Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 221/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. mája 2012

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. L. M., Česká republika, zastúpeného advokátom Mgr.

M. M., Č., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod

sp. zn. a v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. L. M. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. apríla

2012 doručená sťažnosť Ing. L. M. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. a v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol: „... Stížnost se tyká a směruje proti

bezdůvodným průtahům ve věci řešené Krajským soudem Košice pod č. k. ...

V uvedené věci vydal Krajský súd Košice dne 27. 3. 2009 usnesení č. k. -168...

kterým rozhodl, že návrh odpůrce ze dne 16. 2. 2007 na zrušení platebního rozkazu č. k.

18 Rob/1357/1996-22 ze dne 1. 7. 1997 se zamítá…“. Ďalej sťažovateľ uviedol, že „Stížnost

se tyká a směruje proti bezdůvodným průtahům ve věci řešené Krajským soudem Košice pod

č. k. ... V uvedené věci vydal Krajský súd Košice dne 2. 2. 2009 usnesení č. k.

-169... kterým rozhodl, že návrh odpůrce ze dne 16. 2. 2007 na zrušení

platebního rozkazu č. k. -24 ze dne 27. 6. 1997 se zamítá a dále zamítl

odpory ze dne 1. 3. 2006 a 20. 10. 2008 proti platebnímu rozkazu vydanému KS Košice dne

27. 6. 1997 č. k. -24... Uvedené usnesení z 2. 2. 2009 bylo zrušeno

usnesením Nejvyššího súdu SR č. k. ... ze dne 27. 5. 2009 a věc vrácena ke

Krajskému soudu Košice dne 5. 6. 2009. Nejvyšší soud SR o věci sám nerozhodl, pouze ji

zrušil a se svým právním názorem věc vrátil Krajskému soudu Košice dne 5. 6. 2009…

V této situaci je zřejmé, že ve věci není dosud od 2. 2. 2009 ani po uplynutí

3 roků a 2 měsíců právoplatné rozhodnuto o návrhu odpůrce z 16. 2. 2007 na zrušení

platebního rozkazu z 27. 6. 1997, ani o odporech odpůrce ze dne 1. 3. 2007

a ze dne 20. 10. 2008.“

3. Sťažovateľ je toho právneho názoru, že postupom krajského súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. , ako aj v konaní vedenom pod sp. zn. došlo

k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, a preto

navrhol, aby ústavný súd na základe skutočností uvedených v sťažnosti v rozhodnutí

vyslovil:

„- porušení základního práva stěžovatele, aby se jeho věc veřejné prerokovala bez

zbytečných průtahů a v jeho prítomnosti a aby se mohl vyjádřit ku všetkým vykonaným

důkazům zaručeného v článku 48 odsek 2

- porušení základního práva stěžovatele, aby jeho záležitost byla spravedlivé, veřejně

a v přiměřené lhůtě projednaná nezávislým a nestranným soudem zřízeným zákonem

zaručeného v článku 6 odsek 1 Dohovoru o ochrane lidských práv a základních svobod

postupem Krajského súdu Košice v konaní a v konaní

c.) uložil porušovateli povinnost ve lhůtě dvou měsíců rozhodnout

- ve věci o tom, zda odpory odpůrce ze dne 1. 3. 2007 a ze dne 20. 10.

2008 byly doručeny soudu včas s přihlédnutím k rozhodnutí Okresního soudu Vranov nad

Toplou sp. zn.

- ve věci 3 Cb/4/2008 o tom, zda odpory odpůrce ze dne 1. 3. 2007 a ze dne 20. 10.

2008 byly doručený soudu včas s přihlédnutím k rozhodnutí Okresního soudu Vranov nad

Toplou sp. zn.

d.) uložil porušovateli povinnost uhradit stěžovateli náhradu trov konania ve výši

254,88 EUR do dvou měsíců od právoplatnosti tohoto nálezu.“

II.

4. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané

náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený.

6. Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že postupom krajského súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. a v konaní vedenom pod sp. zn.

došlo k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

7. Podľa sťažnosť podľa nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Podľa odseku 2 citovanej právnej

normy ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa

odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných

osobitného zreteľa.

8. Ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity svojej právomoci podľa citovaného

ustanovenia v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky na

konanie pred ním. Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , ,

), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť

na prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny

stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva

podľa a práva podľa dohovoru, koná iba za predpokladu, ak

sťažovateľ preukáže, že využil označené právne prostriedky, ktoré má podľa zákona

č. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“), alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku

nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa ( );

takéto dôvody ústavný súd v danej veci nezistil.

9. Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle

§ 62 a nasl. zákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých

základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj

so základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. ,

). Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi

v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie o sudcoch a prísediacich

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o sudcoch“), ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez

zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2

ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 zákona o sudcoch].

Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom vybavovania sťažnosti je

zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého

odseku citovaného zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na

účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti.“. Napokon podľa tretieho odseku

predmetného zákonného ustanovenia „Ak orgán poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že

sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, ak

je to potrebné, vyvodí za vzniknuté nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky.“.

10. V súvislosti s tým ústavný súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných

prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho

základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa

osobitných predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1

, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd

pred ústavným súdom.

11. Špecifickosť sťažnosti podľa teda spočíva okrem iného aj

v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady

subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť

iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom

rámci predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných do

úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

12. Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že sťažovateľ (kvalifikovane zastúpený

advokátom, pozn.) v rámci podanej sťažnosti ani priložených príloh nepreukázal, že podal

predsedovi krajského súdu sťažnosť na prieťahy v konaní vedenom pod sp. zn.

a v konaní vedenom pod sp. zn. .

13. V nadväznosti na uvedené v bode 12 ústavný súd dodáva, že povinnosť

vyčerpania dostupných a účinných prostriedkov ochrany základných práv a slobôd,

porušenie ktorých sťažovateľ pred ústavným súdom namieta, tiež vyžaduje, aby sťažovateľ

konal v súlade s pravidlami, ktoré s uplatnením daného prostriedku súvisia. Nekonanie

týmto spôsobom alebo chyba pri vyžadovanom postupe má za následok nesplnenie

sťažovateľovej povinnosti vyčerpať dostupný prostriedok ochrany svojich práv

().

14. Keďže ústavný súd nemal preukázané, že sťažovateľ podal predsedovi krajského

súdu sťažnosť na prieťahy v konaní vedenom pod sp. zn. a v konaní vedenom

pod sp. zn. pred podaním sťažnosti ústavnému súdu, a ani z obsahu sťažnosti

a z jej príloh nevyplýva, že by k nesplneniu podmienky prípustnosti sťažnosti podľa § 53

ods. 1 došlo zo strany sťažovateľa z dôvodov osobitného zreteľa,

odmietol jeho sťažnosť podľa ako neprípustnú.

15. Pozornosti ústavného súdu neušlo, že podaná sťažnosť trpela aj ďalšími vadami,

na základe ktorých by bolo potrebné sťažnosť (jej časť) odmietnuť. Napr. v súvislosti

s vecou vedenou na krajskom súde pod sp. zn. ústavný súd zistil, že

v predmetnej veci krajský súd rozhodol (č. k. -168) 27. marca 2009, teda

sťažnosť doručená ústavnému súdu 25. apríla 2012 bola v tejto časti podaná dávno po

uplynutí zákonom ustanovenej 2 mesačnej lehoty.

16. Pokiaľ sťažovateľ v texte sťažnosti (nie v jej petite) napáda aj porušenie iných

práv (nad rámec prieťahov v konaní), tieto obsahovo nijako nevymedzil, resp. nimi

argumentoval iba na podporu namietaných prieťahov/nečinnosti krajského súdu. Súc

viazaný petitom sťažnosti ( ), ako aj skutočnosťou, že

sťažovateľ bol kvalifikovane zastúpený advokátom, ústavný súd ostatné označené práva,

ktorých porušenie namietal, vnímal iba ako súčasť širšej sťažovateľovej argumentácie,

a teda sú bez zjavnej súvislosti k namietaným prieťahom v oboch konaniach vedených pred

krajským súdom.

17. Nad rámec veci ústavný súd dodáva, že sťažnosť vykazovala aj ďalšie vady

zmätočnosti a neurčitosti [napr. v navrhovanom petite pod písm. c) – pozri bod 3], ktoré by

boli taktiež dôvodom na odmietnutie sťažnosti z dôvodu nesplnenia zákonných náležitostí.

Sťažovateľ bol kvalifikovane zastúpený advokátom, ktorého ústavný súd nie je povinný

podľa svojej stabilnej rozhodovacej praxe (napr. , ,

, ) upozorňovať na prípadné nedostatky podaného návrhu.

18. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu bolo už bez právneho

významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľa.

19. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci

rozhodnutej v zmysle , a preto nebráni tomu, aby po

splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľ v tejto veci v prípade

zotrvania na stanovisku, že postupom krajského súdu v nej dochádza k zbytočným

prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. mája 2012