Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 291/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. mája 2012

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti C. s. r. o., L., zastúpenej advokátkou

JUDr. M. G., K., ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 a 2

a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, ako aj porušenie

rozhodnutím Daňového úradu K. č. 9818301/1/410904/2012 z 8. marca 2012, a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti C. s. r. o., o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. mája 2012

doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti C. s. r. o., L. (ďalej len „sťažovateľka“),

zastúpenej advokátkou JUDr. M. G., K., ktorou namieta porušenie svojho základného práva

podľa a 2 (ďalej len „“) a práva podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), ako

aj porušenie rozhodnutím Daňového úradu K. (ďalej len „daňový úrad“)

č. 9818301/1/410904/2012 z 8. marca 2012 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“); daňový

úrad týmto rozhodnutím nevyhovel žiadosti sťažovateľky o odpustenie zmeškania lehoty

na podanie odvolania proti jeho predchádzajúcemu rozhodnutiu zo 4. augusta 2011.

Sťažovateľka v úvodnej časti sťažnosti opisuje skutkový stav predchádzajúci podaniu

jej sťažnosti ústavnému súdu a v tejto súvislosti najmä uvádza, že podaním z 23. novembra

2011 označeným ako „Výzva na odstránenie prekážky v postupe daňového úradu“ (ďalej

len „výzva“) „vyzval vtedajší daňový úrad K. (v súčasnosti Daňový úrad K., kontaktné

miesto K. - ďalej len daňový úrad) na odstránenie prekážky zapríčinenej jeho nesprávnym a

nezákonným procesným postupom...“, pričom podaniu označenej výzvy predchádzalo

udelenie všeobecnej plnej moci M. V., M., ako spoločníkom a bývalým konateľom

sťažovateľky z 1. júna 2011 „p. D. B., B., ktorá zahŕňala oprávnenie na zastupovanie

daňového subjektu aj v daňovom konaní. O tejto skutočnosti bol daňový úrad upovedomený

na ústnom pojednávaní konanom dňa 14. 6. 2011, o čom bola spísaná Zápisnica o ústnom

pojednávaní pod č. /Kaš...

Následne D. B. ako splnomocnenec sťažovateľa udelila substitučné plnomocenstvo

Občianskemu združeniu D. B. (ďalej len občianske združenie D.). Po tom čo bolo

substitučné plnomocenstvo doručené daňovému úradu, tento reagoval oznámením, v ktorom

uviedol, že substitučné plnomocenstvo pre Občianske združenie D. neakceptuje z dôvodu, že

plná moc pre zastupovanie vo všetkých právnych veciach pre p. D. B. nebola do toho času

na daňový úrad doručená.

V uvedenom postupe daňového úradu vidí sťažovateľ nezákonnosť, nakoľko daňový

úrad postupoval v rozpore s ust. .., a to tým, že namiesto

výzvy na predloženie plnomocenstva pre p. D. B. v lehote nie kratšej ako 8 dní (lehota

určená správcom dane v zmysle ) zaslal sťažovateľovi a

Občianskemu združeniu D. len oznámenie o neakceptovaní substitučného

plnomocenstva...“.

Sťažovateľka tvrdí, že v danom prípade „išlo o odstrániteľný nedostatok, keďže

riadne úradne overené plnomocenstvo udelené dňa 1. 6. 2011 p. M. V. p. D. B. by v prípade

výzvy v zmysle mohlo byť doložené, čím by zanikol

dôvod pre neakceptáciu substitučného plnomocenstva udeleného občianskemu združeniu D.

Postupom daňového úradu však bola táto možnosť sťažovateľovi odňatá, čím došlo k

porušeniu jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa SR.

Rovnako nezákonne postupoval daňový úrad aj v prípade ďalších podaní urobených

za sťažovateľa občianskym združením D., na ktoré opätovne reagoval len oznámeniami, v

ktorých uviedol, že na podania nie je možné prihliadať, nakoľko boli podané neoprávnenou

osobou.“.

