Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
IV. ÚS 354/2011
PDF · 229.31 KB
No categories available
IV. ÚS 354/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. augusta 2011
predbežne prerokoval sťažnosť I. K. K., B., ktorou namieta porušenie svojho základného
práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a svojho práva
na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky vo veci
vedenej pod sp. zn. VI/2 Pz 441/11 a jej prípisom z 1. júla 2011, a takto
rozhodol:
Sťažnosť I. K. K. o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. júla 2011
doručená sťažnosť I. K. K., B. (ďalej len „sťažovateľ“), z ktorej obsahu možno vyvodiť, že
ňou namieta porušenie svojho základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna
prokuratúra“) vo veci vedenej pod sp. zn. VI/2 Pz 441/11 a jej prípisom z 1. júla 2011.
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa ako navrhovateľ v konaní
vedenom Okresným súdom Bardejov (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 4 C 137/2007
domáhal náhrady škody spôsobenej mu nesprávnym úradným postupom podľa zákona
č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Okresný súd rozsudkom
č. k. 4 C 137/2007-87 z 3. augusta 2010 žalobu zamietol. O odvolaní sťažovateľa rozhodol
Krajský súd v Prešove rozsudkom sp. zn. 6 Co 31/2010 zo 17. marca 2011 tak, že označený
rozsudok okresného súdu potvrdil.
Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza:
„Od r. 2007 viedol som so svojím bezprávnym štátom životne veľmi dôležitý súdny
spor pod č. k. 4 C 137/07, ktorý bol nespravodlivo spečatený mojou prehrou konečným
rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6 Co 31/2010, zo dňa 17. III. 2011 a ktorý
nebolo možné ďalej napadnúť plnohodnotným dovolaním. Preto som sa rozhodol, že
využijem mimoriadny opravný prostriedok prostredníctvom Generálneho prokurátora SR,
ktorému som adresoval prvý svoj podnet, zo dňa 2. V. 2011, ale bezúspešne, lebo naša
generálna prokuratúra ho odping-pong-ovala dole na krajskú a tá si počínala rovnako ako
jej nadriadená generálna, keď svojím listom sp. zn. Kc 90/11-4 zo dňa 31. V. 2011 vec
ukončila v môj neprospech jej odložením na večné spočinutie. To mi ale nedalo pokoj a svoj
podnet na bezprávie som zopakoval ďalším, ktorý vybavovala už priamo generálna
prokuratúra a ktorou som bol rovnako odmietnutý, o čom svedčí jej posledný list sp. zn.
VI/2 Pz 441/11-7 zo dňa 1. VII. 2011 a to ma núti k podaniu tejto ďalšej ústavnej sťažnosti
a pokiaľ s ňou neuspejem, tak pôjdem s tým ďalej za hranice môjho nespravodlivého štátu!“
V ďalšej časti sťažovateľ vyjadruje nespokojnosť s prípisom generálnej prokuratúry
č. k. VI/2 Pz 441/11-7 z 1. júla 2011 (ďalej aj „namietaný prípis“), pričom sa v tejto
súvislosti bez bližšieho odôvodnenia odvoláva na judikatúru ústavného súdu, podľa ktorej
„každé konanie súdu alebo iného orgánu /a tým je aj gen. prokuratúra - vl. pozn./, ktoré je
v rozpore so zákonom, je porušením ústavou zaručeného práva na súdnu alebo inú právnu
ochranu!“.
Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie rozhodol
o nej nálezom takto:
„1./ Vyslovuje, že základné a ľudské práva I. K. K. podľa čl. 46 Ústavy SR v spojení
s ods. 1/, čl. 6 Dohovoru postupom Generálnej prokuratúry SR nepodaním mimoriadneho
dovolania pred NS – SR, pokusom sťažovateľa ani na dvakrát /2. V. 11 a 7. VI. 11/,
týkajúceho sa kauzy vedenej na Okresnom súde v Bardejove pod
č. k. 4 C 137/07-87 porušené boli.
2./ Priznáva I. K. K. spravodlivé finančné zadosťučinenie vo výške 66 tis. EUR
/slovom šesťdesiatšesťtisíceur/, ktoré je mu povinná Generálna prokuratúra SR v Bratislave
zaplatiť najneskôr do 2-och mesiacov od právoplatnosti tohto ústavného nálezu.
