Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 360/2012
PDF · 126.89 KB
No categories available
III. ÚS 360/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. augusta 2012
predbežne prerokoval sťažnosti JUDr. R. K., B., zastúpeného Advokátskou kanceláriou F.,
s. r. o., B., v mene ktorej koná advokát a konateľ doc. JUDr. B. F., PhD., vedené pod sp. zn.
Rvp 5237/2012, sp. zn. Rvp 5238/2012, sp. zn. Rvp 5239/2012, sp. zn. Rvp 5517/2012,
sp. zn. Rvp 5518/2012, sp. zn. Rvp 5519/2012 a sp. zn. Rvp 5520/2012 vo veci namietaného
porušenia čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, jeho základných práv podľa čl. 20
ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 14
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu
k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uzneseniami Okresného súdu
Kežmarok sp. zn. 2 Er 376/2009, sp. zn. 2 Er 433/2009, sp. zn. 2 Er 434/2009 zo 16. marca
2012, sp. zn. 3 Er 78/2004, sp. zn. 3 Er 11/2004, sp. zn. 3 Er 33/2004 z 23. apríla 2012
a sp. zn. 2 Er 192/2007 zo 14. mája 2012 a jeho postupom v týchto konaniach a takto
rozhodol:
1. Sťažnosti JUDr. R. K. vedené pod sp. zn. Rvp 5237/2012, sp. zn. Rvp 5238/2012,
sp. zn. Rvp 5239/2012, sp. zn. Rvp 5517/2012, sp. zn. Rvp 5518/2012, sp. zn.
Rvp 5519/2012 a sp. zn. Rvp 5520/2012 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej
vedené pod sp. zn. III. ÚS 360/2012.
2. Sťažnosti JUDr. R. K. o d m i e t a ako podané zjavne neoprávnenou osobou.
O d ô v o d n e n i e :
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 9. mája 2012
a 6. júna 2012 doručené sťažnosti JUDr. R. K. (ďalej len „sťažovateľ“) vedené pod sp. zn.
Rvp 5237/2012, sp. zn. Rvp 5238/2012, sp. zn. Rvp 5239/2012, sp. zn. Rvp 5517/2012,
sp. zn. Rvp 5518/2012, sp. zn. Rvp 5519/2012 a sp. zn. Rvp 5520/2012, ktorými namietal
porušenie čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), svojich
základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 14
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva
podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) uzneseniami Okresného súdu Kežmarok (ďalej len
„okresný súd“) sp. zn. 2 Er 376/2009, sp. zn. 2 Er 433/2009, sp. zn. 2 Er 434/2009
zo 16. marca 2012, sp. zn. 3 Er 78/2004, sp. zn. 3 Er 11/2004, sp. zn. 3 Er 33/2004
z 23. apríla 2012 a sp. zn. 2 Er 192/2007 zo 14. mája 2012 (spolu ďalej aj „napadnuté
rozhodnutia“) a jeho postupom v týchto konaniach.
Sťažovateľ je súdnym exekútorom, ktorý vykonáva exekučnú činnosť podľa zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) aj pre obchodnú spoločnosť P., s. r. o., B.,
s ktorou bol v pracovnom pomere do 5. júna 2007. Okresný súd napadnutými
rozhodnutiami rozhodol o jeho vylúčení z vykonávania exekúcie z dôvodu jeho zaujatosti
voči oprávnenej – spoločnosti P., s. r. o., čím mal zasiahnuť do ním označených základných
práv podľa ústavy, práv podľa dohovoru, práva podľa dodatkového protokolu a mal porušiť
aj označený článok ústavy; sťažovateľ preto navrhol napadnuté rozhodnutia okresného súdu
zrušiť, vec mu vrátiť na ďalšie konanie a priznať náhradu trov konania pred ústavným
súdom. Sťažovateľ v sťažnosti ďalej tvrdil, že k porušeniu jeho označených základných
práv podľa ústavy, práv podľa dohovoru, práva podľa dodatkového protokolu a označeného
článku ústavy došlo aj napadnutým postupom okresného súdu v označených konaniach.
1. K spoločnému prerokovaniu vecí
Podľa § 31 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii
Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ak tento zákon neustanovuje inak
a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane
ustanovenia zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „OSP“). V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd
spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa
týkajú tých istých účastníkov. Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení
vecí, avšak v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti
podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.