Sťažovateľka tiež tvrdí, že uvedený postup daňového úradu je v rozpore aj

s „Metodickým pokynom Daňového riaditeľstva SR k zastupovaniu na základe

plnomocenstva“, ktorý síce „predstavuje len normatívnu internú inštrukciu, ktorá je

záväzná len pre zamestnancov daňových orgánov, ide v tomto prípade len o logický výklad

ust. , ktorý v kontexte so zásadou proporcionality

sleduje predovšetkým umožnenie reálneho uplatnenia a ochrany práv daňového subjektu v

daňovom konaní a preto tento pokyn nemožno opomenúť.

Závažnou ujmou, ktorá v nadväznosti na nesprávny a nezákonný postup daňového

úradu sťažovateľovi vznikla, bola predovšetkým skutočnosť, že jeho ďalšie podanie, ktorým

bolo odvolanie proti rozhodnutiu č. /PekZ zo dňa 4. 8. 2011, ktoré podalo

občianske združenie D. za sťažovateľa boli daňovým úradom zamietnuté z dôvodu, že boli

podané osobou na to nepríslušnou v zmysle o

čom bol daňový subjekt vyrozumený Oznámením...

Hoci sťažovateľ rešpektuje, že v prípade zamietnutia odvolania postupoval daňový

úrad striktne v zmysle .. ako aj v zmysle vyššie

uvedeného metodického pokynu, tento postup neobstojí vzhľadom na vyššie uvedený

nezákonný postup daňového úradu, ktorý predchádzal podaniu odvolania, a preto ani

postup, ktorým daňový úrad zamietol odvolanie nemožno považovať za zákonný, nakoľko

platí zásada IUS EX INIURIA NON ORITUR, čo znamená, že z bezprávia právo nevzniká.

Rovnakým nezákonným postupom postupoval daňový úrad (jednak bývalý daňový

úrad T. ako aj bývalý daňový úrad K., v súčasnosti oba patriace pod daňový úrad K.) aj u

ostatných spoločností personálne prepojených p. M. V. ako spoločníkom a bývalým

konateľom, čím vzniká dôvodné podozrenie, že účelom a cieľom postupu daňového úradu

nebolo umožnenie reálneho uplatnenia práv daňovým subjektom ale naopak odňatie práva

konať pred štátnym orgánom, čo v konečnom dôsledku viedlo k správoplatneniu rozhodnutí,

ktorými bola spoločnostiam personálne prepojeným p. M. V. uložená peňažná povinnosť

(jednak dodatočné platobné výmery, ako aj rozhodnutia o uložení pokuty), ktoré bez

ďalšieho spĺňajú podmienky stanovené pre exekučný

titul... Daňové exekúcie, ktoré môže daňový úrad vykonať na základe týchto exekučných

titulov sú následne spôsobilé privodiť spoločnostiam personálne prepojeným p. M. V.

ekonomickú likvidáciu, čo je podľa sťažovateľa jediným a konečným cieľom daňového

úradu ako aj ostatných daňových orgánov, namiesto toho, aby náležité prihliadali na práva

sťažovateľa a možnosť ich reálneho uplatňovania a umožnili tak riadny zákonný proces.

Vyššie uvedeným podaním zo dňa 23. 11. 2011 sťažovateľ vyjadril svoj zámer podať

odvolanie prostredníctvom inštitútu odpustenia zmeškania lehoty, nakoľko hore uvedená

situácia nedávala sťažovateľovi ako ani daňovému úradu žiadne iné prostriedky nápravy,

ktoré by umožnili reálne uplatnenie práv sťažovateľom (okrem ústavnej sťažnosti pre

porušenie základných práv a slobôd). Ako dôležitý dôvod uviedol sťažovateľ popísaný

nezákonný postup daňového úradu, pričom v záujme riešenia tejto situácie navrhol za čas

odpadnutia dôvodov zmeškania lehoty považovať deň doručenia odpovede daňového úradu

na výzvu sťažovateľovi, t. j. aby sťažovateľovi v zmysle ustanovenia § 13b ods. 1 zákona

č. plynula od tohto dňa 30 dňová lehota na podanie žiadosti o odpustenie

zmeškania lehoty spolu s odvolaním voči uvedenému rozhodnutiu.

Na výzvu sťažovateľa zaslal daňový úrad Oznámenie, v ktorom uviedol, že posúdil

obsah podania sťažovateľa a dospel k záveru, že podanie sťažovateľa je nekvalifikované,

nakoľko žiada daňový úrad, aby mu umožnil podať podnet, pričom takýto inštitút zákon

č. nepozná. Zároveň uviedol, že umožňuje podať

žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty, pričom po podaní žiadosti daňový úrad posúdi

závažnosť a dôvody, pre ktoré subjekt žiada o odpustenie zmeškanej lehoty a rozhodne...

