Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 130/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-32

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. mája 2012 v senáte

zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka a Milana Ľalíka

v konaní o sťažnosti J. P., B., zastúpeného advokátkou JUDr. J. V., H., vo veci namietaného

porušenia jeho základných práv podľa a Slovenskej

republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd uznesením Okresného súdu Svidník č. k. -55 z 10. februára 2012 takto

rozhodol:

1. Základné práva J. P. podľa a

a právo podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Okresného súdu Svidník č. k. -55 z 10. februára 2012

p o r u š e n é b o l i .

2. Uznesenie Okresného súdu Svidník č. k. -55 z 10. februára 2012

z r u š u j e a vec v r a c i a Okresnému súdu Svidník na ďalšie konanie.

3. J. P. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 269,58 € (slovom

dvestošesťdesiatdeväť eur a päťdesiatosem centov), ktorú j e Okresný súd Svidník

p o v i n n ý vyplatiť mu na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. J. V., H., do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. februára

2012 doručená sťažnosť J. P., B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. J.

V., H., ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva podľa Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného

súdu Svidník (ďalej len „okresný súd“) č. k. -55 z 10. februára 2012 (ďalej

len „uznesenie okresného súdu“).

Zo sťažnosti a z k nej pripojených príloh vyplýva:

„Okresný súd Svidník Platobným rozkazom, sp. za -20 zo dňa 04. 07.

1996 uložil sťažovateľovi povinnosť... zaplatiť.... S... 3 519 904,20 Sk...

platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť... 12. 08. 1996 a stal sa vykonateľným...

12. 08. 1996.“

Uznesením Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) č. k. -9

z 3. mája 1999 bol na majetok sťažovateľa vyhlásený konkurz a za správcu konkurznej

podstaty bola ustanovená JUDr. D. K.

Zo sťažnosti ďalej vyplýva, že „S. a. s. svoju pohľadávku priznanú platobným

rozkazom Okresného súdu Svidník, sp. zn. -20 zo dňa 04. 07. 1996...

prihlásila... v konkurznom konaní dňa 11. 11. 1999... vo výške 4 864 060,086,- Sk“.

Uznesením krajského súdu č. k. -34 z 10. decembra 2002 bol konkurz

na majetok sťažovateľa zrušený z dôvodu, že majetok úpadcu nepostačuje na úhradu

výdavkov a odmeny správcu. Správcovi konkurznej podstaty JUDr. D. K. určil odmenu

a náhradu výdavkov v sume 17 872,90 Sk, správcovi konkurznej podstaty súd uložil, aby

do 30 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia písomne oznámil, či uzavrel účtovné knihy

a zostavil účtovnú závierku úpadcu a zbavil advokátku JUDr. D. K., S., funkcie správcu

konkurznej podstaty.

Sťažovateľ v sťažnosti ďalej uvádza: „O postúpení pohľadávky z postupcu: S. a. s. na

postupníka: G… sa sťažovateľ dozvedel z oznámenia postupníka datovaného v roku 2005.

Na základe návrhu oprávneného: G… zo dňa 09. 09. 2010 a poverenia na vykonanie

exekúcie č. 5712*043377 zo dňa 04. 08. 2011 proti povinnému: J. P... upovedomil poverený

súdny exekútor sťažovateľa o začatí exekučného konania upovedomením zo dňa 26. 09.

2011.

V upovedomení o začatí exekúcie, exekútor uviedol ako exekučný titul Uznesenie

Krajského súdu v Košiciach, č. k. -34 zo dňa 10. 12. 2002, ktorým sa ukladá

povinnému Palička Jaroslav... zaplatiť pohľadávku 163 684,89 EUR a jej príslušenstvo:

oprávnenému G., a. s., B...

V zákonom stanovenej lehote vzniesol sťažovateľ ako povinný námietky proti exekúcii

podaním zo dňa 14. 10. 2011, pričom vychádzal z údajov uvedených v upovedomení o začatí

exekúcie... námietky... odôvodnil tým, že uznesením Krajského súdu v Košiciach, č. k.

-34 zo dňa 10. 12. 2002, bolo rozhodnuté v konkurznej veci úpadcu: J. P... tak, že

konkurz na majetok úpadcu: J. P... bol zrušený z dôvodu, že majetok úpadcu nepostačuje na

úhradu výdavkov a odmeny správcu.

Vo výroku tohto uznesenia nie je uložená povinnosť povinnému zaplatiť spoločnosti

G... pohľadávku vo výške 163 684,89 EUR a jej príslušenstvo.

