Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 3 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (8)I. ÚS 373/2012
PDF · 223.25 KB
No categories available
I. ÚS 373/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 373/2012 -14
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. augusta 2012
predbežne prerokoval sťažnosť obce V., V., zastúpenej advokátom JUDr. I. J., B., vo veci
namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu
v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Cob/121/2011 a jeho rozsudkom z 18. apríla
2012 a takto
rozhodol:
Sťažnosť obce V. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. júla 2012
doručená sťažnosť obce V. (ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách aj „sťažovateľ“, resp.
„žalovaný v 1. rade“) vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu
zaručeného v čl. 46 ods. l Ústavy Slovenskej republiky Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ ústava “) a práva na
spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len
„krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Cob/121/2011 a jeho rozsudkom z 18. apríla
2012.
2. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka bola v procesnom postavení
žalovanej v 1. rade v súdnom spore „o určenie neplatnosti memoranda o vzájomnom
porozumení a spolupráci a iné“ vedenom na Okresnom súde Bratislava I. (ďalej len
„okresný súd“) pod sp. zn. 27 Cb/18/2010 . Okresný súd „... sa stotožnil s právnou
argumentáciou...“ sťažovateľky a žalobu rozsudkom č. k. 27 Cb/18/2010 -166 z 20. januára
2011 „v celom rozsahu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie“ žalobcov.
Sťažovateľka podala proti prvostupňovému rozhodnutiu „v časti o trovách konania
odvolanie... z dôvodu vadného právneho posúdenia veci“. Krajský súd rozsudkom
z 18. apríla 2012 potvrdil prvostupňový rozsudok a žalobcu zaviazal na úhradu trov
odvolacieho konania.
3. Sťažovateľka nie je spokojná s rozhodnutím okresného súdu a aj krajského súdu
v časti o náhrade trov konania: „Právny zástupca sťažovateľa vyčíslil odmenu vzniknutých
trov právneho zastúpenia v súdnom konaní v celkovej sume 46.193,04 Eur v súlade s ust.
§ 9 vyhlášky o odmenách a náhradách advokátov. Sťažovateľ je toho názoru, že vzhľadom
na skutočnosť, že hodnota predmetu súdneho konania je vyčísliteľná v peniazoch, ide
o súčet peňažných záväzkov Memoranda a hodnota jedného právneho úkonu v zmysle
vyhlášky o odmenách a náhradách advokátov tak predstavuje sumu 9.616,29 Eur.
Predmetom súdneho sporu bola oceniteľná hodnota veci, a preto nie je možné vychádzať
z 1/13 výpočtového základu tak, ako to v rozhodnutí č. k.: 27 Cb/18/2010 -166 vyjadril
Okresný súd Bratislava I.“ (potvrdil v druhostupňovom rozhodnutí krajský súd.)
Sťažovateľka tvrdí, že predmetným konaním a rozhodnutím krajského súdu došlo
„k porušeniu čl. 46 ods. 1 a 4 ústavy ... a... čl. 6 ods. 1 dohovoru...“.
4. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:
„1. Krajský súd... v konaní vedenom pod sp. zn.: 3 Cob/121/2011 porušil základné
právo Obce V... na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy ..., ako aj právo
na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru...
2. Rozsudok Krajského súdu... v konaní vedenom pod sp. zn.: 3 Cob/121/2011
zrušuje v časti, v ktorej bol potvrdený rozsudok Okresného súdu... č. k.: 27 Cb/18/2010 -166
vo výroku o náhrade trov prvostupňového konania týkajúcich sa Obce V., ako aj vo výroku
o náhrade trov odvolacieho konania týkajúcich sa Obce V. a v rozsahu zrušenia vec vracia
na ďalšie konanie.
