Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 375/2012
PDF · 150.67 KB
No categories available
I. ÚS 375/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky Marianny
Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka a Milana Ľalíka na neverejnom zasadnutí
22. augusta 2012 prerokoval podanie uvedené na hlavičkovom papieri predsedu
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a v jeho mene podpísané „v z. L.“, č. k. KP 4/2012-
35 z 2. júla 2012 označené ako „Námietka zaujatosti sudcov Ústavného súdu Slovenskej
republiky JUDr. Ľudmily Gajdošíkovej, JUDr. Ladislava Orosza, JUDr. Jána Lubyho“ vo
veci vedenej na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 4915/2012 a takto
rozhodol:
Sudcovia Ústavného súdu Slovenskej republiky Ľudmila Gajdošíková, Ladislav
Orosz a Ján Luby n i e s ú vylúčení z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vedenom
Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 4915/2012.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 10. júla 2012
doručené podanie uvedené na hlavičkovom papieri predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky a v jeho mene podpísané „v z. L.“ č. k. KP 4/2012-35 z 2. júla 2012 (ďalej len
„navrhovateľ) označené ako „Námietka zaujatosti sudcov Ústavného súdu Slovenskej
republiky JUDr. Ľudmily Gajdošíkovej, JUDr. Ladislava Orosza, JUDr. Jána Lubyho“ vo
veci sťažnosti J. P. (ďalej len „sťažovateľ“) proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 1 Tdo V 13/2011z 25. januára 2012, vedenej
ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 4915/2012.
2. Uvedené podanie navrhovateľa bolo na hlavičkovom papieri predsedu najvyššieho
súdu, za ktorého bol podpísaný „v z. L.“.
3. V súvislosti s námietkou predpojatosti vznesenej proti sudcovi ústavného súdu
Ladislavovi Oroszovi navrhovateľ vo svojom podaní uviedol, že «sa vecne prostredníctvom
médií opakovane negatívne vyjadril k mojej odbornosti a kvalifikovanosti najmä v súvislosti
s legitimitou zastavania funkcie predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
Z mnohých jeho vyjadrení je možno uviesť napríklad správu vydanú S. dňa 15. októbra
2000 L. Orosz uviedol, že „spôsob konania predsedu NS SR Harabina je podľa neho taký,
že by bolo v záujme autority sudcovského stavu, aby ho vo funkcii nahradil niekto iný“.
V ďalšej správe S. uviedol: „Harabin mieša jablká s hruškami, a to nielen v podaní na ÚS
SR, ale aj pri písaní svojich výhrad osobitnému úradníkovi OSN Paramovi
Cumaraswamymu. Harabina možno odvolať aj podľa platného právneho stavu a bude to aj
v súlade s Ústavou SR, zdôraznil Orosz.».
4. Svoju námietku predpojatosti proti sudkyni ústavného súdu Ľudmile Gajdošíkovej
navrhovateľ v podstatnom odôvodnil tým, že „v súvislosti s rozhodovaním o ústavnosti
voľby predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako členka senátu sa bez využitia
opozitného kvóra vyjadrovala aj k mojim odborným schopnostiam pri vedení tejto voľby
Súdnou radou Slovenskej republiky. Bola členkou senátu Ústavného súdu Slovenskej
republiky, ktorý vydal rozhodnutie č. II. ÚS 5/03. V ňom sa na viacerých miestach
spochybňuje moja odbornosť a kvalifikovanosť. Z toho vyplýva pre mňa dôvodná obava, že
JUDr. Ľudmila Gajdošíková má vytvorené vnútorné presvedčenie o mojich nedostatočných
odborných schopnostiach a morálnych hodnotách. Prítomnosť uvedených objektívnych
skutočností, opodstatnene vzbudzujú pochybnosti ojej nestrannosti. Tým, že sa opakovane
vyjadrovala negatívne aj o mojich odborných a morálnych kvalitách, nejaví sa v mojich
očiach sudkyňou nestrannou a dôveryhodnou. Dá sa dôvodne očakávať, že na svojich
odmietavých názoroch a postojoch zotrvá a bude rovnako negatívne pristupovať
k hodnoteniu mojej osoby aj v tomto prípade. Považujem preto jej odmietnutie pre
predpojatosť za opodstatnené“.
