Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 242/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. mája 2012

predbežne prerokoval sťažnosť F. J., M., zastúpeného JUDr. D. D., advokát, spol. s r. o., P.,

konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. D. D., vo veci namietaného

porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť F. J. o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. apríla 2012

doručená sťažnosť F. J. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „namietané konanie“).

Sťažovateľ uviedol, že sa «dňa 27. mája 2011 domáhal svojej ochrany na súde podľa

(ďalej len „“), podaním žaloby o určenie práva prechodu

2

pešo a motorovými vozidlami cez par. KNE... orná pôda o výmere 12 203 mzapísanej

na LV č... k. ú. Z. v prospech vlastníka stavby (sťažovateľ) – haly, triedičky stojacej

na parc... zapísanej na LV č... k. ú. Z., tak ako to bude zakreslené na geometrickom pláne...

Dňa 07. 09. 2011 sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal

Okresný súd Žilina o vytýčenie pojednávania, pretože sťažovateľovi vzniká majetková ujma

tým, že sa nemôže dostať k stavbe, ktorá je jeho vlastníctvom. Na základe tejto žiadosti

Okresný súd Žilina vydal uznesenie dňa 08. 09. 2011, kde sťažovateľa vyzval,

aby v lehote 15 dní od doručenia svoj návrh na začatie konania doplnil a upresnil a to

v takom znení, že „v danej veci je potrebné predložiť geometrický plán a následne v súlad

s jeho vypracovaním upraviť znenie rozsudočného návrhu tak, aby bol dostatočne určitý

a materiálne vykonateľný – presne a jednoznačne špecifikovať, cez ktorú časť parcele

KNE... je odporca povinný strpieť prechod k špecifikovaným nehnuteľnostiam

navrhovateľa.“.

V uznesení sa ďalej vyšší súdny úradník odvoláva na znenie ustanovenia § 79 ods. 2,

kde sa uvádza, že „navrhovateľ je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa

odvoláva, okrem tých, ktoré nemôže pripojiť bez svojej viny“.

Dňa 19. 09. 2011 sťažovateľ podal odvolanie proti uzneseniu zo dňa

08. 09. 2011 a toto uznesenie žiadal zrušiť v celom rozsahu a pokračovať riadne v konaní

stým, aby bola vykonaná ohliadka na mieste samom za pribratia znalca geodeta, ktorý

na základe vykonaných dôkazov vyhotoví geometrický plán s vyznačením vecného bremena

na par. odporcu KNE... k. ú. Z. a na základe tohto sťažovateľ spresní svoj petit žaloby.

Taktiež nie je možné, aby sťažovateľ v lehote 15 dní vyhotovil geometrický plán a preto

súdna výzva v stanovenej lehote je nevykonateľná. Je zrejmé, že geometrický plán nie je

možné vyhotoviť bez súhlasu odporcu a žiadny geodet by takýto geometrický plán ani

nevyhotovil, pretože by zasahoval do vlastníckeho práva podľa SR.

Sťažovateľ predložil súdu kópiu z katastrálnej mapy, kde je prístupová cesta ako bola

zaužívaná vyznačená, a teda predmet sporu dostatočne identifikoval, avšak pre rozsudok je

potrebný geometrický plán, aby mohlo byť na Správe katastre na parc. KNE... orná pôda

2

o výmere 12 203 mna LV č... k. ú. Z. vyznačené vecné bremeno, pretože inak by bol

rozsudok nevykonateľný. V danom prípade sa neprenáša dôkazné bremeno na súd, pretože

sa jedná o dôkaz, ktorý nemôže sťažovateľ zadovážiť bez svojej viny, keďže by musel dať

súhlas na vyhotovenie takéhoto geometrického plánu aj odporca – teda vlastník pozemku,

ktorý má strpieť určitú povinnosť a preto sa sťažovateľ obrátil na súd, kde mu má byť podľa

SR a poskytnutá ochrana jeho práv a zabezpečená rýchla

a účinná ochrana práv podľa ...

Domnievame sa, že Okresný súd Žilina uznesením žiadal od sťažovateľa, aby pripojil

k návrhu dôkaz, ktorý nie je v rámci jeho síl zabezpečiť, pretože podľa

„ak rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné znalosti, ustanoví

súd po vypočutí účastníkov znalca.“. Ak by odporca súhlasil so zriadením právo prechodu

cez jeho vlastníctvo, aby sa sťažovateľ mohol dostať k stavbe, ktorá je jeho vlastníctvom,

sťažovateľ by nebol nútený domáhať sa svojich práv na súde. Keďže odporca nesúhlasí

so zriadeným vecného bremena v prospech sťažovateľa, tak sa musí domáhať svojej

ochrany na súde.

