Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 328/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-31

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. júla 2012 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Sergeja Kohuta

prerokoval prijatú sťažnosť V. T., B., zastúpeného advokátom JUDr. P. A., B., vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Okresný súd Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š i l

základné právo V. T. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému súdu Bratislava II vo veci vedenej pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. V. T. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom

tisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava II p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. V. T. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 475,93 € (slovom

štyristosedemdesiatpäť eur a deväťdesiattri centov), ktoré j e Okresný súd Bratislava II

p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho advokáta JUDr. P. A., B., do jedného mesiaca

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-8 zo 6. júla 2011 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť V. T. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Bratislava II (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj

„napadnuté konanie“).

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti najmä uviedol: „V konaní vedenom pred Okresným

súdom Bratislava II pod spis. zn. vo veci navrhovateľa V. T.(...) proti odporcovi

O. A.(...) prebieha spor o určenie neplatnosti kúpno-predajnej zmluvy.

Sťažovateľ podal svoj žalobný návrh na Okresnom súde Bratislava III dňa

3. 11. 2004, nakoľko posledná jemu známa adresa trvalého pobytu odporkyne sa

nachádzala v obvode tohto súdu. Na výzvu súdu na doplnenie žaloby zo dňa 19. 1. 2005

sťažovateľ bez meškania žalobu doplnil podaním zo dňa 31. 1. 2005. Dňa 25. 5. 2005 bol

spis postúpený z dôvodu miestnej príslušnosti na Okresný súd Bratislava II.

Prvé pojednávanie vo veci, napriek okamžitej súčinnosti sťažovateľa s doplnením

žaloby, bolo vytýčené až na 5. 10. 2006, t. j. takmer po dvoch rokoch od podania žaloby

a rok a pol od postúpenia veci na Okresný súd Bratislava II.

Následne po výsluchu účastníkov na pojednávaní nariadil súd dňa 20. 12. 2006 (viac

ako 2 mesiace po pojednávaní) znalecké dokazovanie. Napriek tomu, že znalkyňa mala

podklady k dispozícii ihneď, oznámila súdu až dňa 22. 8. 2007, že materiál na posúdenie je

nedostatočný. Súd následne síce vyžiadal niektoré ďalšie podklady od S. p. a S., a. s., ale

urobil tak až v januári 2008. Len omeškanie súdu s napísaním jednoduchej výzvy

na príslušné úrady tak trvalo 5 mesiacov.

Po tom, ako sa znalkyňa 31. 3. 2008 vzdala svojej úlohy, poveril súd vyhotovením

znaleckého posudku Ú. v Ž., ktorý však vypracoval svoje odborné stanovisko až dňa

5. 11. 2008. Následne súd vytýčil pojednávanie až na 28. 5. 2009 (proti uzneseniam

o priznaní znalečného sťažovateľ síce podal odvolania, ale súd nezaslal spis na odvolací

súd, teda aj takto neskoro vytýčené pojednávanie je nutné považovať za zbytočný prieťah

v konaní).

Po pojednávaní a po tom, ako súd zaslal ďalšie dožiadania ohľadne podkladov pre

znalecké dokazovanie v júni, resp. júli 2009 bol spis postúpený na Krajský súd v Bratislave,

ktorý dňa 21. 3. 2010 rozhodol o odvolaniach.

Hoci ešte dňa 23. 6. 2010 sťažovateľ podal návrh na doplnenie podkladov pre

znalecké dokazovanie, súd až uznesením zo dňa 8. 2. 2011 uložil Ú. v Ž., aby doplnil svoje

odborné stanovisko po preskúmaní nových podkladov, čo však uvedený znalecký ústav

odmietol urobiť s poukazom na vyčerpané kapacitné možnosti ústavu, ktoré umožňujú

vyhotoviť posudok v lehote 8-10 mesiacov. Napriek žiadosti sťažovateľa o ustanovenie

iného znalca, resp. znaleckého ústavu, súd do dnešného dňa neurobil navrhované, prípadne

iné opatrenia, aby skrátil lehotu 8-10 mesiacov na vypracovanie posudku, ktorá je celkom

zjavne neprimeraná a spôsobuje ďalšie zbytočné prieťahy v konaní, ktoré už samo doteraz

trvá neprimerane dlho.