Na oznámenie daňového úradu reagoval sťažovateľ Vyjadrením k oznámeniu.

Vo vyjadrení uviedol, že oznámenie daňového úradu považuje za značne rozporuplné, a to

najmä z dôvodu, ako tento pristúpil k posúdeniu podania sťažovateľa - t. j. Výzvy na

odstránenie prekážky v postupe daňového úradu. Vo vyjadrení argumentoval najmä

postupom vtedajšieho daňového úradu T., ktorý na totožné výzvy iných daňových subjektov

u ktorých bol miestne príslušným daňovým úradom, vzhľadom k tomu, že vo výzve nimi

podanej sa uvádzal zámer daňového subjektu žiadať o odpustenie zmeškania lehoty, posúdil

výzvu podľa obsahu podania za žiadosť o odpustenie zmeškanej lehoty. Rovnako daňový

úrad T. posúdil aj deň, kedy odpadli dôvody zmeškania lehoty na 9. 11. 2011 (o tejto

skutočnosti je v prípade daňových subjektov u ktorých bol miestne príslušným daňovým

úradom daňový úrad K. spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní č.

/Tom zo dňa 9. 11. 2011), kedy žalobca splnomocnil na daňové

konanie splnomocneného zástupcu a za dodržanie 30 dňovej lehoty považoval úkon

vykonaný splnomocneným zástupcom vo veci podania výzvy na odstránenie prekážky

v postupe daňového úradu, ktoré splnomocnený zástupca vykonal podaním dňa

23. 11. 2011...

Vo vyjadrení ďalej sťažovateľ vyzval daňový úrad, aby jeho podanie - Výzvu na

odstránenie prekážky v postupe daňového úradu, posúdil v zmysle § 20. ods. 9 zákona

č. rovnako, resp. obdobne ako totožné výzvy iných daňových subjektov posúdil

daňový úrad T. a to najmä z dôvodu, že v prípade podania ďalšej žiadosti žalobcom

a následného obdobného posúdenia času odpadnutia dôvodov (t. j. 9. 11. 2011) by nemohla

byť dodržaná lehota podania žiadosti do 30 dní od odpadnutia dôvodov.

Taktiež vo vyjadrení sťažovateľ upovedomil daňový úrad o skutočnosti, že rovnakej

žiadosti iného daňového subjektu (išlo konkrétne o daňový subjekt P. s. r. o. , M.) už

vtedajší daňový úrad T. po doplnení žiadostí o odpustenie zmeškanej lehoty o zmeškaný

úkon vyhovel, a to rozhodnutím č. /Maže zo dňa 27. 12. 2011 tak, že

žiadosti o odpustenie zmeškanej lehoty sa vyhovuje, zmeškanie lehoty sa odpúšťa a

zmeškaný úkon sa považuje za úkon vykonaný v zákonnej lehote. Zároveň sťažovateľ k

vyjadreniu pripojil aj odvolanie proti rozhodnutiu č. /PekZ t. j. uskutočnil

zmeškaný úkon, aby jeho žiadosť o odpustenie zmeškanej lehoty zo dňa 23. 11. 2011 bola

úplná. V tejto súvislosti poukázal sťažovateľ aj na § 3 ods. 9 nového daňového poriadku, t.

j. ..

Dňa 15. 3. 2012 bolo sťažovateľovi doručené rozhodnutie, ktorým daňový úrad K.

nevyhovel žiadosti sťažovateľa o odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania z

dôvodu, že žiadateľ nedodržal tridsaťdňovú lehotu stanovenú zákonom na podanie žiadosti

o odpustenie zmeškanej lehoty, v zákonom stanovenej tridsaťdňovej lehote neurobil aj

zmeškaný úkon a nepredložil existenciu dôležitých dôvodov na predĺženie tejto lehoty.