S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.
Rvp 5237/2012, sp. zn. Rvp 5238/2012, sp. zn. Rvp 5239/2012, sp. zn. Rvp 5517/2012,
sp. zn. Rvp 5518/2012, sp. zn. Rvp 5519/2012 a sp. zn. Rvp 5520/2012 a z tohto obsahu
vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť uvedených sťažností a taktiež prihliadajúc
na totožnosť v osobe sťažovateľa a okresného súdu rozhodol ústavný súd uplatniac citované
právne normy tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.
2. K veci samotnej
Ústavný súd sa najskôr pri predbežnom prerokovaní sťažností zaoberal otázkou, či sú
naplnené predpoklady meritórneho prerokovania ústavných sťažností podľa § 25 ods. 3
zákona o ústavnom súde, a dospel opätovne k záveru, že ich podala osoba zjavne
neoprávnená podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Uvedené ustanovenie v záujme
racionality a efektivity konania pred ústavným súdom dáva tomuto súdu kompetenciu
posúdiť „prijateľnosť“ návrhu predtým, ako dospeje k záveru, že o návrhu rozhodne
meritórne nálezom, pričom ide o špecifickú a relatívne samostatnú časť konania, ktorá ešte
nemá charakter kontradiktórneho konania, keď ústavný súd môže obvykle rozhodnúť bez
ďalšieho, len na základe obsahu napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej moci a údajov
obsiahnutých v samotnej sťažnosti.
Súdny exekútor má pri výkone exekučnej činnosti postavenie verejného činiteľa.
Tento svoj status získal podľa Exekučného poriadku; ustanovenie § 2 ods. 1 ustanovuje, že
exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu
súdnych a iných rozhodnutí. Podľa ustanovenia § 5 Exekučného poriadku má exekútor
pri výkone exekučnej činnosti ako výkonu verejnej moci postavenie verejného činiteľa.
Z uvedeného vyplýva, že Exekučným poriadkom preniesol štát časť výkonu svojej moci –
špecificky moci súdnej, ktorej súčasťou je aj exekučné konanie – na súdnych exekútorov.
Nimi sú síce fyzické osoby, avšak táto skutočnosť má význam len právne-technicky či
organizačne-inštitucionálny. Z hľadiska funkcionálneho vykonávajú tieto osoby štátnu moc,
resp. moc súdnu. Preto, ak exekútor vykonáva funkcie, ktoré by inak bol povinný vykonať
štát, resp. súd, je pri výkone zverenej štátnej moci povinný rešpektovať a dbať na základné
práva tých osôb, vo vzťahu ku ktorým prenesenú štátnu moc vykonáva; rovnako tak
pre tieto osoby musí platiť rovnaký štandard ochrany ich základných práv ako v konaní
pred súdmi.
Z uvedených skutočností vyplýva, že súdny exekútor nemá aktívnu legitimáciu
na podanie sťažnosti proti rozhodnutiu, ktorým ho súd vylúčil z vykonávania exekúcie
v daných veciach pre jeho pomer k účastníkovi konania (oprávnenému) v zmysle
ustanovenia § 30 Exekučného poriadku. V takomto prípade je objektom rozhodovania
o vylúčení a sám ako súčasť súdnej moci nie je nositeľom žiadnych základných práv, a to
ani v záujme ochrany účastníka exekučného konania (oprávneného), preto ústavný súd jeho
sťažnosti odmietol ako podané zjavne neoprávnenou osobou bez toho, aby sa pritom bližšie
zaoberal jeho obšírnou právnou argumentáciou, obdobne ako to bolo v prípade jeho
sťažností vedených na ústavnom súde pod sp. zn. I. ÚS 478/2011, sp. zn. III. ÚS 151/2012
a sp. zn. III. ÚS 211/2012 (bod 2 výroku).
K tomu ústavný súd ešte poznamenáva, že nesúhlas sťažovateľa s viacerými
rozhodnutiami ústavného súdu (s uznesením sp. zn. I. ÚS 478/2011 zo 7. decembra 2011
a uznesením sp. zn. III. ÚS 322/2010 z 13. apríla 2011) by mohol byť dôvodom
odmietnutia sťažností v časti aj pre ich neprípustnosť podľa § 24 písm. c) zákona
o ústavnom súde.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 1. augusta 2012