Celý súdny spor sa v súčasnosti ťahá už vyše 6 rokov a to napriek okamžitej

súčinnosti zo strany sťažovateľa, ktorú poskytol bezodkladne vždy, keď si to vyžiadal súd

alebo potreba dokazovania. Skutočnosť, že rovnako nepostupovali aj znalci a odporkyňa

(vyjadrenie k žalobe zaslala až 22. 2. 2006) nemôže ísť na ťarchu sťažovateľa a ani

ospravedlniť porušovanie jeho základných práv. Za pripustenie prieťahov zo strany znalcov

a iných účastníkov konania zodpovedá súd, ktorý v konaní neurobil nijaké opatrenia, aby

týmto prieťahom zamedzil. Nemenej podstatné je, že zbytočné prieťahy spôsobil v podstatnej

miere svojím nekonaním aj samotný súd, a to najmä tým, že opakovane nevytýčil

pojednávanie, resp. ho vytýčil až po neprimerane dlhej dobe, ako aj tým, že jednoduché

úkony (vyžiadanie podkladov pre znalecký posudok) opakovane vykonával s časovým

sklzom niekoľko mesiacov.

Sťažovateľ má za to, že hore uvedené konanie porušilo jeho základné právo na súdnu

a inú právnu ochranu garantované v článku 48 ods. 2 (...) a právo na prerokovanie

veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1(...)

Nakoľko podľa názoru sťažovateľa v konaní pred prvostupňovým súdom k zbytočným

prieťahom celkom zjavne a opakovane došlo, a navyše podaná sťažnosť nemala ani

preventívny účinok, keď súd po jej podaní a vybavení opätovne pripustil prieťahy v konaní

(neprimeraná lehota pre vyhotovenie znaleckého posudku), sťažovateľ má za to, že jediným

spôsobom ochrany jeho základných práv je podaná ústavná sťažnosť.“

1.1 Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd

o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„Okresný súd Bratislava II vo veci návrhu na určenie neplatnosti kúpno-predajnej

zmluvy, v konaní vedenom pod sp. zn. porušil právo sťažovateľa V. T., aby sa

jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov zaručeného v (...)

a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru(...)

Okresnému súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. , vo veci

návrhu na určenie neplatnosti kúpno-predajnej zmluvy prikazuje konať bez zbytočných

prieťahov.

V. T. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 9.000,- €, ktoré je Okresný súd

Bratislava II povinný mu vyplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia. (...)

Sťažovateľ uplatňuje nárok na náhradu trov konania vo výške 314,18 € (za 2 úkony á

123,50 € + 2 x paušál á 7,41 € + DPH 20 %).“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci

konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou, listom sp. zn. Spr. 2110/2011

zo 14. mája 2012 a právny zástupca sťažovateľa stanoviskom k uvedenému vyjadreniu

zo 6. júna 2012.

2.1 Predsedníčka okresného súdu uviedla, že: „(...) Po oboznámení sa s obsahom

predmetnej sťažnosti, spisovým materiálom, na základe písomného vyjadrenia zákonnej

sudkyne, považujem sťažnosť sťažovateľa za nedôvodnú. Je síce nepochybné, že vo veci

došlo, v súvislosti s nariadeným znaleckým dokazovaním k prieťahom, tieto však vznikli

výlučne zavinením samotného sťažovateľa. Súčasne Vám oznamujem, že netrvám na ústnom

prejednaní sťažnosti ústavným súdom.(...)“

2.2 Zákonná sudkyňa vo svojom vyjadrení z 10. mája 2012 uviedla chronológiu

úkonov vykonaných súdom v danej veci a dodala tieto relevantné skutočnosti:

