Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 25/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. júna 2012 v senáte

zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka a Milana Ľalíka

v konaní o sťažnosti Ing. D. K., B., zastúpeného advokátom JUDr. J. M., B., vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn.

takto

rozhodol:

1. Základné právo Ing. D. K. podľa a právo podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného

súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Bratislava II p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C

462/2000 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. D. K. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 800 € (slovom tritisícosemsto

eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava II p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava II j e p o v i n n ý uhradiť Ing. D. K. trovy právneho zastúpenia

v sume 314,18 € (slovom tristoštrnásť eur a osemnásť centov) na účet jeho právneho

zástupcu JUDr. J. M., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. decembra

2011 doručená sťažnosť Ing. D. K., B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom

JUDr. J. M., B., ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C

462/2000.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ spolu s manželkou podali 24. júla

2000 Okresnému súdu Bratislava III proti obchodnej spoločnosti A., spol. s r. o., žalobu,

ktorou si uplatnili svoju pohľadávku na vrátenie ceny za opravu auta a náhradu škody s

príslušenstvom. Okresný súd Bratislava III ich vec z dôvodu miestnej príslušnosti postúpil

okresnému súdu, kde bola zaevidovaná pod sp. zn. .

Sťažovateľ je toho názoru, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod

sp. zn. , ktoré v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu 29. decembra 2011

nebolo právoplatne skončené, dochádza k porušovaniu jeho základného práva

garantovaného v a práva v ods. l dohovoru, a preto navrhol, aby

ústavný súd na základe dôvodov uvedených v sťažnosti po jej prerokovaní rozhodol, že

„základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

odseku (2) a článku 6 odseku (1) Dohovoru postupom prvostupňového súdu v konaní

vedenom súdom pod spisovou značkou bolo porušené“, prikázal okresnému

súdu, aby konal bez zbytočných prieťahov, priznal mu finančné zadosťučinenie v sume

3 800 € a uložil okresnému súdu nahradiť mu trovy konania v sume 314,18 €.

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. -10

z 18. januára 2012 ju prijal na ďalšie konanie.

Na výzvu ústavného súdu sa k sťažnosti vyjadrila predsedníčka okresného súdu

listom č. Spr. 2010/2012 zo 14. mája 2012, ku ktorému pripojila podrobnú chronológiu

úkonov okresného súdu v namietanom konaní a uviedla: „Po oboznámení sa s obsahom

predmetnej sťažnosti, príslušného spisu a s poukazom na prehľad procesných úkonov

vo veci vedenej pod zn. , ktorý tvorí prílohu vyjadrenia, ako aj písomného

vyjadrenia zákonného sudcu, považujem sťažnosť sťažovateľa za opodstatnenú.“

Predsedníčka okresného súdu listom zo 14. mája 2012 a právny zástupca sťažovateľa

listom z 28. mája 2012 oznámili, že súhlasia s prerokovaním veci bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd preto využil možnosť podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) a upustil od ústneho pojednávania, lebo vzhľadom na charakter veci, kde

je rozhodujúci prehľad spisu, nemožno od neho očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľ zároveň namietal aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý

má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Ústavný súd si pri

výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov osvojil judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide

o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu

týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (, , ).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí, aj pokiaľ ide o dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu.“ (m. m. ).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd

prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre

sťažovateľa (, ). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj

sťažnosť sťažovateľa.

Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že vzhľadom

na nutnosť nariaďovania znaleckého dokazovania možno napadnuté konanie považovať

po vecnej stránke za zložitejšie. Doterajší zdĺhavý priebeh napadnutého konania však

ústavný súd nemôže pripísať len na vrub faktickej náročnosti prerokovávanej veci.

Po právnej stránke ide o vec, ktorá patrí k štandardnej agende všeobecných súdov a nie je

právne zložitá.

Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konaní

pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd pri preskúmaní spisu nezistil žiadnu okolnosť, ktorou

by sťažovateľ, ktorý je účastníkom posudzovaného konania ako navrhovateľ, prispel

k zbytočným prieťahom v konaní.

Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva podľa dohovoru, bol postup samotného

okresného súdu. Priebeh konania zistený ústavným súdom z vyžiadaného spisu okresného

súdu zodpovedá chronológii úkonov tak, ako boli opísané v prílohe vyjadrenia predsedníčky

okresného súdu.

