesením Okresného súdu v Prešove č. k. z

28.1.2009 zamietnutý. Toto rozhodnutie súdu nám nebolo doručené. Žalovaný v rade 1 toto

si vyzdvihol na súde až 11. 10. 2011. Týmto dňom považujeme uvedené uznesenie súdu za

doručené. Proti tomuto uzneseniu súdu bolo potom podané odvolanie 25. 10. 2011.

Nestotožňujeme sa preto s rozhodnutím Krajského súdu v Prešove č. k. zo dňa

12. 1. 2012 /ktorým bolo odvolanie odmietnuté/ v tom, že odvolanie bolo podané

oneskorene s tým, že lehota na jeho podanie uplynula 2. 4. 2009...

Trváme teda na tom, Okresný súd v Prešove nesprávne rozhodol o našom návrhu na

povolenie obnovy konania v našej neprítomnosti, ako aj nesprávne rozhodol vo veci samej -

prebiehajúcej pod č. k. v ktorej nám ustanovil opatrovníka z dôvodu našej

údajnej nečinnosti. Ako vyššie uvádzame a ako to bolo aj bližšie uvedené v odvolaní proti

uzneseniu súdu č. k. - 94 podanom 25. 10. 2011, nie je pravdou, že sme boli

v konaní vo veci samej nečinní a že sme nereagoval i na výzvy súdu, ani na predvolania na

pojednávania.

Stále sa totiž zdržiavame na adrese svojho trvalého bydliska z dôvodu ťažkého

zdravotného postihnutia žalovanej v 2. rade /manželky žalovaného v 1. rade, ktorý je jej

opatrovateľom ustanoveným ÚPSVaR v P./. Preto namietame postup súdu v tom smere, že

ustanovil nám v konaní opatrovníka tak ako vyššie uvádzame a trváme na tom, že týmto

postupom súdu nám bola odňatá možnosť konať na súde, čím bolo porušené aj naše ústavné

právo zaručené SR a medzinárodného Dohovoru na

spravodlivé konanie, podľa ktorých každý má právo na to. aby jeho vec bola spravod1ivo.

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach.

Namietam tiež vadnosť napadnutého uznesenia Krajského súdu v Prešove č. k.

- z 12. 1. 2012 v tom, že v jeho úvode je uvedené že o odvolaní žalovaného v

1. rade rozhodol súd zhodou hlasov členov senátu, avšak senát v ňom vymenovaný nie je.

Nakoľko nemáme inú právnu možnosti brániť sa uvedenému nezákonnému postupu

súdu a domáhať sa ochrany svojich základných občianskych práv, v zmysle § 127 ods. 1

SR podávame túto sťažnosť...“.

Na základe uvedeného sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd vyslovil, že „konaním

Okresného súdu v Prešove č. k. a , ako aj konaním Krajského

súdu v Prešove č. k. došlo k porušeniu základného ústavného práva

sťažovateľa - zaručeného SR a medzinárodného

Dohovoru“.

Domáhajú sa aj priznania finančného zadosťučinenia v sume 3 000 € a úhrady trov

konania.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o

ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na ktorých prerokovanie ústavný súd nemá

právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné sťažnosti

alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene

môže ústavný súd odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Rovnako môže ústavný

súd odmietnuť sťažnosť aj vtedy, ak je zjavne neopodstatnená.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým vtedy,

ak namietaným postupom orgánu verejnej moci, proti ktorému sťažnosť smeruje, nemohlo

dôjsť k porušeniu základného práva označeného sťažovateľom pre nedostatok vzájomnej

príčinnej súvislosti medzi označeným postupom tohto orgánu a základným právom,

porušenie ktorého sa namietalo, ako aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci

vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán (v danom

prípade všeobecný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo

stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (, , ,

, ).

Jedným zo základných pojmových znakov sťažnosti podľa ,

resp. podľa ako prostriedku ochrany alebo

kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou zaručených základných práv alebo slobôd je aj

zásada subsidiarity. Zmyslom a účelom tejto zásady je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani

podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých

orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto

súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade

nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti

podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného

súdu podľa zásad uvedených v ().

Ústavný súd môže založiť svoju právomoc na konanie až vtedy, ak fyzická alebo právnická

osoba nemala inú ústavnú a zákonnú možnosť účinnej ochrany svojich práv (,

).

1. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že jej predmetom je predovšetkým namietané

porušenie označených práv podľa a dohovoru v právnej veci

sťažovateľov vedenej pod sp. zn. , ale tiež aj v konaní o povolenie obnovy tohto

konania, ktoré prebiehalo na okresnom súde pod sp. zn. a krajskom súde

v konaní vedenom pod sp. zn. .

Ústavný súd zo spisu okresného súdu zistil, že napadnuté konanie pod sp. zn.

bolo právoplatne skončené 4. júna 2004.

Podľa sťažnosť podľa možno

podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo

upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa,

keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo o inom zásahu dozvedieť, pričom zákon

o ústavnom súde neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty odpustiť (napr.

).

Ústavný súd už rozhodol, že v kontexte citovaného ustanovenia zákona o ústavnom

súde porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.

48 ods. 2 (aj dohovoru) je v zásade „iným zásahom“ pre počítanie lehoty

pre včasnosť podania sťažnosti (, ).

Ústavný súd konštatuje, že sťažovatelia sa o namietaných skutočnostiach týkajúcich

sa údajného nezákonného postupu okresného súdu v predmetnom konaní dozvedeli

najneskôr 6. júna 2007, keď podali návrh na povolenie obnovy konania.

