Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 123/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. apríla 2011

predbežne prerokoval sťažnosť I. K. K., B., vo veci namietaného porušenia základného

práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa

a namietaného porušenia a uznesením Okresného

súdu Bardejov č. k. -102 zo 14. apríla 2010 v spojení s uznesením Krajského

súdu v Prešove sp. zn. z 22. septembra 2010 a nevyužitím práva generálneho

prokurátora Slovenskej republiky podať proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov č. k. 3 C

301/2004-102 zo 14. apríla 2010 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4

Co 74/2010 z 22. septembra 2010 mimoriadne dovolanie a takto

rozhodol:

Sťažnosť I. K. K. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. februára

2011 doručená sťažnosť I. K. K. (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej namieta porušenie

základného práva „riadnej súdnej, ale aj inej právnej ochrany“ podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj porušenie a uznesením

Okresného súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“) č. k. -102 zo 14. apríla

2010 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 4 Co

74/2010 z 22. septembra 2010 a nevyužitím práva generálneho prokurátora Slovenskej

republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) podať proti označeným uzneseniam

mimoriadne dovolanie.

2. Zo sťažnosti a z pripojených písomností (najmä listu Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky č. k. VI/2 Pz 25/11-8 z 2. februára 2011) vyplýva, že sťažovateľovi

„Dňa 7. II. 2011... došiel list z Generálnej prokuratúry SR pod sp. zn. , zo dňa

2. 00. 11, ktorým nebolo vyhovené môjmu opakovanému podnetu na podanie mimoriadneho

dovolania z 13. I. 11, s čím ja absolútne nesúhlasím, a to už keď pre nič iné, tak pre to, že

posledné uznesenie Krajského súdu v Prešove z 22. IX. 10 je iba dôsledkom

hrubej chyby a nezákonnosti, ktorých sa súdy dopustili v rámci tejto kauzy

v predchádzajúcich postupoch vyúsťujúcich do uznesenia Kraj. súdu v Prešove pod

, ktoré je totálne absurdné a nezákonné a ktoré orgány prokuratúry nepovažovali

kontinuálne s tým posledným preskumávať...“. Podľa názoru sťažovateľa „V danom prípade

bol tu podľa mňa nepochybne porušený jak zo strany všeobecných súdov, tak aj zo strany

orgánov prokuratúry, ústavný článok 46 na moje právo riadnej súdnej, ale aj inej právnej

ochrany zo strany prokuratúry, ktorá vzniklú nezákonnosť svojím ľahkomyseľným postojom

aj k tejto mojej veci obišli a zamaskovali /!/, teda vedno s krajskou...“.

3. Sťažovateľ uviedol, že „List Generálnej prokuratúry SR sp. zn. VI/2 Pz 25/11-8,

zo dňa 2. II. 11, som obdržal do vlastných rúk iba 7. II. 2011, čím zákonná 2-mesačná

lehota na podanie tejto ústavnej sťažnosti je zachovaná.“.

4. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„1./ Vyslovuje, že základné a ľudské práva I. K. K. podľa čl. 46 v spojení s čl. 149

a v kontexte s SR boli postupom a záverom Generálnej prokuratúry SR v zmysle

jej písomného vyrozumenia sp. zn. VI/2 Pz 25/11-8, zo dňa 2. II. 2011, v konaní o jeho

písomnom podnete na podanie mimoriadneho dovolania, zo dňa 13. I. 2011 a v kauze

vedenej na Okresnom súde v Bardejove pod č. k. o neoprávnenom zastavení

tohto súdneho konania pre údajné nezaplatenie súdneho poplatku, porušené.

2./ Zrušuje sa právoplatné uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn.

v spojení s jeho predchádzajúcim uznesením sp. zn. , zo dňa 23. IV. 2008 a

3./ Prikazuje Okresnému súdu v Bardejove nanovo vo veci konať a rozhodnúť.

4./ Priznáva I. K. K. spravodlivé finančné zadosťučinenie vo výške 3 tis. € (slovom

tritisíceur), ktoré je mu Generálna prokuratúra SR povinná uhradiť...

4./ Ukladá Generálnej prokuratúre SR uhradiť aj vzniklé trovy tohto súdneho

konania...“

II.

5. Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde. Podľa môže ústavný súd na

predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na

ktorých prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa

nemusí odôvodniť.

6. Sťažovateľ sťažnosťou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu

ochranu zaručeného , ako aj porušenie označených článkov

uznesením okresného súdu č. k. -102 zo 14. apríla 2010 v spojení s uznesením

krajského súdu sp. zn. z 22. septembra 2010 a nevyužitím práva generálneho

prokurátora podať proti označeným uzneseniam mimoriadne dovolanie.