Uznesenie č. k. -34 zo dňa 10. 12. 2002 vydané Krajským súdom

v Košiciach preto nemôže byť exekučným titulom pre vymoženie pohľadávky vo výške

163 684,89 EUR s príslušenstvom, ako i trov exekučného konania vo výške 18.08 EUR

a trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 911.85 EUR a exekúcia je z tohto

dôvodu neprípustná.

Okresný súd Svidník uznesením, sp. zn. -52 zo dňa 10. 02. 2012

námietky povinného proti exekúcii zamietol.

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Uznesenie Okresného súdu

Svidník bolo doručené sťažovateľovi k rukám právneho zástupcu dňa 21. 02. 2012.“

Podľa sťažovateľa „Uznesením Okresného súdu Svidník zo dňa 10. 02. 2012, sp. zn.

-52... bolo porušené základne právo sťažovateľa na súdnu ochranu

a na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z , ... a

ods. 1 Dohovoru... tým, že:

1. rozhodnutie exekučného súdu je arbitrárne v dôsledku toho, že exekučný súd

v preskúmavanej veci napriek zisteniu rozporu spočívajúceho v nesprávnom označení

exekučného titulu , ktorý bol v upovedomení o začatí exekúcie zo dňa 26. 9. 2011 uvedený

ako uznesenie Krajského súdu v Košiciach, č. k. -34 zo dňa 10. 12. 2002, ktoré

malo sťažovateľa priamo zaväzovať k peňažnému plneniu s exekučným titulom pre

vykonanie exekúcie, ktorým mala byť prihláška konkurznej pohľadávky veriteľa: S. a. s. voči

úpadcovi v konkurznom konaní tak ako to vyplýva z odôvodnenia zamietajúceho

rozhodnutia, pri vykonávaní dokazovania vychádzal z listinných dôkazov, skutkových

a právnych dôvodov, o ktorých sťažovateľ nemohol z dôvodu neprávneho označenia

exekučného titulu v upovedomení exekútora vedieť. Exekučný súd neumožnil sťažovateľovi

vyjadriť sa k týmto novým dôkazom a skutkovým zisteniam, ktoré boli podstatné pre

rozhodnutie súdu o námietkach povinného. Ide o porušenie ust. , ktoré má za

následok, že toto konanie je postihnuté vadou konania, ktorá má podstatný vplav na

rozhodnutie v preskúmavanej právnej veci.

2. z odôvodnenia uznesenia exekučného súdu zo dňa 10. 02. 2012, ktorým námietky

povinného proti exekúcii súd zamietol vyplýva, že exekučným titulom pre vykonanie

exekúcie bola prihláška konkurznej pohľadávky veriteľa S. a. s. voči... sťažovateľovi... a

teda iný exekučný titul ako sa uvádza v upovedomení o začatí exekúcie.

3. exekučný súd v odôvodnení citovaného uznesenia opiera svoj právny názor o ďalší

možný exekučný titul – zoznam prihlášok, ktorý uznal správca na prieskumnom

pojednávaní, a ktorý sa stáva exekučným titulom na základe výslovného znenia ust. § 45

ods. 2 zákona o konkurze v spojení s ust. § 41 ods. 2 písm. i) Exekučného poriadku.“.

Sťažovateľ poukazuje na to, že «V upovedomení o začatí exekúcie zo dňa 26. 09.

2011, súdny exekútor uviedol ako exekučný titul Uznesenie Krajského súdu v Košiciach,

č. k. -34 zo dňa 10. 12. 2002, ktorým sa ukladá povinnému: P. J... zaplatiť

pohľadávku 163 684,89 EUR a jej príslušenstvo oprávnenému G...

Z tohto dôvodu sťažovateľ... svoje námietky odôvodnil tým, že týmto uznesením

Krajského súdu v Košiciach bolo rozhodnuté... tak, že konkurz na majetok úpadcu: J. P...

bol zrušený...

Vo výroku tohto uznesenia nie je uložená povinnosť povinnému zaplatiť spoločnosti

G... pohľadávku vo výške 163 684,89 EUR a jej príslušenstvo.

Uznesenie... vydané Krajským súdom v Košiciach preto nemôže byť exekučným

titulom... a exekúcia je z tohto dôvodu neprípustná.

Sťažovateľ... navrhoval, aby súd... námietkam vyhovel a... exekúciu zastavil...

Okresný súd... uznesením, sp. zn. -55 zo dňa 10. 02. 2012 rozhodol tak,

že námietky povinného proti exekúcii zamietol.

