Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 268/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. júna 2012 predbežne

prerokoval sťažnosť I. K., B., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na inú

právnu ochranu podľa v spojení s a svojho

práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 a účinný prostriedok nápravy podľa

čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd oznámením Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky sp. zn. VI/2 Pz 358/12 zo 4. mája 2012, a takto

rozhodol:

Sťažnosť I. K. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. júna 2012

doručená sťažnosť I. K. (ďalej len „sťažovateľ“), z ktorej obsahu možno vyvodiť, že ňou

namieta porušenie svojho základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

(ďalej len „“) v spojení s ústavy a práva na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13

dohovoru oznámením Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna

prokuratúra“) sp. zn.VI/2 Pz 358/12 zo 4. mája 2012.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza:

„Ešte dňa 2. VIII. 1991 som si rozsudkom Okresného súdu v Bardejove pod č. k. 4 C

184/89 právoplatne vysúdil svoje predtým nezákonne stratené ústavné právo na prácu a

teda aj na papieri a zo zákona trvajúci pracovný pomer, ktorý od tejto doby u nás povinný

štát prostredníctvom nikoho u mňa nenaplnili. Preto bolo od tejto doby toľko veľa súdnych

sporov na túto tému, ale až doposiaľ sú k ničomu.

Jedným z nich je aj táto kauza pod č. k. , ktorá sa u mňa začala pred

Okresným súdom v Bardejove a pre mňa neúspešne ukončila na Krajskom súde v Prešove

jeho rozsudkom sp. zn. -149, zo dňa 23. 1. 2012. A keďže plnohodnotné

dovolanie napriek totálnemu bezpráviu prípustné priamo zo zákona, ale ani z vôle

odvolacieho súdu nebolo, svojím písomným podnetom na podanie mimoriadneho dovolania

pred Najvyšší súd SR, zo dňa 17. II. 12 som sa obrátil na Generálnu prokuratúru SR, aby mi

v tom pomohla zjednať nápravu. Lenže tento vrcholný orgán ochrany našej (ne) zákonnosti

s týmto prípadom nezaoberal a svojím prípisom pod VI/3 Gc 49/12-5, zo dňa; 23. II. 12, mi

oznámil, že moje podanie zo 17. 11. 12 postúpil na ďalšie konanie Krajskej prokuratúre v

Prešove. V zápätí mi došlo ďalšie oznámenie z tejto krajskej prokuratúry o tom, že môj

podnet povodne adresovaný GP-SR zo 17. II. 12 bol dňom 5. 3. 12 postúpený na riešenie

Okresnej prokuratúre v B...

Prekvapilo ma aj to, že prečo si ma následne k výsluchu predvolala na deň 21. 3. 12

aj Okr. prokuratúra v B., ktorá so mnou spísala aj zápisnicu pod sp. zn. Pc 21/12-4 a ktorá

je podľa mňa vlastne úplne k ničomu! A to ma doviedlo k podaniu opakovaného podnetu

znovu na GP-SR, ktorý so napísal 29. 3. 12. Žiaľ ani týmto podnetom som sa spravodlivosti

a zákonnosti u tejto najvyššej prokuratúry nedovolal!

Táto mi svojím listom sp. zn. VI/2 Pz 358/ /12-7, zo dňa 4. V. 12 totiž odpísala, že

celý tento môj prípad odkladá bez prijatia akýchkoľvek opatrení, lebo vraj všetko je v

naprostom poriadku! Preto je tu zákonný a kvalifikovaný dôvod na podanie tejto ďalšej

ústavnej sťažnosti...“

Podľa sťažovateľa generálna prokuratúra porušila základné právo „podľa čl. 46

SR v spojení s jej a v kontexte s o tom, že sme práv. štát!“

Sťažovateľ na základe uvedeného žiada, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom

takto rozhodol:

„1.) Vyslovuje, že základné a ľudské práva I. K. podľa SR v spojení s

jej čl. 149 a v kontexte s čl. 124, ako aj práv Dohovoru v zmysle jeho ods. 1), čl. 6 a čl. 13,

postupom Generálnej prokuratúry SR v kauze týkajúcej sa súdneho konania; vedeného na.

