Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 374/2012
PDF · 118.82 KB
No categories available
III. ÚS 374/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. augusta 2012
predbežne prerokoval sťažnosti JUDr. R. K., B., zastúpeného obchodnou spoločnosťou F.,
s. r. o., B., v mene ktorej koná advokát a konateľ doc. JUDr. B. F., vedené pod sp. zn. Rvp
5153/2012, sp. zn. Rvp 5154/2012, sp. zn. Rvp 5155/2012, sp. zn. Rvp 5156/2012, sp. zn.
Rvp 5157/2012, sp. zn. Rvp 5158/2012, sp. zn. Rvp 5159/2012, sp. zn. Rvp 5160/2012, sp.
zn. Rvp 5161/2012, sp. zn. Rvp 5162/2012, sp. zn. Rvp 5163/2012, sp. zn. Rvp 5164/2012,
sp. zn. Rvp 5165/2012, sp. zn. Rvp 5166/2012, sp. zn. Rvp 5167/2012, sp. zn. Rvp
5168/2012, sp. zn. Rvp 5169/2012, sp. zn. Rvp 5170/2012, sp. zn. Rvp 5171/2012, sp. zn.
Rvp 5172/2012, sp. zn. Rvp 5173/2012, sp. zn. Rvp 5174/2012, sp. zn. Rvp 5175/2012, sp.
zn. Rvp 5176/2012, sp. zn. Rvp 5177/2012, sp. zn. Rvp 5178/2012, sp. zn. Rvp 5179/2012 a
sp. zn. Rvp 5180/2012 vo veci namietaného porušenia čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky, jeho základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd uzneseniami Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 3 Er 992/2010 z 11. apríla 2012, sp.
zn. 3 Er 312/2011 z 11. apríla 2012, sp. zn. 3 Er 567/2011 zo 4. apríla 2012, sp. zn. 3 Er
544/2011 zo 4. apríla 2012 a sp. zn. 3 Er 367/2008 z 27. marca 2012 a jeho postupom v
týchto konaniach a takto
rozhodol:
1. Sťažnosti JUDr. R. K. vedené pod sp. zn. Rvp 5153/2012, sp. zn. Rvp 5154/2012,
sp. zn. Rvp 5155/2012, sp. zn. Rvp 5156/2012, sp. zn. Rvp 5157/2012, sp. zn. Rvp
5158/2012, sp. zn. Rvp 5159/2012, sp. zn. Rvp 5160/2012, sp. zn. Rvp 5161/2012, sp. zn.
Rvp 5162/2012, sp. zn. Rvp 5163/2012, sp. zn. Rvp 5164/2012, sp. zn. Rvp 5165/2012, sp.
zn. Rvp 5166/2012, sp. zn. Rvp 5167/2012, sp. zn. Rvp 5168/2012, sp. zn. Rvp 5169/2012,
sp. zn. Rvp 5170/2012, sp. zn. Rvp 5171/2012, sp. zn. Rvp 5172/2012, sp. zn. Rvp
5173/2012, sp. zn. Rvp 5174/2012, sp. zn. Rvp 5175/2012, sp. zn. Rvp 5176/2012, sp. zn.
Rvp 5177/2012, sp. zn. Rvp 5178/2012, sp. zn. Rvp 5179/2012 a sp. zn. Rvp 5180/2012
s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. III. ÚS 374/2012.
2. Sťažnosti JUDr. R. K. o d m i e t a ako podané zjavne neoprávnenou osobou.
O d ô v o d n e n i e :
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 9. mája 2012
doručené sťažnosti JUDr. R. K. (ďalej len „sťažovateľ“) vedené pod sp. zn. Rvp 5153/2012,
sp. zn. Rvp 5154/2012, sp. zn. Rvp 5155/2012, sp. zn. Rvp 5156/2012, sp. zn. Rvp
5157/2012, sp. zn. Rvp 5158/2012, sp. zn. Rvp 5159/2012, sp. zn. Rvp 5160/2012, sp. zn.
Rvp 5161/2012, sp. zn. Rvp 5162/2012, sp. zn. Rvp 5163/2012, sp. zn. Rvp 5164/2012, sp.
zn. Rvp 5165/2012, sp. zn. Rvp 5166/2012, sp. zn. Rvp 5167/2012, sp. zn. Rvp 5168/2012,
sp. zn. Rvp 5169/2012, sp. zn. Rvp 5170/2012, sp. zn. Rvp 5171/2012, sp. zn. Rvp
5172/2012, sp. zn. Rvp 5173/2012, sp. zn. Rvp 5174/2012, sp. zn. Rvp 5175/2012, sp. zn.