V odôvodnení tohto uznesenia uviedol... „Na základe návrhu oprávneného zo dňa

9. 9. 2010 a poverenia na vykonanie exekúcie č. 5712 043377 vydaného Okresným súdom

Svidník dňa 4. 8. 2011 upovedomil poverený súdny exekútor JUDr. R. K. účastníkov

konania o začatí exekúcie upovedomením zo dňa 26. 9. 2011. Exekučným titulom pre

vykonanie exekúcie bola prihláška konkurznej pohľadávky veriteľa: S. a. s. voči úpadcovi:

J. P... v konkurznom konaní, ktoré bolo vyhlásené uznesením Krajského súdu v Košiciach, č.

k. -8 zo dňa 03. 05. 1999 a zrušené uznesením Krajského súdu v Košiciach, č. k.

zo dňa 10. 12. 2002...

ak správca konkurznej podstaty pohľadávku veriteľa S. a. s. považoval za zistenú v

celom rozsahu a zaradil ju do zoznamu prihlášok, podľa ust. § 45 ods. 2 v nadväznosti na

ust. o konkurze a vyrovnaní na základe zoznamu

prihlášok po právoplatnosti uznesenia o zrušení konkurzu možno viesť pre zistenú

pohľadávku výkon rozhodnutia alebo exekúciu na majetok úpadcu. Podľa... záveru súdu

oprávnený navrhol vykonať exekúciu na základe exekučného titulu – zoznam prihlášok,

ktoré uznal správca na prieskumnom pojednávaní, a ktorý sa stal exekučným titulom na

základe výslovného znenia ust. § 45 ods. 2 zákona o konkurze v spojení s ust. § 41 ods. 2

písm. i) Exekučného poriadku...

Z obsahu odôvodnenia... uznesenia exekučného súdu... vyplýva, že súdny exekútor

JUDr. R. K. v upovedomení o začatí exekúcie zo dňa 26. 9. 2011... uviedol, že exekučným

titulom je uznesenie č. k. -34 zo dňa 10. 12. 2002 vydané Krajským súdom v

Košiciach, ktorým sa ukladá povinnému: J. P... zaplatiť pohľadávku 163 684,89 EUR a jej

príslušenstvo oprávnenému G…

Z tohto dôvodu sa sťažovateľ pri vznesení námietok proti exekúcii mohol vyjadriť len

ku skutkovému a právnemu stavu týkajúceho sa tohto exekučného titulu, ktorý mu bol známy

z doručeného upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 26. 09. 2011.

Sťažovateľ teda nemohol zaujať právne stanovisko k iným exekučným titulom, ktoré

sú uvedené v odôvodnení uznesenia exekučného súdu, a to k prihláške konkurznej

pohľadávky veriteľa S. a. s. voči úpadcovi: J. P... v konkurznom konaní alebo k inému

exekučnému titulu – zoznam prihlášok, ktoré uznal správca na prieskumnom pojednávaní, o

ktorých sa dozvedel až z odôvodnenia uznesenia exekučného súdu, ktorým jeho námietky

boli zamietnuté.

Sťažovateľ... preto nemohol... namietať, že prihláška konkurznej pohľadávky veriteľa

S. a. s. v konkurznom konaní nemôže byť exekučným titulom. Prihlásenie pohľadávky

veriteľa v konkurznom konaní sa riadi ust. § 20 zákona o konkurze a vyrovnaní a má za

následok, že veriteľ sa stáva iba účastníkom konania so všetkými právami s tým spojenými.

Prihláška veriteľa v konkurznom konaní preto nemôže spĺňať materiálne a ani formálne

náležitosti vykonateľnosti exekučného titulu v zmysle ust. § 41 ods. 1 a 2 Exekučného

poriadku.

Z tohto dôvodu prihláška konkurznej pohľadávky veriteľa S. a. s. v konkurznom

konaní nie je riadnym exekučným titulom pre vedenie exekúcie a z obsahového hľadiska ju

nemožno stotožniť s pohľadávkou, ktorú uznal správca konkurznej podstaty na

prieskumnom pojednávaní v inom štádiu konkurzného konania a bola zaradená do zoznamu

prihlášok.

Sťažovateľ vo vznesených námietkach proti exekúcii tiež nemal možnosť namietať

a preukázať listinným dôkazom skutočnosť, že v danom prípade zoznam prihlášok nemôže

byť exekučným titulom z dôvodu, že veriteľ: S. a. s. svoju pohľadávku, ktorú prihlásila do

konkurzu mal priznanú platobným rozkazom Okresného súdu Svidník, sp. zn.