Z uvedeného vyplýva, že posudzované konanie začalo 24. júla 2000 na Okresnom

súde Bratislava III podaním návrhu sťažovateľom spolu s jeho manželkou a vec bola

okresnému súdu postúpená 20. septembra 2000 z dôvodu miestnej príslušnosti, pričom

konanie vo veci doteraz nie je ukončené.

Okresný súd v podstatnej časti konania trvajúceho toho času viac ako 11 rokov

vykonával len procesné úkony súvisiace s nedôvodnou výzvou na odstránenie vád návrhu,

vyrubením súdneho poplatku, rozhodovaním o žiadosti o oslobodenie od súdneho poplatku,

zastavením konania o návrhu manželky sťažovateľa, uložením poriadkovej pokuty

sťažovateľovi a pod. Okresný súd vo veci nariadil len tri pojednávania na 16. apríl 2008

(ktoré bolo odročené z dôvodu ospravedlnenej neúčasti sťažovateľa pre práceneschopnosť),

4. jún 2008 a 22. september 2008 (ktoré bolo odročené na účely nariadenia znaleckého

dokazovania). Ďalšie úkony okresného súdu súvisia s nariadením znaleckého dokazovania,

urgenciami znalca a rozhodovaním o znalečnom, pričom znalecký posudok vo veci bol

okresnému súdu predložený až 14. júna 2011 a uznesenie okresného súdu o znalečnom bolo

odvolacím súdom zrušené a vrátené na ďalšie rozhodnutie. Okresný súd neefektívne

v novembri 2011 nariadil pojednávanie vo veci na február 2012 a následne predložil spis

odvolaciemu súdu, ktorý do termínu pojednávania nebol okresnému súdu vrátený, a z tohto

dôvodu sa pojednávanie vo februári 2012 nekonalo. Posledným úkonom okresného súdu

bolo 3. mája 2012 pripustenie rozšírenia okruhu účastníkov na strane navrhovateľa.

Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania v trvaní viac ako 11 rokov bez toho, aby

okresný súd vo veci meritórne rozhodol, a vzhľadom na charakter úkonov vykonávaných

okresným súdom v doterajšom priebehu konania je nutné postup okresného súdu

v posudzovanom konaní hodnotiť vcelku ako neefektívny, a teda postup, ktorý neviedol

k meritórnemu ukončeniu veci bez zbytočných prieťahov.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k názoru, že doterajším postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k zbytočným

prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom, príp. nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo

iný zásah, príp. prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.

Ústavný súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom

súde a prikázal okresnému súdu, aby vo veci konal bez prieťahov.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha finančného

zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľ žiadal o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume

3 800 € z dôvodov uvedených v sťažnosti, poukazujúc najmä na dlhotrvajúcu právnu

neistotu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva ().

Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41

dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na okolnosti danej veci zakladajúce namietané porušenie základného

práva (doterajšiu dĺžku súdneho konania v trvaní viac ako 11 rokov, dobu prieťahov

okresného súdu v konaní) ústavný súd považoval za odôvodnené priznať sťažovateľovi ním

požadované finančné zadosťučinenie v sume 3 800 €, ktoré je okresný súd povinný mu

vyplatiť.

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Sťažovateľ bol vo veci

úspešný, a preto bolo potrebné rozhodnúť o úhrade trov konania okresným súdom.

Ústavný súd priznal sťažovateľovi trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia

advokátom pozostávajúce z odmeny advokáta za dva úkony právnej služby vykonané v roku

2011 (prevzatie a príprava zastupovania, doplnenie sťažnosti). Vychádzal pritom z vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len

„vyhláška“). Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta

(základná tarifa) v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby vykonaný

v roku 2011 1/6 z výpočtového základu, čo predstavuje za jeden úkon právnej služby

odmenu v sume 123,50 € a 7,41 € režijný paušál, teda za dva úkony 261,82 € s 20 % daňou

z pridanej hodnoty spolu 314,184 €. Pokiaľ ide o náhradu trov konania za ďalší úkon –

vyjadrenie z 28. mája 2012, ústavný súd náhradu za tento úkon nepriznal z dôvodu absencie

vecného rozmeru vo vzťahu k obsahu sťažnosti. Z týchto dôvodov ústavný súd rozhodol

tak, ako to je uvedené vo výroku tohto nálezu.

Trovy konania je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu

sťažovateľa ( v spojení s Občianskeho súdneho

poriadku).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

nálezu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. júna 2012