Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 296/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. júna 2012

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. F. V., P., zastúpeného A., s. r. o., P., vo veci

namietaného porušenia jeho základných práv podľa a

Slovenskej republiky a práv podľa Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím

rozhodnutím mesta P. č. B/2010/20128-Mk z 15. marca 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. F. V. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. mája 2012

doručená sťažnosť Ing. F. V., P.(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného A., s. r. o., P., ktorou

namieta porušenie svojich základných práv podľa a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa Dohovoru o právach osôb so

zdravotným postihnutím (ďalej len „dohovor“) rozhodnutím mesta P. č. B/2010/20128-Mk

z 15. marca 2012 (ďalej len „rozhodnutie mesta“).

Zo sťažnosti a z k nej pripojených príloh vyplýva:

Sťažovateľ na stavebnom úrade – meste P. podal návrh na vydanie rozhodnutia, že

byt... P., v ktorom býva, má charakter bytu osobitného určenia. Rozhodnutím č.

B/2010/20128-Mk z 15. marca 2012 mesto P. konanie prerušilo až do právoplatného

skončenia súdneho konania vedeného Okresným súdom Prešov pod sp. zn.

vo veci samej, v ktorom je sťažovateľ účastníkom konania – navrhovateľom.

Podľa sťažovateľa „... toto ďalšie prerušenie stavebného konania zo strany

stavebného úradu Mesta P. je protizákonné a v rozpore s SR, dokonca je

evidentne šikanózne voči sťažovateľovi. Podľa sťažovateľa ani v samotnej žalobe ani

z právomoci súdu nevyplýva povinnosť, aby súd rozhodoval o tom, či byt sťažovateľa je

bytom osobitného určenia, resp. či prístup do tohto bytu upraveným zadným schodiskom je

bezbariérovým prístupom. Na to je kompetentný výlučne len stavebný úrad Mesta P. O tom,

že sťažovateľ vo svojej žalobe z 2. 11. 2010 ani nežiada súd o takéto určenie, vyplýva

priamo z tejto žaloby...

Vzhľadom na... postup stavebného úradu Mesta P., ktorý evidentne produkuje

protizákonné prieťahy, keď o sťažovateľovej sťažnosti tento úrad nerozhodol v zákonnej

lehote, ale na jeho nerozhodnutie si vykonštruoval protizákonné prekážky, v konečnom

dôsledku je porušené i sťažovateľove ústavné právo podľa SR.“.

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„1. Právoplatným rozhodnutím č. B/2010/20128-Mk zo dňa 15. 03. 2012 Mesta P.

(doručeného mi dňa 23. 03. 2012), ktorým bolo prerušené konanie vo veci vydania

rozhodnutia Stavebného úradu, že byt... má charakter bytu osobitného určenia, boli

porušené základné práva Ing. F. V., bytom P., a to hlavne, jeho právo na zákonnú ochranu

a na konanie bez protiprávnych prieťahov ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2

, ako i jeho základné ľudské práva podľa Medzinárodného

dohovoru uverejneného pod č. o právach osôb so zdravotným postihnutím.

2. Rozhodnutie č. B/2010/20128-Mk Mesta P. zo dňa 15. 03. 2012 sa zrušuje a vracia

sa na opätovné rozhodnutie Mestu P., stavebnému úradu, resp. Ústavný súd SR ukladá

Mestu P. riadne pokračovať v konaní B/2010/20128-Mk o určenie, že byt č. 1 na prízemí v

bytovom dome v P. je bytom osobitného určenia a to bez zbytočných prieťahov a

protizákonných obštrukcií.

3. Priznáva sťažovateľovi náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 10.000 €, ktorú je

povinný zaplatiť Mesto P. do 2 mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Priznáva trovy konania právneho zastúpenia vo výške 269,60 € (§ 11ods. 3

advokátskej tarify) vyčíslenej právnym zástupcom sťažovateľa, ktoré je Mesto P. povinné

zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia (nálezu).“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Konanie o sťažnostiach je bližšie

upravené predovšetkým v § 49 až § 56 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“).

Ústavný súd podľa každú sťažnosť predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa. Pri predbežnom

prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti

vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú

náležitosti predpísané zákonom, neprípustné sťažnosti alebo sťažnosti podané niekým

zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže ústavný súd na

predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Sťažovateľ v sťažnosti namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1

a a práv podľa dohovoru rozhodnutím mesta.

Z vyplýva, že právomoc ústavného súdu rozhodovať

o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich

základných práv alebo slobôd je založená na základe princípu subsidiarity. Zo subsidiarity

právomoci ústavného súdu vyplýva, že ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní

sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa môže domôcť ochrany svojho základného práva alebo

slobody využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov pred iným

orgánom verejnej moci, odmietne takúto sťažnosť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na

prerokovanie (mutatis mutandis napr. , ). Z uvedeného vyplýva, že

v konaní o sťažnosti podľa prislúcha ústavnému súdu právomoc

zaoberať sa namietaným porušením základného práva alebo slobody za predpokladu, že

právna úprava takémuto právu neposkytuje účinnú ochranu (mutatis mutandis ).