20 zo dňa 04. 07. 1996, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 12. 08. 1996.

Ku dňu prihlásenia pohľadávky veriteľa v konkurznom konaní dňa 11. 11. 2009

veriteľ: S. a. s. už disponoval exekučným titulom a to platobným rozkazom Okresného súdu

Svidník, sp. zn. -20 zo dňa 04. 07. 1996. Správca konkurznej podstaty pri

zisťovaní prihlásených pohľadávok nebol oprávnený preskúmavať vecnú správnosť tohto

právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu a pohľadávku veriteľa zistil ako správne

prihlásenú, t. j. za zistenú pohľadávku veriteľa a zapísal ju do zoznamu prihlášok.

Vzhľadom na existenciu právoplatného a vykonateľného exekučného titulu pred

vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu nie je v danom prípade možné po zrušení konkurzu

aplikovať ust. § 45 ods. 1 zákona o konkurze v nadväznosti na ust. § 41 ods. 2 písm. i)

Exekučného poriadku.

Exekučný súd tak na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci

v preskúmavanej veci dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a k nesprávnemu právnemu

posúdeniu veci.

V konaní o námietkach sťažovateľa proti exekúcii došlo k vade konania, v dôsledku

ktorej postupom exekučného súdu bola sťažovateľovi ako účastníkovi konania odňatá

možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, ktoré obsahovali zistenia významné pre jeho

rozhodnutie a navrhovať vykonanie dôkazov. Tým bolo sťažovateľovi znemožnené vznesenie

účinných námietok proti exekúcii, vrátane vznesenia námietky premlčania pohľadávky

oprávneného vymáhanej v exekučnom konaní a preukázanie jeho tvrdení. Táto vada

konania je nielen porušením základného práva sťažovateľa ako účastníka konania vyjadriť

sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa (ďalej

len „ústava“), ale aj porušením princípu rovnosti zbraní ako základných definičných

prvkov práva na spravodlivé súdne konanie, ktoré v konečnom dôsledku by znamenali

odopretie práva na súdnu ochranu v zmysle ...

Exekučný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia riadne nevysvetlil a neodstránil

rozpory v zásadnej otázke a to, ktorá verejná listina resp. rozhodnutie súdu je v danom

prípade považované za exekučný titul pre vedenie exekúcie...

Obidva exekučné tituly uvedené v odôvodnení exekučného súdu pritom

nekorešpondujú s exekučným titulom označeným v upovedomení súdneho exekútora JUDr.

R. K. zo dňa 26. 9. 2011.».

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu a na spravodlivé súdne konanie

vyplývajúce z a a

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu

Svidník, sp. zn. -55 zo dňa 10. 02. 2012 bolo porušené.

2. Uznesenie Okresného súdu Svidník sp. zn. -55 zo dňa 10. 02. 2012 sa

zrušuje a vec sa vracia Okresnému súdu Svidník na ďalšie konanie.

3. Sťažovateľovi priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 269,58 € , ktoré

je Okresný súd Svidník povinný zaplatiť jeho právnej zástupkyni JUDr. J. V., H. do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Sťažovateľovi v súvislosti s právnym zastupovaním advokátkou vznikli trovy konania

na náhrade trov právneho zastúpenia v sume 254,32 € podľa vyhl. č. v znení

neskorších predpisov za dva úkony (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie sťažnosti

ústavnému súdu – po 127,16 € a 2 x 7,63 € ako náhrada výdavkov v zmysle § 36 ods. 2

.“

Ústavný súd sťažnosť sťažovateľa prijal na ďalšie konanie uznesením

č. k. -14 zo 14. marca 2012.

Ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vyzval účastníkov konania, aby sa

vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedu okresného

súdu zároveň vyzval, aby sa vyjadril k prijatej sťažnosti.

Sťažovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne ústavnému súdu 3. mája 2012

oznámil, že netrvá na ústnom pojednávaní pred ústavným súdom.

Podpredseda okresného súdu na výzvu ústavného súdu reagoval podaním

sp. zn. z 12. apríla 2012, v ktorom okrem iného uviedol: „Podľa môjho

názoru právo sťažovateľa na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie v tomto konaní

porušené nebolo...

Zároveň Vám zasielam aj vyjadrenie konajúcej sudkyne JUDr. J. K. zo 2. 4. 2012.“

Zákonná sudkyňa sa ku meritu sťažnosti nevyjadrila, uviedla iba úkony, ktoré boli

vo veci i vykonané.