Okresnom sude v Bardejove pod č. k. v jej finálnom vyjadrení sa listom pod

sp.zn.VI/2 Pz 358/12-7, zo dňa 4.V.12, porušené boli.

2.) Priznáva I. K. spravodlivé finančné zadosťučinenie vo výške 99 tis. EUR..., ktoré

je mu povinná Generálna prokuratúra SR zaplatiť najneskôr do 2- och mesiacov od

právoplatnosti tohto ústavného nálezu.

3.) Ukladá Generálnej prokuratúre SR v Bratislave uhradiť aj vzniklé trovy tohto

súdneho konania, a to do 15-tich dní od právoplatnosti tohto ústavného nálezu.“

Sťažovateľ požiadal aj o ustanovenie právneho zástupcu na konanie pred ústavným

súdom.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde. Podľa môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy,

na ktorých prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa

nemusí odôvodniť.

Z citovaného vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú

sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd

nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť

ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. ,

, , ).

V súlade s uvedenými zásadami ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť

sťažovateľa podľa a skúmal, či existujú dôvody na jej

odmietnutie podľa .

Sťažovateľ vyslovuje so svojej sťažnosti nespokojnosť s právnymi závermi

uvedenými v oznámení generálnej prokuratúry zo 4. mája 2012 sp. zn.VI/2 Pz 358/12

a tvrdí, že týmto oznámením generálnej prokuratúry pri vybavovaní jeho opakovaného

podnetu na podanie mimoriadneho dovolania boli porušené jeho práva garantované

( v spojení s a a 13 dohovorom).

Základné právo podľa zaručuje, že každý sa môže domáhať

zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde

a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Takým

orgánom môže byť aj generálna prokuratúra. Súčasťou základného práva na inú právnu

ochranu podľa je nepochybne aj právo dotknutej osoby požiadať

o ochranu svojich práv príslušné orgány prokuratúry, či už prostredníctvom podnetu alebo

opakovaného podnetu [ a o prokuratúre

v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“)], pričom tomuto právu

zodpovedá povinnosť príslušných orgánov prokuratúry zákonom ustanoveným postupom sa

takýmto podnetom (podaním) zaoberať a o jeho vybavení dotknutú osobu vyrozumieť.

Súčasťou tohto práva dotknutej osoby nie je ale právo, aby príslušné orgány prokuratúry jej

podnetu (podaniu) vyhoveli (m. m. , a ), t. j. za

porušenie základného práva na inú právnu ochranu nemožno samo osebe považovať

skutočnosť, že prokuratúra podnetu, resp. opakovanému podnetu nevyhovie podľa predstáv

jeho pisateľa (napr. , , atď.).

Ústavný súd z prílohy k sťažnosti zistil, že prokurátor generálnej prokuratúry

v predmetnom oznámení sp. zn. VI/2 Pz 358/12 zo 4. mája 2012, ktorým vybavil opakovaný

podnet sťažovateľa na podanie mimoriadneho dovolania, okrem iného uviedol:

«Na základe Vášho opakovaného podnetu z 29. marca 2012, doručeného Generálnej

prokuratúre SR 3. apríla 2012, vo veci vedenej na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn.

, som v mene generálneho prokurátora SR preskúmal zákonnosť vybavenia

Vášho prvého podnetu vo veci zo 17. februára 2012, ako aj Vami namietaný rozsudok

Okresného súdu Bardejov z 11. októbra 2010 -122 v spojení s rozsudkom

Krajského súdu Prešov z 23. januára 2012 č. k. -149. Dôvod na zmenu

stanoviska, ktoré Vám bolo oznámené listom Krajskej prokuratúry Prešov zo 16. marca

2012 č. k. Kc 37/12-4, a teda' ani dôvody na podanie mimoriadneho dovolania proti Vami v

podnetoch namietaným rozsudkom som nezistil.

Mimoriadne dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý možno podať len

výnimočne za podmienok stanovených zákonom. V danej veci tieto zákonné podmienky na

podanie mimoriadneho dovolania splnené nie sú, nie je totiž daný ani jeden zo zákonných

predpokladov uvedených v , ktorým by bolo možné podanie mimoriadneho

dovolania úspešne odôvodniť. Úspešne nemožno v danom prípade spochybniť nielen

skutkové, ale ani právne závery súdu...