3. Sťažovateľovi priznáva náhradu trov konania...“
II.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde “) sťažnosť sťažovateľa prerokoval
na neverejnom zasadnutí a preskúmal ju zo všetkých hľadísk uvedených v § 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde . Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma,
či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie
konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný
súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy
alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
6. Sťažovateľka namietala porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. l ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
rozsudkom krajského súdu sp. zn. 3 Cob/121/2011 z 18. apríla 2012, keď tvrdila, že
odvolací súd porušil ňou označené práva, keď potvrdil prvostupňový rozsudok v časti
o trovách konania [nestotožnil sa s názorom sťažovateľky, „že súd prvého stupňa
nepostupoval správne, keď pri určení základnej sadzby tarifnej odmeny vychádzal z § 11
ods. 1 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z. z. “].
7. Podľa čl. 46 ods. l ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 ods. l dohovoru každý má právo
na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná
nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych
právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti
nemu.
8. Podľa § 142 ods. l zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“) účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa § 142 ods. 2 OSP ak mal účastník vo veci
úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny
z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Podľa § 146 ods. 2 OSP ak niektorý z účastníkov
zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy... Podľa § 224 ods. 1
OSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie
konanie.
9. Podľa § 1 ods. 1, 2, 3 a 4 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) vyhláška upravuje spôsob
určenia a výšku odmeny, náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času advokáta za
právne služby poskytované klientom na základe dohody alebo ustanovenia na to
oprávneným orgánom. Odmena advokáta sa určuje na základe dohody medzi advokátom
a jeho klientom (ďalej len „zmluvná odmena“); ak nedôjde k dohode, na určenie odmeny
advokáta sa použijú ustanovenia tejto vyhlášky o tarifnej odmene (§ 9 až § 14).
Výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca
hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka
(ďalej len „výpočtový základ“). V odmene sú zahrnuté aj odmeny za administratívne práce
a iné práce vykonané v súvislosti s poskytovaním právnych služieb. Podľa § 11 ods. 1 písm.
a) vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna
trinástina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva
v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami.
10. Predmetom sťažnosti je sťažovateľkou tvrdené porušenie označených práv tým,
že vo veci konajúce všeobecné súdy (okresný súd a krajský súd) nerozhodli v súlade s jej
právnym názorom (namietala nesprávne vyhodnotenie skutkového stavu a naň nadväzujúcu
interpretáciu a aplikáciu relevantnej právnej normy) o trovách konania (pozri body 2 a 3),
v dôsledku čoho mali uvedené súdy nesprávne rozhodnúť o trovách konania.
11. V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie
návrhu pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným
základným právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným
zásahom do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd
nezistí relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom
alebo slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť
sťažnosti a túto odmietne (obdobne napr. III. ÚS 263/03 , II. ÚS 98/06 , III. ÚS 218/07 ).
12. Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti uviedol, že podstata
základného práva priznaného čl. 46 ods. 1 ústavy a obdobne práva priznaného čl. 6 ods. 1
dohovoru spočíva v oprávnení každého reálne sa domáhať ochrany svojich práv na súde
a že tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak,
aby bola označenému právu poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré ustanovenia
o súdnej ochrane vykonávajú, a teda že základné právo na súdnu ochranu nespočíva len
v práve domáhať sa súdnej ochrany, ale túto aj v určitej kvalite, t. j. zákonom ustanoveným
postupom súdu, dostať (napr. III. ÚS 124/08 ). Úlohou ústavného súdu je sledovať,
či všeobecné súdy v namietaných rozhodnutiach správne aplikujú právo, či dané
rozhodnutia sú odôvodnené a či nenesú znaky arbitrárnosti vyúsťujúce do porušenia
niektorého zo základných práv a slobôd. Z uvedeného dôvodu ústavný súd nemôže
zasahovať do skutkových a právnych záverov týchto všeobecných súdov, ak ich z danej
perspektívy možno pokladať za udržateľné (obdobne I. ÚS 17/00 , I. ÚS 93/08 ).
