Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 260/2012
PDF · 152.49 KB
No categories available
II. ÚS 260/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. júla 2012
predbežne prerokoval sťažnosť J. Š., K., t. č. v ústave na výkon trestu Ž., vo veci
namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 2 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného
v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu
v Bratislave v konaniach vedených pod sp. zn. E 2140009611, sp. zn. E 5110017207,
sp. zn. E 5110115211, sp. zn. E 5210014803 a sp. zn. E 5230027109 a takto
rozhodol:
Sťažnosť J. Š. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. októbra
2011 doručená sťažnosť J. Š., K., t. č. v ústave na výkon trestu Ž. (ďalej len „sťažovateľ“),
ktorou namietal porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení
s čl. 2 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného
v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
v spojení s čl. 1 dohovoru postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský
súd“) v konaniach vedených pod sp. zn. E 2140009611, sp. zn. E 5110017207,
sp. zn. E 5110115211, sp. zn. E 5210014803 a sp. zn. E 5230027109.
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplynulo, že sťažovateľ ako navrhovateľ vedie
na krajskom súde päť súdnych konaní, ktoré sú vedené v registri „S“. Justičná pokladnica
pri krajskom súde vedie proti sťažovateľovi päť nariadených výkonov rozhodnutí pod
sp. zn. E 2140009611, sp. zn. E 5110017207, sp. zn. E 5110115211, sp. zn. E 5210014803
a sp. zn. E 5230027109 z toho dôvodu, že sťažovateľ nezaplatil súdne pohľadávky počnúc
rokom 2007 dosiaľ.
Sťažovateľ namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy v spojení s jej čl. 2 ods. 2, ako aj
práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru
v spojení s jeho čl. 1 a v konkrétnostiach uviedol, že „porušovateľ dlhodobou pasivitou,
resp. nečinnosťou v napadnutých konaniach o výkone rozhodnutí porušuje sťažovateľove
základné právo na vykonávací súdny proces bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy, resp. v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru najmä tým, že ex officio
neposkytuje sťažovateľovi aktívnym postupom v procese relevantnú právnu ochranu proti
poddlžníkom sťažovateľa, odmieta rozhodovať o procesných návrhoch sťažovateľa doposiaľ
navrhovaných v daných veciach a v príkrom rozpore s § 290 ods. 1 O. S. P. vykonáva
konanie, ktoré mal už dávno zastaviť keďže nemožno vykonávať zrážky pre absolutnú
absenciu mzdy, resp. odmeny odsúdeného sťažovateľa, čím porušovateľ neposkytuje
potrebnú súčinnosť sťažovateľovi contra legem čl. 2 ods. 2 Ústavy a marí tak v neprospech
oprávneného i povinného zmysel a význam vykonávacieho konania pasívnym prístupom
a postupom“.
Sťažovateľ ďalej uvádza, že „v zmysle uvedeného mám za to, že porušovatelia
pasívnym procesným postupom negatívne zasahujú do sťažovateľom namietaných
základných práv expressis verbis špecifikovaných v petite“.
Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol:
„1. Podľa čl. 127 ods. 2 prvej vety ústavy sa vyslovuje, že SR a Krajský súd
Bratislava protiústavným postupom ako iným zásahom v konaniach pod sp. zn.
E 2140009611, E 5110017207, E 5110115211, E 5210014803, E 5230027109 porušili
sťažovateľove základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy v spojení s čl. 2 ods. 2 Ústavy ako aj právo na prejednanie svojej záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru v spojení s čl. 1 Dohovoru.
2. Podľa čl. 127 ods. 2 druhej vety Ústavy sa Krajskému súdu Bratislava prikazuje
bezodkladne v konaniach pod sp. zn. E 2140009611, E 5110017207, E 5110115211,
E 5210014803 a E 5230027109 riadne konať bez zbytočných prieťahov a primeranej lehote.
3. Podľa čl. 127 ods. 2 tretia veta Ústavy sa krajskému súdu Bratislava zakazuje
pokračovať v nečinnosti, ohrozovaní a porušovaní vyššie označených namietaných práv.
4. Podľa čl. 127 ods. 3 Ústavy sa sťažovateľovi priznáva primerané finančné
zadosťučinenie ako nemajetková a morálna ujma vo výške 1000,- EUR, ktoré sa zaväzuje
Krajský súd Bratislava vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti
(doručenia) tohto nálezu.
5. Krajský súd Bratislava sa zaväzuje k náhrade všetkých prípadných trov konania
štátu a sťažovateľa do 15 dní od právoplatnosti (doručenia) tohto nálezu.“
Sťažovateľ zároveň požiadal o ustanovenie mu právneho zástupcu v konaní pred
ústavným súdom.
II.
Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže
zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných práv
a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1,
obnovil stav pred porušením.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
sťažovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy,
na ktorých prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané
zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj
návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený.
