Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 221/2012
PDF · 164.84 KB
No categories available
I. ÚS 221/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. mája 2012
predbežne prerokoval sťažnosť Ing. L. M., Česká republika, zastúpeného advokátom Mgr.
M. M., Č., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na
spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod
sp. zn. 3 Cb/4/2008 a v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Cb/1/2008 a takto
rozhodol:
Sťažnosť Ing. L. M. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. apríla
2012 doručená sťažnosť Ing. L. M. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie
svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v konaní
vedenom pod sp. zn. 4 Cb/1/2008 a v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Cb/4//2008.
2. Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol: „... Stížnost se tyká a směruje proti
bezdůvodným průtahům ve věci řešené Krajským soudem Košice pod č. k. 4 Cb/1/2003...
V uvedené věci vydal Krajský súd Košice dne 27. 3. 2009 usnesení č. k. 4 Cb/1/2008-168...
kterým rozhodl, že návrh odpůrce ze dne 16. 2. 2007 na zrušení platebního rozkazu č. k.
18 Rob/1357/1996-22 ze dne 1. 7. 1997 se zamítá…“. Ďalej sťažovateľ uviedol, že „Stížnost
se tyká a směruje proti bezdůvodným průtahům ve věci řešené Krajským soudem Košice pod
č. k. 3 Cb/4/2008... V uvedené věci vydal Krajský súd Košice dne 2. 2. 2009 usnesení č. k.
3 Cb/4/2008-169... kterým rozhodl, že návrh odpůrce ze dne 16. 2. 2007 na zrušení
platebního rozkazu č. k. 17 Rob/1361/1996-24 ze dne 27. 6. 1997 se zamítá a dále zamítl
odpory ze dne 1. 3. 2006 a 20. 10. 2008 proti platebnímu rozkazu vydanému KS Košice dne
27. 6. 1997 č. k. 17 Rob 1361/96-24... Uvedené usnesení z 2. 2. 2009 bylo zrušeno
usnesením Nejvyššího súdu SR č. k. 2 Obo 40/2009... ze dne 27. 5. 2009 a věc vrácena ke
Krajskému soudu Košice dne 5. 6. 2009. Nejvyšší soud SR o věci sám nerozhodl, pouze ji
zrušil a se svým právním názorem věc vrátil Krajskému soudu Košice dne 5. 6. 2009…
V této situaci je zřejmé, že ve věci 3 Cb 4/2008 není dosud od 2. 2. 2009 ani po uplynutí
3 roků a 2 měsíců právoplatné rozhodnuto o návrhu odpůrce z 16. 2. 2007 na zrušení
platebního rozkazu 17 Rob 1361/96 z 27. 6. 1997, ani o odporech odpůrce ze dne 1. 3. 2007
a ze dne 20. 10. 2008.“
3. Sťažovateľ je toho právneho názoru, že postupom krajského súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 3 Cb/4/2008, ako aj v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Cb/1/2008 došlo
k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, a preto
navrhol, aby ústavný súd na základe skutočností uvedených v sťažnosti v rozhodnutí
vyslovil:
„- porušení základního práva stěžovatele, aby se jeho věc veřejné prerokovala bez
zbytečných průtahů a v jeho prítomnosti a aby se mohl vyjádřit ku všetkým vykonaným
důkazům zaručeného v článku 48 odsek 2 Ústavy Slovenskej republiky
- porušení základního práva stěžovatele, aby jeho záležitost byla spravedlivé, veřejně
a v přiměřené lhůtě projednaná nezávislým a nestranným soudem zřízeným zákonem
zaručeného v článku 6 odsek 1 Dohovoru o ochrane lidských práv a základních svobod
postupem Krajského súdu Košice v konaní 4 Cb/1/2008 a v konaní 3 Cb/4/2008
c.) uložil porušovateli povinnost ve lhůtě dvou měsíců rozhodnout
- ve věci 4 Cb/1/2008 o tom, zda odpory odpůrce ze dne 1. 3. 2007 a ze dne 20. 10.
2008 byly doručeny soudu včas s přihlédnutím k rozhodnutí Okresního soudu Vranov nad
Toplou sp. zn. 1 T 197/2004
- ve věci 3 Cb/4/2008 o tom, zda odpory odpůrce ze dne 1. 3. 2007 a ze dne 20. 10.
2008 byly doručený soudu včas s přihlédnutím k rozhodnutí Okresního soudu Vranov nad
Toplou sp. zn. 1 T 197/2004
d.) uložil porušovateli povinnost uhradit stěžovateli náhradu trov konania ve výši
254,88 EUR do dvou měsíců od právoplatnosti tohoto nálezu.“
II.
4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
5. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané
náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj
návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť
uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je
zjavne neopodstatnený.
6. Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že postupom krajského súdu
v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Cb/1/2008 a v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Cb/4/2008
došlo k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
7. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je
prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré
mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie
je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Podľa odseku 2 citovanej právnej
normy ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa
odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných
osobitného zreteľa.
8. Ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity svojej právomoci podľa citovaného
ustanovenia zákona o ústavnom súde v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky na
konanie pred ním. Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03,
I. ÚS 33/05), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť
na prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny
stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, koná iba za predpokladu, ak
sťažovateľ preukáže, že využil označené právne prostriedky, ktoré má podľa zákona
č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“), alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku
nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde);
takéto dôvody ústavný súd v danej veci nezistil.
9. Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle
§ 62 a nasl. zákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých
základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj
so základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 153/03,
IV. ÚS 278/04). Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi
v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o sudcoch“), ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez
zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2
ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 zákona o sudcoch].
Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom vybavovania sťažnosti je
zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého
odseku citovaného zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na
účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti.“. Napokon podľa tretieho odseku
predmetného zákonného ustanovenia „Ak orgán poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že
sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, ak
je to potrebné, vyvodí za vzniknuté nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky.“.
10. V súvislosti s tým ústavný súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných
prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho
základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa
osobitných predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1
ústavy, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd
pred ústavným súdom.
11. Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy teda spočíva okrem iného aj
v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady
subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť
iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom
rámci predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti
inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných do
úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.
12. Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že sťažovateľ (kvalifikovane zastúpený
advokátom, pozn.) v rámci podanej sťažnosti ani priložených príloh nepreukázal, že podal
predsedovi krajského súdu sťažnosť na prieťahy v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Cb/1/2008
a v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Cb/4/2008.
13. V nadväznosti na uvedené v bode 12 ústavný súd dodáva, že povinnosť
vyčerpania dostupných a účinných prostriedkov ochrany základných práv a slobôd,
porušenie ktorých sťažovateľ pred ústavným súdom namieta, tiež vyžaduje, aby sťažovateľ
konal v súlade s pravidlami, ktoré s uplatnením daného prostriedku súvisia. Nekonanie
týmto spôsobom alebo chyba pri vyžadovanom postupe má za následok nesplnenie
sťažovateľovej povinnosti vyčerpať dostupný prostriedok ochrany svojich práv
14. Keďže ústavný súd nemal preukázané, že sťažovateľ podal predsedovi krajského
súdu sťažnosť na prieťahy v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Cb/1/2008 a v konaní vedenom
pod sp. zn. 3 Cb/4/2008 pred podaním sťažnosti ústavnému súdu, a ani z obsahu sťažnosti
a z jej príloh nevyplýva, že by k nesplneniu podmienky prípustnosti sťažnosti podľa § 53
ods. 1 zákona o ústavnom súde došlo zo strany sťažovateľa z dôvodov osobitného zreteľa,
odmietol jeho sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako neprípustnú.
15. Pozornosti ústavného súdu neušlo, že podaná sťažnosť trpela aj ďalšími vadami,
na základe ktorých by bolo potrebné sťažnosť (jej časť) odmietnuť. Napr. v súvislosti
s vecou vedenou na krajskom súde pod sp. zn. 4 Cb/1/2008 ústavný súd zistil, že
v predmetnej veci krajský súd rozhodol (č. k. 4 Cb/1/2008-168) 27. marca 2009, teda
sťažnosť doručená ústavnému súdu 25. apríla 2012 bola v tejto časti podaná dávno po
uplynutí zákonom ustanovenej 2 mesačnej lehoty.
16. Pokiaľ sťažovateľ v texte sťažnosti (nie v jej petite) napáda aj porušenie iných
práv (nad rámec prieťahov v konaní), tieto obsahovo nijako nevymedzil, resp. nimi
argumentoval iba na podporu namietaných prieťahov/nečinnosti krajského súdu. Súc
viazaný petitom sťažnosti (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde), ako aj skutočnosťou, že
sťažovateľ bol kvalifikovane zastúpený advokátom, ústavný súd ostatné označené práva,
ktorých porušenie namietal, vnímal iba ako súčasť širšej sťažovateľovej argumentácie,
a teda sú bez zjavnej súvislosti k namietaným prieťahom v oboch konaniach vedených pred
krajským súdom.
17. Nad rámec veci ústavný súd dodáva, že sťažnosť vykazovala aj ďalšie vady
zmätočnosti a neurčitosti [napr. v navrhovanom petite pod písm. c) – pozri bod 3], ktoré by
boli taktiež dôvodom na odmietnutie sťažnosti z dôvodu nesplnenia zákonných náležitostí.
Sťažovateľ bol kvalifikovane zastúpený advokátom, ktorého ústavný súd nie je povinný
podľa svojej stabilnej rozhodovacej praxe (napr. I. ÚS 368/2010, IV. ÚS 322/2010,
III. ÚS 357/2010, II. ÚS 309/2010) upozorňovať na prípadné nedostatky podaného návrhu.
18. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu bolo už bez právneho
významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľa.
19. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci
rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby po
splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľ v tejto veci v prípade
zotrvania na stanovisku, že postupom krajského súdu v nej dochádza k zbytočným
prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 16. mája 2012