Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 216/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. mája 2012

predbežne prerokoval sťažnosť E. J., B., zastúpenej advokátom JUDr. M. Š., CSc., B.,

vo veci namietaného porušenia jej „základného práva“ podľa čl. 46 a čl. 48 ods. 2

rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou

č. k. -90 zo 16. novembra 2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu

v Trenčíne sp. zn. z 23. februára 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť E. J. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. apríla

2012 doručená sťažnosť E. J. (ďalej len „sťažovateľka“) vo veci namietaného porušenia jej

základného práva „zakotveného v článku 46 a článku 48 ods. 2 Slovenskej

republiky“ (ďalej len „ústava“) rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou (ďalej

len „okresný súd“) č. k. -90 zo 16. novembra 2011 v spojení s rozsudkom

Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 23. februára

2012.

2. Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla:

„Porušovateľom základných práv a slobôd sťažovateľa je Okresný súd Bánovce nad

Bebravou a Krajský súd Trenčín... K porušeniu základných práv a slobôd došlo:

Nesprávnym rozhodnutím vyššie uvedených súdov., sp. zn. -90 zo dňa

16. 11. 2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trenčín sp. zn.. -107 zo

dňa 23. 02. 2012.

Navrhovateľ (sťažovateľ) sa návrhom na Okresný súd Bánovce nad Bebravou

domáhal určenia spoluvlastníckeho podielu k pozemku v katastrálnom území B. okres B.

Okresný súd Bánovce nad Bebravou žalobný návrh zamietol napriek tomu, že

navrhovateľka podala presný popis skutkového stavu, ktorý doložila nielen listinnými

dôkazmi, ale aj svedeckými výpoveďami a listinnými dôkazmi zo strany Správy katastra B.,

z ktorých vyplynulo, že žalovaná strana konala nielen v rozpore s rodinnými dohodami

právnych predchodcov sťažovateľky, ale aj v rozpore s dobrými mravmi samotnej žalovanej

strany. Právnu argumentáciu sťažovateľka na oboch súdoch riadne preukázal...

Ústavný súd... je oprávnený a povinný chrániť základné práva a slobody, ak o ich

ochrane nerozhoduje iný súd. Vzhľadom na charakter právneho aktu, ktorým boli porušené

základné práva sťažovateľa, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že porušovateľmi základných

práv sú v tomto prípade Okresný súd Bánovce nad Bebravou a Krajský súd Trenčín.

Vzhľadom na tieto skutočnosti je tiež evidentné, že sťažovateľ nemôže sa účinne

brániť proti porušovaniu jeho práva na súdnu ochranu.

Z uvedeného vyplýva, že Ústavný súd... je oprávnený a povinný vo veci konať...

Sťažovateľ navrhuje, aby Ústavný súd..., po predbežnom prerokovaní, prijal sťažnosť

na ďalšie konanie.

Podľa o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení ústavných sudcov v znení neskorších

predpisov...

Predkladaná sťažnosť je sťažnosťou v zmysle ... a má náležitosti

predpísané ..“

3. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd „na základe dôvodov uvedených

v sťažnosti po jej prerokovaní rozhodol Nálezom nasledovne:

1. Základné právo sťažovateľa zakotvené v článku 46 a článku 48 ods. 2 ...

rozsudkom Okresného súdu... sp. zn.: -90 zo dňa 16. 11. 2011 v spojení

s rozsudkom Krajského súdu... sp. zn... -107 zo dňa 23. 02. 2012 porušené

bolo.

2. Ústavný súd... nariaďuje , aby vo veci samej boli napadnuté uvedené rozhodnutia

zrušené a vo veci sa konalo v súlade so zásadami spravodlivého rozhodnutia.

3. Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie podľa úvahy

Ústavného súdu...

4. Sťažovateľovi sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia...“.

II.

4. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti. Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických

osôb a právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa podrobnosti

o organizácii ústavného súdu o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov

ustanoví zákon.

5. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma,

či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

6. Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)

zástupca. Podľa k sťažnosti sa pripojí kópia

právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.

7. Podstatou námietok sťažovateľky boli tvrdenia o porušení označených základných

práv rozsudkom krajského súdu potvrdzujúcim rozsudok okresného súdu (bod 1 a 3),

ktorým bol zamietnutý jej návrh na určenie spoluvlastníckeho podielu k pozemku.

Sťažovateľka tvrdila, že rozhodnutia všeobecných súdov v danej veci považuje za

nesprávne (bod 2 – „nesprávnym rozhodnutím... súdov...“).

8. Sťažovateľka domáhajúc sa ústavnoprávnej ochrany formulovala svoje námietky

vo všeobecnej podobe (bod 2 – „k porušeniu základných práv a slobôd došlo: nesprávnym

rozhodnutím vyššie uvedených súdov... nekonaním všeobecného súdu...“) a bližšie ich

pritom nešpecifikovala.

9. Ústavný súd zastáva názor, že z hľadiska splnenia zákonného predpokladu

odôvodnenia sťažnosti ( ) sťažovateľka nepredložila

žiadne argumenty, ktorými by prezentovala neodôvodnenosť, nepreskúmateľnosť či

svojvoľnosť napadnutých rozhodnutí všeobecných súdov. Sťažovateľka z hľadiska

ústavnoprávnej relevancie vôbec neuviedla, v čom spočíva porušenie jej práv, v čom

okresný súd a aj krajský súd pochybili alebo v čom spočíva ústavná nekonformnosť ich

záverov. Sťažovateľka teda neuviedla žiadnu ústavne významnú argumentáciu, resp.

neuviedla žiadne dôvody, na základe ktorých by ústavný súd mohol z hľadiska dodržania

záruk garantovaných označenými základnými právami posúdiť jej sťažnosť v konaní podľa

.

10. Okrem toho, že sťažnosť neobsahovala všetky obligatórne náležitosti, aké

vyplývajú z (odôvodnenie návrhu), nespĺňala ani

predpoklad podľa , pretože k nej neboli pripojené kópie

označených právoplatných rozsudkov okresného súdu a tiež krajského súdu, ktorých

neústavnosť sťažovateľka namietala.

11. Ústavný súd je podľa viazaný návrhom na

rozhodnutie (petitom), čo osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu

svojich základných práv a slobôd sú zastúpené advokátom (napr. ,

). Petit posudzovanej sťažnosti sa nezhoduje s obsahom sťažnosti

(sťažovateľka v časti II svojej sťažnosti medzi porušenými právami uvádzala aj porušenie

práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čo však

v petite sťažnosti absentovalo) a tiež v ňom nie sú konkretizované základné práva

(„... zakotvené v článku 46 a článku 48 ods. 2 ...“), ktoré mali byť namietanými

rozhodnutiami menovaných súdov porušené.

12. Ústavný súd pripomína, že taký rozsah nedostatkov zákonom predpísaných

náležitostí, aký vyplýva z podania sťažovateľky, nie je povinný odstraňovať z úradnej

povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred

ústavným súdom. Podľa o advokácii a o zmene

a doplnení o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení

neskorších predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky

právne prostriedky a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti

advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný

vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie

konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené

predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými

začína konanie pred ústavným súdom.

13. Ústavný súd preto aj so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie

sťažovateľky odmietol jej sťažnosť už pri jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde) pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. mája 2012