Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 228/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. mája 2012

predbežne prerokoval sťažnosť J. P., T., vo veci namietaného porušenia základného práva

na spravodlivé súdne konanie zaručeného v

rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. -626 z 15. júla 2010, ako aj základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v

Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto rozhodol

rozhodol:

Sťažnosť J. P. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. marca 2012

doručená sťažnosť J. P., T. (ďalej len „sťažovateľ“), doplnená podaniami doručenými

ústavnému súdu 12. marca 2012 a 13. marca 2012 vo veci namietaného porušenia

základného práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) rozsudkom Okresného súdu Trnava (ďalej len

„okresný súd“) č. k. -626 z 15. júla 2010, ako aj základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že v konaní vedenom pod sp. zn.

sa Bytové družstvo T. (ďalej len „žalobca“) žalobou podanou okresnému súdu domáhalo

proti sťažovateľovi a spol. (rozumej proti sťažovateľovi a jeho manželke, pozn.) zaplatenia

sumy 6 833 Sk s príslušenstvom, t. j. 226,81 € s príslušenstvom, a to z titulu nedoplatku

na mesačných zálohových platbách za služby spojené s užívaním bytu. Okresný súd

v predmetnej veci rozhodol rozsudkom sp. zn. z 15. júla 2010, ktorým

sťažovateľa a spol. zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 537,14 €, vo zvyšku

žalobu žalobcu zamietol s tým, že o nároku na náhradu trov konania okresný súd rozhodne

po nadobudnutí právoplatnosti predmetného rozsudku. Sťažovateľ sa sťažnosťou podanou

ústavnému súdu domáhal preskúmania označeného rozsudku okresného súdu a v konečnom

dôsledku aj jeho zrušenia z dôvodu, že okresný súd podľa jeho názoru v predmetnej veci

nezohľadnil zodpovednosť žalobcu za sťažovateľom tvrdený únik vody z prasknutého

potrubia na úseku, o ktorý sa mal starať žalobca, čo však podľa sťažovateľa neučinil aj

napriek skutočnosti, že žalobca mal o uvedenej poruche podľa sťažovateľa vedomosť, a aj

napriek tomu zodpovednosť za škodu vzniknutú z tejto poruchovej udalosti pripísal žalobca

sťažovateľovi a spol. Sťažovateľ tiež namieta málo plynulý postup okresného súdu

v predmetnej veci vedenej pod sp. zn. , v dôsledku čoho sa podľa neho predlžuje

stav jeho právnej neistoty a odďaľuje sa právoplatné skončenie sporu.

Podaním doručeným ústavnému súdu 13. marca 2012 sťažovateľ zobral späť svoju

sťažnosť vo vzťahu k namietanému porušeniu jeho základného práva na spravodlivé súdne

konanie zaručeného v , k porušeniu ktorého malo dôjsť v dôsledku ním

tvrdeného nesprávneho rozsudku okresného súdu č. k. -626 z 15. júla 2010,

pričom svoje späťvzatie odôvodnil tým, že „... napadnutý rozsudok ešte nie je právoplatne

ukončený, a teda nie je zákonný dôvod na jeho revidovanie“.

Vzhľadom na uvedené sa sťažovateľ domáha, aby po prijatí jeho sťažnosti na ďalšie

konanie ústavný súd vyslovil porušenie ním označených základných práv zaručených

v ústave, aby zrušil rozhodnutie okresného súdu č. k. -626 z 15. júla 2010 a aby

jemu a jeho manželke priznal primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ tiež žiadal, aby mu z dôvodu nepriaznivej finančnej situácie bol v konaní

pred ústavným súdom ustanovený právny zástupca z radov advokátov.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom konania ústavného súdu je sťažovateľom namietané porušenie

základného práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v

rozsudkom okresného súdu č. k. -626 z 15. júla 2010, ako aj namietané porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

1. K namietanému porušeniu základného práva na spravodlivé súdne konanie

Pokiaľ ide o rozsudok okresného súdu č. k. -626 z 15. júla 2010, je

potrebné konštatovať, že aj keď v tejto časti sťažovateľ zobral svoju sťažnosť späť

s odôvodnením, že označené rozhodnutie okresného súdu ešte nenadobudlo právoplatnosť,

vzhľadom na zistenie ústavného súdu, že označené rozhodnutie okresného súdu

v skutočnosti nadobudlo právoplatnosť už 15. septembra 2010, ako aj v záujme zachovania

materiálneho chápania ochrany základných práv a slobôd, ústavný súd v tejto časti konanie

z dôvodu späťvzatia jednoducho nezastavil, ale preskúmal svoje procesné možnosti

preskúmania napadnutého rozhodnutia okresného súdu.