5. Námietku predpojatosti vznesenú proti sudcovi ústavného súdu Jánovi Lubymu
odôvodnil navrhovateľ skutočnosťou, že vzhľadom na kolegiálnu previazanosť s ostatnými
členmi IV. senátu ústavného súdu „možno mať pochybnosť aj o nezaujatosti sudcu
JUDr. Jána Lubyho. Tento sudca sa bežne, minimálne v rámci plnenia pracovných
povinností stýka s oboma označenými sudcami senátu, vníma ich postoje k subjektom
zúčastneným v konaní, teda aj k mojej osobe, a je ich postojmi ovplyvňovaný. Daný vzťah už
nemožno považovať len za neutrálny, či spoločenský, keď jeho povaha sama osebe
vzbudzuje pochybnosti o sudcovskej nezávislosti a nestrannosti.“.
6. Predsedníčka ústavného súdu v zmysle rozvrhu práce ústavného súdu na rok 2012
predložila podanie navrhovateľa podľa § 28 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním o a postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) I. senátu ústavného súdu na jeho prerokovanie a rozhodnutie.
II.
7. Podľa § 27 ods. 1 zákona o ústavnom súde sudca je vylúčený z výkonu sudcovskej
funkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo
k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nepredpojatosti. Podľa § 28 ods. 1 zákona
o ústavnom súde účastník konania môže vyhlásiť, že niektorého zo sudcov odmieta pre jeho
predpojatosť. Ak dôvody, ktoré vedú k vyhláseniu o odmietnutí sudcu pre jeho
predpojatosť, vznikli do začiatku ústneho pojednávania, môže ju účastník konania vyhlásiť
najneskôr na začiatku ústneho pojednávania. Ak dôvody, ktoré vedú k vyhláseniu
o odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť, vznikli v priebehu prvého ústneho pojednávania,
môže ju účastník konania vyhlásiť bez zbytočného odkladu. Na neskoršie vyhlásenie
o odmietnutí sudcu pre predpojatosť sa neprihliada a ústavný súd už o ňom nerozhoduje.
Podľa § 28 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak ide o rozhodovanie v senáte ústavného súdu,
o vylúčení sudcu pre predpojatosť rozhodne iný senát; odmietnutý člen senátu nehlasuje. Pri
rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedajúceho.
8. Podľa rozvrhu práce na rok 2012 o vylúčení sudcu pri rozhodovaní v senáte podľa
§ 28 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhoduje prvý senát, ak ide o sudcov štvrtého senátu.
9. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že existenciu nestrannosti sudcu treba
posudzovať podľa subjektívneho hľadiska, to znamená na základe osobného presvedčenia
a správania konkrétneho sudcu v danej veci, a tiež podľa objektívneho hľadiska, teda
zisťovaním, či sudca poskytoval dostatočné záruky, aby bola z tohto hľadiska vylúčená
akákoľvek oprávnená pochybnosť (III. ÚS 16/00). Obsahom práva na nestranný súd je, aby
rozhodnutie v konkrétnej veci bolo výsledkom konania nestranného súdu, čo znamená, že
súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkovi postupoval nezaujato
a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre
rozhodnutia vo veci. Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké
príležitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok, pokiaľ súd má
právomoc o takomto práve rozhodnúť (napr. II. ÚS 71/97, III. ÚS 158/08).
