Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 373/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. augusta 2012

predbežne prerokoval sťažnosť obce V., V., zastúpenej advokátom JUDr. I. J., B., vo veci

namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1

Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu

v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 18. apríla

2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obce V. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. júla 2012

doručená sťažnosť obce V. (ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách aj „sťažovateľ“, resp.

„žalovaný v 1. rade“) vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu

zaručeného v ods. l Slovenskej republiky (ďalej len „ “) a práva na

spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len

„krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 18. apríla

2012.

2. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka bola v procesnom postavení

žalovanej v 1. rade v súdnom spore „o určenie neplatnosti memoranda o vzájomnom

porozumení a spolupráci a iné“ vedenom na Okresnom súde Bratislava I. (ďalej len

„okresný súd“) pod sp. zn. . Okresný súd „... sa stotožnil s právnou

argumentáciou...“ sťažovateľky a žalobu rozsudkom č. k. -166 z 20. januára

2011 „v celom rozsahu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie“ žalobcov.

Sťažovateľka podala proti prvostupňovému rozhodnutiu „v časti o trovách konania

odvolanie... z dôvodu vadného právneho posúdenia veci“. Krajský súd rozsudkom

z 18. apríla 2012 potvrdil prvostupňový rozsudok a žalobcu zaviazal na úhradu trov

odvolacieho konania.

3. Sťažovateľka nie je spokojná s rozhodnutím okresného súdu a aj krajského súdu

v časti o náhrade trov konania: „Právny zástupca sťažovateľa vyčíslil odmenu vzniknutých

trov právneho zastúpenia v súdnom konaní v celkovej sume 46.193,04 Eur v súlade s ust.

§ 9 vyhlášky o odmenách a náhradách advokátov. Sťažovateľ je toho názoru, že vzhľadom

na skutočnosť, že hodnota predmetu súdneho konania je vyčísliteľná v peniazoch, ide

o súčet peňažných záväzkov Memoranda a hodnota jedného právneho úkonu v zmysle

vyhlášky o odmenách a náhradách advokátov tak predstavuje sumu 9.616,29 Eur.

Predmetom súdneho sporu bola oceniteľná hodnota veci, a preto nie je možné vychádzať

z 1/13 výpočtového základu tak, ako to v rozhodnutí č. k.: -166 vyjadril

Okresný súd Bratislava I.“ (potvrdil v druhostupňovom rozhodnutí krajský súd.)

Sťažovateľka tvrdí, že predmetným konaním a rozhodnutím krajského súdu došlo

„k porušeniu a 4 ... a... dohovoru...“.

4. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„1. Krajský súd... v konaní vedenom pod sp. zn.: porušil základné

právo Obce V... na súdnu ochranu podľa ..., ako aj právo

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru...

2. Rozsudok Krajského súdu... v konaní vedenom pod sp. zn.:

zrušuje v časti, v ktorej bol potvrdený rozsudok Okresného súdu... č. k.: -166

vo výroku o náhrade trov prvostupňového konania týkajúcich sa Obce V., ako aj vo výroku

o náhrade trov odvolacieho konania týkajúcich sa Obce V. a v rozsahu zrušenia vec vracia

na ďalšie konanie.

3. Sťažovateľovi priznáva náhradu trov konania...“

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „ “) sťažnosť sťažovateľa prerokoval

na neverejnom zasadnutí a preskúmal ju zo všetkých hľadísk uvedených v § 25 ods. 2

. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma,

či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

6. Sťažovateľka namietala porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu

podľa ods. l a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru

rozsudkom krajského súdu sp. zn. z 18. apríla 2012, keď tvrdila, že

odvolací súd porušil ňou označené práva, keď potvrdil prvostupňový rozsudok v časti

o trovách konania [nestotožnil sa s názorom sťažovateľky, „že súd prvého stupňa

nepostupoval správne, keď pri určení základnej sadzby tarifnej odmeny vychádzal z § 11

ods. 1 písm. a) vyhl. č. “].

7. Podľa ods. l každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 ods. l dohovoru každý má právo

na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych

právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti

nemu.

8. Podľa ods. l v znení

neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“) účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd

prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti

účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa ak mal účastník vo veci

úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny

z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Podľa ak niektorý z účastníkov

zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy... Podľa § 224 ods. 1

ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie

konanie.