V súvislosti s napádaným rozsudkom okresného súdu č. k. -626 z 15. júla

2010 ústavný súd v prvom rade poukazuje na princíp subsidiarity („ak... nerozhoduje iný

súd“), ktorý vyplýva z citovaného , podľa ktorého môže ústavný súd

poskytnúť ochranu konkrétnemu právu alebo slobode, porušenie ktorých je namietané, iba

vtedy, ak sa ich ochrany fyzická osoba alebo právnická osoba nemôže domôcť v žiadnom

inom konaní pred súdnymi orgánmi Slovenskej republiky.

Inými slovami, pokiaľ je o ochrane sťažovateľom označeného základného práva

alebo slobody oprávnený konať alebo rozhodovať iný všeobecný súd, ústavný súd jeho

sťažnosť už po predbežnom prerokovaní odmietne pre nedostatok svojej právomoci.

Podľa ústavného súdu sťažovateľ mal možnosť domáhať sa preskúmania napádaného

rozsudku okresného súdu č. k. -626 z 15. júla 2010, a to podaním riadneho

opravného prostriedku - odvolania, ktoré však sťažovateľ nevyužil a rozsudok okresného

súdu podľa zistenia ústavného súdu nadobudol právoplatnosť 15. septembra 2010.

V prípade, že by sťažovateľ využil svoje procesné právo a proti označenému rozsudku

okresného súdu by podal odvolanie, príslušný krajský súd ako súd odvolací by sa

v odvolacom konaní musel v podstate vysporiadať s identickými námietkami proti

rozhodnutiu okresného súdu, aké sťažovateľ proti tomuto rozhodnutiu uvádza aj v konaní

pred ústavným súdom, avšak keďže ústavný súd nenahrádza činnosť krajských súdov,

sťažnosť sťažovateľa v tejto časti už po jej predbežnom prerokovaní odmietol

pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie ( ).

2. K namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov

Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľa v časti namietaného porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov ústavný súd zistil, že

o identickej sťažnosti sťažovateľa už ústavný súd v minulosti rozhodol nálezom

č. k. -30 z 29. apríla 2009, ktorým konštatoval porušenie základného práva

sťažovateľa zaručeného v v označenom konaní okresného súdu.

Vzhľadom na uvedené, odvolávajúc sa na ustanovenie § 24 písm. a) zákona

o ústavnom súde, podľa ktorého návrh nie je prípustný, ak sa týka veci, o ktorej ústavný súd

už rozhodol (prekážka res iudicata), by ústavný súd už nemohol preskúmavať postup

okresného súdu v označenom konaní v období, ktoré v minulosti už raz bolo predmetom

prieskumu ústavného súdu, preto v tejto časti ústavný súd sťažnosť sťažovateľa už pri

predbežnom prerokovaní odmietol pre jej neprípustnosť [§ 25 ods. 2 v spojení s § 24

písm. a) ].

Pokiaľ ide o postup okresného súdu v čase po 29. apríli 2009, t. j. v čase

po rozhodnutí ústavného súdu, ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že právna neistota

sťažovateľa týkajúca sa konania v merite veci bola odstránená už 15. septembra 2010, keď

rozsudok okresného súdu č. k. -626 z 15. júla 2010 nadobudol právoplatnosť.

V nadväznosti na uvedené ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že jednou

zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote

ustanovenej v . Táto lehota je dvojmesačná a začína

plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa keď sa sťažovateľ mohol

o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným

dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty

nemožno zmeškanie tejto lehoty odpustiť, pretože kogentné ustanovenie § 53 ods. 3 zákona

o ústavnom súde to nedovoľuje.

Od 15. septembra 2010, keď nadobudol právoplatnosť meritórny rozsudok okresného

súdu sp. zn. z 15. júla 2010, do 29. februára 2012, keď sťažnosť sťažovateľa

adresovaná ústavnému súdu bola podaná na poštovú prepravu (ústavnému súdu doručená

5. marca 2012), nepochybne uplynula dvojmesačná lehota podľa § 53 ods. 3 zákona

o ústavnom súde, preto ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v časti týkajúcej sa postupu

okresného súdu v konaní o merite veci už po jej predbežnom prerokovaní odmietol ako

podanú oneskorene ( ).