13. Po oboznámení sa s obsahom rozhodnutia krajského súdu ústavný súd dospel
k záveru, že krajský súd svoje rozhodnutie, ktorým potvrdil prvostupňový rozsudok
aj v namietanej časti (o trovách konania) ako vecne správny, náležite odôvodnil, čo
vyplýva z týchto relevantných častí jeho odôvodnenia:
„Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia
domáhali určenia neplatnosti memoranda o vzájomnom porozumení a spolupráci zo dňa
7. októbra 2008 uzatvoreného medzi žalovanými a určenia neplatnosti notárskej zápisnice
zo dňa 7. októbra 2008 spísanej na Notárskom úrade Mgr. T. L. v B. pod sp. zn. N
7403/2008, Nz 42396/2008, NRIs 42009/2008 s odôvodnením, že ani jeden zo žalovaných
(žalobcov, pozn.) nie je účastníkom memoranda, a preto nie je vecne legitimovaný na
podanie predmetnej žaloby. Súčasne rozhodol, že žalobcovia v 1. a 2. rade sú povinní
zaplatiť žalovanému v 1. rade náhradu trov v sume 301,13 EUR a žalovanému v 2. rade v
sume 226,52 EUR do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrok týkajúci sa náhrady trov
odôvodnil úspechom žalovaných v konaní a vznikom trov na právnom zastúpení. V
odôvodnení uviedol, že žalovaným nepriznal trovy právneho zastúpenia tak, ako si ich
vyčíslili v podaniach zo dňa 21. januára 2011, 31. januára 2011, nakoľko sa žalobcovia
nedomáhali plnenia, ale určenia neplatnosti právneho úkonu, a preto vychádzal v zmysle §
11 ods. 1, písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z. z. zo základnej sadzby tarifnej odmeny rovnajúcej sa
jednej trinástine výpočtového základu.
Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalobcovia navrhujúc ho zmeniť
a žalobe vyhovieť...
Proti výroku tohto rozsudku týkajúceho sa náhrady trov konania podal včas
odvolanie žalovaný v 1. rade navrhujúc ho zmeniť a priznať mu celú ním uplatnenú náhradu
trov v sume 46.193,04 EUR. Vytýkal súdu prvého stupňa, že pri určení základnej sadzby
vychádzal z nesprávneho výpočtového základu, pretože podľa jeho názoru je tarifná
hodnota jednoznačne určitá, zrejmá a vyčísliteľná a ide o súčet súm, ktorých prijatie mal
žalovaný v 1. rade zmluvne zabezpečené a ktoré bola povinná osoba žalovanému v 1. rade
vyplatiť...
Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p. a § 214 od., 1 O. s. p. a
dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny, keď súd prvého stupňa dostatočne
zistil skutkový stav, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec posúdil správne aj po
právnej stránke.
Podľa § 219 ods. 2 O. s. p. , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť
na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so závermi súdu prvého stupňa a to
z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku, a preto ho ako vecne správny
podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil...
Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa ako aj žalovaných, že
žalobcovia v zmysle žiadneho právneho predpisu neboli oprávnení podať predmetnú
určovaciu žalobu, spôsob ich ochrany upravujú najmä § 181 a § 182 Obchodného
zákonníka medzi ktoré však nepatrí právo vo vlastnom mene podať predmetnú určovaciu
žalobu a oprávnenia dozornej rady a jej členov upravujú § 197 až § 199 Obch. zák., ale ani
z týchto ustanovení nevyplýva oprávnenie člena dozornej rady vo svojom mene podať
predmetnú žalobu...
Odvolací súd považoval rozsudok za vecne správny aj v časti týkajúcej sa náhrady
trov konania, keď sa nestotožnil s názorom žalovaného v 1. rade, že súd prvého stupňa
nepostupoval správne, keď pri určení základnej sadzby tarifnej odmeny vychádzal z § 11
ods. 1, písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z .z. Predmetom konania o určenie neplatnosti právneho
úkonu je posúdenie, či preskúmavaný právny úkon bol urobený v súlade s právnymi
predpismi, čo predstavuje skutočnosť neoceniteľnú peniazmi, preto námietky žalovaného
nepovažoval za dôvodné.