„(...) K sťažnosti podanej navrhovateľom, poukazujúc na chronologický prehľad som

toho názoru, že k prieťahom v danej veci nedošlo. Navrhovateľ ako účastník konania

nedoložil do spisu potrebný porovnávací materiál za účelom vypracovania znaleckého

posudku, z ktorého dôvodu konštatovala znalecká organizácia nedostatok porovnávacieho

materiálu. Spis sa nachádzal 2 x na Krajskom súde z dôvodu podania odvolania a raz

na Krajskej prokuratúre, z dôvodu podania podnetu navrhovateľom na podanie

mimoriadneho dovolania.“

2.3 Právny zástupca sťažovateľa vo svojom podaní k vyjadreniu predsedníčky

okresného súdu uviedol: „(...) So záverom predsedníčky Okresného súdu Bratislava II

uvedenými v jej vyjadrení zo dňa 14. 5. 2012 nemôžem súhlasiť. Predsedníčka súdu uvádza

a priznáva, že v konaní došlo k prieťahom v súvislosti so znaleckým dokazovaním, avšak

tieto prieťahy údajne spôsobil sám sťažovateľ. Tvrdenie o zodpovednosti sťažovateľa je

v príkrom rozpore nielen so skutočnosťou (preukázanou obsahom súdneho spisu), ale

dokonca aj s vyjadrením konajúcej zákonnej sudkyne, ktoré bolo k vyjadreniu predsedníčke

súdu priložené.

Samotná zákonná sudkyňa priznáva, že za prvý rok a pol, kedy bol spis na Okresnom

súde Bratislava II, nebolo vo veci vytýčené konanie a ani urobený jediný úkon. Takýto

postup sa inak, ako zbytočnými prieťahmi podľa názoru sťažovateľa nazvať nedá. V tejto

súvislosti sťažovateľ poukazuje aj na tú skutočnosť, že ani podanie žaloby na miestne

nepríslušnom súde nemožno pričítať na jeho ťarchu, nakoľko žalobu podával na súd

príslušný podľa jemu poslednej známej adresy odporkyne. Potom ale prieťahy na samotnom

začiatku konania predstavujú nie len rok a pol, ale až vyše dvoch rokov.

Hoci súd následne začal vo veci konať, naďalej dochádzalo k väčším či menším

prieťahom, keď súd na jednoduché úkony potreboval neprimerane veľa času. Sťažovateľ je

toho názoru, že vo svojej sťažnosti tieto prieťahy dostatočne jasne a treba dodať, že aj

objektívne (neopomínal uviesť, kedy súd riadne konal, na rozdiel od zákonnej sudkyne,

ktorá obdobia bez úkonov prechádza viac menej mlčaním) popísal, preto v podrobnostiach

odkazuje práve na jej obsah.

Napokon, v čase podania sťažnosti došlo zo strany Okresného súdu Bratislava II

k opätovným prieťahom, ktoré priznáva vo svojom vyjadrení aj predsedníčka súdu, a to

prieťahom s vykonaním znaleckého dokazovania. Z vyjadrenia predsedníčky súdu nie je

zrejmé, prečo by za tieto prieťahy mal zodpovedať sťažovateľ. Sťažovateľ naproti tomu dáva

do pozornosti svoje podanie zo dňa 4. 4. 2011 (v prílohe). V ňom sťažovateľ bezodkladne

po tom, ako bol informovaný, že znalecká organizácia nemá voľné kapacity na vykonanie

znaleckého úkonu včas, kvôli čomu dôjde k prieťahom, žiadal súd, aby poveril vykonaním

úkonu iného znalca (znalecký ústav) s dostatkom voľných kapacít. Súd však napriek

oznámeniu od znaleckej organizácie o nedostatku voľných kapacít a napriek žiadosti

sťažovateľa nápravu neurobil a zapríčinil tak ďalšie prieťahy v trvaní 12 mesiacov. Je teda

zrejmé, že sťažovateľ mal a prejavil svoj záujem na čo najskoršom vykonaní znaleckého

úkonu tak, aby v konaní naďalej nedochádzalo k zbytočným prieťahom a konanie bolo čo

najskôr riadne ukončené.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ oznamuje, že trvá na podanej sťažnosti a žiada

Ústavný súd SR, aby tejto sťažnosti vyhovel.

Súčasne oznamujem, že sťažovateľ netrvá na tom, aby sa v predmetnej veci konalo

ústne pojednávanie(...)“

3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania

a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav

konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. :

Dňa 3. novembra 2004 podal sťažovateľ proti O. A., B. (ďalej len „odporkyňa“),

na Okresnom súde Bratislava III žalobný návrh na začatie konania o neplatnosť kúpno-

predajnej zmluvy.

Dňa 9. marca 2005 Okresný súd Bratislava III postúpil spis okresnému súdu ako

miestne príslušnému a zároveň upovedomil o postúpení spisu účastníkov konania.