V súvislosti s postupom okresného súdu v období po 15. septembri 2010, t. j.

po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku v merite veci ústavný súd zistil, že v tomto období

okresný súd konal už iba vo veci úhrady trov konania, pričom podľa zistenia ústavného

súdu okresný súd 7. októbra 2010 predložil spis Krajskému súdu v Trnave (ďalej len

„krajský súd“) na konanie o odvolaní sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu z 1. júna

2009, ktorým mu bola uložená povinnosť zložiť preddavok na trovy znaleckého

dokazovania, pričom krajský súd rozhodol uznesením sp. zn.

z 30. septembra 2011 a spis bol následne 2. novembra 2011 vrátený späť okresnému súdu.

Okresný súd potom bezodkladne 25. novembra 2011 vyzval sťažovateľa a spol.

na preukázanie ich majetkových pomerov, na túto výzvu bola okresnému súdu doručená

odpoveď 21. decembra 2011. Následne okresný súd 16. januára 2012 vydal opravné

uznesenie k svojmu uzneseniu zo 17. júna 2010 a 15. marca 2012 okresný súd uznesením

č. k. -669 rozhodol o trovách konania.

Preskúmaním účelnosti a časovej postupnosti procesných úkonov okresného súdu

vykonaných vo veci vedenej pod sp. zn. v čase po právoplatnosti meritórneho

rozhodnutia ústavný súd v tomto skúmanom období v postupe okresného súdu nezistil

žiadne obdobia nečinnosti, ktoré by bolo možné vyhodnotiť ako zbytočné prieťahy v zmysle

sťažovateľom namietaného porušenia .

V uvedenej súvislosti ústavný súd tiež poukazuje na skutočnosť, že obdobie

(od 7. októbra 2010 do 2. novembra 2011), keď sa spis z dôvodu odvolacieho konania

nachádzal na krajskom súde, nemožno z objektívnych dôvodov pripočítať na ťarchu

okresného súdu, pretože v tomto období okresný súd nemohol svojím postupom ovplyvniť

rýchlosť tohto konania a postup krajského súdu sťažovateľ nenamietal.

Podľa judikatúry ústavného súdu dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre jej zjavnú

neopodstatnenosť je aj nezistenie žiadnej možnosti porušenia označeného základného práva

alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(, , , ).

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v časti týkajúcej sa postupu

okresného súdu po právoplatnom rozhodnutí vo veci samej po jej predbežnom prerokovaní

odmietol ako zjavne neopodstatnenú ( ).

Ústavný súd nad rámec podotýka, že keďže uznesenie okresného súdu č. k.

-669 z 15. marca 2012, ktorým bolo rozhodnuté o trovách konania, dosiaľ

nenadobudlo právoplatnosť, v prípade eventuálneho budúceho zdĺhavého postupu

okresného súdu v konaní o trovách konania má sťažovateľ možnosť domáhať sa ochrany

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov novou sťažnosťou

podanou ústavnému súdu.

Okrem uvedeného ústavný súd konštatuje, že sťažnosť sťažovateľa v časti, ktorou

sa domáha priznania finančného zadosťučinenia aj pre svoju manželku z titulu porušenia

označených práv, je potrebné odmietnuť ako podanú zjavne neoprávnenou osobou (§ 25

ods. 2 ), pretože sťažovateľ nenamieta porušenie svojich práv, ale

porušenie práv inej osoby. Sťažnosť podľa nemôže podať fyzická osoba,

ktorá namieta porušenie základných práv a slobôd iných osôb, nie svojich (m. m.

, ), pričom priznanie finančného zadosťučinenia je viazané

na vyslovenie porušenia základných práv a slobôd.

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o zrušení

napadnutého rozhodnutia, ako aj rozhodnutie o priznaní finančného zadosťučinenia je

(ako už bolo uvedené, pozn.) viazané na vyslovenie porušenia základného práva alebo

slobody sťažovateľa ( prvá veta ), ústavný súd o týchto častiach

sťažnosti už nerozhodoval.

Ústavný súd tiež podotýka, že kvôli odmietnutiu sťažnosti sťažovateľa ako celku

bolo tiež bez právneho významu rozhodovať o jeho žiadosti ustanoviť mu v konaní pred

ústavným súdom právneho zástupcu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. mája 2012