Žalovaní boli v odvolacom konaní úspešní, preto majú podľa § 224 ods. 1 a § 142
ods. 1 O. s. p. právo na náhradu ich trov. Žalovanému v 1. rade vzniklo právo na náhradu
trov právneho zastúpenia za úkony právnej služby vyjadrenia k odvolaniu zo dňa 31. marca
2011 v sadzbe 57,- EUR a za účasť na odvolacom pojednávaní dňa 18. apríla 2012 v sadzbe
58,69 EUR a paušálnej náhrade hotových výdavkov 1x 7,41 EUR a 1x 7,63 EUR a náhrade
DPH 26,14 EUR, t. j. v celkovej sume 156,87 EUR, teda každý zo žalobcov je povinný
zaplatiť trovy v sume 78,44 EUR...“
14. Rozhodovanie o náhrade trov je súčasťou súdneho konania, a preto všeobecný
súd pri poskytovaní súdnej ochrany podľa čl. 46 ods. l ústavy (i podľa čl. 6 ods. l dohovoru)
môže postupom, ktorý nie je v súlade so zákonom (čl. 46 ods. 4 a čl. 51 ods. l ústavy ),
porušiť základné právo účastníka konania na súdnu ochranu (obdobne II. ÚS 56/05 ).
15. Z judikatúry ústavného súdu (IV. ÚS 248/2008 , III. ÚS 125/2010 ) vyplýva, že
rozhodovanie o trovách konania pred všeobecnými súdmi je zásadne výsadou týchto súdov,
pri ktorom sa prejavujú atribúty ich nezávislého súdneho rozhodovania. Ústavný súd preto
iba celkom výnimočne podrobnejšie preskúmava rozhodnutia všeobecných súdov o trovách
konania. Problematika náhrady trov konania by mohla dosiahnuť ústavnoprávny rozmer len
v prípade extrémneho vybočenia z pravidiel upravujúcich toto konanie, k čomu by mohlo
dôjsť najmä na základe takej interpretácie a aplikácie príslušných ustanovení zákona, ktorá
by v sebe zahŕňala črty svojvôle.
16. Ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (II. ÚS 229/07 ,
III. ÚS 315/08 ) konštatuje, že právo na súdnu ochranu a v jeho rámci náhrady trov súdneho
konania sa možno domáhať len spôsobom a v medziach zákona, ktorý upravuje podmienky
na jej priznanie (čl. 51 ods. l ústavy ).
17. Vo všeobecnosti platí, že spor o náhradu nákladov konania nedosahuje spravidla
sám osebe intenzitu predstavujúcu možnosť porušenia základných práv a slobôd, akokoľvek
sa môže účastníka konania citeľne dotknúť. Ústavný súd pri posudzovaní problematiky
nákladov konania, t. j. problematiky vo vzťahu k predmetu konania pred všeobecnými
súdmi vedľajšej, postupuje nanajvýš zdržanlivo a ku zrušeniu napadaného výroku
o nákladoch konania sa uchyľuje iba výnimočne, napr. keď zistí, že došlo k porušeniu práva
na súdnu ochranu (spravodlivý proces) extrémnym spôsobom alebo že bolo zasiahnuté aj
iné základné právo.