10. Sudca Ladislav Orosz k námietke predpojatosti podanej navrhovateľom uviedol,
že navrhovateľ odôvodňuje námietku zaujatosti podobne ako v iných veciach. Ďalej uviedol
„podstata jeho argumentácie spočíva v tvrdení, že som sa v minulosti (ako poslanec
Národnej rady Slovenskej republiky) viackrát negatívne vyjadroval prostredníctvom médií
k jeho odbornosti a osobnostným kvalitám, čo zakladá jeho obavy z toho, že aj v konaní
vedenom pod sp. zn. Rvp 4915/2012 budem k jeho osobe, resp. najvyššiemu súdu, ktorý ako
štatutárny zástupca zastupuje, pristupovať negatívne. Vo všetkých uvedených veciach som
na ním uplatnené námietky predpojatosti reagoval svojimi vyjadreniami, na ktoré
v podrobnostiach odkazujem aj v tomto prípade...“
11. Sudkyňa Ľudmila Gajdošíková k námietke predpojatosti vznesenej
navrhovateľom uviedla, že „Ide o opakovane uplatňovanie dôvodu predpojatosti vznesenej
JUDr. Štefanom Harabinom voči mojej osobe... Nazdávam sa... že takto formulovaná
námietka predpojatosti nemá opodstatnenosť... osobne som sa k odborným kvalitám
a morálnym hodnotám predsedu najvyššieho súdu nikdy nevyjadrovala a neviem, z akého
zdroja získal tieto informácie a použil ich ako argument mojej predpojatosti voči jeho
osobe... Rovnako neviem, z akého zdroja získal predseda najvyššieho súdu v súvislosti
s rozhodnutím sp. zn. II. ÚS 5/03 informácie o výsledku tajného hlasovania jednotlivých
členov senátu... Je nepochopiteľné, prečo chápe predseda najvyššieho súdu využitie
separátneho vóta (v námietke používa termín opozitného kvóra) a jeho zverejnenie ako
moju povinnosť, a nie ako právo, ktoré je mi priznané podľa § 32 ods. 1 zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov a jeho
nevyužitie používa ako argument pri uplatnení mojej predpojatosti voči nemu.
Vzhľadom na to, že mám vo veci vedenej pod sp. zn. Rvp 4915/2012 ako členka
IV. senátu rozhodovať, oznamujem, že námietku predpojatosti uplatnenú predsedom
najvyššieho súdu považujem za nedôvodnú a oznamujem, že som spôsobilá a pripravená
rozhodovať v predmetnej veci objektívne a nezaujato.“
12. Sudca Ján Luby k námietke vznesenej navrhovateľom vo svojom vyjadrení
okrem iného uviedol: „... samotný kolegiálny vzťah vyplývajúci z funkcie sudcu, ktorý má
byť v okolnostiach danej veci dôvodom na moje vylúčenie, nemôže podľa môjho názoru
predstavovať relevantný dôvod na takýto postup a nemožno z neho bez ďalšieho vyvodiť, že
by bol spôsobilý ovplyvniť moje nestranné rozhodovanie.“.
13. Hoci sa úprava vylúčenia sudcu v základných rysoch zhoduje s úpravou
obsiahnutou v iných procesných predpisoch, v jednotlivých typoch konania pred ústavným
súdom však môžu nastať situácie, na ktoré nemožno celkom mechanicky aplikovať poňatie
nestrannosti a nepredpojatosti, tak ako je uplatňované (i) v konaniach, ktorých predmetom
je ochrana individuálnych subjektívnych práv (tak to je napr. pri abstraktnej kontrole
právnych noriem), alebo (ii) v konaniach, kde je postavenie účastníka konania (jeho
zástupcu) iné ako v klasickej procesnej schéme účastníctva (pozri napr. § 21 ods. 1, 3 a 4,
§ 49 a § 51 zákona o ústavnom súde). V okolnostiach danej veci navyše podpísaná osoba
(„v z. L.“) celkom zjavne nekorešponduje s osobou JUDr. Štefana Harabina.
14. Po preskúmaní podnetu navrhovateľa I. senát ústavného súdu nezistil také
skutočnosti, ktoré by podľa § 27 ods. 1 zákona o ústavnom súde viedli k vylúčeniu
uvedených sudcov z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci vedenej na ústavnom súde
pod sp. zn. Rvp 4915/2012. Ústavný súd aj v iných prípadoch nepripustil námietky
navrhovateľa podobného charakteru (III. ÚS 30/2012, III. ÚS 560/2011, III. ÚS 501/2011).
Výrokom svojho rozhodnutia preto vyslovil, že sudcovia ústavného súdu Ladislav Orosz,
Ľudmila Gajdošíková a Ján Luby nie sú vylúčení z výkonu sudcovskej funkcie v konaní
vedenom ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 4915/2012.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 22. augusta 2012