3./ Ukladá Generálnej prokuratúre SR v Bratislave uhradiť aj vzniklé trovy tohto
súdneho konania, a to v lehote do 15-tich dní od právoplatnosti tohto ústavného nálezu.
4./ Zrušuje konečný rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6 Co 31/10 zo dňa
17. III. 11 v spojení s prvostupňovým zo dňa 3. VIII. 2010.“
Súčasťou sťažnosti je aj žiadosť sťažovateľa na ustanovenie právneho zástupcu na
konanie pred ústavným súdom.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
Z citovaného § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu
pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.
V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide
vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu
verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil
sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo
rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,
porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú
sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd
nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť
ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00,
II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).
Sťažovateľ vyslovuje so svojej sťažnosti nespokojnosť s právnymi závermi
uvedenými v prípise generálnej prokuratúry č. k. VI/2 Pz 441/11-7 z 1. júla 2011 a tvrdí, že
postupom generálnej prokuratúry pri vybavovaní jeho opakovaného podnetu na podanie
mimoriadneho dovolania boli porušené jeho práva garantované ústavou a dohovorom.
Prokurátor generálnej prokuratúry v prípise č. k. VI/2 Pz 441/11-7 z 1. júla 2011,
ktorým vybavil opakovaný podnet sťažovateľa na podanie mimoriadneho dovolania, okrem
iného uviedol:
„Generálna prokuratúra Slovenskej republiky na základe Vášho opakovaného
podnetu na podanie mimoriadneho dovolania proti rozsudku Okresného súdu v Bardejove
z 3. augusta 2010 č. k. 4 C 137/2007 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove
zo 17. marca 2011 č. k. 6 Co 31/2010 z dôvodov uvedených v podnete, zadovážila na vec sa
vzťahujúci spis Krajskej prokuratúry v Prešove sp. zn. Kc 90/11, ako aj spisy Okresného
súdu v Bardejove sp. zn. 4C 137/2007 a 3Er 210/2006.
Ich preskúmaním neboli zistené podmienky na postup podľa § 243e ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku. Mimoriadne dovolanie je mimoriadny opravný
prostriedok, ktorý možno podať len výnimočne, za podmienok stanovených zákonom.
V danej veci tieto základné podmienky na jeho podanie nie sú splnené, pričom totiž nie je
daný ani jeden zo zákonných predpokladov uvedených v § 243f ods. 1 OSP, ktorým by bolo
možné podanie mimoriadneho dovolania úspešne odôvodniť.
So spôsobom ako aj dôvodmi odloženia Vášho predchádzajúceho podnetu v tejto
veci z 2. mája 2011 zo strany Krajskej prokuratúry v Prešove adresovaný Vám listom
z 31. mája 2011 pod sp. zn. Kc 90/11-4 som sa plne stotožnil.
V tejto súvislosti s poukazom na ustanovenie § 34 ods. 2 zák. č. 153/2001 Z. z.
o prokuratúre oznamujem, že ďalší podnet v tejto veci už prokuratúra preskúmavať
nebude.“
Ústavný súd si v súvislosti s prípravou predbežného prerokovania sťažnosti vyžiadal
prípis Krajskej prokuratúry v Prešove č. k. Kc 90/11-4 z 31. mája 2011, na ktorý sa
v namietanom prípise generálna prokuratúra odvoláva; v označenom prípise sa uvádza:
„Podnetom zo dňa 2. 5. 2011, ktorý bol adresovaný a doručený Generálnej
prokuratúre SR a ktorý bol z dôvodu príslušnosti následne postúpený na vybavenie tunajšej
krajskej prokuratúre, sa domáhate preskúmania zákonnosti rozsudku Okresného súdu
v Bardejove sp. zn. 4 C 137/2007 zo dňa 3. 8. 2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Prešove sp. zn. 6 Co 31/2010 zo dňa 17. 3. 2011 vo veci náhrady škody spôsobenej
nesprávnym postupom v exekučnom konaní.