Podstatou účinnej ochrany základných práv a slobôd sťažovateľa je okrem iného aj opravný

prostriedok, ktorý má fyzická osoba alebo právnická osoba k dispozícii vo vzťahu

k základnému právu alebo slobode, porušenie ktorých sa namieta, a ktorý jej umožňuje

odstrániť ten stav, v ktorom vidí porušenie svojho základného práva alebo slobody

().

Princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú

osobu. Preto každá fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá namieta porušenie svojho

základného práva, musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany a požiadať o ochranu ten

orgán verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza uplatneniu právomoci ústavného

súdu (podobne , , , ).

Zmysel a účel princípu subsidiarity treba vidieť v tom, že ochrana ústavnosti nie je

a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých

orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto

súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade

nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti

podieľajú. Opačný záver by znamenal popretie princípu subsidiarity právomoci ústavného

súdu, na ktorom je založená právomoc ústavného súdu podľa (m. m.

napr. ).

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,

aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku

nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

1. K namietanému porušeniu základného práva podľa a práv

podľa dohovoru rozhodnutím mesta

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto

možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (, ).

Sťažovateľ namieta porušenie svojich označených práv podľa a dohovoru

rozhodnutím mesta.

Ústavný súd posúdil sťažovateľom namietané rozhodnutie mesta a zistil, že sťažnosť

v tejto časti je zjavne neopodstatnená.

Z okolností veci vyplýva, že mesto P. prerušilo „konanie vo veci vydania

rozhodnutia stavebného úradu, že byt... má charakter bytu osobitného určenia. Spomenuté

konanie je vedené na tunajšom stavebnom úrade pod Číslom spisu B/2010/20128-Mk.

Konanie vo veci sa prerušuje až do právoplatného skončenia súdneho konania vedeného na

Okresnom súde v Prešove pod sp. zn. vo veci samej – v zmysle ŽALOBY Ing.

F. V. zo dňa 02. 11. 2010 bod C./.“.

Vychádzajúc z odôvodnenia rozhodnutia mesta sú zrejmé dôvody, na základe

ktorých dospelo k záveru o splnení podmienky na prerušenie konania, pričom tieto dôvody

nemožno považovať za odporujúce pravidlám logiky alebo ich označiť v inom smere za

neodôvodnené.

Ústavný súd dospel k záveru, že nezistil príčinnú súvislosť medzi porušením

ústavnoprocesných princípov v danej veci a sťažovateľom označenými právami, ktorých

porušenie namietal. Nedostatok príčinnej súvislosti tkvie aj v tom, že až právoplatné

rozhodnutie vo veci samej v okolnostiach prípadu je spôsobilé ovplyvniť sťažovateľom

označené práva.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť

sťažovateľa v časti namietajúcej porušenie jeho základného práva podľa

a práv podľa dohovoru rozhodnutím mesta podľa

z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

2. K namietanému porušeniu základného práva podľa

rozhodnutím mesta

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa (ďalej aj „OSP“) v správnom

súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť

rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy.

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť

rozhodnutí a postupu orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov

záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie

o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy.

Podľa rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia

vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo

zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť

práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb

priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

V dôsledku prijatia , ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky

súdny poriadok, bolo s účinnosťou od 1. januára 2003 zavedené do správneho súdnictva

upraveného v piatej časti aj ustanovenie , čím došlo

k rozšíreniu princípu subsidiarity v konaní o sťažnostiach podľa .

V ustanoveniach a je upravený osobitný druh konania v

správnom súdnictve, a to konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy, v rámci ktorého

sa fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez

vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v

konaní nečinný, môže domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci

konať a rozhodnúť.

Podľa fyzická alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán

verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym

predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť

orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť.

Vzhľadom na uvedené ak podľa sťažovateľa mesto P. „produkuje protizákonné

prieťahy“ pri rozhodovaní o jeho návrhu na vydanie rozhodnutia stavebného úradu, že byt

uvedený sťažovateľom má charakter bytu osobitného určenia, má sťažovateľ možnosť

obrátiť sa s návrhom na všeobecný súd. Sťažovateľ využitie tohto prostriedku nápravy

porušenia ním označených základných práv v konaní pred ústavným súdom nepreukázal.

Ústavný súd zároveň konštatuje, že sťažovateľ v sťažnosti neuvádza žiadne

argumenty, ktorými by preukázal, že podmienku nevyužitia tohto prostriedku ochrany jeho

základného práva nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa, a preto mu ústavný súd

nemôže nesplnenie tejto podmienky v zmysle odpustiť.

Keďže právomoc všeobecného súdu v danej veci vylučuje právomoc ústavného súdu,

bolo treba sťažnosť sťažovateľa po jej predbežnom prerokovaní odmietnuť podľa § 25

ods. 2 z dôvodu nedostatku právomoci.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo už bez právneho významu, aby

ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľa uplatnených v sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. júna 2012