Vo veci sa predovšetkým stotožňujem so stanoviskom a dôvodmi, ktoré Vám oznámila

Krajská prokuratúra Prešov, keďže zo súdneho spisu vyplýva, že 14. februára 2012 bolo

súdu doručené dovolanie, ktorého rozsah a dôvody sú totožné ako tie, ktoré ste uplatnili v

podnete na podanie mimoriadneho dovolania. Ochranu Vašich práv a zákonom chránených

záujmov možno preto dosiahnuť podaným dovolaním, ktoré (keďže sa ním napáda totožný

výrok a uplatňuje totožný dovolací dôvod) má prednosť pred mimoriadnym dovolaním. V

podrobnostiach preto v tejto časti poukazujem na vecne správne dôvody a stanovisko

Krajskej prokuratúry Prešov, ktoré Vám bolo oznámené listom zo 16. marca 2012 č. k.

Kc 37/12-4 a s ktorými sa stotožňujem.

Rozhodnutiu súdu napokon nemožno nič vytknúť ani z hľadiska vecného, zodpovedá

zákonu a zistenému skutkovému stavu veci. Preskúmaním spisu som nezistil, že by vo veci

došlo, ako ste uviedli v podnete, k „totálnemu bezpráviu“, naopak, súd v konaní postupoval

a rozhodoval vecne správne v súlade so zákonom, vzhľadom na vykonané dôkazy a zistený

skutkový stav nemal inú možnosť, ako Vašu žalobu zamietnuť.

Vzhľadom na uvedené, keďže zákonné dôvody na podanie mimoriadneho dovolania

absentujú Váš opakovaný podnet som odložil. Ďalšie opakované podnety vybaví prokurátor

len vtedy, ak obsahujú nové skutočnosti (§ 34 ods. 2 zákona o prokuratúre)..

Ústavný súd konštatuje, že postup generálnej prokuratúry pri vybavovaní podnetu bol

v súlade so zákonom o prokuratúre, keďže generálna prokuratúra sa ním riadne zaoberala

a v zákonom ustanovenej lehote k nemu zaujala stanovisko v namietanom oznámení, ktoré

je primeraným spôsobom odôvodnené a nemožno ho považovať za arbitrárne.

Ústavný súd vychádzajúc z uvedeného poukazuje na skutočnosť, že zákonné

podmienky na podanie mimoriadneho dovolania sú upravené v § 243e a nasl. ustanovení

, z ktorých jednoznačne vyplýva, že ide o mimoriadny

opravný prostriedok, ktorého využitie ako procesného inštitútu patrí výlučne generálnemu

prokurátorovi, t. j. závisí len od jeho rozhodnutia, či mimoriadne dovolanie podá alebo

nepodá. To zároveň znamená, že sťažovateľ nemá garantované právo,

prostredníctvom ktorého by si mohol „vynútiť“, aby generálny prokurátor vyhovel jeho

podnetu, resp. opakovanému podnetu, ktorým sa domáhal podania mimoriadneho

dovolania.

Ústavný súd k tomu zdôrazňuje, že skutočnosť, že generálna prokuratúra

nepostupovala v predmetnej veci v súlade s predstavami sťažovateľa, nemôže zakladať ešte

dôvod na vyslovenie porušenia jeho garantovaného základného práva na inú právnu

ochranu podľa ani jeho práva na spravodlivé súdne konanie podľa

ods. 1 dohovoru (obdobne ako vo veci sťažovateľa vedenej na ústavnom súde pod sp. zn.

a sp. zn. ).

Uvedenému záveru zodpovedá aj stabilizovaná judikatúra ústavného súdu, podľa

ktorej na vyhovenie podnetu fyzických osôb alebo právnických osôb na podanie

mimoriadneho dovolania neexistuje právny nárok, t. j. osobe, ktorá takýto podnet podala,

nevzniká právo na jeho prijatie, resp. akceptovanie, a teda generálny prokurátor nemá

povinnosť takémuto podnetu vyhovieť. Z obsahu základného práva na inú právnu ochranu

podľa možno vyvodiť len povinnosť, aby sa prokurátor podnetom

sťažovateľa zaoberal podľa príslušných ustanovení zákona o prokuratúre. Je však na voľnej

úvahe generálneho prokurátora rozhodnúť o tom, či podá alebo nepodá mimoriadne

dovolanie. Ústavný súd v tejto súvislosti viackrát vyslovil, že oprávnenie na podanie

mimoriadneho dovolania nemá charakter práva, ktorému je poskytovaná ústavnoprávna

ochrana (, , , atď.).