18. Ústavný súd konštatuje, že po preskúmaní obsahu a spôsobu odôvodnenia
napadnutého rozsudku krajského súdu v časti, v ktorej sa venoval problematike náhrady
trov konania, predmetné rozhodnutie obsahuje dostatok skutkových a právnych záverov,
pričom ústavný súd nezistil, že by jeho výklad a závery boli svojvoľné alebo zjavne
neodôvodnené a nevyplýva z nich ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne
záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu. Vychádzajúc
zo svojej judikatúry a s prihliadnutím na výsledok ústavnej konfrontácie medzi námietkami
sťažovateľky a napadnutým rozsudkom krajského súdu z hľadiska možného porušenia
základného práva podľa čl. 46 ods. l ústavy a práva podľa čl. 6 ods. l dohovoru ústavný súd
konštatuje, že pri odôvodňovaní svojho právneho záveru sa odvolací súd pridŕžal ustanovení
§ 219 ods. 1 a 2 , § 224 ods.1 a § 142 ods. 1 OSP , ktoré umožňovalo zvoliť daný postup.
Skutočnosť, že sa sťažovateľka s názorom krajského súdu nestotožňuje, nepostačuje sama
osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého
rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94 , II. ÚS 3/97 ,
II. ÚS 75/08 ) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať
s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so
skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok.
19. Ústavný súd sa z obsahu napadnutého uznesenia presvedčil, že odvolací súd
sa námietkami sťažovateľky zaoberal v rozsahu, ktorý postačuje na konštatovanie,
že sťažovateľka v tomto konaní dostala odpoveď na všetky podstatné okolnosti prípadu.
Z ústavnoprávneho hľadiska preto niet žiadneho dôvodu, aby sa spochybňovali závery
napadnutého odvolacieho rozhodnutia, ktoré sú dostatočne odôvodnené a majú oporu
v dokazovaní vykonanom vo veci rozhodujúcimi všeobecnými súdmi. Pretože namietané
rozhodnutie krajského súdu nevykazuje znaky svojvôle a je dostatočne odôvodnené
na základe jeho vlastných myšlienkových postupov a hodnotení, ústavný súd nie je
oprávnený ani povinný tieto postupy a hodnotenia nahrádzať (podobne aj I. ÚS 21/98 ,
III. ÚS 209/04 ) a v tejto situácii nemá dôvod zasiahnuť do právneho názoru krajského súdu.
Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína, že nie je a ani nemôže byť ďalšou opravnou
inštanciou v systéme všeobecného súdnictva.
20. V závere ústavný súd ešte uvádza, že vo vzťahu k výroku o náhrade trov konania
musí byť z odôvodnenia konkrétneho rozhodnutia zrejmé, na základe akých právnych
predpisov súd rozhodoval a akými úvahami bol pri ich aplikácii vedený. Samozrejme, musí
ísť o právnu normu, ktorú zákon dovoľuje na daný prípad použiť. V namietanom prípade
bolo v právomoci a na posúdení krajského súdu, akým zákonne konformným spôsobom
korešpondujúcim s výsledkom sporu sa postaví k výroku o náhrade trov konania (včítane
odvolacieho konania) a aké ustanovenia (právne normy) príslušného právneho predpisu,
teda Občianskeho súdneho poriadku použije. Ústavný súd konštatuje, že krajský súd
rozhodol o náhrade trov konania tak, že potvrdil prvostupňový rozsudok ako vecne správny
a trovy odvolacieho konania úspešným žalovaným priznal. Závery krajského súdu nemožno
považovať za jednostranné či obmedzené, pretože vzhľadom na ich odôvodnenosť
ich ústavný súd hodnotí ako ústavne akceptovateľné.
21. Vychádzajúc z uvedeného je ústavný súd toho názoru, že niet žiadnej spojitosti
medzi odôvodnením rozhodnutia krajského súdu a namietaným porušením základného
práva sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivý proces
(m. m. IV. ÚS 112/05 ).
22. Pretože ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti podľa § 25 ods. 1
zákona o ústavnom súde dospel k záveru, že účinky výkonu právomoci krajského súdu
v danom prípade sú zlučiteľné so sťažovateľkou označenými právami, sťažnosť odmietol
ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde .
23. Keďže ústavný súd odmietol sťažnosť ako celok, bolo bez právneho významu
zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľky v nej nastolenými.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 22. augusta 2012