Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 104/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. mája 2012 v senáte

zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Milana Ľalíka a Petra Brňáka

prerokoval sťažnosť M. N., C., M., zastúpeného advokátkou JUDr. T. P., Ž., vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho

záležitostí v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn.

v období od právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky

sp. zn. z 8. apríla 2010 a takto

rozhodol:

1. Základné právo M. N. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l o .

2. M. N. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom tisíc eur),

ktoré j e Okresný súd Bratislava II p o v i n n ý zaplatiť mu do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

3. M. N. p r i z n á v a náhradu trov konania v sume 314,18 € (slovom tristoštrnásť

eur a osemnásť centov), ktoré j e Okresný súd Bratislava II p o v i n n ý zaplatiť na účet

jeho právnej zástupkyne JUDr. T. P. do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

4. V prevyšujúcej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) podľa § 25 ods. 3

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) uznesením č. k. -11

z 29. februára 2012 prijal na ďalšie konanie sťažnosť M. N. (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej

len „napadnuté konanie“) v období od právoplatnosti nálezu ústavného súdu sp. zn. II. ÚS

362/09 z 8. apríla 2010.

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ na základe žaloby podanej

na okresnom súde 12. marca 2008 vystupuje v pozícii žalobcu v konaní o určenie

vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. V danom prípade sťažovateľ podal ústavnému súdu

opakovanú sťažnosť, keďže v záujme urýchleného prerokovania a rozhodnutia vo veci

samej sa už skôr podanou sťažnosťou ústavnému súdu z 15. júna 2009 domáhal vyslovenia

porušenia označených základných práv postupom okresného súdu v napadnutom konaní.

Ústavný súd nálezom sp. zn. z 8. apríla 2010 konštatoval, že základné právo

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a právo na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote garantované a dohovorom porušené boli, prikázal

okresnému súdu, aby konal bez zbytočných prieťahov, priznal sťažovateľovi primerané

finančné zadosťučinenie v sume 5 000 € a náhradu trov konania.

3. Podľa sťažovateľa okresný súd naďalej nerešpektuje príkaz ústavného súdu

vyslovený v náleze sp. zn. z 8. apríla 2010, ktorý nadobudol právoplatnosť

26. mája 2010, a pokračuje v prieťahoch v konaní.

4. Z obsahu vyžiadaného spisu okresného súdu vyplýva, že od termínu právoplatnosti

uvedeného nálezu ústavného súdu boli okresným súdom vo veci nariadené postupne viaceré

pojednávania, a to 13. októbra 2010, 22. júna 2011, 3. októbra 2011, 5. decembra 2011

a 12. marca 2012. Ďalší termín pojednávania je nariadený na 28. máj 2012. Napriek

početnosti nariadených pojednávaní sťažovateľ v sťažnosti vyjadruje presvedčenie, že

predmetné konanie je pre nesprávnu a nesústredenú činnosť konajúceho okresného súdu

poznačené zbytočnými prieťahmi. Sťažovateľ argumentuje, že opakované nariaďovanie

pojednávaní, ktoré nie sú pripravené tak, aby sa mohlo vo veci rozhodnúť, je len zastieraním

nečinnosti súdu. Okresný súd podľa názoru sťažovateľa nevykonáva na pojednávaniach

okrem výsluchu účastníkov konania žiadne ďalšie dokazovanie a opakovane dáva priestor

na vyjadrenia právnym zástupcom účastníkov konania, ktorí prednášajú rovnaké stanoviská.

Porušenie označených základných práv podľa a dohovoru teda sťažovateľ videl

predovšetkým v neefektívnej činnosti okresného súdu, v dôsledku ktorej celková doba

konania len na prvom stupni presiahla štyri roky.

5. Sťažovateľ sa preto domáha, aby ústavný súd vyslovil, že jeho základné právo

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a základné právo

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

v napadnutom konaní porušené bolo a okresnému súdu prikázal zaplatiť mu finančné

zadosťučinenie v sume 5 000 €, ako aj náhradu trov konania k rukám jeho advokátky.

Sťažovateľ v petite sťažnosti nežiadal vyslovenie príkazu, aby okresný súd konal bez

zbytočných prieťahov, keďže takýto príkaz obsahuje právoplatný nález ústavného súdu

sp. zn. z 8. apríla 2010.

6. Pri odôvodňovaní požadovaného finančného zadosťučinenia sťažovateľ poukázal

na to, že v súčasnosti má 75 rokov a trpí viacerými závažnými ochoreniami. Ďalej uviedol,

že súdny spor má pre neho zásadný význam, pretože sa domáha určenia vlastníckeho práva

k nehnuteľnostiam, ktorých vlastníkom sa z titulu dedičstva stal v roku 1957. Z nečinnosti

súdu prvého stupňa je sťažovateľ bezradný. Hrozí, že spravodlivosť mu bude poskytnutá

neskoro.