Rvp 5176/2012, sp. zn. Rvp 5177/2012, sp. zn. Rvp 5178/2012, sp. zn. Rvp 5179/2012 a sp.
zn. Rvp 5180/2012, ktorými namietal porušenie čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
(ďalej len „ústava“), svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, práv
podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej
len „dohovor“) a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) uzneseniami Okresného súdu
Kežmarok (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 2 Er 627/2010 zo 16. marca 2012, sp. zn. 2 Er
578/2010 zo 16. marca 2012, sp. zn. 2 Er 782/2005 zo 16. marca 2012, sp. zn. 2 Er
130/2005 zo 16. marca 2012, sp. zn. 2 Er 58/2005 zo 16. marca 2012, sp. zn. 2 Er 117/2007
zo 16. marca 2012, sp. zn. 2 Er 334/2008 zo 16. marca 2012, sp. zn. 2 Er 332/2008 zo 16.
marca 2012, sp. zn. 2 Er 283/2008 zo 16. marca 2012, sp. zn. 2 Er 301/2008 zo 16. marca
2012, sp. zn. 2 Er 335/2008 zo 16. marca 2012, sp. zn. 2 Er 336/2008 zo 16. marca 2012, sp.
zn. 2 Er 875/2009 zo 16. marca 2012, sp. zn. 2 Er 973/2009 zo 16. marca 2012, sp. zn.
5 Er 177/2007 z 23. marca 2012, sp. zn. 5 Er 239/2007 z 23. marca 2012, sp. zn.
5 Er 406/2005 z 23. marca 2012, sp. zn. 5 Er 507/2010 z 23. marca 2012, sp. zn.
2 Er 684/2008 zo 16. marca 2012, sp. zn. 5 Er 573/2005 z 23. marca 2012, sp. zn.
5 Er 783/2005 z 23. marca 2012, sp. zn. 5 Er 7/2004 z 23. marca 2012, sp. zn. 5 Er 9/2004
z 23. marca 2012, sp. zn. 5 Er 114/2004 z 23. marca 2012, sp. zn. 5 Er 74/2004 z 23. marca
2012, sp. zn. 5 Er 73/2004 z 23. marca 2012, sp. zn. 5 Er 223/2003 z 23. marca 2012
a sp. zn. 5 Er 419/2003 z 23. marca 2012 (spolu ďalej aj „napadnuté rozhodnutia“) a jeho
postupom v týchto konaniach.
Sťažovateľ je súdnym exekútorom, ktorý vykonáva exekučnú činnosť podľa zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) aj pre obchodnú spoločnosť P., s. r. o., B., s
ktorou bol v pracovnom pomere do 5. júna 2007. Okresný súd napadnutými rozhodnutiami
rozhodol o jeho vylúčení z vykonávania exekúcie z dôvodu jeho zaujatosti proti oprávnenej
– spoločnosti P., s. r. o., čím mal zasiahnuť do ním označených základných práv podľa
ústavy, práv podľa dohovoru, práva podľa dodatkového protokolu a mal porušiť aj
označený článok ústavy; sťažovateľ preto navrhol napadnuté rozhodnutia okresného súdu
zrušiť, vec mu vrátiť na ďalšie konanie a priznať náhradu trov konania pred ústavným
súdom. Sťažovateľ v sťažnosti ďalej tvrdil, že k porušeniu jeho označených základných
práv podľa ústavy, práv podľa dohovoru, práva podľa dodatkového protokolu a označeného
článku ústavy došlo aj napadnutým postupom okresného súdu v označených konaniach.
1. K spoločnému prerokovaniu vecí
Podľa § 31 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii
Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ak tento zákon neustanovuje inak
a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane
ustanovenia zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „OSP“). V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd
spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa
týkajú tých istých účastníkov. Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení
vecí, avšak v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti
podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.
S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.
Rvp 5153/2012, sp. zn. Rvp 5154/2012, sp. zn. Rvp 5155/2012, sp. zn. Rvp 5156/2012,
sp. zn. Rvp 5157/2012, sp. zn. Rvp 5158/2012, sp. zn. Rvp 5159/2012, sp. zn.