Dňa 25. mája 2005 bol okresnému súdu doručený postúpený spis a bol zaevidovaný

pod sp. zn. .

Dňa 30. mája 2006 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 5. október 2006.

Dňa 2. júna 2005 okresný súd vyzval sťažovateľa, aby v lehote 8 dní zaplatil súdny

poplatok za návrh.

Dňa 13. júna 2005 sťažovateľ zaplatil súdny poplatok.

Dňa 22. júna 2006 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie odporkyne

k žalobnému návrhu.

Dňa 5. októbra 2006 sa na okresnom súde uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo

odročené na neurčito.

Dňa 9. októbra 2006 sťažovateľ na okresnom súde doplnil svoj návrh a doložil

doklady vyžiadané okresným súdom.

Dňa 20. decembra 2006 okresný súd uznesením ustanovil vo veci znalkyňu

Mrg. D. H. (ďalej aj „znalkyňa“), ktorej zároveň uložil povinnosť v lehote 40 dní podať

písomný znalecký posudok, a účastníkom uložil povinnosť, aby zložili preddavok na trovy

konania spojené s podaním znaleckého posudku.

Dňa 22. januára 2007 podala odporkyňa na okresnom súde odvolanie proti uzneseniu

prijatému 20. decembra 2006, ktorým sa domáhala toho, aby sťažovateľ znášal celú časť

preddavku na trovy konania.

Dňa 24. januára 2007 sťažovateľ požiadal na okresnom súde o zmenu uznesenia

z 20. decembra 2006.

Dňa 25. januára 2007 bola sťažovateľom zložená časť preddavku na trovy

dokazovania a Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) bol doručený spis, aby

rozhodol o uvedenom opravnom prostriedku odporkyne.

Dňa 2. februára 2007 bol krajskému súdu doručený dodatok k spisu.

Dňa 11. apríla 2007 krajský súd uznesením potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa.

Dňa 10. mája 2007 bol okresnému súdu vrátený predmetný spis.

Dňa 13. júna 2007 okresný súd vyzval znalkyňu, aby sa pre účely prevzatia súdneho

spisu na vypracovanie znaleckého posudku osobne dostavila na okresný súd.

Dňa 21. júna 2007 bol odporkyňou zložený preddavok na trovy konania.

Dňa 2. júla 2007 znalkyňa telefonicky okresnému súdu oznámila, že sa dostaví pre

účely prevzatia súdneho spisu koncom júla 2007, keďže čerpá dovolenku.

Dňa 14. augusta 2007 znalkyňa osobne prevzala spis pre účely vypracovania

znaleckého posudku.

Dňa 27. augusta 2007 bola okresnému súdu doručená žiadosť znalkyne o predloženie

ďalších písomnosti pre účely vypracovania znaleckého posudku a zároveň požiadala

o predĺženie lehoty na vypracovanie posudku na 60 dní.

Dňa 18. septembra 2007 okresný súd vyzval účastníkov, aby v lehote 10 dní

predložili k spisu materiály požadované znalkyňou.

Dňa 1. októbra 2007 sťažovateľ okresnému súdu oznámil, že nie je schopný

predložiť požadované materiály pre účely vypracovania znaleckého posudku.

Dňa 6. novembra 2007 okresný súd vo svojej výzve urgoval odporkyňu, aby

predložila požadované materiály.

Dňa 26. novembra 2007 odporkyňa okresnému súdu oznámila, že nie je schopná

predložiť materiály.

Dňa 31. decembra 2007 boli okresnému súdu zaslané listiny na základe výzvy

z 13. decembra 2007 adresovanej S. k.

Dňa 16. januára 2008 okresný súd požiadal P. B. a S. p. o spoluprácu vo forme

zaslania originálov listín potrebných na vypracovanie znaleckého posudku.

Dňa 28. januára 2008 P. B. okresnému súdu oznámila, že žiadané údaje nie je možné

poskytnúť, keďže došlo k uplynutiu lehoty na uchovávanie dokladov.

Dňa 21. februára 2008 S. p. okresnému súdu oznámila, že žiadané údaje nie je možné

poskytnúť, keďže nedisponuje požadovanými listinami.