V odôvodnení predmetného rozhodnutia argumentuje daňový úrad skutočnosťou, že

sťažovateľ mal o zmeškaní lehoty na podanie odvolania preukázateľne vedomosť už v čase

podania výzvy na odstránenie prekážky v postupe daňového úradu, ktorá bola doručená

správcovi dane dňa 25. 11. 2011, pričom svoje dispozičné právo v zmysle § 29 zákona

č. 511/1992 zb. využil až dňa 8. 2. 2012, kedy doručil správcovi dane podanie, z obsahu

ktorého vyplýva, že žiada o odpustenie zmeškanej lehoty na podanie odvolania a zároveň

v rovnaký deň urobil aj zmeškaný úkon. Z týchto skutočností podľa mienky daňového úradu

vyplýva, že sťažovateľ nedodržal zákonom stanovenú lehotu pre uplatnenie inštitútu podľa

ust. , nepreukázal ani dôležité dôvody pre odpustenie

zmeškanej lehoty a preto nie je možné zmeškanú lehotu odpustiť. Zároveň uviedol, že na

odpustenie zmeškania lehoty daňový subjekt nemá právny nárok a je vždy na zvážení

správcu dane posúdenie dôvodov zmeškania lehoty a následné rozhodnutie o žiadosti

o odpustenie zmeškania lehoty. Čo sa týka dôležitých dôvodov na nepreukázanie ktorých sa

daňový úrad v rozhodnutí taktiež odvolával, týmito sa v odôvodnení žiadnym spôsobom

nezaoberal.“.

Sťažovateľka zastáva názor, že „rozhodnutie Daňového úradu K.

č. 9818301/1/410904/2012 zo dňa 8. 3. 2012 je nezákonné a z tohto dôvodu napáda

predmetné rozhodnutie a jeho vydaniu predchádzajúci postup sťažnosťou pre porušenie

základných práv a slobôd v zmysle SR“.

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľka žiada, aby ústavný súd

rozhodol nálezom, v ktorom vysloví, že napadnutým rozhodnutím daňového úradu bolo

porušené jej základné právo podľa a 2 , právo podľa

dohovoru, ako aj , zruší napadnuté rozhodnutie a vráti ho daňovému

úradu na ďalšie konanie a zároveň jej prizná primerané finančné zadosťučinenie v sume

5 000 €, ako aj úhradu trov konania v sume 323,50 €.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva

podľa a 2 a práva podľa dohovoru, ako aj porušenia

ods. 2 napadnutým rozhodnutím daňového úradu. Zo sťažnosti vyplýva, že

sťažovateľka súčasne so sťažnosťou adresovanou ústavnému súdu podala aj žalobu

o preskúmanie napadnutých rozhodnutí daňového úradu v rámci správneho súdnictva (ďalej

aj „správna žaloba“).

Ústavný súd sa pri predbežnom prerokovaní sústredil na posúdenie, či je sťažnosť

sťažovateľky prípustná vzhľadom na skutočnosť, že podala aj správnu žalobu. V tejto

súvislosti sa musel vysporiadať s argumentáciou sťažovateľky, ktorá v sťažnosti uvádza, že

„podáva túto sťažnosť pre porušenie základných práv a slobôd už v tomto štádiu najmä

z dôvodu, že v zmysle súčasnej právnej úpravy a existujúcej judikatúry súdov neexistuje

v kontexte ust. a SR jednoznačný záver

o tom, či rozhodnutie o odpustení zmeškanej lehoty podľa je

preskúmateľné všeobecnými súdmi v rámci inštitútu žalôb o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutí a postupov správnych orgánov podľa a nasl. , čo by

v prípade, ak by konanie o žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o odpustení

zmeškanej lehoty (ktorú sťažovateľ podal súčasne s touto sťažnosťou na Krajský súd

v Košiciach) bolo všeobecným súdom v zmysle § 250d ods. 3 zastavené z dôvodu, že žaloba

smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, za

súčasného nepodania sťažnosti pre porušenie základných práv a slobôd v zmysle čl. 127

SR malo za následok zmeškanie lehoty na podanie sťažnosti určenej v

a sťažovateľ by tým prišiel o akúkoľvek možnosť domáhať sa

preskúmania a nápravy nezákonného postupu a rozhodovania daňového úradu ako

porušovateľa jeho základného práva a slobody. Súčasné podanie žaloby o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia všeobecným súdom v správnom súdnictve a sťažnosti pre porušenie

základných práv a slobôd preto považuje sťažovateľ za jediný možný postup v rámci ktorého

bude vylúčená možnosť, že jeho právam nebude poskytnutá náležitá ochrana.“.

