Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 375/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky Marianny

Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka a Milana Ľalíka na neverejnom zasadnutí

22. augusta 2012 prerokoval podanie uvedené na hlavičkovom papieri predsedu

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a v jeho mene podpísané „v z. L.“, č. k. KP 4/2012-

35 z 2. júla 2012 označené ako „Námietka zaujatosti sudcov Ústavného súdu Slovenskej

republiky JUDr. Ľudmily Gajdošíkovej, JUDr. Ladislava Orosza, JUDr. Jána Lubyho“ vo

veci vedenej na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sudcovia Ústavného súdu Slovenskej republiky Ľudmila Gajdošíková, Ladislav

Orosz a Ján Luby n i e s ú vylúčení z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vedenom

Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 10. júla 2012

doručené podanie uvedené na hlavičkovom papieri predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky a v jeho mene podpísané „v z. L.“ č. k. -35 z 2. júla 2012 (ďalej len

„navrhovateľ) označené ako „Námietka zaujatosti sudcov Ústavného súdu Slovenskej

republiky JUDr. Ľudmily Gajdošíkovej, JUDr. Ladislava Orosza, JUDr. Jána Lubyho“ vo

veci sťažnosti J. P. (ďalej len „sťažovateľ“) proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 1 Tdo V 13/2011z 25. januára 2012, vedenej

ústavným súdom pod sp. zn. .

2. Uvedené podanie navrhovateľa bolo na hlavičkovom papieri predsedu najvyššieho

súdu, za ktorého bol podpísaný „v z. L.“.

3. V súvislosti s námietkou predpojatosti vznesenej proti sudcovi ústavného súdu

Ladislavovi Oroszovi navrhovateľ vo svojom podaní uviedol, že «sa vecne prostredníctvom

médií opakovane negatívne vyjadril k mojej odbornosti a kvalifikovanosti najmä v súvislosti

s legitimitou zastavania funkcie predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

Z mnohých jeho vyjadrení je možno uviesť napríklad správu vydanú S. dňa 15. októbra

2000 L. Orosz uviedol, že „spôsob konania predsedu NS SR Harabina je podľa neho taký,

že by bolo v záujme autority sudcovského stavu, aby ho vo funkcii nahradil niekto iný“.

V ďalšej správe S. uviedol: „Harabin mieša jablká s hruškami, a to nielen v podaní na ÚS

SR, ale aj pri písaní svojich výhrad osobitnému úradníkovi OSN Paramovi

Cumaraswamymu. Harabina možno odvolať aj podľa platného právneho stavu a bude to aj

v súlade s SR, zdôraznil Orosz.».

4. Svoju námietku predpojatosti proti sudkyni ústavného súdu Ľudmile Gajdošíkovej

navrhovateľ v podstatnom odôvodnil tým, že „v súvislosti s rozhodovaním o ústavnosti

voľby predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako členka senátu sa bez využitia

opozitného kvóra vyjadrovala aj k mojim odborným schopnostiam pri vedení tejto voľby

Súdnou radou Slovenskej republiky. Bola členkou senátu Ústavného súdu Slovenskej

republiky, ktorý vydal rozhodnutie č. . V ňom sa na viacerých miestach

spochybňuje moja odbornosť a kvalifikovanosť. Z toho vyplýva pre mňa dôvodná obava, že

JUDr. Ľudmila Gajdošíková má vytvorené vnútorné presvedčenie o mojich nedostatočných

odborných schopnostiach a morálnych hodnotách. Prítomnosť uvedených objektívnych

skutočností, opodstatnene vzbudzujú pochybnosti ojej nestrannosti. Tým, že sa opakovane

vyjadrovala negatívne aj o mojich odborných a morálnych kvalitách, nejaví sa v mojich

očiach sudkyňou nestrannou a dôveryhodnou. Dá sa dôvodne očakávať, že na svojich

odmietavých názoroch a postojoch zotrvá a bude rovnako negatívne pristupovať

k hodnoteniu mojej osoby aj v tomto prípade. Považujem preto jej odmietnutie pre

predpojatosť za opodstatnené“.