Rvp 5160/2012, sp. zn. Rvp 5161/2012, sp. zn. Rvp 5162/2012, sp. zn. Rvp 5163/2012,
sp. zn. Rvp 5164/2012, sp. zn. Rvp 5165/2012, sp. zn. Rvp 5166/2012, sp. zn.
Rvp 5167/2012, sp. zn. Rvp 5168/2012, sp. zn. Rvp 5169/2012, sp. zn. Rvp 5170/2012,
sp. zn. Rvp 5171/2012, sp. zn. Rvp 5172/2012, sp. zn. Rvp 5173/2012, sp. zn.
Rvp 5174/2012, sp. zn. Rvp 5175/2012, sp. zn. Rvp 5176/2012, sp. zn. Rvp 5177/2012,
sp. zn. Rvp 5178/2012, sp. zn. Rvp 5179/2012 a sp. zn. Rvp 5180/2012 a z tohto obsahu
vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť uvedených sťažností a taktiež prihliadajúc
na totožnosť v osobe sťažovateľa a okresného súdu rozhodol ústavný súd uplatniac citované
právne normy tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.
2. K veci samotnej
Ústavný súd sa najskôr pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zaoberal otázkou, či sú
naplnené predpoklady meritórneho prerokovania ústavnej sťažnosti podľa § 25 ods. 3
zákona o ústavnom súde, a dospel opätovne k záveru, že ju podala osoba zjavne
neoprávnená podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Uvedené ustanovenie v záujme
racionality a efektivity konania pred ústavným súdom dáva tomuto súdu kompetenciu
posúdiť „prijateľnosť“ návrhu predtým, ako dospeje k záveru, že o návrhu rozhodne
meritórne nálezom, pričom ide o špecifickú a relatívne samostatnú časť konania, ktorá ešte
nemá charakter kontradiktórneho konania, keď ústavný súd môže obvykle rozhodnúť bez
ďalšieho, len na základe obsahu napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej moci a údajov
obsiahnutých v samotnej sťažnosti.
Súdny exekútor má pri výkone exekučnej činnosti postavenie verejného činiteľa.
Tento svoj status získal podľa Exekučný poriadku; podľa § 2 ods. 1 Exekučného poriadku je
exekútor štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu
súdnych a iných rozhodnutí. Podľa § 5 Exekučného poriadku má exekútor pri výkone
exekučnej činnosti ako výkonu verejnej moci postavenie verejného činiteľa. Z uvedeného
vyplýva, že Exekučným poriadkom preniesol štát časť výkonu svojej moci – špecificky
moci súdnej, ktorej súčasťou je aj konanie exekučné – na súdnych exekútorov. Nimi sú síce
fyzické osoby, avšak táto skutočnosť má význam len právne-technický či organizačne-
inštitucionálny. Z hľadiska funkcionálneho vykonávajú tieto osoby štátnu moc, resp. moc
súdnu. Preto ak exekútor vykonáva funkcie, ktoré by inak bol povinný vykonať štát, resp.
súd, je pri výkone zverenej štátnej moci povinný rešpektovať a dbať na základné práva tých
osôb, vo vzťahu ku ktorým prenesenú štátnu moc vykonáva; rovnako tak pre tieto osoby
musí platiť rovnaký štandard ochrany ich základných práv ako v konaní pred súdmi.
Z uvedených skutočností vyplýva, že súdny exekútor nemá aktívnu legitimáciu
na podanie sťažnosti proti rozhodnutiu, ktorým ho súd vylúčil z vykonávania exekúcie
v daných veciach pre jeho pomer k účastníkovi konania (oprávnenému) v zmysle
ustanovenia § 30 Exekučného poriadku. V takomto prípade je objektom rozhodovania o
vylúčení a sám ako súčasť súdnej moci nie je nositeľom žiadnych základných práv, a to ani
v záujme ochrany účastníka exekučného konania (oprávneného), preto ústavný súd jeho
sťažnosti odmietol ako podané zjavne neoprávnenou osobou bez toho, aby sa pritom bližšie
zaoberal jeho obšírnou právnou argumentáciou, obdobne ako to bolo v prípade jeho
sťažností vedených na ústavnom súde pod sp. zn. I. ÚS 478/2011, sp. zn. I. ÚS 491/2011
a sp. zn. I. ÚS 137/2012 (bod 2 výroku).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 23. augusta 2012