Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 354/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. augusta 2011

predbežne prerokoval sťažnosť I. K. K., B., ktorou namieta porušenie svojho základného

práva na inú právnu ochranu podľa a svojho práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky vo veci

vedenej pod sp. zn. VI/2 Pz 441/11 a jej prípisom z 1. júla 2011, a takto

rozhodol:

Sťažnosť I. K. K. o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. júla 2011

doručená sťažnosť I. K. K., B. (ďalej len „sťažovateľ“), z ktorej obsahu možno vyvodiť, že

ňou namieta porušenie svojho základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

(ďalej len „“) a práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna

prokuratúra“) vo veci vedenej pod sp. zn. VI/2 Pz 441/11 a jej prípisom z 1. júla 2011.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa ako navrhovateľ v konaní

vedenom Okresným súdom Bardejov (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn.

domáhal náhrady škody spôsobenej mu nesprávnym úradným postupom podľa zákona

č. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Okresný súd rozsudkom

č. k. -87 z 3. augusta 2010 žalobu zamietol. O odvolaní sťažovateľa rozhodol

Krajský súd v Prešove rozsudkom sp. zn. zo 17. marca 2011 tak, že označený

rozsudok okresného súdu potvrdil.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza:

„Od r. 2007 viedol som so svojím bezprávnym štátom životne veľmi dôležitý súdny

spor pod č. k. , ktorý bol nespravodlivo spečatený mojou prehrou konečným

rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. , zo dňa 17. III. 2011 a ktorý

nebolo možné ďalej napadnúť plnohodnotným dovolaním. Preto som sa rozhodol, že

využijem mimoriadny opravný prostriedok prostredníctvom Generálneho prokurátora SR,

ktorému som adresoval prvý svoj podnet, zo dňa 2. V. 2011, ale bezúspešne, lebo naša

generálna prokuratúra ho odping-pong-ovala dole na krajskú a tá si počínala rovnako ako

jej nadriadená generálna, keď svojím listom sp. zn. Kc 90/11-4 zo dňa 31. V. 2011 vec

ukončila v môj neprospech jej odložením na večné spočinutie. To mi ale nedalo pokoj a svoj

podnet na bezprávie som zopakoval ďalším, ktorý vybavovala už priamo generálna

prokuratúra a ktorou som bol rovnako odmietnutý, o čom svedčí jej posledný list sp. zn.

VI/2 Pz 441/11-7 zo dňa 1. VII. 2011 a to ma núti k podaniu tejto ďalšej ústavnej sťažnosti

a pokiaľ s ňou neuspejem, tak pôjdem s tým ďalej za hranice môjho nespravodlivého štátu!“

V ďalšej časti sťažovateľ vyjadruje nespokojnosť s prípisom generálnej prokuratúry

č. k. VI/2 Pz 441/11-7 z 1. júla 2011 (ďalej aj „namietaný prípis“), pričom sa v tejto

súvislosti bez bližšieho odôvodnenia odvoláva na judikatúru ústavného súdu, podľa ktorej

„každé konanie súdu alebo iného orgánu /a tým je aj gen. prokuratúra - vl. pozn./, ktoré je

v rozpore so zákonom, je porušením zaručeného práva na súdnu alebo inú právnu

ochranu!“.

Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie rozhodol

o nej nálezom takto:

„1./ Vyslovuje, že základné a ľudské práva I. K. K. podľa SR v spojení

s ods. 1/, čl. 6 Dohovoru postupom Generálnej prokuratúry SR nepodaním mimoriadneho

dovolania pred NS – SR, pokusom sťažovateľa ani na dvakrát /2. V. 11 a 7. VI. 11/,

týkajúceho sa kauzy vedenej na Okresnom súde v Bardejove pod

č. k. -87 porušené boli.

2./ Priznáva I. K. K. spravodlivé finančné zadosťučinenie vo výške 66 tis. EUR

/slovom šesťdesiatšesťtisíceur/, ktoré je mu povinná Generálna prokuratúra SR v Bratislave

zaplatiť najneskôr do 2-och mesiacov od právoplatnosti tohto ústavného nálezu.