9. Podľa § 1 ods. 1, 2, 3 a 4 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) vyhláška upravuje spôsob

určenia a výšku odmeny, náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času advokáta za

právne služby poskytované klientom na základe dohody alebo ustanovenia na to

oprávneným orgánom. Odmena advokáta sa určuje na základe dohody medzi advokátom

a jeho klientom (ďalej len „zmluvná odmena“); ak nedôjde k dohode, na určenie odmeny

advokáta sa použijú ustanovenia tejto vyhlášky o tarifnej odmene (§ 9 až § 14).

Výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca

hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka

(ďalej len „výpočtový základ“). V odmene sú zahrnuté aj odmeny za administratívne práce

a iné práce vykonané v súvislosti s poskytovaním právnych služieb. Podľa § 11 ods. 1 písm.

a) vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna

trinástina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva

v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami.

10. Predmetom sťažnosti je sťažovateľkou tvrdené porušenie označených práv tým,

že vo veci konajúce všeobecné súdy (okresný súd a krajský súd) nerozhodli v súlade s jej

právnym názorom (namietala nesprávne vyhodnotenie skutkového stavu a naň nadväzujúcu

interpretáciu a aplikáciu relevantnej právnej normy) o trovách konania (pozri body 2 a 3),

v dôsledku čoho mali uvedené súdy nesprávne rozhodnúť o trovách konania.

11. V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie

návrhu pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným

základným právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným

zásahom do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd

nezistí relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom

alebo slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť

sťažnosti a túto odmietne (obdobne napr. , , ).

12. Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti uviedol, že podstata

základného práva priznaného a obdobne práva priznaného

dohovoru spočíva v oprávnení každého reálne sa domáhať ochrany svojich práv na súde

a že tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak,

aby bola označenému právu poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré ustanovenia

o súdnej ochrane vykonávajú, a teda že základné právo na súdnu ochranu nespočíva len

v práve domáhať sa súdnej ochrany, ale túto aj v určitej kvalite, t. j. zákonom ustanoveným

postupom súdu, dostať (napr. ). Úlohou ústavného súdu je sledovať,

či všeobecné súdy v namietaných rozhodnutiach správne aplikujú právo, či dané

rozhodnutia sú odôvodnené a či nenesú znaky arbitrárnosti vyúsťujúce do porušenia

niektorého zo základných práv a slobôd. Z uvedeného dôvodu ústavný súd nemôže

zasahovať do skutkových a právnych záverov týchto všeobecných súdov, ak ich z danej

perspektívy možno pokladať za udržateľné (obdobne , ).

13. Po oboznámení sa s obsahom rozhodnutia krajského súdu ústavný súd dospel

k záveru, že krajský súd svoje rozhodnutie, ktorým potvrdil prvostupňový rozsudok

aj v namietanej časti (o trovách konania) ako vecne správny, náležite odôvodnil, čo

vyplýva z týchto relevantných častí jeho odôvodnenia:

„Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia

domáhali určenia neplatnosti memoranda o vzájomnom porozumení a spolupráci zo dňa

7. októbra 2008 uzatvoreného medzi žalovanými a určenia neplatnosti notárskej zápisnice

zo dňa 7. októbra 2008 spísanej na Notárskom úrade Mgr. T. L. v B. pod sp. zn. N

7403/2008, Nz 42396/2008, NRIs 42009/2008 s odôvodnením, že ani jeden zo žalovaných

(žalobcov, pozn.) nie je účastníkom memoranda, a preto nie je vecne legitimovaný na

podanie predmetnej žaloby. Súčasne rozhodol, že žalobcovia v 1. a 2. rade sú povinní

zaplatiť žalovanému v 1. rade náhradu trov v sume 301,13 EUR a žalovanému v 2. rade v

sume 226,52 EUR do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrok týkajúci sa náhrady trov

odôvodnil úspechom žalovaných v konaní a vznikom trov na právnom zastúpení. V

odôvodnení uviedol, že žalovaným nepriznal trovy právneho zastúpenia tak, ako si ich

vyčíslili v podaniach zo dňa 21. januára 2011, 31. januára 2011, nakoľko sa žalobcovia

nedomáhali plnenia, ale určenia neplatnosti právneho úkonu, a preto vychádzal v zmysle §

11 ods. 1, písm. a) vyhl. č. zo základnej sadzby tarifnej odmeny rovnajúcej sa

jednej trinástine výpočtového základu.

Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalobcovia navrhujúc ho zmeniť

a žalobe vyhovieť...