V podnete na podanie mimoriadneho dovolania tvrdíte, že napadnuté rozhodnutia
súdov sú nedostatočné, plytké a ničotné. Podľa Vášho názoru súdy opomenuli ustanovenia
§ 61 ods. 1 Zákonníka práce, § 365 OSP a exekučné konanie pôvodne vedené pod sp. zn.
Er 182/1998 na výkon právoplatného rozsudku vo veci vedenej na Okresnom súde
v Bardejove pod sp. zn. 4 C 184/89 nebolo vecne ani procesne ukončené.
Okresný súd v Bardejove rozsudkom sp. zn. 4 C 137/2007 zo dňa 3. 8. 2010 zamietol
Váš návrh smerujúci proti Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti SR
o náhradu škody spôsobenej nesprávnym postupom v exekučnom konaní a účastníkom
konania nepriznal náhradu trov konania.
Predmetný rozsudok bol v odvolacom konaní potvrdený rozsudkom Krajského súdu
v Prešove sp. zn. 6 Co 31/2010 zo dňa 17. 3. 2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
29. 4. 2011.
Dňa 2.5.2011 ste prostredníctvom Okresného súdu v Bardejove podali proti vyššie
citovanému právoplatnému rozhodnutiu súdu dovolanie.
Dovolanie účastníka konania je právnym prostriedkom, ktorého použitie má
prednosť pred postupom podľa § 243e OSP.
Právoplatné rozhodnutie súdu vydané v konaní o určenie neplatnosti výpovede bolo
predmetom exekúcie vedenej na Okresnom súde v Bardejove pod č. k. 3 Er 210/2006
(pôvodne pod č. k. E 182/1998) a u súdneho exekútora JUDr. L. B. pod č. EX 2/2006. Podľa
obsahu spisu súdneho exekútora exekúcia bola ukončená plnením zo strany povinného
v sume 648,- Sk.
Vo veci sťažnosti podanej Ústavnému súdu SR, ktorá bola dňa 15. 3. 2007
odmietnutá, ste boli poučený o tom, že na základe právoplatného rozsudku súdu o určení
neplatnosti výpovede nemáte vynutiteľný nárok na pridelenie práce. Zároveň bolo
konštatované, že ste mali začať osobitné konanie, ktoré by žalovaného zaviazalo na
pridelenie práce.
Podnetom na postup podľa § 243e OSP i dovolaním ste napadli právoplatný
rozsudok súdu o zamietnutí Vášho návrhu na náhradu škody. Rozhodnutie súdu je zákonné.
Bolo vydané po zistení, že Vám žiadna škoda postupom v exekučnom konaní nevznikla.
Vami uplatnený nárok na pridelenie práce z exekučného titulu nevyplynul.
Keďže sa dovolaním účastníka konania, ktorý bolo Okresnému súdu v Bardejove
doručené dňa 2.5.2011 domáhate preskúmania zákonnosti toho istého rozhodnutia súdu,
voči ktorému ste podali aj podnet na postup podľa § 243e OSP, nie sú ani splnené zákonné
podmienky na podanie mimoriadneho dovolania v danej veci.
S poukazom na vyššie uvedené postup podľa § 243e OSP neprichádza od úvahy,
preto Váš podnet odkladám.“
Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) prokurátor preskúmava zákonnosť postupu
a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov
a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený
vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa
osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.
Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať
o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví
nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).
Podľa § 35 ods. 1 zákona o prokuratúre pri vybavovaní podnetu je prokurátor
povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné na posúdenie, či došlo k porušeniu zákona
alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, či sú splnené podmienky na podanie
návrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže
vstúpiť do už začatého konania pred súdom alebo vykonať iné opatrenia, na ktorých
vykonanie je podľa zákona oprávnený.
Podľa § 243e ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) ak generálny
prokurátor na základe podnetu účastníka konania, osoby dotknutej rozhodnutím súdu alebo
osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí, že právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený
zákon (§ 243f), a ak to vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických
osôb, právnických osôb alebo štátu a túto ochranu nie je možné dosiahnuť inými právnymi
prostriedkami, podá proti takémuto rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie.
Podľa § 243f ods. 1 OSP mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné
rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e, ak
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237,
b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c) rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.
