Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 296/2012
PDF · 175.84 KB
No categories available
I. ÚS 296/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. júna 2012
predbežne prerokoval sťažnosť Ing. F. V., P., zastúpeného A., s. r. o., P., vo veci
namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky a práv podľa Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím
rozhodnutím mesta P. č. B/2010/20128-Mk z 15. marca 2012 a takto
rozhodol:
Sťažnosť Ing. F. V. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. mája 2012
doručená sťažnosť Ing. F. V., P.(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného A., s. r. o., P., ktorou
namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa Dohovoru o právach osôb so
zdravotným postihnutím (ďalej len „dohovor“) rozhodnutím mesta P. č. B/2010/20128-Mk
z 15. marca 2012 (ďalej len „rozhodnutie mesta“).
Zo sťažnosti a z k nej pripojených príloh vyplýva:
Sťažovateľ na stavebnom úrade – meste P. podal návrh na vydanie rozhodnutia, že
byt... P., v ktorom býva, má charakter bytu osobitného určenia. Rozhodnutím č.
B/2010/20128-Mk z 15. marca 2012 mesto P. konanie prerušilo až do právoplatného
skončenia súdneho konania vedeného Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 14 C 215/2010
vo veci samej, v ktorom je sťažovateľ účastníkom konania – navrhovateľom.
Podľa sťažovateľa „... toto ďalšie prerušenie stavebného konania zo strany
stavebného úradu Mesta P. je protizákonné a v rozpore s čl. 46 Ústavy SR, dokonca je
evidentne šikanózne voči sťažovateľovi. Podľa sťažovateľa ani v samotnej žalobe ani
z právomoci súdu nevyplýva povinnosť, aby súd rozhodoval o tom, či byt sťažovateľa je
bytom osobitného určenia, resp. či prístup do tohto bytu upraveným zadným schodiskom je
bezbariérovým prístupom. Na to je kompetentný výlučne len stavebný úrad Mesta P. O tom,
že sťažovateľ vo svojej žalobe z 2. 11. 2010 ani nežiada súd o takéto určenie, vyplýva
priamo z tejto žaloby...
Vzhľadom na... postup stavebného úradu Mesta P., ktorý evidentne produkuje
protizákonné prieťahy, keď o sťažovateľovej sťažnosti tento úrad nerozhodol v zákonnej
lehote, ale na jeho nerozhodnutie si vykonštruoval protizákonné prekážky, v konečnom
dôsledku je porušené i sťažovateľove ústavné právo podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR.“.
Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:
„1. Právoplatným rozhodnutím č. B/2010/20128-Mk zo dňa 15. 03. 2012 Mesta P.
(doručeného mi dňa 23. 03. 2012), ktorým bolo prerušené konanie vo veci vydania
rozhodnutia Stavebného úradu, že byt... má charakter bytu osobitného určenia, boli
porušené základné práva Ing. F. V., bytom P., a to hlavne, jeho právo na zákonnú ochranu
a na konanie bez protiprávnych prieťahov ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky, ako i jeho základné ľudské práva podľa Medzinárodného
dohovoru uverejneného pod č. 317/2010 Z. z. o právach osôb so zdravotným postihnutím.
2. Rozhodnutie č. B/2010/20128-Mk Mesta P. zo dňa 15. 03. 2012 sa zrušuje a vracia
sa na opätovné rozhodnutie Mestu P., stavebnému úradu, resp. Ústavný súd SR ukladá
Mestu P. riadne pokračovať v konaní B/2010/20128-Mk o určenie, že byt č. 1 na prízemí v
bytovom dome v P. je bytom osobitného určenia a to bez zbytočných prieťahov a
protizákonných obštrukcií.
3. Priznáva sťažovateľovi náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 10.000 €, ktorú je
povinný zaplatiť Mesto P. do 2 mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Priznáva trovy konania právneho zastúpenia vo výške 269,60 € (§ 11ods. 3
advokátskej tarify) vyčíslenej právnym zástupcom sťažovateľa, ktoré je Mesto P. povinné
zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
rozhodnutia (nálezu).“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Konanie o sťažnostiach je bližšie
upravené predovšetkým v § 49 až § 56 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“).
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každú sťažnosť predbežne
prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa. Pri predbežnom
prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti
vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú
náležitosti predpísané zákonom, neprípustné sťažnosti alebo sťažnosti podané niekým
zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže ústavný súd na
predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Sťažovateľ v sťažnosti namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1
a čl. 48 ods. 2 ústavy a práv podľa dohovoru rozhodnutím mesta.
Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že právomoc ústavného súdu rozhodovať
o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich
základných práv alebo slobôd je založená na základe princípu subsidiarity. Zo subsidiarity
právomoci ústavného súdu vyplýva, že ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní
sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa môže domôcť ochrany svojho základného práva alebo
slobody využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov pred iným
orgánom verejnej moci, odmietne takúto sťažnosť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na
prerokovanie (mutatis mutandis napr. I. ÚS 103/02, I. ÚS 269/06). Z uvedeného vyplýva, že
v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy prislúcha ústavnému súdu právomoc
zaoberať sa namietaným porušením základného práva alebo slobody za predpokladu, že
právna úprava takémuto právu neposkytuje účinnú ochranu (mutatis mutandis I. ÚS 78/99).