7. Predsedníčka okresného súdu vo vyjadrení k sťažnosti zo 16. apríla 2012

konštatovala, že od právoplatnosti nálezu ústavného súdu sp. zn. z 8. apríla

2010 nezistila v predmetnom konaní zbytočné prieťahy, okresný súd koná plynulo a úkony

sú vykonávané v primeraných lehotách, a preto navrhla, aby ústavný súd sťažnosti

nevyhovel.

8. V súlade so súhlasom účastníkov konania ústavný súd podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že

od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci vo vzťahu k namietaným

prieťahom. Následne ústavný súd pristúpil k prieskumu dĺžky konania z hľadiska tvrdených

porušení a dohovorom zaručených práv sťažovateľa.

9. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom.

10. Vo vzťahu k namietanému porušeniu základných práv podľa a dohovoru

ústavný súd predovšetkým konštatuje, že pri výklade základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa si osvojil judikatúru Európskeho

súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci

v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú

odlišnosť (napr. rozhodnutia sp. zn. , ). Ako vyplýva z judikatúry

ústavného súdu, nemožno primeranosť dĺžky civilného konania vyjadriť numericky,

v zmysle určenia lehoty jej trvania, ktorú je vždy potrebné považovať za primeranú a ktorej

prekročenie by bez ďalšieho značilo neprimeranosť doby občianskeho konania s následkami

v podobe porušenia označených základných práv. Primeranosť dĺžky civilného konania je

potrebné skúmať a preverovať v každom prípade jednotlivo vo svetle konkrétnych okolností

prerokovávanej veci. V tejto súvislosti už bol v judikatúre ústavného súdu i v judikatúre

Európskeho súdu pre ľudské práva pomenovaný celý rad kritérií, podľa ktorých možno

posudzovať primeranosť dĺžky konania s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu. Ide

o charakter prerokovávanej veci, teda hlavne o jej skutkovú a právnu zložitosť, závažnosť,

rozsiahlosť či obťažnosť dokazovania, ďalej o spôsob správania účastníkov a súdu

v priebehu konania, posúdenie prípadných osobitných okolností, ktoré môžu spôsobiť

prieťahy v konaní, a tiež o to, čo bolo pri prerokovávaní veci pre sťažovateľa v hre,

resp. aký malo konanie pre neho význam (porov. napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre

ľudské práva Philis proti Grécku, 1997, Pélissier a Sassi proti Francúzsku, 1999,

, alebo ).

11. Pokiaľ ide o kritérium právnej zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že dĺžka

posudzovaného konania nebola závislá od jej zložitosti. Taktiež proces dokazovania v danej

veci nevykazoval rysy výnimočnosti spôsobujúcej potrebu viesť civilné konanie dlhšiu

dobu, ako je obvyklé (napr. v dôsledku potreby rozsiahlejšieho znaleckého dokazovania

a pod.).

12. Ústavný súd zdôrazňuje, že občianske súdne konanie, ktoré bez meritórneho

právoplatného rozhodnutia trvá tak dlho, ako je to v danej veci, možno už len na základe

celkovej dĺžky jeho trvania považovať za nezlučiteľné s imperatívom ustanoveným v čl. 48

ods. 2 a dohovoru. V priebehu celého konania okresný súd nepostupoval

v konaní dôsledne a neorganizoval svoju prácu tak, aby v čo najkratšej dobe zadovážil

dostatok relevantných dôkazov potrebných na rozhodnutie vo veci samej. Aj keď podľa

zistení ústavného súdu bol postup okresného súdu v namietanom konaní po právoplatnosti

nálezu ústavného súdu sp. zn. z 8. apríla 2010 v zásade plynulý, na druhej

strane je potrebné uviesť, že bol poznačený veľkou neefektívnosťou. Nesústredenosť

a neefektívnosť postupu okresného súdu vyplýva okrem iného aj zo skutočnosti, že

pojednávanie nariadené na 13. október 2010 bolo zrušené len z toho dôvodu, že okresný súd

vyrubil sťažovateľovi súdny poplatok v dôsledku zmeny žalobného petitu, pričom takýto

úkon mohol uskutočniť v rámci prípravy pred pojednávaním. Ústavný súd konštatuje, že aj

ďalšie pojednávania boli zrušené buď bez prerokovania veci, alebo aj s jej prerokovaním,

avšak bez uskutočnenia širšieho dokazovania, ktoré by viedlo k meritórnemu rozhodnutiu.

K zbytočným prieťahom v súdnom konaní môže teda dôjsť nielen samotným nekonaním

príslušného súdu (sudcu), ale aj takou jeho neefektívnou činnosťou, ktorá nesmeruje

k odstráneniu právnej neistoty účastníka súdneho konania, čiže k právoplatnému

rozhodnutiu vo veci. Na naplnenie ochrany základného práva podľa

a čl. 6 ods. 1 dohovoru preto nestačí, aby súd vec len prerokoval alebo vykonal a vykonával

rôzne procesné úkony (bez ohľadu na ich počet), ale je potrebné, aby vec právoplatne

skončil.