5. Námietku predpojatosti vznesenú proti sudcovi ústavného súdu Jánovi Lubymu

odôvodnil navrhovateľ skutočnosťou, že vzhľadom na kolegiálnu previazanosť s ostatnými

členmi IV. senátu ústavného súdu „možno mať pochybnosť aj o nezaujatosti sudcu

JUDr. Jána Lubyho. Tento sudca sa bežne, minimálne v rámci plnenia pracovných

povinností stýka s oboma označenými sudcami senátu, vníma ich postoje k subjektom

zúčastneným v konaní, teda aj k mojej osobe, a je ich postojmi ovplyvňovaný. Daný vzťah už

nemožno považovať len za neutrálny, či spoločenský, keď jeho povaha sama osebe

vzbudzuje pochybnosti o sudcovskej nezávislosti a nestrannosti.“.

6. Predsedníčka ústavného súdu v zmysle rozvrhu práce ústavného súdu na rok 2012

predložila podanie navrhovateľa podľa § 28 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním o a postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) I. senátu ústavného súdu na jeho prerokovanie a rozhodnutie.

II.

7. Podľa sudca je vylúčený z výkonu sudcovskej

funkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo

k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nepredpojatosti. Podľa § 28 ods. 1 zákona

o ústavnom súde účastník konania môže vyhlásiť, že niektorého zo sudcov odmieta pre jeho

predpojatosť. Ak dôvody, ktoré vedú k vyhláseniu o odmietnutí sudcu pre jeho

predpojatosť, vznikli do začiatku ústneho pojednávania, môže ju účastník konania vyhlásiť

najneskôr na začiatku ústneho pojednávania. Ak dôvody, ktoré vedú k vyhláseniu

o odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť, vznikli v priebehu prvého ústneho pojednávania,

môže ju účastník konania vyhlásiť bez zbytočného odkladu. Na neskoršie vyhlásenie

o odmietnutí sudcu pre predpojatosť sa neprihliada a ústavný súd už o ňom nerozhoduje.

Podľa ak ide o rozhodovanie v senáte ústavného súdu,

o vylúčení sudcu pre predpojatosť rozhodne iný senát; odmietnutý člen senátu nehlasuje. Pri

rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedajúceho.

8. Podľa rozvrhu práce na rok 2012 o vylúčení sudcu pri rozhodovaní v senáte podľa

rozhoduje prvý senát, ak ide o sudcov štvrtého senátu.

9. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že existenciu nestrannosti sudcu treba

posudzovať podľa subjektívneho hľadiska, to znamená na základe osobného presvedčenia

a správania konkrétneho sudcu v danej veci, a tiež podľa objektívneho hľadiska, teda

zisťovaním, či sudca poskytoval dostatočné záruky, aby bola z tohto hľadiska vylúčená

akákoľvek oprávnená pochybnosť (). Obsahom práva na nestranný súd je, aby

rozhodnutie v konkrétnej veci bolo výsledkom konania nestranného súdu, čo znamená, že

súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkovi postupoval nezaujato

a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre

rozhodnutia vo veci. Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké

príležitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok, pokiaľ súd má

právomoc o takomto práve rozhodnúť (napr. , ).

10. Sudca Ladislav Orosz k námietke predpojatosti podanej navrhovateľom uviedol,

že navrhovateľ odôvodňuje námietku zaujatosti podobne ako v iných veciach. Ďalej uviedol

„podstata jeho argumentácie spočíva v tvrdení, že som sa v minulosti (ako poslanec