Dňa 7. marca 2008 okresný súd vyzval znalkyňu, aby sa osobne dostavila na súd pre

účely posúdenia, či doplnený porovnávací materiál postačuje na určenie pravosti podpisu.

Dňa 31. marca 2008 bola okresnému súdu doručená žiadosť znalkyne o zrušenie

uznesenia o pribratí znalca, keďže trpí pretrvávajúcimi zdravotnými problémami.

Dňa 2. mája 2008 okresný súd rozhodol o zrušení uznesenia z 20. decembra 2006,

ktorým bola ustanovená znalkyňa, a zároveň za nového znalca ustanovil znaleckú

organizáciu Ú. v Ž. (ďalej aj „znalecká organizácia“), ktorej uložil povinnosť predložiť

znalecký posudok v 50-dňovej lehote.

Dňa 14. mája 2008 bola sťažovateľom zložená zvyšná časť preddavku na trovy

dokazovania.

Dňa 1. októbra 2008 sťažovateľ podal na súde písomnú žiadosť o informovanie

o stave znaleckého posudku.

Dňa 2. októbra 2008 okresný súd vyzval znaleckú organizáciu, aby v 10-dňovej

lehote oznámila, čo bráni vyhotoveniu znaleckého posudku.

Dňa 2. októbra 2008 okresný súd sťažovateľovi oznámil, že znalecký posudok ešte

nie je vypracovaný.

Dňa 6. novembra 2008 bol okresnému súdu doručený vypracovaný znalecký

posudok.

Dňa 11. novembra 2008 okresný súd uznesením rozhodol o priznanej výške

znalečného pre obidvoch ustanovených znalcov.

Dňa 4. decembra 2008 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľa

k vypracovanému znaleckému posudku a proti uzneseniu z 11. novembra 2008 o priznaní

znalečného podal odvolanie.

Dňa 22. apríla 2009 okresný súd nariadil pojednávanie na 28. máj 2009.

Dňa 28. mája 2009 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, na ktorom boli prítomní

obidvaja účastníci, a bolo vydané uznesenie, ktorým okresný súd pojednávanie odročil

na neurčito, aby zistil, či je možné získať ďalší potrebný materiál, a aby sa následne mohlo

nariadiť doplňujúce znalecké dokazovanie.

Dňa 1. júna 2009 okresný súd požiadal F. n. (ďalej len „nemocnica“) o spoluprácu

vo forme poskytnutia niektorých informácií.

Dňa 15. júna 2009 nemocnica nevyhovela žiadosti, keďže k poskytnutiu materiálov

je potrebné konkretizovať žiadosť.

Dňa 3. júla 2009 okresný súd opätovne zaslal nemocnici žiadosť o spoluprácu

s doplnenými údajmi.

Dňa 25. augusta 2009 nemocnica poskytla okresnému súdu požadované informácie.

Dňa 25. augusta 2009 sťažovateľ požiadal okresný súd o oznámenie, či bol spis

predložený krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaniach sťažovateľa zo 4. decembra 2008.

Dňa 10. septembra 2009 okresný súd sťažovateľovi oznámil, že spis dosiaľ nebol

predložený krajskému súdu.

Dňa 13. októbra 2009 bol krajskému súdu predložený spis s opravným prostriedkom.

Dňa 19. októbra 2009 krajský súd vyzval okresný súd, aby v lehote 10 dní zaslal

odvolanie ešte vo dvoch vyhotoveniach.

Dňa 10. novembra 2009 boli krajskému súdu doručené ďalšie vyhotovenia odvolania,

ktoré okresný súd zaslal 3. novembra 2009.

Dňa 10. februára 2010 krajský súd vyzval ustanovených znalcov a odporkyňu, aby sa

v lehote 10 dní vyjadrili k odvolaniu.

Dňa 1. marca 2010 bolo krajskému súdu doručené vyjadrenie odporkyne

k odvolaniu.

Dňa 25. marca 2010 bolo krajskému súdu doručené vyjadrenie znaleckej organizácie

k podanému odvolaniu.

Dňa 31. marca 2010 krajský súd uznesením potvrdil uznesenie okresného súdu

z 11. novembra 2008, ktorým rozhodol o priznanej výške znalečného.

Dňa 17. mája 2010 bol okresnému súdu vrátený spis z krajského súdu.