Podpredseda okresného súdu tiež oznámil, že na ústnom pojednávaní pred ústavným

súdom netrvá.

Ústavný súd upustil so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) od ústneho pojednávania v danej veci,

pretože po oboznámení sa so sťažnosťou, jej prílohami a vyjadreniami účastníkov konania

dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Podľa ústavný úd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa prvej vety ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím

rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli

porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný

zásah.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným

dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom

základného práva podľa a práva podľa dohovoru sú obdobné

záruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom

ustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú

odlišnosť ().

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojich základných práv

podľa a a práva podľa dohovoru uznesením

okresného súdu.

Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory

všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci

samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite

zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd

vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto

interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach

a základných slobodách pri rešpektovaní princípu subsidiarity (, ,

, ).

Citovaný je primárnou ústavnou bázou pre zákonom upravené

konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných na poskytovanie právnej

ochrany, a tým aj „bránou“ do ústavnej úpravy jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú

právnu ochranu zakotvených v siedmom oddiele druhej hlavy ( až

), ().

Tieto zásady týkajúce sa vzťahu ústavného súdu a všeobecných súdov pri ochrane

ústavnosti vyplývajúce z doterajšej judikatúry ústavného súdu boli relevantné aj v danej

veci.

Ústavný súd zo sťažnosti, z k nej priložených príloh a vyžiadaného spisu okresného

súdu sp. zn. zistil, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti

sťažovateľovi ako povinnému, pričom ako exekučný titul uvádza zoznam prihlášok

veriteľov, ktorí si prihlásili svoje pohľadávky v konkurze vedenom proti sťažovateľovi ako

úpadcovi v zmysle o konkurze a vyrovnaní v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze“). Súdny exekútor však podaním

doručeným okresnému súdu 13. júna 2011 požiadal o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, a to na základe exekučného titulu – uznesenia krajského súdu č. k. -34

z 10. decembra 2002 o zrušení konkurzu (ďalej len „uznesenie o zrušení konkurzu“), teda

nie na základe exekučného titulu – zoznamu prihlášok, ako to navrhol oprávnený.

Krajský súd v uznesení o zrušení konkurzu rozhodol týmto výrokom:

„I. Konkurz na majetok úpadcu: J. P... zrušuje z dôvodu, že majetok úpadcu

nepostačuje na úhradu výdavkov a odmeny správcu.

II. Správcovi konkurznej podstaty... určuje odmenu a náhradu výdavkov vo výške

17.872,90 Sk.

III. Správcovi konkurznej podstaty súd ukladá, aby do 30 dní odo dňa právoplatnosti

uznesenia písomne oznámil sudu, či uzavrel účtovné knihy a zostavil účtovnú uzávierku

úpadcu.

IV. Zbavuje JUDr. D. K... funkcie správcu konkurznej podstaty.“

Následne okresný súd poverením č. k. -28, Ex 7230/11 zo 4. augusta

2011 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie, pričom ako exekučný titul neuvádza

zoznam prihlášok podľa § 45 ods. 2 zákona o konkurze, ako to navrhol oprávnený, ani

uznesenie krajského súdu o zrušení konkurzu, ako uviedol súdny exekútor v žiadosti

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ale prihlášku konkurznej pohľadávky veriteľa

S., a. s., voči sťažovateľovi ako úpadcovi v konkurznom konaní, ktoré bolo vyhlásené

uznesením krajského súdu č. k. -8 z 3. mája 1999 a zrušené uznesením krajského

súdu č. k. -34 z 10. decembra 2002, o vymoženie 163 684,89 € a trov exekúcie

(ďalej len „prihláška konkurzného veriteľa“). Oprávneným v exekúcii je G., a. s. (právny

nástupca S., a. s.) a povinným je sťažovateľ.

Súdny exekútor vydal upovedomenie o začatí exekúcie sp. zn. Ex 7230/11

z 26. septembra 2011 (ďalej len „upovedomenie o začatí exekúcie“). V upovedomení

o začatí exekúcie súdny exekútor uviedol, že vykonateľným exekučným titulom je

uznesenie krajského súdu č. k. -34 z 10. decembra 2002 (ďalej len „uznesenie

krajského súdu o zrušení konkurzu“) a to napriek tomu, že z poverenia okresného súdu

na vykonanie exekúcie vyplýva, že exekučným titulom na výkon exekúcie je

prihláška konkurzného veriteľa.