V danom prípade nebolo vytýčené ešte ani prvé pojednávanie a to ani na základe

druhej výzvy zo dňa 21. 02. 2012, ktoré bola adresovaná k rukám predsedu súdu, ktorý

na daný list ani nereagoval...

Môžeme teda povedať, že konanie sa začalo dňa 27. 05. 2011, kde súd nevykonal

žiadne dôkazy – ako je ohliadka na mieste samom a ani nevytýčil do dnešného dňa prvé

pojednávanie (27. 04. 2012 to už bude 11 mesiacov).».

Sťažovateľ ďalej poukázal na stabilnú judikatúru ústavného súdu a vo vzťahu

k prvému kritériu, podľa ktorého ústavný súd skúma, či v konkrétnom prípade bolo

porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, uviedol, že

„predmetné konanie nie je vzhľadom na rozsiahlu judikatúru súdov a súdnu prax zložité

a to z toho dôvodu, že sa jedná o právo prechodu, zriadenie vecného bremena

a vypracovanie geometrického plánu, na základe ktorého súd rozhodne podľa svojej úvahy

podľa (napr. R 28/1986 – ak sa vecné bremeno zriaďuje k časti pozemku,

vyznačuje sa táto časť pozemku na geometrickom pláne, ktorý je potom súčasťou listiny

o právnom úkone, ktorým sa vecné bremeno zriaďuje)“.

Pokiaľ ide o druhé kritérium zohľadňované ústavným súdom pri rozhodovaní, či

namietaným postupom všeobecného súdu mohlo dôjsť k porušeniu základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ktorým je správanie sťažovateľa ako

účastníka konania, sťažovateľ uviedol, že „prieťahy v konaní nespôsobuje, naopak dožaduje

sa vytýčenia pojednávania a reagoval aj na uznesenie -15 zo dňa

08. 09. 2011, kde si v stanovenej lehote podal odvolanie“.

A napokon k tretiemu kritériu, na ktoré sa prihliada pri sťažnostiach, ktorými sa

namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,

ktorým je postup súdu, sťažovateľ uviedol, že „od podania návrhu ubehlo už 11 mesiacov

a ešte nebolo vytýčené prvé pojednávanie vo veci. V tomto štádiu konania je úlohou súdu

vo všeobecnosti preskúmať podmienky konania a pripraviť vec tak, aby mohla byť

prejednaná na pojednávaní a spravidla na jedinom pojednávaní aj rozhodnutá (§ 114

ods. 1 ). Je zrejmé, že súd v tomto štádiu vykonáva spravidla jednoduché a časovo

nenáročné úkony (doručenie návrhu druhému účastníkovi, šetrenie splnenia podmienok

konania a pod.) Len osobitne mimoriadne okolnosti môžu odôvodniť (ospravedlniť) také

dlhé trvanie úvodného štádia konania, ako tomu je v danom prípade. Ústavný súd tiež

vyslovil, že je vecou štátu a organizácie súdov, aby za situácie, ak tomu nebráni žiadna

zákonná prekážka, nedochádzalo k zbytočným prieťahom v konaní. Uplatnenie práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nemôže byť zmarené len preto, že Slovenská

republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo

ďalších pracovníkov súdu na súde, ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej

právnej neistoty ().“.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom

takto rozhodol:

„1. Okresný súd Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. porušil právo

F. J. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v SR, ako

aj právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. prikazuje

konať bez zbytočných prieťahov.

3. F. J. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 2000 € (slovom: dvetisíc

eur)...

4. Okresný súd Žilina je povinný zaplatiť sťažovateľovi všetky trovy konania

a právneho zastúpenia...“

Ústavný súd v súvislosti s prípravou predbežného prerokovania sťažnosti navyše

zistil, že okresný súd prípisom z 18. apríla 2012 doručeným právnemu zástupcovi

sťažovateľa 25. apríla 2012 odpovedal na sťažnosť sťažovateľa na prieťahy v namietanom

konaní adresovanú predsedovi okresného súdu. Zároveň 16. apríla 2012 okresný súd

nariadil termín pojednávania na 5. jún 2012.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom

predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.

Podľa môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť,

ktorá je zjavne neopodstatnená.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti, ktorou sťažovateľ namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

, resp. práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru ide vtedy, keď namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť

k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre

nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom všeobecného súdu

a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných

dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri

predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného

základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie

konanie (, ).

Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o sťažnosti sťažovateľa

smerujúcej proti postupu okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. ,

ktorým boli podľa neho spôsobené zbytočné prieťahy, čím malo dôjsť aj k porušeniu jeho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

v namietanom konaní.

Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote,

preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ,

).