Národnej rady Slovenskej republiky) viackrát negatívne vyjadroval prostredníctvom médií

k jeho odbornosti a osobnostným kvalitám, čo zakladá jeho obavy z toho, že aj v konaní

vedenom pod sp. zn. budem k jeho osobe, resp. najvyššiemu súdu, ktorý ako

štatutárny zástupca zastupuje, pristupovať negatívne. Vo všetkých uvedených veciach som

na ním uplatnené námietky predpojatosti reagoval svojimi vyjadreniami, na ktoré

v podrobnostiach odkazujem aj v tomto prípade...“

11. Sudkyňa Ľudmila Gajdošíková k námietke predpojatosti vznesenej

navrhovateľom uviedla, že „Ide o opakovane uplatňovanie dôvodu predpojatosti vznesenej

JUDr. Štefanom Harabinom voči mojej osobe... Nazdávam sa... že takto formulovaná

námietka predpojatosti nemá opodstatnenosť... osobne som sa k odborným kvalitám

a morálnym hodnotám predsedu najvyššieho súdu nikdy nevyjadrovala a neviem, z akého

zdroja získal tieto informácie a použil ich ako argument mojej predpojatosti voči jeho

osobe... Rovnako neviem, z akého zdroja získal predseda najvyššieho súdu v súvislosti

s rozhodnutím sp. zn. informácie o výsledku tajného hlasovania jednotlivých

členov senátu... Je nepochopiteľné, prečo chápe predseda najvyššieho súdu využitie

separátneho vóta (v námietke používa termín opozitného kvóra) a jeho zverejnenie ako

moju povinnosť, a nie ako právo, ktoré je mi priznané podľa § 32 ods. 1 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov a jeho

nevyužitie používa ako argument pri uplatnení mojej predpojatosti voči nemu.

Vzhľadom na to, že mám vo veci vedenej pod sp. zn. ako členka

IV. senátu rozhodovať, oznamujem, že námietku predpojatosti uplatnenú predsedom

najvyššieho súdu považujem za nedôvodnú a oznamujem, že som spôsobilá a pripravená

rozhodovať v predmetnej veci objektívne a nezaujato.“

12. Sudca Ján Luby k námietke vznesenej navrhovateľom vo svojom vyjadrení

okrem iného uviedol: „... samotný kolegiálny vzťah vyplývajúci z funkcie sudcu, ktorý má

byť v okolnostiach danej veci dôvodom na moje vylúčenie, nemôže podľa môjho názoru

predstavovať relevantný dôvod na takýto postup a nemožno z neho bez ďalšieho vyvodiť, že

by bol spôsobilý ovplyvniť moje nestranné rozhodovanie.“.

13. Hoci sa úprava vylúčenia sudcu v základných rysoch zhoduje s úpravou

obsiahnutou v iných procesných predpisoch, v jednotlivých typoch konania pred ústavným

súdom však môžu nastať situácie, na ktoré nemožno celkom mechanicky aplikovať poňatie

nestrannosti a nepredpojatosti, tak ako je uplatňované (i) v konaniach, ktorých predmetom

je ochrana individuálnych subjektívnych práv (tak to je napr. pri abstraktnej kontrole

právnych noriem), alebo (ii) v konaniach, kde je postavenie účastníka konania (jeho

zástupcu) iné ako v klasickej procesnej schéme účastníctva (pozri napr. § 21 ods. 1, 3 a 4,

a ). V okolnostiach danej veci navyše podpísaná osoba

(„v z. L.“) celkom zjavne nekorešponduje s osobou JUDr. Štefana Harabina.

14. Po preskúmaní podnetu navrhovateľa I. senát ústavného súdu nezistil také

skutočnosti, ktoré by podľa viedli k vylúčeniu

uvedených sudcov z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci vedenej na ústavnom súde

pod sp. zn. . Ústavný súd aj v iných prípadoch nepripustil námietky

navrhovateľa podobného charakteru (, , ).

Výrokom svojho rozhodnutia preto vyslovil, že sudcovia ústavného súdu Ladislav Orosz,

Ľudmila Gajdošíková a Ján Luby nie sú vylúčení z výkonu sudcovskej funkcie v konaní

vedenom ústavným súdom pod sp. zn. .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. augusta 2012