Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 260/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. júla 2012

predbežne prerokoval sťažnosť J. Š., K., t. č. v ústave na výkon trestu Ž., vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v v spojení s

Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného

v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu

v Bratislave v konaniach vedených pod sp. zn. E 2140009611, sp. zn. E 5110017207,

sp. zn. E 5110115211, sp. zn. E 5210014803 a sp. zn. E 5230027109 a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. Š. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. októbra

2011 doručená sťažnosť J. Š., K., t. č. v ústave na výkon trestu Ž. (ďalej len „sťažovateľ“),

ktorou namietal porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v (ďalej len „“) v spojení

s a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného

v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

v spojení s čl. 1 dohovoru postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský

súd“) v konaniach vedených pod sp. zn. E 2140009611, sp. zn. E 5110017207,

sp. zn. E 5110115211, sp. zn. E 5210014803 a sp. zn. E 5230027109.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplynulo, že sťažovateľ ako navrhovateľ vedie

na krajskom súde päť súdnych konaní, ktoré sú vedené v registri „S“. Justičná pokladnica

pri krajskom súde vedie proti sťažovateľovi päť nariadených výkonov rozhodnutí pod

sp. zn. E 2140009611, sp. zn. E 5110017207, sp. zn. E 5110115211, sp. zn. E 5210014803

a sp. zn. E 5230027109 z toho dôvodu, že sťažovateľ nezaplatil súdne pohľadávky počnúc

rokom 2007 dosiaľ.

Sťažovateľ namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v v spojení s jej , ako aj

práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru

v spojení s jeho čl. 1 a v konkrétnostiach uviedol, že „porušovateľ dlhodobou pasivitou,

resp. nečinnosťou v napadnutých konaniach o výkone rozhodnutí porušuje sťažovateľove

základné právo na vykonávací súdny proces bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

, resp. v primeranej lehote podľa Dohovoru najmä tým, že ex officio

neposkytuje sťažovateľovi aktívnym postupom v procese relevantnú právnu ochranu proti

poddlžníkom sťažovateľa, odmieta rozhodovať o procesných návrhoch sťažovateľa doposiaľ

navrhovaných v daných veciach a v príkrom rozpore s vykonáva

konanie, ktoré mal už dávno zastaviť keďže nemožno vykonávať zrážky pre absolutnú

absenciu mzdy, resp. odmeny odsúdeného sťažovateľa, čím porušovateľ neposkytuje

potrebnú súčinnosť sťažovateľovi contra legem a marí tak v neprospech

oprávneného i povinného zmysel a význam vykonávacieho konania pasívnym prístupom

a postupom“.

Sťažovateľ ďalej uvádza, že „v zmysle uvedeného mám za to, že porušovatelia

pasívnym procesným postupom negatívne zasahujú do sťažovateľom namietaných

základných práv expressis verbis špecifikovaných v petite“.

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1. Podľa prvej vety sa vyslovuje, že SR a Krajský súd

Bratislava protiústavným postupom ako iným zásahom v konaniach pod sp. zn.

E 2140009611, E 5110017207, E 5110115211, E 5210014803, E 5230027109 porušili

sťažovateľove základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 v spojení s ako aj právo na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru v spojení s čl. 1 Dohovoru.

2. Podľa druhej vety sa Krajskému súdu Bratislava prikazuje

bezodkladne v konaniach pod sp. zn. E 2140009611, E 5110017207, E 5110115211,

E 5210014803 a E 5230027109 riadne konať bez zbytočných prieťahov a primeranej lehote.

3. Podľa tretia veta sa krajskému súdu Bratislava zakazuje

pokračovať v nečinnosti, ohrozovaní a porušovaní vyššie označených namietaných práv.

4. Podľa sa sťažovateľovi priznáva primerané finančné

zadosťučinenie ako nemajetková a morálna ujma vo výške 1000,- EUR, ktoré sa zaväzuje

Krajský súd Bratislava vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti

(doručenia) tohto nálezu.

5. Krajský súd Bratislava sa zaväzuje k náhrade všetkých prípadných trov konania

štátu a sťažovateľa do 15 dní od právoplatnosti (doručenia) tohto nálezu.“

Sťažovateľ zároveň požiadal o ustanovenie mu právneho zástupcu v konaní pred

ústavným súdom.

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže

zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných práv

a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1,

obnovil stav pred porušením.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2

. Podľa môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy,

na ktorých prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

Z citovaného okrem iného vyplýva, že úlohou

ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne

neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne

neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva

alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred

orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby

tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto

možnosť reálne nepripúšťajú (, , , ,

).