Dňa 24. júna 2010 okresný súd požiadal Register obyvateľov Slovenskej republiky,

aby v lehote 10 dní predložil súdu adresu trvalého bydliska znalkyne ustanovenej

20. decembra 2006.

Dňa 23. júna 2010 sťažovateľ vyzval okresný súd, aby nariadil doplňujúce znalecké

dokazovanie s predložením ďalších listín.

Dňa 13. júla 2010 okresný súd vyzval sťažovateľa, aby uhradil preddavok

na doplňujúce znalecké dokazovanie.

Dňa 15. júla 2010 bolo okresnému súdu doručené oznámenie Registra obyvateľov

Slovenskej republiky, v ktorom uvádza, že 6. februára 2009 došlo k úmrtiu znalkyne.

Dňa 27. júla 2010 došlo okresnému súdu vyjadrenie sťažovateľa k požadovanej

výške preddavku na trovy dokazovania.

Dňa 30. júla 2010 bolo okresnému súdu doručené oznámenie krajskej prokuratúry, že

sťažovateľ podal podnet na mimoriadne dovolanie proti uzneseniu krajského súdu

z 31. marca 2010 a zároveň sa požadovalo zapožičanie spisu.

Dňa 3. augusta 2010 okresný súd krajskej prokuratúre oznámil, že spis nemožno

zapožičať, keďže na 14. október 2010 bude nariadené pojednávanie.

Dňa 4. augusta 2010 okresný súd predvolal účastníkov na pojednávanie nariadené

na 14. október 2010.

Dňa 13. októbra 2010 okresný súd upovedomil elektronickými prostriedkami

právneho zástupcu sťažovateľa, že pojednávanie sa ruší z dôvodu práceneschopnosti

zákonnej sudkyne.

Dňa 14. októbra 2010 okresný súd pojednávanie odročil na neurčito.

Dňa 21. októbra 2010 si okresný súd vyžiadal od P. d. (ďalej len „družstvo“) zaslanie

originálov listín s podpismi M. T.

Dňa 10. decembra 2010 okresný súd opätovne požiadal družstvo o zaslanie

originálov listín.

Dňa 13. decembra 2010 boli okresnému súdu družstvom zaslané vyžiadané listiny.

Dňa 31. decembra 2010 sťažovateľ opätovne požiadal okresný súd o nariadenie

znaleckého dokazovania.

Dňa 17. januára 2011 okresný súd požiadal družstvo o zaslanie ďalších listín.

Dňa 26. januára 2011 boli okresnému súdu doručené vyžiadané listiny.

Dňa 8. februára 2011 okresný súd uznesením ustanovil znaleckú organizáciu Ú. v Ž.,

ktorej uložil povinnosť v lehote 40 dní doplniť znalecký posudok.

Dňa 15. marca 2011 bolo okresnému súdu doručené oznámenie ustanovenej

znaleckej organizácie, že znalecký posudok je možné spracovať v lehote 8 – 10 mesiacov

po predložení spisového materiálu.

Dňa 28. marca 2011 okresný súd zaslal sťažovateľovi kópiu listu znaleckej

organizácie.

Dňa 5. apríla 2011 bola okresnému súdu doručená žiadosť sťažovateľa, aby okresný

súd poveril vypracovaním znaleckého posudku iného znalca.

Dňa 6. mája 2011 okresný súd zaslal znaleckej organizácii spis pre účely

vypracovania znaleckého posudku.

Dňa 11. januára 2012 okresný súd požiadal ustanovenú znaleckú organizáciu

o oznámenie predpokladaného dátumu doručenia znaleckého posudku.

Dňa 17. februára 2012 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie znaleckej

organizácie, v ktorom sa uvádza, že znalecký posudok môže byť vypracovaný až koncom

marca 2012.

Dňa 3. apríla 2012 bol okresnému súdu doručený doplnok k znaleckému posudku.

Dňa 2. mája 2012 okresný súd uznesením rozhodol o priznaní znalečného znaleckej

organizácii.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. dochádza k porušovaniu základného

práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa dohovoru.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov(...)

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná(...)

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto

v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , ).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované

v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníka a postup súdu (napr. ). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet

sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr.

, , ). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj

v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že dĺžka

posudzovaného konania nebola závislá od právnej alebo skutkovej zložitosti veci. Ústavný

súd však nepopiera, že v danom prípade vec z dôvodu potreby súdnoznaleckého

dokazovania môže predstavovať určitý stupeň zložitosti, avšak doterajší zdĺhavý priebeh

napadnutého konania, ako sa ďalej uvádza, ústavný súd nemôže pripísať iba na vrub

faktickej náročnosti prerokovávanej veci.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa

v preskúmavanom konaní, ústavný súd nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá by mala

byť osobitne zohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov

došlo v napadnutom konaní k zbytočným prieťahom. Sťažovateľ neprispel svojím

správaním k prieťahom v konaní, aktívne sa dožadoval jeho pokračovania, a pokiaľ nebol

schopný predložiť požadované porovnávacie materiály pre účely vypracovania znaleckého

posudku, ústavnému súdu neušlo pozornosti, že tieto porovnávacie materiály len s veľkými

ťažkosťami zadovažoval aj sám okresný súd napriek právnym prostriedkom (napr. § 124

ods. 3 ), ktoré má k dispozícii, a napriek aj jeho autorite.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v posudzovanej veci

a predovšetkým poukazuje na to, že trvanie napadnutého konania už viac ako 7 rokov

(začaté bolo na okresnom súde 25. mája 2005) je už neprimerané (aj keď vec bola približne

jeden rok na krajskom súde, za ktorého postup okresný súd nezodpovedá). Okrem

uvedeného ústavný súd konštatuje, že okresný súd bol v danej veci dlhodobo, ale aj

krátkodobo nečinný, a to konkrétne od 25. mája 2005 do 30. mája 2006 (jeden rok)

a od 4. decembra 2008 do 22. apríla 2009 (štyri mesiace). Okrem uvedeného okresný súd

bol v období od 2. mája 2008 do 6. novembra 2008 aj neefektívne činný, keď

na vypracovanie znaleckého posudku určil 50-dňovú lehotu, pričom k jeho realizácii došlo

až po 180 dňoch. Uvedená nečinnosť, resp. neefektívna činnosť okresného súdu nie je ničím

ospravedlniteľná, pretože minimálne rok a pol okresný súd nevykonával vo veci úkony,

ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ v predmetnej

veci počas súdneho konania nachádza, čo je základným účelom práva zaručeného

v citovanom článku a dohovoru (pozri napr. ). K uvedenej nečinnosti,

a teda k prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania sťažovateľa, ale

predovšetkým v dôsledku nečinnosti okresného súdu. V tejto súvislosti ústavný súd už

opakovane uviedol, že v zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov

spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci, a teda

vykonanie spravodlivosti bez zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje na vyriešenie

tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho

sudcu, nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti pripisovať na ťarchu

účastníkov súdneho konania a mieru ochrany ich práva zaručeného v

oslabiť poukázaním na objektívne možnosti príslušných súdov (pozri napr. ).

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva

sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 1.

4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany

sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu

podľa a konať vo veci

bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ požadoval priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške 9 000 €,

„nakoľko podľa názoru sťažovateľa v konaní pred prvostupňovým súdom k zbytočným

prieťahom celkom zjavne a opakovane došlo, a navyše podaná sťažnosť nemala ani

preventívny účinok“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre

sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie

podľa citovaného ustanovenia , ktoré podľa zásad spravodlivosti

s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa považuje

za primerané vo výške 1 500 €.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 3.

6. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri

úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia zo 6. júna 2011, podanie sťažnosti

z 13. júna 2011 a podanie písomného stanoviska k vyjadreniu okresného súdu zo 6. júna

2012). Za dva úkony vykonané v roku 2011 patrí advokátovi odmena v sume dvakrát

po 123,50 € spolu s režijným paušálom dvakrát po 7,41 € a za jeden úkon vykonaný v roku

2012 patrí odmena v sume 127,16 € spolu s režijným paušálom 7,63 €, preto trovy právneho

zastúpenia pre sťažovateľa predstavujú sumu 396,61 € v zmysle vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. K uvedenej sume v danom

prípade bolo treba pripočítať 20 % DPH, teda sumu 79,32 €, t. j. trovy právneho zastúpenia

sťažovateľa predstavujú celkovo sumu 475,93 €.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľa

rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. júla 2012