Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 242/2012
PDF · 219.32 KB
No categories available
IV. ÚS 242/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. mája 2012
predbežne prerokoval sťažnosť F. J., M., zastúpeného JUDr. D. D., advokát, spol. s r. o., P.,
konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. D. D., vo veci namietaného
porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C/124/2011
a takto
rozhodol:
Sťažnosť F. J. o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. apríla 2012
doručená sťažnosť F. J. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“)
v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C/124/2011 (ďalej len „namietané konanie“).
Sťažovateľ uviedol, že sa «dňa 27. mája 2011 domáhal svojej ochrany na súde podľa
§ 3 zákona č. 99/1963 Zb. (ďalej len „OSP“), podaním žaloby o určenie práva prechodu
2
pešo a motorovými vozidlami cez par. KNE... orná pôda o výmere 12 203 mzapísanej
na LV č... k. ú. Z. v prospech vlastníka stavby (sťažovateľ) – haly, triedičky stojacej
na parc... zapísanej na LV č... k. ú. Z., tak ako to bude zakreslené na geometrickom pláne...
Dňa 07. 09. 2011 sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal
Okresný súd Žilina o vytýčenie pojednávania, pretože sťažovateľovi vzniká majetková ujma
tým, že sa nemôže dostať k stavbe, ktorá je jeho vlastníctvom. Na základe tejto žiadosti
Okresný súd Žilina vydal uznesenie 6 C 124/2011 dňa 08. 09. 2011, kde sťažovateľa vyzval,
aby v lehote 15 dní od doručenia svoj návrh na začatie konania doplnil a upresnil a to
v takom znení, že „v danej veci je potrebné predložiť geometrický plán a následne v súlad
s jeho vypracovaním upraviť znenie rozsudočného návrhu tak, aby bol dostatočne určitý
a materiálne vykonateľný – presne a jednoznačne špecifikovať, cez ktorú časť parcele
KNE... je odporca povinný strpieť prechod k špecifikovaným nehnuteľnostiam
navrhovateľa.“.
V uznesení sa ďalej vyšší súdny úradník odvoláva na znenie ustanovenia § 79 ods. 2,
kde sa uvádza, že „navrhovateľ je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa
odvoláva, okrem tých, ktoré nemôže pripojiť bez svojej viny“.
Dňa 19. 09. 2011 sťažovateľ podal odvolanie proti uzneseniu 6 C 124/2011 zo dňa
08. 09. 2011 a toto uznesenie žiadal zrušiť v celom rozsahu a pokračovať riadne v konaní
stým, aby bola vykonaná ohliadka na mieste samom za pribratia znalca geodeta, ktorý
na základe vykonaných dôkazov vyhotoví geometrický plán s vyznačením vecného bremena
na par. odporcu KNE... k. ú. Z. a na základe tohto sťažovateľ spresní svoj petit žaloby.
Taktiež nie je možné, aby sťažovateľ v lehote 15 dní vyhotovil geometrický plán a preto
súdna výzva v stanovenej lehote je nevykonateľná. Je zrejmé, že geometrický plán nie je
možné vyhotoviť bez súhlasu odporcu a žiadny geodet by takýto geometrický plán ani
nevyhotovil, pretože by zasahoval do vlastníckeho práva podľa čl. 19 ods. 5 Ústavy SR.
Sťažovateľ predložil súdu kópiu z katastrálnej mapy, kde je prístupová cesta ako bola
zaužívaná vyznačená, a teda predmet sporu dostatočne identifikoval, avšak pre rozsudok je
potrebný geometrický plán, aby mohlo byť na Správe katastre na parc. KNE... orná pôda
2
o výmere 12 203 mna LV č... k. ú. Z. vyznačené vecné bremeno, pretože inak by bol
rozsudok nevykonateľný. V danom prípade sa neprenáša dôkazné bremeno na súd, pretože
sa jedná o dôkaz, ktorý nemôže sťažovateľ zadovážiť bez svojej viny, keďže by musel dať
súhlas na vyhotovenie takéhoto geometrického plánu aj odporca – teda vlastník pozemku,
ktorý má strpieť určitú povinnosť a preto sa sťažovateľ obrátil na súd, kde mu má byť podľa
čl. 46 ods. 1 ústavy SR a čl. 6 ods. 1 poskytnutá ochrana jeho práv a zabezpečená rýchla
a účinná ochrana práv podľa § 6 OSP...
Domnievame sa, že Okresný súd Žilina uznesením žiadal od sťažovateľa, aby pripojil
k návrhu dôkaz, ktorý nie je v rámci jeho síl zabezpečiť, pretože podľa § 127 ods. 1 OSP
„ak rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné znalosti, ustanoví
súd po vypočutí účastníkov znalca.“. Ak by odporca súhlasil so zriadením právo prechodu
cez jeho vlastníctvo, aby sa sťažovateľ mohol dostať k stavbe, ktorá je jeho vlastníctvom,
sťažovateľ by nebol nútený domáhať sa svojich práv na súde. Keďže odporca nesúhlasí
so zriadeným vecného bremena v prospech sťažovateľa, tak sa musí domáhať svojej
ochrany na súde.
