Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 306/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. júna 2012

predbežne prerokoval sťažnosť M. P., B., a maloletej M. P., B., zastúpenej zákonnou

zástupkyňou M. P., oboch právne zastúpených M. a spol., s. r. o. , B., konajúcou

prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. M. M., ktorou namietajú porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Senica v konaní vedenom pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. P. a maloletej M. P. o d m i e t a z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. apríla 2012

doručená sťažnosť M. P. a maloletej M. P. (ďalej len „sťažovateľky“, v citáciách aj

„sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovoru“) postupom

Okresného súdu Senica (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C

163/2009.

Z obsahu sťažnosti, ako aj z obsahu priloženej dokumentácie vyplýva, že pred

okresným súdom sa začalo 11. septembra 2009 konanie v právnej veci sťažovateliek ako

žalobkýň v 1. rade (M. P.) a v 2. rade (maloletej M. P.) proti žalovanému J. J. K., občanovi

Spolkovej republiky Nemecko (ďalej len „žalovaný“); v tomto konaní vedenom pod sp. zn.

sa sťažovateľky domáhali náhrady škody z titulu poškodenia na zdraví, ku

ktorému malo dôjsť v dôsledku dopravnej nehody zavinenej žalovaným.

Sťažovateľky v sťažnosti okrem iného uvádzajú:

„Sťažovatelia sa ako žalobcovia návrhom na začatie konania zo dňa 09. 09. 2009

doručeným Okresnému súdu Senica dňa 11. 09. 2009, domáhali voči žalovanému náhrady

škody na zdraví (za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia), a to sťažovateľ 1/ čiastkou

vo výške 23.830,65 EUR a sťažovateľ 2/ čiastkou vo výške 4.411,- EUR. Podstatou žaloby

bolo to, že žalovaný ako vodič motorového vozidla pred jazdou požil alkohol a spôsobil

dopravnú nehodu, pri ktorej došlo k ťažkému zraneniu sťažovateľov. Voči žalovanému sa

z tohto dôvodu viedlo aj trestné stíhanie, ktoré však bolo odstúpené na ďalšej konanie

v krajine jeho pobytu, ktorým je Spolková republika Nemecko.

Okresný súd Senica (konajúc ako súd prvého stupňa) vo veci plynulo nekonal

(od sťažovateľov si vyžadoval doklady, ktoré už boli súčasťou súdneho spisu, vykonával

dožiadania o priebehu trestného stíhania prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti SR

a pod.)

Dňa 24. 02. 2011 sťažovatelia (zastúpení advokátom) podali sťažnosť na prieťahy

v súdnom konaní a požiadali predsedu súdu ako orgán poverený vybavovaním sťažností,

aby, ak zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijal a zabezpečil vykonanie opatrení na odstránenie

zistených nedostatkov. V podanej sťažnosti sťažovatelia namietali postup súdu, ktorým súd

porušuje právo účastníkov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov...“

Sťažovateľky tvrdia, že „Okresný súd Senica svojím postupom v predmetnej vecí

spôsobil zbytočné prieťahy a tým porušil právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa SR a právo na prejednanie veci v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru“, a preto navrhujú, aby ústavný súd na základe skutočností

uvedených v sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa 1/ M. P. na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie veci v

primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Senica v konaní vedenom pod sp. zn.

porušené bolo.

2. Základné právo sťažovateľa 2/ mal. M. P. na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie veci v

primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Senica v konaní vedenom pod sp. zn. .

3. Okresnému súdu Senica prikazuje, aby vo veci vedenej pod sp. zn.:

konal bez zbytočných prieťahov.

4. Sťažovateľovi 1/ M. P. priznáva finančné zadosťučinenie 10.000,-EUR (slovom

desaťtisíc eur), ktoré je Okresný súd Senica povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5. Sťažovateľovi 2/ mal. M. P. priznáva finančné zadosťučinenie 10.000,-EUR

(slovom desaťtisíc eur), ktoré je Okresný súd Senica povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto rozhodnutia.

6. Sťažovateľovi 1/ a sťažovateľovi 2/ priznáva náhradu trov konania, ktoré je

Okresný súd Senica povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu obidvoch sťažovateľov

do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Sťažovateľky namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. , pričom z ich argumentácie uvedenej v sťažnosti

vyplýva, že k porušeniu označeného základného práva malo dôjsť tým, že okresný súd

rozhodol o ich žalobe až po viac ako roku a pol rozsudkom sp. zn. z 26. júna

2010, ktorý sa následne neefektívnym spôsobom doručoval žalovanému, pričom tento podľa

tvrdenia sťažovateliek „do dnešného dňa nenadobudol právoplatnosť“.

Z už citovaného vyplýva, že úlohou ústavného

súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne

neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne

neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva

alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, ako aj vtedy, ak v konaní pred

orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby

tento orgán porušoval označené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto

možnosť reálne nepripúšťajú (, , , ,

).

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je to, že

musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných

práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva

významnú preventívnu funkciu ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do

základných práv a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby sa

v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo (m. m. , ,

).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a tiež práva na prejedanie záležitosti v primeranej lehote podľa

ods. 1 dohovoru je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba

domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo na

inom štátnom orgáne sa právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j.

stavu právnej istoty dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo štátneho orgánu.

Preto na naplnenie základného práva podľa nestačí, aby štátne orgány

vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (napr. ,

).

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. , ) sa

ochrana základnému právu podľa (a tiež právu podľa

dohovoru) poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto

ochrany porušovanie tohto základného práva označenými orgánmi verejnej moci (v tomto

prípade okresným súdom) ešte mohlo trvať. Ak v čase, keď sťažnosť bola doručená

ústavnému súdu, už nemohlo dochádzať k namietanému porušovaniu označeného

základného práva postupom okresného súdu, ústavný súd sťažnosť zásadne odmietne ako

zjavne neopodstatnenú ( ). Zjavná neopodstatnenosť

sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (a tiež práva podľa dohovoru) môže

vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred

všeobecným súdom, v ktorom už príslušný súd meritórne rozhodol pred podaním sťažnosti

ústavnému súdu podľa (m. m. ).

Ústavný súd v súvislosti s prípravou predbežného prerokovania sťažnosti zistil, že

okresný súd o žalobe sťažovateliek rozhodol rozsudkom z 26. mája 2011, pričom tento

rozsudok 6. decembra 2011 doručil v súlade s právom SRN príbuznému žalovaného.

Pri doručovaní rozsudku okresný súd postupoval podľa čl. 9 ods. 1 nariadenia Európskeho

parlamentu a Rady č. 1393/2007 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností

v občianskych a obchodných veciach členských štátov a o zrušení nariadenia Rady

č. 1348/2000, podľa ktorého sa za dátum doručenia písomnosti považuje deň, v ktorý bola

písomnosť doručená v súlade s právnym poriadkom prijímajúceho členského štátu.

Na tomto základe okresný súd po doručení svojho rozsudku v súlade s právom SRN

vyznačil v spise nadobudnutie jeho právoplatnosti dňom 22. decembra 2011.

Z uvedeného vyplýva, že namietané konanie bolo v čase doručenia sťažnosti

ústavnému súdu už právoplatne skončené, a preto okresný súd v tomto čase už nemohol

porušovať základné právo sťažovateliek podľa a ani ich právo podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru, čo v súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu zakladá dôvod

na jej odmietnutie pre zjavnú neopodstatnenosť.

Na tomto základe ústavný súd sťažnosť sťažovateliek po predbežnom prerokovaní

odmietol podľa z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi

sťažovateliek.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. júna 2012