Z citovaného § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde okrem iného vyplýva, že úlohou
ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne
neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne
neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným
rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva
alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi
označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným
právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred
orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby
tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto
možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05,
Sťažovateľ namietal, že „pasívnym procesným postupom“ krajského súdu
v konaniach vedených pod sp. zn. E 2140009611, sp. zn. E 5110017207,
sp. zn. E 5110115211, sp. zn. E 5210014803 a sp. zn. E 5230027109 dochádza k porušeniu
jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48
ods. 2 ústavy, ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6
ods. 1 dohovoru.
Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je
odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo na inom štátnom orgáne sa
právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty,
dochádza v zásade až právoplatným rozhodnutím súdu alebo štátneho orgánu. Preto
na naplnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru nestačí, aby štátne orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez
ohľadu na ich počet (napr. I. ÚS 10/98, III. ÚS 224/05).
Ako tiež vyplýva z judikatúry ústavného súdu, pokiaľ ide o právo na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov súdom podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, je pod konaním, v ktorom
sa takáto vec prerokováva, potrebné rozumieť nielen konanie prvostupňového súdu, ale aj
odvolacieho a dovolacieho súdu, ďalej konanie v správnom súdnictve, ako aj konanie o
výkon rozhodnutia. Tento právny názor ústavného súdu vychádza z toho, že ani ústava a ani
procesné predpisy upravujúce činnosť súdov v občianskych a trestných veciach nevynímajú
z ich povinnosti konať bez zbytočných prieťahov žiadnu vec, ktorej môže byť poskytnutá
súdna ochrana (I. ÚS 70/98).
V tejto súvislosti preto ústavný súd zdôrazňuje, že výkon vykonateľného rozhodnutia
súdu treba považovať za integrálnu časť „súdnej ochrany“ v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy,
inak záruky, ktoré toto ustanovenie ustanovuje a ktoré v spojení s ostatnými článkami
siedmeho oddielu druhej hlavy ústavy vyjadrujú záujem na ochrane „práva na spravodlivý
proces“, by stratili svoj dôvod na existenciu v ústave. Preto právo na súdnu ochranu
zaručené v čl. 46 ods. 1 ústavy sa nemôže končiť vydaním právoplatného a vykonateľného
rozhodnutia súdu, ale musí zahŕňať aj možnosť núteným spôsobom a aj proti vôli povinného
realizovať povinnosť na plnenie obsiahnutú vo výroku takéhoto rozhodnutia, ktorá nebola
splnená dobrovoľne (I. ÚS 5/00). Tieto závery sa nepochybne vzťahujú aj na právo
sťažovateľa, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2
ústavy v exekučnom konaní (podľa Exekučného poriadku), resp. konaní o výkon
rozhodnutia (podľa Občianskeho súdneho poriadku; I. ÚS 123/03).
Vychádzajúc z uvedeného sa ústavný súd pri predbežnom prerokovaní v prvom rade
zaoberal tým, či v okolnostiach prípadu možno sťažnosť sťažovateľa považovať
za opodstatnenú, a dospel k záveru, že tomu tak nie je.
Je tomu tak z toho dôvodu, že sťažovateľ v označených konaniach vystupuje
jednoznačne ako povinný a sám sa pričinil, že tieto konania na krajskom súde proti nemu
stále prebiehajú z dôvodu, že nezaplatil uložené súdne pohľadávky. Ústavný súd
poznamenáva, že je to v prvom rade sťažovateľ, ktorý je povinný konať a správať sa tak,
aby sa tieto konania ukončili čo najskôr, a to urýchleným uhradením súdnych pohľadávok.
Sťažovateľ, ktorý si dobrovoľne neplní svoju povinnosť uhradiť súdne pohľadávky
v nariadenom výkone rozhodnutia, prakticky koná proti naplneniu účelu zaručenému
základným právom podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Nemôže byť preto ani opodstatnená sťažnosť
sťažovateľa, ktorý si v pozícii povinného pri nariadenom výkone rozhodnutia z dôvodu
neuhradenia súdnych pohľadávok dobrovoľne neplní svoju povinnosť, keďže jediným
zdrojom súdnych prieťahov je on sám.
Keďže (a vzhľadom na uvedené) v označených konaniach pred krajským súdom
pretrváva stav, ktorý vylučuje, že by krajský súd porušoval sťažovateľovo základné právo
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v spojení s čl. 2 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
v spojení s čl. 1 dohovoru, ústavný súd sťažnosť sťažovateľa pri predbežnom prerokovaní
podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.
Pretože sťažnosť sťažovateľa bola ako celok odmietnutá, bolo bez právneho
významu zaoberať sa jeho ďalšími požiadavkami, rozhodovanie o ktorých je podmienené
vyslovením porušenia práva alebo slobody, k čomu v danom prípade nedošlo.
Z toho istého dôvodu bolo bez právneho významu zaoberať sa požiadavkou
sťažovateľa o ustanovenie mu právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 11. júla 2012