13. Ďalej ústavný súd posudzoval správanie sťažovateľa v priebehu konania, pričom

nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jeho ťarchu

pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v napadnutom konaní k zbytočným

prieťahom. Sťažovateľ síce opakovane doplňoval a upresňoval svoj žalobný návrh

vo vzťahu k jeho predmetu, avšak využitie možností daných navrhovateľovi procesnými

predpismi na uplatňovanie a presadzovanie jeho práva v občianskom súdnom konaní, aj keď

spôsobuje predĺženie priebehu konania, nemožno kvalifikovať ako postup, dôsledkom

ktorého sú zbytočné prieťahy (napr. , ). Na ťarchu sťažovateľa

možno pričítať len tú skutočnosť, že na pojednávaní 12. marca 2012 jeho právny zástupca

sám požiadal o odročenie vzhľadom na to, že mu priamo na pojednávaní bolo krátkou

cestou doručené vyjadrenie protistrany, ku ktorému sa ani po prerušení pojednávania

nevedel kvalifikovane vyjadriť a žiadal o možnosť zaslania písomnej repliky. Ústavný súd

na túto skutočnosť prihliadol pri určovaní výšky finančného zadosťučinenia, zároveň však

zdôrazňuje, že opísaný postup sťažovateľa s prihliadnutím na celkový priebeh konania

nemožno považovať za zásadný pre vplyv na celkovú dĺžku konania. Správanie sťažovateľa

celkovo ústavný súd hodnotí ako aktívne a súčinné.

14. Ústavný súd rovnako s ohľadom na už uvedené kritériá posudzoval existenciu

prípadných osobitných okolností, ktoré mohli spôsobiť prieťahy v konaní. V tejto súvislosti

zobral na zreteľ to, že okresný súd na základe žiadosti Okresnej prokuratúry Bratislava II

sp. zn. Pc 65/10 z 15. júna 2010 v intenciách ustanovenia

Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov zapožičal spis, ktorý mu bol vrátený

7. septembra 2010. Dobu zapožičania spisu v trvaní približne 3 mesiacov nemožno

posudzovať ako zbytočné prieťahy, ale podľa názoru ústavného súdu ani táto skutočnosť

neospravedlňuje neúmerne dlho trvajúce konanie okresného súdu. Napokon vzal ústavný

súd do úvahy potrebu zistenia toho, aký význam má pre sťažovateľa predmetné konanie.

V danom prípade ide o určenie vlastníctva k takým nehnuteľnostiam, ktoré výrazne

ovplyvňuje ďalšie potenciálne príjmy sťažovateľa, a preto právom žiadal o urýchlené

skončenie veci a nastolenie právnej istoty.

15. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a predovšetkým na celkovú dĺžku konania

a neefektívnu činnosť konajúceho súdu je ústavný súd toho názoru, že okresný súd

v prerokovávanej veci prekročil dané medze konať bez zbytočných prieťahov a skončiť ju

v primeranej dobe v zmysle uvedeného a dohovoru, ktorých

porušenie sa namieta. V občianskom súdnom konaní je totiž povinnosť súdu konať bez

zbytočných prieťahov konkretizovaná vo viacerých ustanoveniach Občianskeho súdneho

poriadku (ide najmä o ustanovenia § 6, § 100 ods. 1 a § 114 ods. 1 Občianskeho súdneho

poriadku), ktoré sa mali aplikovať ihneď po prekročení určitej „povolenej hranice“, najmä

po opakovaných urgenciách a sťažnostiach na prieťahy.

16. Pri zvážení všetkých už uvedených kritérií ústavný súd uzatvára, že sporná

záležitosť sťažovateľa nebola v primeranej lehote prerokovaná a došlo k porušeniu jeho

základného práva podľa a práva podľa dohovoru.

17. Podľa môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby, ktorej

práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia. Keďže

ústavný súd rozhodol o tom, že bolo porušené základné právo sťažovateľa podľa čl. 48

ods. 2 a právo podľa dohovoru, zaoberal sa aj jeho žiadosťou o priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia, ktoré je podľa

náhradou nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch. Ústavný súd vzhľadom na okolnosti

prípadu, povahu veci, celkovú dĺžku konania, ale i opísané správanie sťažovateľa dospel

k záveru, že v danom prípade suma 1 000 € zodpovedá primeranému finančnému

zadosťučineniu sťažovateľa za ujmu, ktorú utrpel.

18. Napokon ústavný súd rozhodol o náhrade trov konania úspešného sťažovateľa.

S poukazom na a vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb ústavný súd priznal sťažovateľovi náhradu trov právneho

zastúpenia v sume 314,18 € (2 úkony právnej pomoci v roku 2011, t. j. prevzatie a príprava

zastúpenia, spísanie ústavnej sťažnosti, po 123,50 € a 2 x paušálna náhrada hotových

výdavkov po 7,41 € + 20 % DPH). Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný

súd povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom

súde v spojení s ).

19. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. mája 2012