Sťažovateľ podal po doručení upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti

exekúcii, v ktorých uviedol: „V zmysle ..,

exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje

k povinnosti alebo postihuje majetok.

V citovanom Upovedomení o začatí exekúcie, exekútor uvádza, ako exekučný titul

Uznesenie č. k. -34 zo dňa 10. 12. 2002...

Citovaným uznesením súd nepriznáva žiadne iné práva, nezaväzuje k inej povinnosti

úpadcu, ani nepostihuje majetok.

V Uznesení č. k. -34..., nie je uložená povinnosť povinnému zaplatiť

spoločnosti G... pohľadávku vo výške 163 684,89 EUR a jej príslušenstvo.

Z uvedeného dôvodu Uznesenie č. k. -34... nemôže byť exekučným titulom

pre vymoženie pohľadávky vo výške 163 684,89 EUR s príslušenstvom, ako i trov

exekučného konania vo výške 18.08 EUR a trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní

vo výške 911.85 EUR.

S prihliadnutím na uvedenú skutočnosť sa domnievam, že poverenie na vykonanie

exekúcie č. 5712*043377 zo dňa 04. 08. 2011 vydal Okresný súd vo Svidníku v rozpore

s ustanovením § 44 ods. 2 exekučného poriadku, t. j. v rozpore so zákonom.

Následne, v rozpore so zákonom bolo vydané aj upovedomenie o začatí exekúcie

sp. zn.: EX 7230/11 zo dňa 26. 9. 2011 proti ktorému podávam tieto námietky.“

Uznesením okresného súdu boli námietky sťažovateľa proti exekúcii zamietnuté.

Okresný súd v relevantnej časti odôvodnenia uznesenia uvádza:

«Na základe návrhu oprávneného zo dňa 9. 9. 2010 a poverenia na vykonanie

exekúcie č. 5712 043377 * vydaného Okresným súdom Svidník dňa 4. 8. 2011, upovedomil

poverený súdny exekútor JUDr. R. K. účastníkov konania o začatí exekúcie upovedomením

zo dňa 26. 9. 2011. Exekučným titulom pre vykonanie exekúcie bola prihláška konkurznej

pohľadávky veriteľa S., a. s... voči úpadcovi J. P... v konkurznom konaní, ktoré bolo

vyhlásené uznesením Krajského súdu v Košiciach, č. k. -8 zo dňa 3. 5. 1999 a

zrušené uznesením Krajského súdu v Košiciach, č. k. -34 zo dňa 10. 12. 2002...

Podľa osudných exekútoroch a exekučnej činnosti

v znení neskorších predpisov (Exekučný poriadok) povinný môže vzniesť u exekútora

povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie

námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili

zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre

ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie

sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť

odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok

exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.

Podľa § 57 Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak

a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným,

b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie

zrušené alebo sa stalo neúčinným,

c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie,

d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo

nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, 6b)

e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo

nepripúšťajúce exekúciu (§ 55),

f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané,

g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu

nemožno vykonať,

h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie,

i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie,

j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným

veriteľom.

Exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo

osobitného zákona. Ak sa exekúcie týka niektorý z dôvodov zastavenia len sčasti alebo ak sa

exekúcia vykonala v širšom rozsahu, než stačí na uspokojenie oprávneného, exekúcia sa

zastaví len čiastočne. Exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako

nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné

zastavenie exekúcie.

Podľa § 62 Exekučného poriadku exekúciu možno vykonať len spôsobmi uvedenými

v tomto zákone.

Podľa § 41 ods. 2 písm. i/ Exekučného poriadku možno vykonať exekúciu aj na

podklade iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa

zákon.

Podľa o konkurze a vyrovnaní (ďalej len „zákon

o konkurze“) na preskúmanie prihlásených pohľadávok nariadi súd prieskumné

pojednávanie, na ktoré sa musí dostaviť úpadca a správca. Preskúmavanie sa robí podľa

zoznamu zostaveného správcom.

Podľa o konkurze výsledok prieskumného

pojednávania sa zapíše do zoznamu prihlášok predloženého správcom a takto upravený

zoznam tvorí súčasť zápisnice o prieskumnom pojednávaní, veriteľom na ich žiadosť súd

vydá zápis.

Podľa § 45 ods. 1 zákona o konkurze zrušením konkurzu zanikajú účinky vyhlásenia

konkurzu uvedené v § 14 a účinnosť úkonov vykonávaných počas konkurzu tým nie sú

dotknuté.