Ústavný súd zo sťažnosti, z jej príloh, ako aj vlastným šetrením zistil, že namietané

konanie začalo na okresnom súde 30. mája 2011 doručením žalobného návrhu sťažovateľa

na určenie práva prechodu cez pozemok v prospech vlastníka stavby, tak ako to bude

zakreslené v geometrickom pláne.

Ústavný súd konštatuje, že počas namietaného konania dosiaľ prebiehajúceho

11 mesiacov okresný súd vydal iba jedno (procesné) uznesenie (8. septembra 2011), ktorého

obsahom bola výzva na doplnenie žalobného návrhu. Sťažovateľ reagoval na toto uznesenie

podaním z 19. septembra 2011. Následne bol 16. apríla 2012, teda po podaní sťažnosti

na prieťahy v konaní adresovanej predsedovi okresného súdu z 21. februára 2012, nariadený

termín pojednávania na 5. jún 2012.

Zo zistenia ústavného súdu na okresnom súde ďalej vyplýva, že na sťažnosť

sťažovateľa na prieťahy v namietanom konaní z 21. februára 2012 predseda okresného

súdu vo svojej odpovedi z 18. apríla 2012 sťažovateľovi okrem iného oznámil:

„Predmetná vec napadla na tunajší súd dňa 30. 05. 2011. Vo veci vykonávali

procesné úkony zamestnanci súdu. Išlo o procesné úkony potrebné pred nariadením termínu

pojednávania. Prvý krát bol spisový materiál predložený sudcovi dňa 21. 12. 2011. Sudca

vo svojom vyjadrení uviedol, že si uvedomuje svoju povinnosť konať v danej veci bez

zbytočných prieťahov, avšak plnenie tejto povinnosti je limitované nadmernou pracovnou

zaťaženosťou. Napriek tomu vo veci určil termín pojednávania na deň 05. 06. 2012.

Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy

v konaní alebo porušené zásady dôstojnosti súdneho konania a odstránenie zistených

nedostatkov. Ak orgán poverený vybavovaním sťažnosti zistí (§ 64 ods. 3 zákona

č. ), že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí vykonanie opatrení

na odstránenie nedostatkov a ak je potrebné, vyvodí za vzniknuté nedostatky voči

zodpovedným osobám dôsledky.

Po prešetrení všetkých skutočností konštatujem, že vo vzťahu k porušeniu práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a rozhodnutie v primeranom čase som

nezistil subjektívne alebo iné dôvody na prijatie opatrenia na odstránenie vzniknutých

nedostatkov.

Sudca určil vo veci termín pojednávania, čím považujem účel sťažnosti

za dosiahnutý.“

Vychádzajúc z obsahu sťažnosti a z jej príloh ústavný súd v nadväznosti na uvedené

konštatuje, že využitie právneho prostriedku, na uplatnenie ktorého mal sťažovateľ právo

podľa o súdoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov, splnilo v posudzovanej veci sťažovateľom sledovaný

účel, t. j. viedlo k zefektívneniu postupu okresného súdu v namietanom konaní a zároveň

splnilo aj účel ustanovený v § 64 ods. 1 uvedeného zákona, ktorým je odstránenie zistených

nedostatkov.

Ústavný súd napokon upriamuje pozornosť na svoju prechádzajúcu judikatúru,

z ktorej vyplýva, že nie každý prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok

porušenie základného práva podľa a práva podľa dohovoru

(, ). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v

je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne.

V prípade ak ústavný súd zistí, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval takými

významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle

(a dohovoru), návrh odmietne ako zjavne neopodstatnený

(, , ).

Ústavný súd vzhľadom na uvedené konštatuje, že hoci doterajší postup okresného

súdu v namietanom konaní mohol byť efektívnejší, avšak s prihliadnutím na všetky

okolnosti konania okresného súdu vedeného pod sp. zn. nepredstavujú zistené

nedostatky podľa názoru ústavného súdu takú intenzitu, že by im bolo možné pripísať

ústavný rozmer, teda že by umožňovali prijatie k záveru o porušení základného práva

sťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa

(resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru). Súčasný stav konania podľa názoru ústavného

súdu nevylučuje definitívne možnosť prerokovania predmetnej veci v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (, ).

V nadväznosti na to ústavný súd sťažnosť sťažovateľa, ktorou namieta porušenie

svojho základného práva podľa a práva podľa dohovoru

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. podľa § 25 ods. 2

, odmietol pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi sťažovateľa

na ochranu ústavnosti v nej uplatnenými nezaoberal.

Ústavný súd napokon dodáva, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci

rozhodnutej v zmysle , a preto nebráni tomu, aby

po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľ v tejto veci

za predpokladu, že by v ďalšom priebehu namietaného konania dochádzalo k zbytočným

prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. mája 2012