7. Ústavný súd sa pri predbežnom prerokovaní najprv zaoberal tou časťou sťažnosti

sťažovateľa, ktorou namieta porušenie svojho základného práva nevyužitím práva

generálneho prokurátora podať proti označeným rozhodnutiam okresného súdu a krajského

súdu mimoriadne dovolanie. Zákonné predpoklady na podanie mimoriadneho dovolania sú

upravené v ustanoveniach a nasl. . Z týchto

ustanovení jednoznačne vyplýva, že ide o mimoriadny opravný prostriedok, ktorého

využitie ako procesného inštitútu patrí výlučne generálnemu prokurátorovi. To znamená, že

nejde o základné právo sťažovateľa, ktoré by bolo možné zahrnúť pod

(prípadne právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd).

8. Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu na vyhovenie podnetu fyzických

osôb alebo právnických osôb na podanie mimoriadneho dovolania neexistuje právny nárok,

t. j. osobe, ktorá takýto podnet podala, nevzniká právo na jeho prijatie, resp. akceptovanie,

a teda generálny prokurátor nemá povinnosť takémuto podnetu vyhovieť. Je na voľnej

úvahe generálneho prokurátora rozhodnúť o tom, či podá, alebo nepodá mimoriadne

dovolanie. Ústavný súd v tejto súvislosti viackrát vyslovil, že oprávnenie na podanie

mimoriadneho dovolania nemá charakter práva, ktorému je poskytovaná ústavnoprávna

ochrana (, , , , ).

Vychádzajúc zo svojej stabilizovanej judikatúry ústavný súd dospel k záveru, že nevyužitím

práva generálneho prokurátora podať proti označeným uzneseniam okresného súdu

a krajského súdu mimoriadne dovolanie nemohlo dôjsť k porušeniu označeného základného

práva sťažovateľa, keďže platná zákonná úprava nezakladá sťažovateľovi právo (právny

nárok) na vyhovenie jeho podnetu na podanie mimoriadneho dovolania zo strany

generálneho prokurátora.

9. Z citovaného textu vyplýva, že úlohou

ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní návrhu je tiež posúdiť, či tento nie je zjavne

neopodstatnený. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej

neopodstatnenosti návrhu hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo

dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre

nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za

zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní

ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie ().

Keďže v danom prípade nevyužitím práva generálneho prokurátora podať proti označeným

uzneseniam okresného súdu a krajského súdu mimoriadne dovolanie nemohlo dôjsť

k porušeniu označeného základného práva sťažovateľa (a nadväzne na to aj v sťažnosti

uvedených článkov ), ústavný súd túto časť sťažnosti sťažovateľa pri predbežnom

prerokovaní odmietol podľa z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti.

10. Následne sa ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zaoberal tou

časťou, ktorou namieta porušenie označeného základného práva (a aj článkov )

uznesením okresného súdu č. k. -102 zo 14. apríla 2010 v spojení s uznesením

krajského súdu sp. zn. z 22. septembra 2010.

11. Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak

sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na

ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je

sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom

súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia,

oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo

inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu

dozvedieť.

12. Sťažovateľ uviedol (bod 3), že list generálnej prokuratúry „obdržal do vlastných

rúk iba dňa 7. II. 2011, čím zákonná 2-mesačná lehota... je tu zachovaná“. Z uvedeného

(ako aj z obsahu sťažnosti) vyplýva, že sťažovateľ považuje podanie podnetu generálnemu

prokurátorovi na podanie mimoriadneho dovolania za právny prostriedok ochrany, ktorý mu

zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a ktorý treba vyčerpať

v zmysle predtým, ako podá sťažovateľ sťažnosť

ústavnému súdu.

13. Vzhľadom na skutočnosť, že podanie podnetu na podanie mimoriadneho

dovolania adresované generálnemu prokurátorovi nezakladá podnecovateľovi (v danom

prípade sťažovateľovi) právny nárok na podanie mimoriadneho dovolania generálnym

prokurátorom, nemožno ho podľa názoru ústavného súdu považovať za právny prostriedok

ochrany základných práv a slobôd podľa , ktorý treba

vyčerpať pred podaním sťažnosti ústavnému súdu. Z toho zároveň vyplýva, že lehota na

podanie sťažnosti proti označeným uzneseniam okresného súdu a krajského súdu začala

plynúť (podľa zistenia ústavného súdu na okresnom súde) nadobudnutím ich právoplatnosti

(t. j. 11. októbra 2010), a nie až doručením mu odpovede generálnej prokuratúry. Keďže

sťažovateľ doručil ústavnému súdu sťažnosť smerujúcu proti označeným uzneseniam

okresného súdu a krajského súdu 15. februára 2011, teda zjavne po uplynutí lehoty uvedenej

v , ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti

odmietol aj túto jej časť podľa , a to z dôvodu, že bola

podaná oneskorene.

14. Nad rámec tohto rozhodnutia ústavný súd považoval za potrebné uviesť, že

v danom prípade sú dané dôvody na odmietnutie sťažnosti sťažovateľa v časti namietajúcej

porušenie jeho základných práv označeným uznesením okresného súdu aj z dôvodu

nedostatku právomoci, keďže právomoc krajského súdu rozhodnúť o odvolaní proti

napadnutému uzneseniu okresného súdu vylučuje vzhľadom na zásadu subsidiarity

vyplývajúcu z právomoc ústavného súdu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. apríla 2011