Sťažovateľ namietal, že „pasívnym procesným postupom“ krajského súdu

v konaniach vedených pod sp. zn. E 2140009611, sp. zn. E 5110017207,

sp. zn. E 5110115211, sp. zn. E 5210014803 a sp. zn. E 5230027109 dochádza k porušeniu

jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48

ods. 2 , ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v

ods. 1 dohovoru.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo na inom štátnom orgáne sa

právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty,

dochádza v zásade až právoplatným rozhodnutím súdu alebo štátneho orgánu. Preto

na naplnenie základného práva podľa a práva podľa

dohovoru nestačí, aby štátne orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez

ohľadu na ich počet (napr. , ).

Ako tiež vyplýva z judikatúry ústavného súdu, pokiaľ ide o právo na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov súdom podľa , je pod konaním, v ktorom

sa takáto vec prerokováva, potrebné rozumieť nielen konanie prvostupňového súdu, ale aj

odvolacieho a dovolacieho súdu, ďalej konanie v správnom súdnictve, ako aj konanie o

výkon rozhodnutia. Tento právny názor ústavného súdu vychádza z toho, že ani a ani

procesné predpisy upravujúce činnosť súdov v občianskych a trestných veciach nevynímajú

z ich povinnosti konať bez zbytočných prieťahov žiadnu vec, ktorej môže byť poskytnutá

súdna ochrana ().

V tejto súvislosti preto ústavný súd zdôrazňuje, že výkon vykonateľného rozhodnutia

súdu treba považovať za integrálnu časť „súdnej ochrany“ v zmysle ,

inak záruky, ktoré toto ustanovenie ustanovuje a ktoré v spojení s ostatnými článkami

siedmeho oddielu druhej hlavy vyjadrujú záujem na ochrane „práva na spravodlivý

proces“, by stratili svoj dôvod na existenciu v ústave. Preto právo na súdnu ochranu

zaručené v sa nemôže končiť vydaním právoplatného a vykonateľného

rozhodnutia súdu, ale musí zahŕňať aj možnosť núteným spôsobom a aj proti vôli povinného

realizovať povinnosť na plnenie obsiahnutú vo výroku takéhoto rozhodnutia, ktorá nebola

splnená dobrovoľne (). Tieto závery sa nepochybne vzťahujú aj na právo

sťažovateľa, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2

v exekučnom konaní (podľa Exekučného poriadku), resp. konaní o výkon

rozhodnutia (podľa ; ).

Vychádzajúc z uvedeného sa ústavný súd pri predbežnom prerokovaní v prvom rade

zaoberal tým, či v okolnostiach prípadu možno sťažnosť sťažovateľa považovať

za opodstatnenú, a dospel k záveru, že tomu tak nie je.

Je tomu tak z toho dôvodu, že sťažovateľ v označených konaniach vystupuje

jednoznačne ako povinný a sám sa pričinil, že tieto konania na krajskom súde proti nemu

stále prebiehajú z dôvodu, že nezaplatil uložené súdne pohľadávky. Ústavný súd

poznamenáva, že je to v prvom rade sťažovateľ, ktorý je povinný konať a správať sa tak,

aby sa tieto konania ukončili čo najskôr, a to urýchleným uhradením súdnych pohľadávok.

Sťažovateľ, ktorý si dobrovoľne neplní svoju povinnosť uhradiť súdne pohľadávky

v nariadenom výkone rozhodnutia, prakticky koná proti naplneniu účelu zaručenému

základným právom podľa . Nemôže byť preto ani opodstatnená sťažnosť

sťažovateľa, ktorý si v pozícii povinného pri nariadenom výkone rozhodnutia z dôvodu

neuhradenia súdnych pohľadávok dobrovoľne neplní svoju povinnosť, keďže jediným

zdrojom súdnych prieťahov je on sám.

Keďže (a vzhľadom na uvedené) v označených konaniach pred krajským súdom

pretrváva stav, ktorý vylučuje, že by krajský súd porušoval sťažovateľovo základné právo

podľa v spojení s a právo podľa dohovoru

v spojení s čl. 1 dohovoru, ústavný súd sťažnosť sťažovateľa pri predbežnom prerokovaní

podľa odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Pretože sťažnosť sťažovateľa bola ako celok odmietnutá, bolo bez právneho

významu zaoberať sa jeho ďalšími požiadavkami, rozhodovanie o ktorých je podmienené

vyslovením porušenia práva alebo slobody, k čomu v danom prípade nedošlo.

Z toho istého dôvodu bolo bez právneho významu zaoberať sa požiadavkou

sťažovateľa o ustanovenie mu právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. júla 2012