3./ Ukladá Generálnej prokuratúre SR v Bratislave uhradiť aj vzniklé trovy tohto

súdneho konania, a to v lehote do 15-tich dní od právoplatnosti tohto ústavného nálezu.

4./ Zrušuje konečný rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa

17. III. 11 v spojení s prvostupňovým zo dňa 3. VIII. 2010.“

Súčasťou sťažnosti je aj žiadosť sťažovateľa na ustanovenie právneho zástupcu na

konanie pred ústavným súdom.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Z citovaného vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú

sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd

nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť

ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. ,

, , ).

Sťažovateľ vyslovuje so svojej sťažnosti nespokojnosť s právnymi závermi

uvedenými v prípise generálnej prokuratúry č. k. VI/2 Pz 441/11-7 z 1. júla 2011 a tvrdí, že

postupom generálnej prokuratúry pri vybavovaní jeho opakovaného podnetu na podanie

mimoriadneho dovolania boli porušené jeho práva garantované a dohovorom.

Prokurátor generálnej prokuratúry v prípise č. k. VI/2 Pz 441/11-7 z 1. júla 2011,

ktorým vybavil opakovaný podnet sťažovateľa na podanie mimoriadneho dovolania, okrem

iného uviedol:

„Generálna prokuratúra Slovenskej republiky na základe Vášho opakovaného

podnetu na podanie mimoriadneho dovolania proti rozsudku Okresného súdu v Bardejove

z 3. augusta 2010 č. k. v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove

zo 17. marca 2011 č. k. z dôvodov uvedených v podnete, zadovážila na vec sa

vzťahujúci spis Krajskej prokuratúry v Prešove sp. zn. Kc 90/11, ako aj spisy Okresného

súdu v Bardejove sp. zn. a .

Ich preskúmaním neboli zistené podmienky na postup podľa § 243e ods. 1

. Mimoriadne dovolanie je mimoriadny opravný

prostriedok, ktorý možno podať len výnimočne, za podmienok stanovených zákonom.

V danej veci tieto základné podmienky na jeho podanie nie sú splnené, pričom totiž nie je

daný ani jeden zo zákonných predpokladov uvedených v , ktorým by bolo

možné podanie mimoriadneho dovolania úspešne odôvodniť.

So spôsobom ako aj dôvodmi odloženia Vášho predchádzajúceho podnetu v tejto

veci z 2. mája 2011 zo strany Krajskej prokuratúry v Prešove adresovaný Vám listom

z 31. mája 2011 pod sp. zn. Kc 90/11-4 som sa plne stotožnil.

V tejto súvislosti s poukazom na ustanovenie

o prokuratúre oznamujem, že ďalší podnet v tejto veci už prokuratúra preskúmavať

nebude.“

Ústavný súd si v súvislosti s prípravou predbežného prerokovania sťažnosti vyžiadal

prípis Krajskej prokuratúry v Prešove č. k. Kc 90/11-4 z 31. mája 2011, na ktorý sa

v namietanom prípise generálna prokuratúra odvoláva; v označenom prípise sa uvádza:

„Podnetom zo dňa 2. 5. 2011, ktorý bol adresovaný a doručený Generálnej

prokuratúre SR a ktorý bol z dôvodu príslušnosti následne postúpený na vybavenie tunajšej

krajskej prokuratúre, sa domáhate preskúmania zákonnosti rozsudku Okresného súdu

v Bardejove sp. zn. zo dňa 3. 8. 2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu

v Prešove sp. zn. zo dňa 17. 3. 2011 vo veci náhrady škody spôsobenej

nesprávnym postupom v exekučnom konaní.

V podnete na podanie mimoriadneho dovolania tvrdíte, že napadnuté rozhodnutia

súdov sú nedostatočné, plytké a ničotné. Podľa Vášho názoru súdy opomenuli ustanovenia

, a exekučné konanie pôvodne vedené pod sp. zn.