Podľa § 45 ods. 2 zákona o konkurze na základe zoznamu prihlášok možno

po právoplatnosti uznesenia o zrušení konkurzu viesť pre zistenú pohľadávku výkon

rozhodnutia, alebo exekúciu na majetok úpadcu.

Z ustanovení zákona o konkurze vyplýva, že cieľom zostavenia zoznamu prihlášok

v konkurznom konaní je uzavrieť pre ďalší priebeh konkurzu základnú listinu určujúcu

konkurzné práva veriteľov prihlásených pohľadávok. Pohľadávka nachádzajúca sa

v zozname prihlášok sa považuje za zistenú, ak ju na prieskumnom pojednávaní uznal

správca konkurznej podstaty a nepoprel žiaden z veriteľov. Vtedy sa z pohľadávky

prihlásenej do konkurzu stáva konkurzná pohľadávka. Účelom § 45 ods. 2 zákona

o konkurze je umožniť po právoplatnom zrušení konkurzu exekúciu, resp. vymáhanie

nesporných (zistených) pohľadávok, ktoré boli uznané v rámci prieskumného pojednávania

na základe zoznamu prihlášok ako exekučného titulu. Zoznam prihlášok pritom nie je

rozhodnutím súdu ani iného orgánu verejnej moci, ale je verejnou listinou – exekučným

titulom, ktorým sa stáva na základe výslovného ustanovenia zákona (§ 45 ods. 2 zákona

o konkurze v spojení s § 41 ods. 2 písm. i/ Exekučného poriadku).

Formálne, ako aj materiálne náležitosti zoznamu prihlášok ako exekučného titulu,

ktorým sa priznáva právo na úhradu pohľadávky voči konkrétnemu úpadcovi, určuje zákon

o konkurze. Ten zároveň konkurzným veriteľom v § 21 ods. 3 priznáva oprávnenie požiadať

konkurzný súd o výpis zo zoznamu prihlášok, ktorý tvorí podľa tohto ustanovenia súčasť

zápisnice o prieskumnom pojednávaní.

Výpis zo zoznamu prihlášok potom obsahuje v rámci prieskumného pojednávania

zistené pohľadávky konkrétneho veriteľa voči povinnému. Z uvedených dôvodov, preto súd

námietky povinného proti exekúcii zamietol ako nedôvodné.»

Ako už bolo uvedené, oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na základe

exekučného titulu – zoznamu prihlášok podľa § 45 ods. 2 zákona o konkurze. Následne

však súdny exekútor požiadal o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, pričom ako

exekučný titul označil uznesenie krajského súdu o zrušení konkurzu a okresný súd vydal

súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu –

prihláška konkurzného veriteľa.

Ústavný súd poukazuje na to, že okresný súd v úvode odôvodnenia svojho uznesenia

uvádza, že exekučným titulom pre vykonanie exekúcie bola prihláška konkurznej

pohľadávky právneho predchodcu oprávneného. Následne však v ďalšej časti odôvodnenia

okresný súd poukazuje na to, že exekučným titulom je zoznam prihlášok podľa § 45 ods. 2

zákona o konkurze.

Ako vyplýva z citovaného odôvodnenia uznesenia okresného súdu, súd sa

námietkou sťažovateľa, že uznesenie krajského súdu o zrušení konkurzného konania

nemôže byť exekučným titulom, keďže sa ním nepriznáva právo, nezaväzuje k povinnosti

alebo postihuje majetok a nie je v ňom uložená povinnosť sťažovateľovi zaplatiť

oprávnenému pohľadávku v sume 163 684,89 € a jej príslušenstvo, vôbec nezaoberal.

Taktiež sa vôbec nezaoberal námietkou sťažovateľa, že poverenie na vykonanie exekúcie

bolo vydané v rozpore so zákonom.

Ústavný súd pripomína, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé

konanie podľa je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie

súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne

a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením

nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Vyjadruje to aj znenie § 157 ods. 2

(ďalej len „OSP“), podľa ktorého v odôvodnení rozsudku

uvedie súd podstatný obsah prednesov, stručne a jasne vyloží, ktoré skutočnosti považuje

za preukázané a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa

pri hodnotení dôkazov spravoval, prečo nevykonal i ďalšie dôkazy, a posúdi zistený

skutkový stav podľa príslušných ustanovení, ktoré použil. Takéto odôvodnenie musí

obsahovať aj rozsudok opravného (odvolacieho) súdu ( ). Všeobecný súd však

nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré

majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ

rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi

konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj

odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje

na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na

spravodlivý proces.