Podstatou účinnej ochrany základných práv a slobôd sťažovateľa je okrem iného aj opravný
prostriedok, ktorý má fyzická osoba alebo právnická osoba k dispozícii vo vzťahu
k základnému právu alebo slobode, porušenie ktorých sa namieta, a ktorý jej umožňuje
odstrániť ten stav, v ktorom vidí porušenie svojho základného práva alebo slobody
(I. ÚS 36/96).
Princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú
osobu. Preto každá fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá namieta porušenie svojho
základného práva, musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany a požiadať o ochranu ten
orgán verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza uplatneniu právomoci ústavného
súdu (podobne II. ÚS 148/02, IV. ÚS 78/04, I. ÚS 178/04, IV. ÚS 380/04).
Zmysel a účel princípu subsidiarity treba vidieť v tom, že ochrana ústavnosti nie je
a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých
orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto
súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade
nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti
podieľajú. Opačný záver by znamenal popretie princípu subsidiarity právomoci ústavného
súdu, na ktorom je založená právomoc ústavného súdu podľa čl. 127 ods. 1 ústavy (m. m.
napr. III. ÚS 149/04).
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov.
Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,
aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku
nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.
1. K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práv
podľa dohovoru rozhodnutím mesta
O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo
slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie
ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto
možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu
možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol
posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (III. ÚS 263/03, III. ÚS 218/07).
Sťažovateľ namieta porušenie svojich označených práv podľa ústavy a dohovoru
rozhodnutím mesta.
Ústavný súd posúdil sťažovateľom namietané rozhodnutie mesta a zistil, že sťažnosť
v tejto časti je zjavne neopodstatnená.
Z okolností veci vyplýva, že mesto P. prerušilo „konanie vo veci vydania
rozhodnutia stavebného úradu, že byt... má charakter bytu osobitného určenia. Spomenuté
konanie je vedené na tunajšom stavebnom úrade pod Číslom spisu B/2010/20128-Mk.
Konanie vo veci sa prerušuje až do právoplatného skončenia súdneho konania vedeného na
Okresnom súde v Prešove pod sp. zn. 14C/215/2010 vo veci samej – v zmysle ŽALOBY Ing.
F. V. zo dňa 02. 11. 2010 bod C./.“.
Vychádzajúc z odôvodnenia rozhodnutia mesta sú zrejmé dôvody, na základe
ktorých dospelo k záveru o splnení podmienky na prerušenie konania, pričom tieto dôvody
nemožno považovať za odporujúce pravidlám logiky alebo ich označiť v inom smere za
neodôvodnené.
Ústavný súd dospel k záveru, že nezistil príčinnú súvislosť medzi porušením
ústavnoprocesných princípov v danej veci a sťažovateľom označenými právami, ktorých
porušenie namietal. Nedostatok príčinnej súvislosti tkvie aj v tom, že až právoplatné
rozhodnutie vo veci samej v okolnostiach prípadu je spôsobilé ovplyvniť sťažovateľom
označené práva.
Z uvedeného dôvodu ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť
sťažovateľa v časti namietajúcej porušenie jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy
a práv podľa dohovoru rozhodnutím mesta podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.
2. K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
rozhodnutím mesta
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.
Podľa § 244 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) v správnom
súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy.
Podľa § 244 ods. 2 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť
rozhodnutí a postupu orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov
záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie
o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy.
Podľa § 244 ods. 3 OSP rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia
vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo
zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť
práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb
priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.
V dôsledku prijatia zákona č. 424/2002 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky
súdny poriadok, bolo s účinnosťou od 1. januára 2003 zavedené do správneho súdnictva
upraveného v piatej časti Občianskeho súdneho poriadku aj ustanovenie § 250t, čím došlo
k rozšíreniu princípu subsidiarity v konaní o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy.
V ustanoveniach § 250t a § 250u OSP je upravený osobitný druh konania v
správnom súdnictve, a to konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy, v rámci ktorého
sa fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez
vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v
konaní nečinný, môže domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci
konať a rozhodnúť.
Podľa § 250t ods. 1 OSP fyzická alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán
verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym
predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť
orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť.
Vzhľadom na uvedené ak podľa sťažovateľa mesto P. „produkuje protizákonné
prieťahy“ pri rozhodovaní o jeho návrhu na vydanie rozhodnutia stavebného úradu, že byt
uvedený sťažovateľom má charakter bytu osobitného určenia, má sťažovateľ možnosť
obrátiť sa s návrhom na všeobecný súd. Sťažovateľ využitie tohto prostriedku nápravy
porušenia ním označených základných práv v konaní pred ústavným súdom nepreukázal.
Ústavný súd zároveň konštatuje, že sťažovateľ v sťažnosti neuvádza žiadne
argumenty, ktorými by preukázal, že podmienku nevyužitia tohto prostriedku ochrany jeho
základného práva nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa, a preto mu ústavný súd
nemôže nesplnenie tejto podmienky v zmysle § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde odpustiť.
Keďže právomoc všeobecného súdu v danej veci vylučuje právomoc ústavného súdu,
bolo treba sťažnosť sťažovateľa po jej predbežnom prerokovaní odmietnuť podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku právomoci.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo už bez právneho významu, aby
ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľa uplatnených v sťažnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. júna 2012