V danom prípade nebolo vytýčené ešte ani prvé pojednávanie a to ani na základe
druhej výzvy zo dňa 21. 02. 2012, ktoré bola adresovaná k rukám predsedu súdu, ktorý
na daný list ani nereagoval...
Môžeme teda povedať, že konanie sa začalo dňa 27. 05. 2011, kde súd nevykonal
žiadne dôkazy – ako je ohliadka na mieste samom a ani nevytýčil do dnešného dňa prvé
pojednávanie (27. 04. 2012 to už bude 11 mesiacov).».
Sťažovateľ ďalej poukázal na stabilnú judikatúru ústavného súdu a vo vzťahu
k prvému kritériu, podľa ktorého ústavný súd skúma, či v konkrétnom prípade bolo
porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, uviedol, že
„predmetné konanie nie je vzhľadom na rozsiahlu judikatúru súdov a súdnu prax zložité
a to z toho dôvodu, že sa jedná o právo prechodu, zriadenie vecného bremena
a vypracovanie geometrického plánu, na základe ktorého súd rozhodne podľa svojej úvahy
podľa § 123 OSP (napr. R 28/1986 – ak sa vecné bremeno zriaďuje k časti pozemku,
vyznačuje sa táto časť pozemku na geometrickom pláne, ktorý je potom súčasťou listiny
o právnom úkone, ktorým sa vecné bremeno zriaďuje)“.
Pokiaľ ide o druhé kritérium zohľadňované ústavným súdom pri rozhodovaní, či
namietaným postupom všeobecného súdu mohlo dôjsť k porušeniu základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ktorým je správanie sťažovateľa ako
účastníka konania, sťažovateľ uviedol, že „prieťahy v konaní nespôsobuje, naopak dožaduje
sa vytýčenia pojednávania a reagoval aj na uznesenie 6 C 124/2011-15 zo dňa
08. 09. 2011, kde si v stanovenej lehote podal odvolanie“.
A napokon k tretiemu kritériu, na ktoré sa prihliada pri sťažnostiach, ktorými sa
namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,
ktorým je postup súdu, sťažovateľ uviedol, že „od podania návrhu ubehlo už 11 mesiacov
a ešte nebolo vytýčené prvé pojednávanie vo veci. V tomto štádiu konania je úlohou súdu
vo všeobecnosti preskúmať podmienky konania a pripraviť vec tak, aby mohla byť
prejednaná na pojednávaní a spravidla na jedinom pojednávaní aj rozhodnutá (§ 114
ods. 1 OSP). Je zrejmé, že súd v tomto štádiu vykonáva spravidla jednoduché a časovo
nenáročné úkony (doručenie návrhu druhému účastníkovi, šetrenie splnenia podmienok
konania a pod.) Len osobitne mimoriadne okolnosti môžu odôvodniť (ospravedlniť) také
dlhé trvanie úvodného štádia konania, ako tomu je v danom prípade. Ústavný súd tiež
vyslovil, že je vecou štátu a organizácie súdov, aby za situácie, ak tomu nebráni žiadna
zákonná prekážka, nedochádzalo k zbytočným prieťahom v konaní. Uplatnenie práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nemôže byť zmarené len preto, že Slovenská
republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo
ďalších pracovníkov súdu na súde, ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej
právnej neistoty (II. ÚS 52/99).“.
Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom
takto rozhodol:
„1. Okresný súd Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C/124/2011 porušil právo
F. J. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, ako
aj právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd.
2. Okresnému súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C/124/2011 prikazuje
konať bez zbytočných prieťahov.
3. F. J. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 2000 € (slovom: dvetisíc
eur)...
4. Okresný súd Žilina je povinný zaplatiť sťažovateľovi všetky trovy konania
a právneho zastúpenia...“
Ústavný súd v súvislosti s prípravou predbežného prerokovania sťažnosti navyše
zistil, že okresný súd prípisom z 18. apríla 2012 doručeným právnemu zástupcovi
sťažovateľa 25. apríla 2012 odpovedal na sťažnosť sťažovateľa na prieťahy v namietanom
konaní adresovanú predsedovi okresného súdu. Zároveň 16. apríla 2012 okresný súd
nariadil termín pojednávania na 5. jún 2012.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom
predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť,
ktorá je zjavne neopodstatnená.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez
zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.
O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti, ktorou sťažovateľ namieta porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
ústavy, resp. práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru ide vtedy, keď namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť
k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre
nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom všeobecného súdu
a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných
dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri
predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného
základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie
konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05).
Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o sťažnosti sťažovateľa
smerujúcej proti postupu okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C/124/2011,
ktorým boli podľa neho spôsobené zbytočné prieťahy, čím malo dôjsť aj k porušeniu jeho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
v namietanom konaní.
Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote,
preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98,
Ústavný súd zo sťažnosti, z jej príloh, ako aj vlastným šetrením zistil, že namietané
konanie začalo na okresnom súde 30. mája 2011 doručením žalobného návrhu sťažovateľa
na určenie práva prechodu cez pozemok v prospech vlastníka stavby, tak ako to bude
zakreslené v geometrickom pláne.
Ústavný súd konštatuje, že počas namietaného konania dosiaľ prebiehajúceho
11 mesiacov okresný súd vydal iba jedno (procesné) uznesenie (8. septembra 2011), ktorého
obsahom bola výzva na doplnenie žalobného návrhu. Sťažovateľ reagoval na toto uznesenie
podaním z 19. septembra 2011. Následne bol 16. apríla 2012, teda po podaní sťažnosti
na prieťahy v konaní adresovanej predsedovi okresného súdu z 21. februára 2012, nariadený
termín pojednávania na 5. jún 2012.
Zo zistenia ústavného súdu na okresnom súde ďalej vyplýva, že na sťažnosť
sťažovateľa na prieťahy v namietanom konaní z 21. februára 2012 predseda okresného
súdu vo svojej odpovedi z 18. apríla 2012 sťažovateľovi okrem iného oznámil:
„Predmetná vec napadla na tunajší súd dňa 30. 05. 2011. Vo veci vykonávali
procesné úkony zamestnanci súdu. Išlo o procesné úkony potrebné pred nariadením termínu
pojednávania. Prvý krát bol spisový materiál predložený sudcovi dňa 21. 12. 2011. Sudca
vo svojom vyjadrení uviedol, že si uvedomuje svoju povinnosť konať v danej veci bez
zbytočných prieťahov, avšak plnenie tejto povinnosti je limitované nadmernou pracovnou
zaťaženosťou. Napriek tomu vo veci určil termín pojednávania na deň 05. 06. 2012.
Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy
v konaní alebo porušené zásady dôstojnosti súdneho konania a odstránenie zistených
nedostatkov. Ak orgán poverený vybavovaním sťažnosti zistí (§ 64 ods. 3 zákona
č. 757/2004 Z. z.), že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí vykonanie opatrení
na odstránenie nedostatkov a ak je potrebné, vyvodí za vzniknuté nedostatky voči
zodpovedným osobám dôsledky.
Po prešetrení všetkých skutočností konštatujem, že vo vzťahu k porušeniu práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a rozhodnutie v primeranom čase som
nezistil subjektívne alebo iné dôvody na prijatie opatrenia na odstránenie vzniknutých
nedostatkov.
Sudca určil vo veci termín pojednávania, čím považujem účel sťažnosti
za dosiahnutý.“
Vychádzajúc z obsahu sťažnosti a z jej príloh ústavný súd v nadväznosti na uvedené
konštatuje, že využitie právneho prostriedku, na uplatnenie ktorého mal sťažovateľ právo
podľa § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov, splnilo v posudzovanej veci sťažovateľom sledovaný
účel, t. j. viedlo k zefektívneniu postupu okresného súdu v namietanom konaní a zároveň
splnilo aj účel ustanovený v § 64 ods. 1 uvedeného zákona, ktorým je odstránenie zistených
nedostatkov.
Ústavný súd napokon upriamuje pozornosť na svoju prechádzajúcu judikatúru,
z ktorej vyplýva, že nie každý prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok
porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
(III. ÚS 199/02, I. ÚS 154/03). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy
je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne.
V prípade ak ústavný súd zistí, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval takými
významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle
čl. 48 ods. 2 ústavy (a čl. 6 ods. 1 dohovoru), návrh odmietne ako zjavne neopodstatnený
(I. ÚS 38/04, III. ÚS 24/04, III. ÚS 372/06).
Ústavný súd vzhľadom na uvedené konštatuje, že hoci doterajší postup okresného
súdu v namietanom konaní mohol byť efektívnejší, avšak s prihliadnutím na všetky
okolnosti konania okresného súdu vedeného pod sp. zn. 6 C/124/2011 nepredstavujú zistené
nedostatky podľa názoru ústavného súdu takú intenzitu, že by im bolo možné pripísať
ústavný rozmer, teda že by umožňovali prijatie k záveru o porušení základného práva
sťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
(resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru). Súčasný stav konania podľa názoru ústavného
súdu nevylučuje definitívne možnosť prerokovania predmetnej veci v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (III. ÚS 24/04, III. ÚS 67/04).
V nadväznosti na to ústavný súd sťažnosť sťažovateľa, ktorou namieta porušenie
svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C/124/2011 podľa § 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde, odmietol pre jej zjavnú neopodstatnenosť.
Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi sťažovateľa
na ochranu ústavnosti v nej uplatnenými nezaoberal.
Ústavný súd napokon dodáva, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci
rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby
po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľ v tejto veci
za predpokladu, že by v ďalšom priebehu namietaného konania dochádzalo k zbytočným
prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. mája 2012