Ústavný súd v nadväznosti na citované právne normy v prvom rade zdôrazňuje, že
skutočnosť, že generálna prokuratúra nepostupovala v predmetnej veci v súlade
s predstavami sťažovateľa, nemôže zakladať dôvod na vyslovenie porušenia jeho ústavou
garantovaného základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy ani jeho
práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje predovšetkým na skutočnosť, že zákonné
podmienky na podanie mimoriadneho dovolania sú upravené v už citovanom § 243e a nasl.
OSP. Z označených ustanovení Občianskeho súdneho poriadku jednoznačne vyplýva, že ide
o mimoriadny opravný prostriedok, ktorého využitie ako procesného inštitútu patrí výlučne
generálnemu prokurátorovi, t. j. závisí len od jeho rozhodnutia, či mimoriadne dovolanie
podá, alebo nepodá. To zároveň znamená, že sťažovateľ nemá ústavou garantované právo,
prostredníctvom ktorého by si mohol „vynútiť“, aby generálny prokurátor vyhovel jeho
podnetu, resp. opakovanému podnetu, ktorým sa domáhal podania mimoriadneho
dovolania.
Uvedenému záveru zodpovedá aj stabilizovaná judikatúra ústavného súdu, podľa
ktorej na vyhovenie podnetu fyzických osôb alebo právnických osôb na podanie
mimoriadneho dovolania neexistuje právny nárok, t. j. osobe, ktorá takýto podnet podala,
nevzniká právo na jeho prijatie, resp. akceptovanie, a teda generálny prokurátor nemá
povinnosť takémuto podnetu vyhovieť. Z obsahu základného práva na inú právnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 ústavy možno vyvodiť len povinnosť, aby sa prokurátor podnetom
sťažovateľa zaoberal podľa príslušných ustanovení zákona o prokuratúre. Je však na voľnej
úvahe generálneho prokurátora rozhodnúť o tom, či podá, alebo nepodá mimoriadne
dovolanie. Ústavný súd v tejto súvislosti viackrát vyslovil, že oprávnenie na podanie
mimoriadneho dovolania nemá charakter práva, ktorému je poskytovaná ústavnoprávna
ochrana (I. ÚS 19/01, II. ÚS 176/03, IV. ÚS 344/04, II. ÚS 144/05 atď.).
Na tomto základe ústavný súd dospel k záveru, že nevyužitie práva generálneho
prokurátora podať vo veci sťažovateľa mimoriadne dovolanie odložením podnetu
sťažovateľa prípisom generálnej prokuratúry č. k. VI/2 Pz 441/11-7 z 1. júla 2011 nie je
v priamej príčinnej súvislosti so žiadnym ústavou garantovaným právom, a preto
namietaným postupom ani namietaným prípisom generálnej prokuratúry nemohlo dôjsť
k porušeniu sťažovateľom označeného základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Navyše, ústavný súd na základe svojich zistení konštatuje, že
postup generálnej prokuratúry pri vybavovaní podnetu bol v súlade so zákonom
o prokuratúre, keďže generálna prokuratúra sa ním riadne zaoberala a v zákonom
ustanovenej lehote k nemu zaujala stanovisko v namietanom prípise, ktorý je primeraným
spôsobom odôvodnený a nemožno ho považovať za arbitrárny. Zvlášť v tejto súvislosti
ústavný súd poukazuje na právny názor generálnej prokuratúry vyjadrený v namietanom
prípise, podľa ktorého „nie je daný ani jeden zo zákonných predpokladov uvedených
v § 243f ods. 1 OSP, ktorým by bolo možné podanie mimoriadneho dovolania úspešne
odôvodniť“, ako aj stotožnenie sa generálnej prokuratúry so spôsobom a dôvodmi odloženia
predchádzajúceho podnetu sťažovateľa Krajskou prokuratúrou v Prešove uvedenými
v prípise č. k. Kc 90/11-4 z 31. mája 2011.
Z uvedených dôvodov ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť
sťažovateľa, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na inú právnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
postupom generálnej prokuratúry súvisiacim s vybavovaním jeho podnetu na podanie
mimoriadneho dovolania a jeho prípisom č. k. VI/2 Pz 441/11-7 z 1. júla 2011, odmietol
podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre zjavnú neopodstatnenosť.
Pretože sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch
sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd už
nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 24. augusta 2011