Na tomto základe ústavný súd dospel k záveru, že nevyužitie práva generálneho

prokurátora podať vo veci sťažovateľa mimoriadne dovolanie odložením podnetu

sťažovateľa oznámením generálnej prokuratúry nie je v priamej príčinnej súvislosti

so žiadnym garantovaným právom, a preto namietaným postupom ani namietaným

prípisom generálnej prokuratúry nemohlo dôjsť k porušeniu sťažovateľom označeného

základného práva podľa a práva podľa dohovoru.

Z uvedených dôvodov ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť

sťažovateľa, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na inú právnu ochranu

podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru

postupom generálnej prokuratúry súvisiacim s vybavovaním jeho podnetu na podanie

mimoriadneho dovolania a jeho oznámením sp. zn. VI/2 Pz 358/12 zo 4. mája 2012,

odmietol podľa pre zjavnú neopodstatnenosť.

Orgánom prokuratúry, ktoré sa zaoberali jeho podnetom na podanie mimoriadneho

dovolania, sťažovateľ vyčíta taktiež porušenie . Obsahom označeného

ustanovenia je vymedzenie ústavnej pôsobnosti prokuratúry Slovenskej republiky

zahŕňajúcej ústavnú povinnosť chrániť práva a zákonom chránené záujmy fyzických

a právnických osôb a štátu. Ustanovenie nezakotvuje žiadne konkrétne

základné právo alebo slobodu.

Ústavný súd preto poukazuje aj na svoj právny názor, podľa ktorého postup orgánu

verejnej moci v súlade s platným a účinným zákonom nemožno hodnotiť ako porušovanie

základných práv garantovaných a ani práv garantovaných dohovorom či inou

kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách (napr.

, ), a zároveň zdôrazňuje, že aj keď je prokuratúre v zmysle čl. 149

zverená funkcia chrániť práva a zákonom chránené záujmy fyzických osôb

a právnických osôb, nemôže plniť túto funkciu nad rámec, či dokonca v rozpore

so zákonom, pretože aj na ňu sa vzťahuje , podľa ktorého štátne orgány

môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví

zákon.

Podľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto dohovorom boli

porušené, musí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom, aj keď sa

porušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností.

Ústavný súd na záver k namietanému porušeniu čl. 13 dohovoru tiež poznamenáva,

že podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva sa toto ustanovenie dohovoru

vzťahuje iba na prípady, v ktorých sa jednotlivcovi podarí preukázať pravdepodobnosť

tvrdenia, že sa stal obeťou porušenia práv garantovaných dohovorom (Boyle a Rice proti

Spojenému kráľovstvu, rozsudok z 27. apríla 1988, séria A, č. 131, ods. 52). V okolnostiach

tohto prípadu však ústavný súd k takémuto záveru nedospel.

Ústavný súd konštatuje, že generálna prokuratúra postupovala v súlade s príslušnými

ustanoveniami zákona o prokuratúre. To, že po posúdení všetkých okolností prípadu

generálna prokuratúra dospela k inému záveru, a tým sa odchýlila od očakávaní a predstáv

sťažovateľa, ešte neznamená, že došlo k porušeniu jeho práva podľa čl. 13 dohovoru

(obdobne napr. , ). Preto ani napadnuté oznámenie generálnej

prokuratúry sp. zn. VI/2 Pz 358/12 zo 4. mája 2012 nesignalizuje žiadnu možnosť priamej

príčinnej súvislosti s porušením práva sťažovateľa mať účinné právne prostriedky nápravy

pred národným orgánom podľa čl. 13 dohovoru. Ústavný súd preto návrh sťažovateľa aj

v tejto časti odmietol ako zjavne neopodstatnený (obdobne napr. ).

Pretože sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných

návrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd už

nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. júna 2012