Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 270/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. júla 2012

predbežne prerokoval sťažnosť M. B., Z., zastúpenej advokátom JUDr. M. V., Z., vo veci

namietaného porušenia základného práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného v čl.

46 ods. 1 rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. z 8. novembra 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. B. o d m i e t a ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. februára

2012 doručená sťažnosť M. B., Z. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie

základného práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného v

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. z 8. novembra 2011.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka je nájomníčkou bytu č...

vo vchode č... na... poschodí bytového domu, súpisné číslo... vo Z., zapísanom na liste

vlastníctva č..., Katastrálny úrad B., Správa katastra Z. (ďalej len „správa katastra“).

Z listu správy katastra č. k. -000395, ku ktorému bol pripojený

sťažnosťou napadnutý rozsudok najvyššieho súdu, sa sťažovateľka 27. januára 2012

dozvedela, že na Krajskom súde v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) a na základe

podaného odvolania aj na najvyššom súde prebehlo konanie, predmetom ktorého bol prevod

vlastníckeho práva k bytu, ktorého je sťažovateľka nájomníčkou.

Z podanej sťažnosti vyplynulo, že proti rozhodnutiu správy katastra č. V 731/2008

o povolení vkladu vlastníckeho práva k bytu v prospech nového vlastníka (odlišného

od nájomcu – sťažovateľky) podala 24. februára 2009 prokurátorka Krajskej prokuratúry

v Banskej Bystrici (ďalej len „krajská prokuratúra“) pod sp. zn. Kd 156/09 protest, v ktorom

poukázala na nesplnenie povinností vyplývajúcich zo zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších

predpisov [ďalej len „zákon o vlastníctve bytov“ (§ 16 ods. 1 a § 5 ods. 2 druhá veta)].

Pretože protestu prokurátorky krajskej prokuratúry vyhovené nebolo, táto podala krajskému

súdu 17. júna 2010 žalobu, ktorou sa podľa

(ďalej len „OSP“) domáhala zrušenia napadnutého rozhodnutia správy katastra a vrátenia

veci na ďalšie konanie. Krajský súd rozsudkom sp. zn. z 13. októbra 2010

zrušil rozhodnutie správy katastra a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Na základe odvolania

správy katastra, ako aj zúčastnených osôb najvyšší súd rozsudkom sp. zn.

z 8. novembra 2011 zmenil rozsudok krajského súdu tak, že žalobu zamietol. Najvyšší súd

v rozsudku uzavrel, že krajská prokuratúra ako žalobca nebola aktívne legitimovaná

na podanie žaloby, nepreukázala verejný záujem na takomto konaní, vyvolala hypotetický

spor o výklad právneho ustanovenia bez potreby reálnej ochrany konkrétnej osoby. S týmito

závermi najvyššieho súdu sťažovateľka nesúhlasí a považuje zásah krajskej prokuratúry

za adekvátny a nevyhnutný.

Sťažovateľka ďalej uvádza, že konaním vlastníka bytu, ktorý previedol byt

do vlastníctva inej osoby ako nájomníkovi, jej bolo upreté právo na prevod bytu.

V prebiehajúcich konaniach nebola ich účastníčkou, preto nemohla uviesť skutočnosti, ktoré

považovala za potrebné.

Tak krajskému súdu, ako aj najvyššiemu súdu vytýka, že ju neprizvali do konania,

nedali jej možnosť sa k veci vyjadriť a objasniť skutočnosti potrebné pre zákonné

a spravodlivé rozhodnutie, čím jej odňali možnosť konať pred súdom.

Sťažovateľka na základe uvedených skutočností požiadala, aby ústavný súd vyslovil

porušenie jej základného práva na súdnu ochranu zaručeného v ,

a súčasne sa domáhala, aby ústavný súd zrušil rozsudok najvyššieho súdu sp. zn.

z 8. novembra 2011 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah...

Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie...

Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2

. Podľa môže ústavný súd na

predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na

ktorých prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

Podľa je ústavný súd viazaný návrhom na

začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť ústavného

súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým vo viazanosti petitom návrhu

na začatie konania, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa ), v ktorej

sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha (§ 20 ods. 1

), čím zároveň vymedzí predmet konania pred ústavným súdom

z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na uvedené môže

ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti,

a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv (m. m.

, , , ).

Vzhľadom na uvedené je predmetom sťažnosti namietané porušenie základného

práva sťažovateľky na súdnu ochranu zaručeného v rozsudkom

najvyššieho súdu sp. zn. z 8. novembra 2011.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa sťažnosť môže podať fyzická osoba alebo

právnická osoba, ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom

sa porušili jej základné práva alebo slobody, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd. Sťažovateľka ako fyzická osoba namietala porušenie označeného práva postupom

a rozhodnutím najvyššieho súdu sp. zn. z 8. novembra 2011.

Z obsahu časti sťažnosti a jej príloh ústavný súd zistil, že účastníkom konania

pred najvyšším súdom (postup a rozhodnutie ktorého je sťažnosťou napadnuté) bola krajská

prokuratúra ako žalobca a správa katastra ako žalovaná.

Sťažovateľka nebola účastníkom označeného konania. Z uvedeného dôvodu je preto

potrebné sťažnosť sťažovateľky považovať za podanú zjavne neoprávnenou osobou.

Z citovaného totiž treba vyvodiť, že aktívnu legitimáciu na podanie

sťažnosti majú tie fyzické alebo právnické osoby, ktorých základné právo alebo sloboda boli

porušené. V danom prípade sťažovateľka nebola účastníkom súdneho konania

pred najvyšším súdom, čím nemala práva ako účastník konania, a preto ani nemohlo dôjsť

k ich porušeniu (vrátane práva na súdnu ochranu).

Ústavný súd už judikoval (, ), že ústavnú sťažnosť nie je

oprávnená podať osoba, ktorá nebola účastníkom súdneho konania, v ktorom sa vynieslo

rozhodnutie napadnuté jej ústavnou sťažnosťou. Z tohto dôvodu sa ani nemôže úspešne

domáhať zrušenia tohto rozhodnutia v konaní pred ústavným súdom ako oprávnená osoba.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľky odmietol podľa § 25

ods. 2 ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.

Nad rámec odôvodnenia ústavný súd uvádza, že sťažovateľka mala a má k dispozícii

účinný právny prostriedok, ktorým sa môže domáhať vyslovenia porušenia § 16 ods. 1

zákona o vlastníctve bytov, a tým aj vyslovenia neplatnosti uzatvorenej zmluvy o prevode

vlastníctva bytu, ktorého je nájomcom. Takýmto právnym prostriedkom je určovacia žaloba

podľa .

Pretože sťažnosť sťažovateľky bola ako celok odmietnutá, bolo bez právneho

významu zaoberať sa jej ďalšími požiadavkami, rozhodovanie o ktorých je podmienené

vyslovením porušenia práva alebo slobody, k čomu v danom prípade nedošlo.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. júla 2012