Er 182/1998 na výkon právoplatného rozsudku vo veci vedenej na Okresnom súde

v Bardejove pod sp. zn. nebolo vecne ani procesne ukončené.

Okresný súd v Bardejove rozsudkom sp. zn. zo dňa 3. 8. 2010 zamietol

Váš návrh smerujúci proti Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti SR

o náhradu škody spôsobenej nesprávnym postupom v exekučnom konaní a účastníkom

konania nepriznal náhradu trov konania.

Predmetný rozsudok bol v odvolacom konaní potvrdený rozsudkom Krajského súdu

v Prešove sp. zn. zo dňa 17. 3. 2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa

29. 4. 2011.

Dňa 2.5.2011 ste prostredníctvom Okresného súdu v Bardejove podali proti vyššie

citovanému právoplatnému rozhodnutiu súdu dovolanie.

Dovolanie účastníka konania je právnym prostriedkom, ktorého použitie má

prednosť pred postupom podľa .

Právoplatné rozhodnutie súdu vydané v konaní o určenie neplatnosti výpovede bolo

predmetom exekúcie vedenej na Okresnom súde v Bardejove pod č. k.

(pôvodne pod č. k. E 182/1998) a u súdneho exekútora JUDr. L. B. pod č. EX 2/2006. Podľa

obsahu spisu súdneho exekútora exekúcia bola ukončená plnením zo strany povinného

v sume 648,- Sk.

Vo veci sťažnosti podanej Ústavnému súdu SR, ktorá bola dňa 15. 3. 2007

odmietnutá, ste boli poučený o tom, že na základe právoplatného rozsudku súdu o určení

neplatnosti výpovede nemáte vynutiteľný nárok na pridelenie práce. Zároveň bolo

konštatované, že ste mali začať osobitné konanie, ktoré by žalovaného zaviazalo na

pridelenie práce.

Podnetom na postup podľa i dovolaním ste napadli právoplatný

rozsudok súdu o zamietnutí Vášho návrhu na náhradu škody. Rozhodnutie súdu je zákonné.

Bolo vydané po zistení, že Vám žiadna škoda postupom v exekučnom konaní nevznikla.

Vami uplatnený nárok na pridelenie práce z exekučného titulu nevyplynul.

Keďže sa dovolaním účastníka konania, ktorý bolo Okresnému súdu v Bardejove

doručené dňa 2.5.2011 domáhate preskúmania zákonnosti toho istého rozhodnutia súdu,

voči ktorému ste podali aj podnet na postup podľa , nie sú ani splnené zákonné

podmienky na podanie mimoriadneho dovolania v danej veci.

S poukazom na vyššie uvedené postup podľa neprichádza od úvahy,

preto Váš podnet odkladám.“

Podľa o prokuratúre v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) prokurátor preskúmava zákonnosť postupu

a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov

a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený

vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa

osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať

o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví

nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).

Podľa § 35 ods. 1 zákona o prokuratúre pri vybavovaní podnetu je prokurátor

povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné na posúdenie, či došlo k porušeniu zákona

alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, či sú splnené podmienky na podanie

návrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže

vstúpiť do už začatého konania pred súdom alebo vykonať iné opatrenia, na ktorých

vykonanie je podľa zákona oprávnený.

Podľa (ďalej aj „OSP“) ak generálny

prokurátor na základe podnetu účastníka konania, osoby dotknutej rozhodnutím súdu alebo

osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí, že právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený

zákon (§ 243f), a ak to vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických

osôb, právnických osôb alebo štátu a túto ochranu nie je možné dosiahnuť inými právnymi

prostriedkami, podá proti takémuto rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie.

Podľa mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e, ak

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237,

b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci,

c) rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.