Vychádzajúc z citovaného ústavný súd predovšetkým konštatuje, že v okolnostiach

posudzovanej veci sťažovateľka súbežným podaním správnej žaloby o preskúmanie

zákonnosti napadnutého rozhodnutia daňového úradu, o ktorej je podľa príslušných

ustanovení (ďalej len „OSP“) oprávnený rozhodnúť miestne

príslušný krajský súd ako správny súd (ďalej len „správny súd“), a sťažnosti podľa čl. 127

ods. 1 vedome vytvorila stav, keď by o jej veci mali súbežne rozhodovať dva orgány

súdneho typu (miestne príslušný správny súd a ústavný súd), čo nie je v podmienkach

právneho štátu rešpektujúceho princíp právnej istoty z ústavného hľadiska akceptovateľné,

pretože by tým mohlo dôjsť k vydaniu dvoch rozdielnych rozhodnutí v tej istej veci

().

Ústavný súd nepovažoval za potrebné zaoberať sa otázkou, či je žaloba sťažovateľky

o preskúmanie napadnutého rozhodnutia daňového úradu v danom prípade prípustná, t. j. či

nejde v danom prípade o rozhodnutie, ktoré nemôže byť predmetom preskúmania súdom

(v zmysle v spojení s ), keďže s ňou sa musí v prvom rade zaoberať

a vysporiadať miestne príslušný správny súd. V danom prípade rozhodnutie (či už procesné

alebo meritórne) miestne príslušného správneho súdu predchádza (vzhľadom na princíp

subsidiarity) uplatneniu právomoci ústavného súdu, a preto možno považovať podanie

sťažnosti ústavnému súdu ešte pred rozhodnutím tohto súdu o správnej žalobe sťažovateľky

za predčasné.

Sťažovateľka odôvodňuje paralelné podanie sťažnosti ústavnému súdu a správnej

žaloby obavami z toho, že miestne príslušný správny súd konanie o jej žalobe zastaví podľa

, pričom jej medzičasom uplynie lehota na podanie sťažnosti ústavnému

súdu ustanovená v .

V nadväznosti na tieto obavy sťažovateľky ústavný súd aplikujúc per analogiam

svoju ustálenú judikatúru týkajúcu sa zachovania lehoty na prípadné podanie sťažnosti

po rozhodnutí o dovolaní aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu

všeobecného súdu (napr. m. m. , , , )

aj na vec sťažovateľky konštatoval, že nie je dôvodné, aby v prípade podania správnej

žaloby podávala zároveň aj sťažnosť podľa , pretože aj za predpokladu,

že by miestne príslušný správny súd konanie o jej správnej žalobe zastavil podľa § 250d

ods. 3 , nemožno jej sťažnosť podľa smerujúcu aj proti

rozhodnutiu, ktoré predchádzalo rozhodnutiu správneho súdu (v danom prípade

napadnutým rozhodnutím daňového úradu), odmietnuť pre jej oneskorenosť (m. m. IV. ÚS

109/2012).

Ak by sa ústavný súd vecne zaoberal sťažnosťou pred rozhodnutím miestne

príslušného správneho súdu o sťažovateľkou podanej správnej žalobe, mohol by neprípustne

zasiahnuť do rozhodovania všeobecných súdov. V prípade, že by ústavný súd čakal

na rozhodnutie správneho súdu, mohlo by to navádzať potenciálnych sťažovateľov na

obdobný postup, aký zvolila v okolnostiach daného prípadu sťažovateľka, t. j. na paralelné

podávanie sťažností ústavnému súdu zároveň s podaním správnej žaloby, čo vzhľadom na

už uvedené nie je opodstatnené.

Vzhľadom na tieto skutočnosti sa ústavný súd podanou sťažnosťou v tejto časti

meritórne nezaoberal, ale pri predbežnom prerokovaní ju podľa zásady ratio temporis

odmietol ako neprípustnú (predčasne podanú) podľa § 53 ods. 1 v spojení s § 25 ods. 2

.

Keďže ústavný súd odmietol sťažnosť ako celok, bolo už bez právneho dôvodu

rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. mája 2012