Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 216/2012
PDF · 145.52 KB
No categories available
I. ÚS 216/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. mája 2012
predbežne prerokoval sťažnosť E. J., B., zastúpenej advokátom JUDr. M. Š., CSc., B.,
vo veci namietaného porušenia jej „základného práva“ podľa čl. 46 a čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou
č. k. 5 C/90/2011-90 zo 16. novembra 2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Trenčíne sp. zn. 19 Co/25/2012 z 23. februára 2012 a takto
rozhodol:
Sťažnosť E. J. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. apríla
2012 doručená sťažnosť E. J. (ďalej len „sťažovateľka“) vo veci namietaného porušenia jej
základného práva „zakotveného v článku 46 a článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky“ (ďalej len „ústava“) rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou (ďalej
len „okresný súd“) č. k. 5 C/90/2011-90 zo 16. novembra 2011 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 19 Co/25/2012 z 23. februára
2012.
2. Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla:
„Porušovateľom základných práv a slobôd sťažovateľa je Okresný súd Bánovce nad
Bebravou a Krajský súd Trenčín... K porušeniu základných práv a slobôd došlo:
Nesprávnym rozhodnutím vyššie uvedených súdov., sp. zn. 5 C/90/2011-90 zo dňa
16. 11. 2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trenčín sp. zn.. 19 Co/25/2012-107 zo
dňa 23. 02. 2012.
Navrhovateľ (sťažovateľ) sa návrhom na Okresný súd Bánovce nad Bebravou
domáhal určenia spoluvlastníckeho podielu k pozemku v katastrálnom území B. okres B.
Okresný súd Bánovce nad Bebravou žalobný návrh zamietol napriek tomu, že
navrhovateľka podala presný popis skutkového stavu, ktorý doložila nielen listinnými
dôkazmi, ale aj svedeckými výpoveďami a listinnými dôkazmi zo strany Správy katastra B.,
z ktorých vyplynulo, že žalovaná strana konala nielen v rozpore s rodinnými dohodami
právnych predchodcov sťažovateľky, ale aj v rozpore s dobrými mravmi samotnej žalovanej
strany. Právnu argumentáciu sťažovateľka na oboch súdoch riadne preukázal...
Ústavný súd... je oprávnený a povinný chrániť základné práva a slobody, ak o ich
ochrane nerozhoduje iný súd. Vzhľadom na charakter právneho aktu, ktorým boli porušené
základné práva sťažovateľa, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že porušovateľmi základných
práv sú v tomto prípade Okresný súd Bánovce nad Bebravou a Krajský súd Trenčín.
Vzhľadom na tieto skutočnosti je tiež evidentné, že sťažovateľ nemôže sa účinne
brániť proti porušovaniu jeho práva na súdnu ochranu.
Z uvedeného vyplýva, že Ústavný súd... je oprávnený a povinný vo veci konať...
Sťažovateľ navrhuje, aby Ústavný súd..., po predbežnom prerokovaní, prijal sťažnosť
na ďalšie konanie.
Podľa § 25 ods. 2 zákona NR SR č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení ústavných sudcov v znení neskorších
predpisov...
Predkladaná sťažnosť je sťažnosťou v zmysle čl. 127 Ústavy... a má náležitosti
predpísané zákonom č. 38/1993 Z. z...“
3. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd „na základe dôvodov uvedených
v sťažnosti po jej prerokovaní rozhodol Nálezom nasledovne:
1. Základné právo sťažovateľa zakotvené v článku 46 a článku 48 ods. 2 Ústavy...
rozsudkom Okresného súdu... sp. zn.: 5 C/90/2011-90 zo dňa 16. 11. 2011 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu... sp. zn... 19 Co/25/2012-107 zo dňa 23. 02. 2012 porušené
bolo.
2. Ústavný súd... nariaďuje , aby vo veci samej boli napadnuté uvedené rozhodnutia
zrušené a vo veci sa konalo v súlade so zásadami spravodlivého rozhodnutia.
3. Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie podľa úvahy
Ústavného súdu...
4. Sťažovateľovi sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia...“.
II.
4. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických
osôb a právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti
o organizácii ústavného súdu o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov
ustanoví zákon.
5. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,
ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma,
či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie
konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný
súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy
alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
6. Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému
súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne
proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu
a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)
zástupca. Podľa § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde k sťažnosti sa pripojí kópia
právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.
7. Podstatou námietok sťažovateľky boli tvrdenia o porušení označených základných
práv rozsudkom krajského súdu potvrdzujúcim rozsudok okresného súdu (bod 1 a 3),
ktorým bol zamietnutý jej návrh na určenie spoluvlastníckeho podielu k pozemku.
Sťažovateľka tvrdila, že rozhodnutia všeobecných súdov v danej veci považuje za
nesprávne (bod 2 – „nesprávnym rozhodnutím... súdov...“).
8. Sťažovateľka domáhajúc sa ústavnoprávnej ochrany formulovala svoje námietky
vo všeobecnej podobe (bod 2 – „k porušeniu základných práv a slobôd došlo: nesprávnym
rozhodnutím vyššie uvedených súdov... nekonaním všeobecného súdu...“) a bližšie ich
pritom nešpecifikovala.
9. Ústavný súd zastáva názor, že z hľadiska splnenia zákonného predpokladu
odôvodnenia sťažnosti (§ 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde) sťažovateľka nepredložila
žiadne argumenty, ktorými by prezentovala neodôvodnenosť, nepreskúmateľnosť či
svojvoľnosť napadnutých rozhodnutí všeobecných súdov. Sťažovateľka z hľadiska
ústavnoprávnej relevancie vôbec neuviedla, v čom spočíva porušenie jej práv, v čom
okresný súd a aj krajský súd pochybili alebo v čom spočíva ústavná nekonformnosť ich
záverov. Sťažovateľka teda neuviedla žiadnu ústavne významnú argumentáciu, resp.
neuviedla žiadne dôvody, na základe ktorých by ústavný súd mohol z hľadiska dodržania
záruk garantovaných označenými základnými právami posúdiť jej sťažnosť v konaní podľa
10. Okrem toho, že sťažnosť neobsahovala všetky obligatórne náležitosti, aké
vyplývajú z § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde (odôvodnenie návrhu), nespĺňala ani
predpoklad podľa § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde, pretože k nej neboli pripojené kópie
označených právoplatných rozsudkov okresného súdu a tiež krajského súdu, ktorých
neústavnosť sťažovateľka namietala.
11. Ústavný súd je podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde viazaný návrhom na
rozhodnutie (petitom), čo osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu
svojich základných práv a slobôd sú zastúpené advokátom (napr. III. ÚS 334/09,
III. ÚS 206/2010). Petit posudzovanej sťažnosti sa nezhoduje s obsahom sťažnosti
(sťažovateľka v časti II svojej sťažnosti medzi porušenými právami uvádzala aj porušenie
práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čo však
v petite sťažnosti absentovalo) a tiež v ňom nie sú konkretizované základné práva
(„... zakotvené v článku 46 a článku 48 ods. 2 Ústavy...“), ktoré mali byť namietanými
rozhodnutiami menovaných súdov porušené.
12. Ústavný súd pripomína, že taký rozsah nedostatkov zákonom predpísaných
náležitostí, aký vyplýva z podania sťažovateľky, nie je povinný odstraňovať z úradnej
povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred
ústavným súdom. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene
a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení
neskorších predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky
právne prostriedky a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti
advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný
vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie
konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené
predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými
začína konanie pred ústavným súdom.
13. Ústavný súd preto aj so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie
sťažovateľky odmietol jej sťažnosť už pri jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde) pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 16. mája 2012