Ústavný súd v nadväznosti na citované právne normy v prvom rade zdôrazňuje, že

skutočnosť, že generálna prokuratúra nepostupovala v predmetnej veci v súlade

s predstavami sťažovateľa, nemôže zakladať dôvod na vyslovenie porušenia jeho

garantovaného základného práva na inú právnu ochranu podľa ani jeho

práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje predovšetkým na skutočnosť, že zákonné

podmienky na podanie mimoriadneho dovolania sú upravené v už citovanom § 243e a nasl.

. Z označených ustanovení jednoznačne vyplýva, že ide

o mimoriadny opravný prostriedok, ktorého využitie ako procesného inštitútu patrí výlučne

generálnemu prokurátorovi, t. j. závisí len od jeho rozhodnutia, či mimoriadne dovolanie

podá, alebo nepodá. To zároveň znamená, že sťažovateľ nemá garantované právo,

prostredníctvom ktorého by si mohol „vynútiť“, aby generálny prokurátor vyhovel jeho

podnetu, resp. opakovanému podnetu, ktorým sa domáhal podania mimoriadneho

dovolania.

Uvedenému záveru zodpovedá aj stabilizovaná judikatúra ústavného súdu, podľa

ktorej na vyhovenie podnetu fyzických osôb alebo právnických osôb na podanie

mimoriadneho dovolania neexistuje právny nárok, t. j. osobe, ktorá takýto podnet podala,

nevzniká právo na jeho prijatie, resp. akceptovanie, a teda generálny prokurátor nemá

povinnosť takémuto podnetu vyhovieť. Z obsahu základného práva na inú právnu ochranu

podľa možno vyvodiť len povinnosť, aby sa prokurátor podnetom

sťažovateľa zaoberal podľa príslušných ustanovení zákona o prokuratúre. Je však na voľnej

úvahe generálneho prokurátora rozhodnúť o tom, či podá, alebo nepodá mimoriadne

dovolanie. Ústavný súd v tejto súvislosti viackrát vyslovil, že oprávnenie na podanie

mimoriadneho dovolania nemá charakter práva, ktorému je poskytovaná ústavnoprávna

ochrana (, , , atď.).

Na tomto základe ústavný súd dospel k záveru, že nevyužitie práva generálneho

prokurátora podať vo veci sťažovateľa mimoriadne dovolanie odložením podnetu

sťažovateľa prípisom generálnej prokuratúry č. k. VI/2 Pz 441/11-7 z 1. júla 2011 nie je

v priamej príčinnej súvislosti so žiadnym garantovaným právom, a preto

namietaným postupom ani namietaným prípisom generálnej prokuratúry nemohlo dôjsť

k porušeniu sťažovateľom označeného základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Navyše, ústavný súd na základe svojich zistení konštatuje, že

postup generálnej prokuratúry pri vybavovaní podnetu bol v súlade so zákonom

o prokuratúre, keďže generálna prokuratúra sa ním riadne zaoberala a v zákonom

ustanovenej lehote k nemu zaujala stanovisko v namietanom prípise, ktorý je primeraným

spôsobom odôvodnený a nemožno ho považovať za arbitrárny. Zvlášť v tejto súvislosti

ústavný súd poukazuje na právny názor generálnej prokuratúry vyjadrený v namietanom

prípise, podľa ktorého „nie je daný ani jeden zo zákonných predpokladov uvedených

v , ktorým by bolo možné podanie mimoriadneho dovolania úspešne

odôvodniť“, ako aj stotožnenie sa generálnej prokuratúry so spôsobom a dôvodmi odloženia

predchádzajúceho podnetu sťažovateľa Krajskou prokuratúrou v Prešove uvedenými

v prípise č. k. Kc 90/11-4 z 31. mája 2011.

Z uvedených dôvodov ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť

sťažovateľa, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na inú právnu ochranu

podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru

postupom generálnej prokuratúry súvisiacim s vybavovaním jeho podnetu na podanie

mimoriadneho dovolania a jeho prípisom č. k. VI/2 Pz 441/11-7 z 1. júla 2011, odmietol

podľa pre zjavnú neopodstatnenosť.

Pretože sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch

sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd už

nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. augusta 2011