Ústavný súd taktiež pripomína judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa

ktorej rozhodnutie súdu musí dať dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené.

Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť

vo svetle všetkých okolností každej veci. Vo svetle judikatúry ústavného súdu je možné

potom iba také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré zodpovedá týmto požiadavkám

považovať za adekvátne a zodpovedajúce základnému právu účastníka konania

na spravodlivý proces.

Z uvedeného vyplýva, že bolo úlohou ústavného súdu podľa špecifických okolností

konkrétneho prípadu posúdiť, či absencia odôvodnenia, tak ako na ňu poukazoval

sťažovateľ vo svojej sťažnosti, dosahuje takú intenzitu, že ňou bolo zasiahnuté

do základného práva sťažovateľa podľa a práva podľa

dohovoru.

Vo veci sťažovateľa ústavný súd dospel k názoru, že uznesenie okresného súdu,

ktorým súd vôbec nereagoval na námietky sťažovateľa proti exekúcii vo vzťahu

k exekučnému titulu – uzneseniu krajského súdu o zrušení konkurzu, nereagoval

na námietky sťažovateľa, že poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané v rozpore

so zákonom, a nie je z neho ani zrejmé, či exekučným titulom na vykonanie exekúcie proti

sťažovateľovi ako povinnému má byť prihláška konkurzného veriteľa alebo zoznam

prihlášok podľa § 45 ods. 4 zákona o konkurze, nespĺňa minimálne požiadavky, ktoré sú

na odôvodnenie súdnych rozhodnutí kladené.

Ústavný súd konštatuje, že oprávnený podal návrh na začatie exekučného konania

na základe exekučného titulu – zoznamu prihlášok podľa § 47 ods. 2 zákona o konkurze.

Ústavný súd však zdôrazňuje, že sťažovateľove námietky smerovali voči exekúcii,

ktorá mala byť realizovaná na základe exekučného titulu – uznesenia krajského súdu

o zrušení konkurzu. Sťažovateľ pri podávaní námietok vychádzal oprávnene z údajov

uvedených v upovedomení o začatí exekúcie, z ktorých vyplývalo, že exekučným titulom je

uznesenie krajského súdu o zrušení konkurzu. Tým, že okresný súd skonštatoval, že

exekučným titulom je prihláška konkurzného veriteľa, resp. že exekučným titulom je

zoznam prihlášok podľa § 45 ods. 2 zákona o konkurze, a to napriek tomu, že

v upovedomení o začatí exekúcie je ako exekučný titul uvádzané uznesenie krajského súdu

o zrušení konkurzu a námietky sťažovateľa zamietol bez toho, aby mu dal možnosť vyjadriť

sa ku prihláške konkurzného veriteľa, resp. zozname prihlášok podľa § 45 ods. 2 zákona

o konkurze ako exekučným titulom, na základe ktorých má byť exekúcia vykonávaná,

porušil základné právo sťažovateľa vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa

.

Z uvedených dôvodov ústavný súd vyslovil porušenie základných práv sťažovateľa

zaručených v a a práva zaručeného dohovoru

uznesením okresného súdu.

V ďalšom konaní bude úlohou okresného súdu vysporiadať sa s námietkami

sťažovateľa voči exekúcii, a to s prihliadnutím na exekučný titul uvádzaný v upovedomení

o začatí exekúcie a tiež s prihliadnutím na exekučný titul uvádzaný v poverení okresného

súdu na vykonanie exekúcie č. 5712*043377 zo 4. augusta 2011.

III.

Podľa ak sa základné právo alebo sloboda

porušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd také rozhodnutie alebo opatrenie zruší.

Na základe citovaného ustanovenia preto ústavný súd zrušil

napadnuté uznesenie okresného súdu a vec mu vrátil na nové konanie. Okresný súd bude

v danom prípade v súlade s ustanovením viazaný

právnym názorom ústavného súdu vyjadreným v tomto náleze.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu

vznikli v dôsledku jeho právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátkou. Úhradu

priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie sťažnosti)

v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to

po 127,16 € za 2 úkony vykonané v roku 2012 a režijný paušál 2 x 7,63 € (§ 16 ods. 3

vyhlášky), t. j. 269,58 €.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet

právnej zástupkyne sťažovateľa ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, je potrebné pod „právoplatnosťou nálezu“ uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. mája 2012