Proti výroku tohto rozsudku týkajúceho sa náhrady trov konania podal včas

odvolanie žalovaný v 1. rade navrhujúc ho zmeniť a priznať mu celú ním uplatnenú náhradu

trov v sume 46.193,04 EUR. Vytýkal súdu prvého stupňa, že pri určení základnej sadzby

vychádzal z nesprávneho výpočtového základu, pretože podľa jeho názoru je tarifná

hodnota jednoznačne určitá, zrejmá a vyčísliteľná a ide o súčet súm, ktorých prijatie mal

žalovaný v 1. rade zmluvne zabezpečené a ktoré bola povinná osoba žalovanému v 1. rade

vyplatiť...

Odvolací súd prejednal vec podľa a od., a

dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny, keď súd prvého stupňa dostatočne

zistil skutkový stav, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec posúdil správne aj po

právnej stránke.

Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len

na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť

na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so závermi súdu prvého stupňa a to

z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku, a preto ho ako vecne správny

podľa potvrdil...

Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa ako aj žalovaných, že

žalobcovia v zmysle žiadneho právneho predpisu neboli oprávnení podať predmetnú

určovaciu žalobu, spôsob ich ochrany upravujú najmä § 181 a § 182 Obchodného

zákonníka medzi ktoré však nepatrí právo vo vlastnom mene podať predmetnú určovaciu

žalobu a oprávnenia dozornej rady a jej členov upravujú § 197 až § 199 Obch. zák., ale ani

z týchto ustanovení nevyplýva oprávnenie člena dozornej rady vo svojom mene podať

predmetnú žalobu...

Odvolací súd považoval rozsudok za vecne správny aj v časti týkajúcej sa náhrady

trov konania, keď sa nestotožnil s názorom žalovaného v 1. rade, že súd prvého stupňa

nepostupoval správne, keď pri určení základnej sadzby tarifnej odmeny vychádzal z § 11

ods. 1, písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z .z. Predmetom konania o určenie neplatnosti právneho

úkonu je posúdenie, či preskúmavaný právny úkon bol urobený v súlade s právnymi

predpismi, čo predstavuje skutočnosť neoceniteľnú peniazmi, preto námietky žalovaného

nepovažoval za dôvodné.

Žalovaní boli v odvolacom konaní úspešní, preto majú podľa § 224 ods. 1 a § 142

ods. 1 právo na náhradu ich trov. Žalovanému v 1. rade vzniklo právo na náhradu

trov právneho zastúpenia za úkony právnej služby vyjadrenia k odvolaniu zo dňa 31. marca

2011 v sadzbe 57,- EUR a za účasť na odvolacom pojednávaní dňa 18. apríla 2012 v sadzbe

58,69 EUR a paušálnej náhrade hotových výdavkov 1x 7,41 EUR a 1x 7,63 EUR a náhrade

DPH 26,14 EUR, t. j. v celkovej sume 156,87 EUR, teda každý zo žalobcov je povinný

zaplatiť trovy v sume 78,44 EUR...“

14. Rozhodovanie o náhrade trov je súčasťou súdneho konania, a preto všeobecný

súd pri poskytovaní súdnej ochrany podľa ods. l (i podľa ods. l dohovoru)

môže postupom, ktorý nie je v súlade so zákonom ( a ods. l ),

porušiť základné právo účastníka konania na súdnu ochranu (obdobne ).

15. Z judikatúry ústavného súdu ( , ) vyplýva, že

rozhodovanie o trovách konania pred všeobecnými súdmi je zásadne výsadou týchto súdov,

pri ktorom sa prejavujú atribúty ich nezávislého súdneho rozhodovania. Ústavný súd preto

iba celkom výnimočne podrobnejšie preskúmava rozhodnutia všeobecných súdov o trovách

konania. Problematika náhrady trov konania by mohla dosiahnuť ústavnoprávny rozmer len

v prípade extrémneho vybočenia z pravidiel upravujúcich toto konanie, k čomu by mohlo

dôjsť najmä na základe takej interpretácie a aplikácie príslušných ustanovení zákona, ktorá

by v sebe zahŕňala črty svojvôle.

16. Ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou ( ,

) konštatuje, že právo na súdnu ochranu a v jeho rámci náhrady trov súdneho

konania sa možno domáhať len spôsobom a v medziach zákona, ktorý upravuje podmienky

na jej priznanie ( ods. l ).