Sťažnosť však ústavnému súdu podali až vo februári 2012, t. j. v čase, keď už

nepochybne uplynula lehota ustanovená pre tento typ konania pred ústavným súdom, teda

ich sťažnosť proti postupu okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. je

podaná oneskorene. Z tohto dôvodu preto ústavný súd ich sťažnosť odmietol podľa § 25

ods. 2 .

Okrem toho ich námietky smerujúce k tomu, že postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. im bola odňatá možnosť konať pred súdom, boli zákonným

dôvodom na podanie odvolania nadriadenému súdu [§ 205 ods. 2 písm. a) Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“)], prípadne neskôr aj dovolania Najvyššiemu súdu

Slovenskej republiky [ ], ktoré však, ako vyplýva z ich sťažnosti,

sťažovatelia nevyužili, ale s námietkou porušenia svojich práv, že im bola odňatá možnosť

konať pred súdom, sa priamo obrátili na ústavný súd.

Z uvedeného dôvodu tiež nie je na meritórne rozhodovanie o sťažnosti v tejto časti

daná právomoc ústavného súdu na jej prerokovanie ( ).

2. Sťažovatelia taktiež namietali v odôvodnení sťažnosti aj porušenie svojho

základného práva podľa a práva podľa dohovoru v konaní

okresného súdu pod sp. zn. a krajského súdu v konaní vedenom pod

sp. zn. , ktorým chceli dosiahnuť zmenu právoplatného rozsudku okresného

súdu sp. zn. zo 7. apríla 2012 prostredníctvom mimoriadneho opravného

prostriedku, a to návrhu na povolenie obnovy konania.

Sťažovatelia svoj návrh na povolenie obnovy konania odôvodnili dôvodmi

uvedenými v a v platnom a relevantnom čase na tom

skutkovom základe, že v pôvodnom konaní neboli vykonané všetky dôkazy a okresný súd

procesne pochybil, keď konal v ich neprítomnosti a rozhodol bez ich vypočutia, čím im

odňal možnosť konať pred súdom.

O ich návrhu z 1. júna 2007 rozhodol okresný súd uznesením z 28. januára 2009 tak,

že zamietol ich návrh na povolenie obnovy konania (v spise je vyznačená právoplatnosť

tohto rozhodnutia 3. apríla 2009 na č. l. 94).

Dňa 25. októbra 2011 sťažovateľ v prvom rade podal proti uzneseniu okresného súdu

z 28. januára 2009 odvolanie, o ktorom krajský súd uznesením z 12. januára 2012 rozhodol

tak, že odvolanie zamietol s odvolaním sa na a ďalšie ustanovenia

( a a ) a tiež

ako oneskorené podané.

Ústavný súd k tomu poznamenáva, že v konaní o návrhu na obnovu konania –

v štádiu do rozhodnutia o povolení obnovy konania alebo rozhodnutia o zamietnutí návrhu

na obnovu konania – nie je aplikovateľný v časti týkajúcej sa práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pretože nejde o rozhodovanie o občianskom

práve alebo záväzku a odstránenie stavu právnej neistoty v primeranej lehote právoplatným

rozhodnutím vo veci. Takéto rozhodnutie už bolo totiž vydané v pôvodnom konaní,

v zmysle predstavuje prekážku veci rozhodnutej a túto nemožno

prejednávať znova. Prekážka veci rozhodnutej odpadne len nadobudnutím právoplatnosti

rozhodnutia o povolení obnovy konania podľa , keď súd bez ďalšieho

návrhu vec znovu prejedná. V tomto štádiu už preto ide o rozhodovanie o občianskom práve

alebo záväzku, odstránenie stavu právnej neistoty v primeranej lehote právoplatným

rozhodnutím o návrhu na zmenu rozhodnutia vydaného v pôvodnom konaní, a teda

aplikovateľnosť (aj dohovoru) v časti týkajúcej sa práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Pri obnove konania podľa môže byť základné právo

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (aj

dohovoru) porušené len v štádiu po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o povolení

obnovy konania (napr. ), čo však nie je prípad sťažovateľov, pretože ich

návrh bol zamietnutý.

Tu je potrebné tiež uviesť, že vo vzťahu k namietanému porušeniu práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru z doterajšej judikatúry

Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že pod ochranu čl. 6 ods. 1 dohovoru nespadá

konanie o mimoriadnych opravných prostriedkoch, za ktoré treba bezpochyby považovať aj

obnovu konania (mutatis mutandis , A. B. v. Slovenská republika, rozsudok

zo 4. marca 2003 a v ňom odkaz na ďalšiu judikatúru), pretože ide o rozhodnutia, ktoré

priamo nesúvisia s rozhodnutím o právach a záväzkoch občianskoprávneho charakteru.

Článok 6 ods. 1 dohovoru neobsahuje právo na revíziu súdneho konania (bližšie Svák, J.:

Ochrana ľudských práv z pohľadu judikatúry a doktríny štrasburských orgánov ochrany

práva. Žilina: Poradca podnikateľa, 2003, 369 – 370 s.).

Z dôvodu, že už uvedené námietky sťažovateľov sa javia vzhľadom na uvedené

skutočnosti ako nedôvodné a ústavný súd nezistil žiadnu príčinnú súvislosť medzi postupom

všeobecných súdov a namietaným porušením práv sťažovateľov v konaní o povolení

obnovy konania, ich sťažnosť v tejto časti odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25

ods. 2 .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. mája 2012