17. Vo všeobecnosti platí, že spor o náhradu nákladov konania nedosahuje spravidla

sám osebe intenzitu predstavujúcu možnosť porušenia základných práv a slobôd, akokoľvek

sa môže účastníka konania citeľne dotknúť. Ústavný súd pri posudzovaní problematiky

nákladov konania, t. j. problematiky vo vzťahu k predmetu konania pred všeobecnými

súdmi vedľajšej, postupuje nanajvýš zdržanlivo a ku zrušeniu napadaného výroku

o nákladoch konania sa uchyľuje iba výnimočne, napr. keď zistí, že došlo k porušeniu práva

na súdnu ochranu (spravodlivý proces) extrémnym spôsobom alebo že bolo zasiahnuté aj

iné základné právo.

18. Ústavný súd konštatuje, že po preskúmaní obsahu a spôsobu odôvodnenia

napadnutého rozsudku krajského súdu v časti, v ktorej sa venoval problematike náhrady

trov konania, predmetné rozhodnutie obsahuje dostatok skutkových a právnych záverov,

pričom ústavný súd nezistil, že by jeho výklad a závery boli svojvoľné alebo zjavne

neodôvodnené a nevyplýva z nich ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne

záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu. Vychádzajúc

zo svojej judikatúry a s prihliadnutím na výsledok ústavnej konfrontácie medzi námietkami

sťažovateľky a napadnutým rozsudkom krajského súdu z hľadiska možného porušenia

základného práva podľa ods. l a práva podľa ods. l dohovoru ústavný súd

konštatuje, že pri odôvodňovaní svojho právneho záveru sa odvolací súd pridŕžal ustanovení

a , a , ktoré umožňovalo zvoliť daný postup.

Skutočnosť, že sa sťažovateľka s názorom krajského súdu nestotožňuje, nepostačuje sama

osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého

rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu ( , ,

) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať

s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so

skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok.

19. Ústavný súd sa z obsahu napadnutého uznesenia presvedčil, že odvolací súd

sa námietkami sťažovateľky zaoberal v rozsahu, ktorý postačuje na konštatovanie,

že sťažovateľka v tomto konaní dostala odpoveď na všetky podstatné okolnosti prípadu.

Z ústavnoprávneho hľadiska preto niet žiadneho dôvodu, aby sa spochybňovali závery

napadnutého odvolacieho rozhodnutia, ktoré sú dostatočne odôvodnené a majú oporu

v dokazovaní vykonanom vo veci rozhodujúcimi všeobecnými súdmi. Pretože namietané

rozhodnutie krajského súdu nevykazuje znaky svojvôle a je dostatočne odôvodnené

na základe jeho vlastných myšlienkových postupov a hodnotení, ústavný súd nie je

oprávnený ani povinný tieto postupy a hodnotenia nahrádzať (podobne aj ,

) a v tejto situácii nemá dôvod zasiahnuť do právneho názoru krajského súdu.

Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína, že nie je a ani nemôže byť ďalšou opravnou

inštanciou v systéme všeobecného súdnictva.

20. V závere ústavný súd ešte uvádza, že vo vzťahu k výroku o náhrade trov konania

musí byť z odôvodnenia konkrétneho rozhodnutia zrejmé, na základe akých právnych

predpisov súd rozhodoval a akými úvahami bol pri ich aplikácii vedený. Samozrejme, musí

ísť o právnu normu, ktorú zákon dovoľuje na daný prípad použiť. V namietanom prípade

bolo v právomoci a na posúdení krajského súdu, akým zákonne konformným spôsobom

korešpondujúcim s výsledkom sporu sa postaví k výroku o náhrade trov konania (včítane

odvolacieho konania) a aké ustanovenia (právne normy) príslušného právneho predpisu,

teda použije. Ústavný súd konštatuje, že krajský súd

rozhodol o náhrade trov konania tak, že potvrdil prvostupňový rozsudok ako vecne správny

a trovy odvolacieho konania úspešným žalovaným priznal. Závery krajského súdu nemožno

považovať za jednostranné či obmedzené, pretože vzhľadom na ich odôvodnenosť

ich ústavný súd hodnotí ako ústavne akceptovateľné.

21. Vychádzajúc z uvedeného je ústavný súd toho názoru, že niet žiadnej spojitosti

medzi odôvodnením rozhodnutia krajského súdu a namietaným porušením základného

práva sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivý proces

(m. m. ).

22. Pretože ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti podľa § 25 ods. 1

dospel k záveru, že účinky výkonu právomoci krajského súdu

v danom prípade sú zlučiteľné so sťažovateľkou označenými právami, sťažnosť odmietol

ako zjavne neopodstatnenú podľa .

23. Keďže ústavný súd odmietol sťažnosť ako celok, bolo bez právneho významu

zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľky v nej nastolenými.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. augusta 2012