Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 390/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. augusta 2012

predbežne prerokoval sťažnosť RNDr. J. P., H., zastúpenej JUDr. J. S., Advokátska

kancelária, B., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť RNDr. J. P. o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. júna 2012

doručená sťažnosť RNDr. J. P., H. (ďalej len „sťažovateľka“), pre namietané porušenie jej

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie jej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“)

v konaním vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že návrhom zo 16. augusta 2010 na vydanie

platobného rozkazu „si uplatnila svoje právo na náhradu škody voči P. Š.“. V uvedenej

veci podľa názoru sťažovateľky dochádza k zbytočným prieťahom a k neodôvodnenej

nečinnosti, ktorá spočíva v tom, že „odo dňa podania návrhu na vydanie platobného

rozkazu ku dňu spísania tejto sťažnosti uplynulo obdobie viac ako 1 rok a 10 mesiacov.

Nielenže počas tejto doby Okresný súd v Piešťanoch v rozpore s vyššie spomínaným

ustanovením zákona, v zákonom stanovenej 10-dňovej lehote, nevydal mnou navrhovaný

platobný rozkaz..., ale Okresný súd v Piešťanoch počas celej doby ani len nenariadil termín

konania pojednávania v predmetnej veci.“. Sťažovateľka ďalej uvádza, že „napokon

urýchleného prejednania a v konečnom dôsledku vydania právne konformného rozhodnutia

v predmetnej právnej veci, som sa domáhala aj sťažnosťou pre porušovanie práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ktorú sťažnosť som dňa 09. 05. 2012,

v súlade s ust. a nasl. o súdoch, adresovala predsedníčke

Okresného súdu v Piešťanoch. V nadväznosti na tento podnet mi dňa 15. 06. 2012 bolo

zo strany porušovateľa práva doručené upovedomenie zo dňa 11. 06. 2012, sp. zn.

Spr 311/2012 o spôsobe vybavenia mojej sťažnosti.“.

Sťažovateľka tvrdí, že postupom okresného súdu dochádza k porušovaniu jej

označených práv, a žiada, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„1. V občiansko-právnom konaní žalobkyne RNDr. J. P., H., vedenom pred

Okresným súdom v Piešťanoch pod sp. zn.: proti žalovanému P. Š., H.,

o zaplatenie 2.012,04 € s prísl, bolo postupom Okresného súdu v Piešťanoch porušené

právo sťažovateľky na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov, garantované jej čl. 48

ods. 2 SR a právo na prejednanie veci v primeranej lehote, priznané jej

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, vyhláseného pod č.

2. Prikazuje sa Okresnému súdu v Piešťanoch, aby občiansko-právnu vec žalobkyne

RNDr. J. P., H., vedenú proti P. Š., H., o zaplatenie 2.012,04 € s prísl., sp. zn.:

, prejednal a rozhodol bez zbytočných prieťahov.

3. Slovenská republika, zastúpená Okresným súdom v Piešťanoch je povinná zaplatiť

sťažovateľke finančné zadosťučinenie vo výške 4.000,00 €, do dvoch mesiacov od doručenia

nálezu.

4. Slovenská republika, zastúpená Okresným súdom v Piešťanoch je povinná

nahradiť sťažovateľke trovy právneho zastúpenia vo výške 323,52 €, (pozostávajúce

z 2 úkonov právnej služby: 1) Prevzatie a príprava zastupovania 127,17 € tarifná odmena +

7,63 € režijný paušál + 26,96 € DPH; 2) spísanie a podanie sťažnosti 127,17 € tarifná

odmena + 7,63 € režijný paušál + 26,96 € DPH), poukázaním na účet právneho zástupcu

sťažovateľky JUDr. J. S., advokáta zapísaného v zozname advokátov SAK, so sídlom

advokátskej kancelárie: B., takisto v lehote dvoch mesiacov od doručenia nálezu.“

II.

Ústavný súd je podľa oprávnený konať o sťažnostiach

fyzických osôb alebo právnických osôb, ktorými namietajú porušenie svojich základných

práv alebo slobôd upravených buď v ústave, alebo v medzinárodnej zmluve o ľudských

právach, pokiaľ o ich ochrane nerozhoduje iný súd.

Predmetom konania pred ústavným súdom je nárok sťažovateľky na ochranu pred

postupom okresného súdu, ktorým boli podľa jej názoru spôsobené zbytočné prieťahy.

Podľa sťažovateľky k porušeniu jej základného práva zaručeného v

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru došlo tým, že okresný súd v jej veci meritórne

nerozhodol, a to aj napriek jej sťažnosti na prieťahy v konaní.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným

dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide

o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu

týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (, , ).

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa sťažnosť podľa nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Špecifickosť sťažnosti podľa teda spočíva okrem iného aj v

tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity

vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou

ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci

predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných

do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

Ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity svojej právomoci podľa citovaného

ustanovenia v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky

na konanie pred ním. V nadväznosti na to ústavný súd v súlade so svojou doterajšou

judikatúrou vyžaduje, aby v prípadoch sťažností podľa , v ktorých je

namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

v konaní pred všeobecným súdom, sťažovateľ preukázal aj využitie právneho prostriedku,

na uplatnenie ktorého má právo podľa ustanovenia § 17 ods. 1 zákona Slovenskej národnej

rady č. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov,

vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej správe súdov“) alebo od 1. apríla 2005

podľa ustanovenia § 3 ods. 7 a § 62 ods. 1 a nasl. zákona o súdoch, t. j. podanie sťažnosti

na prieťahy v konaní predsedovi príslušného súdu.

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , , ,

), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať

sťažnosť na prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil

protiprávny stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie

základného práva podľa , koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ

preukáže, že využil označené právne prostriedky podľa zákona o súdoch, alebo ak sa

preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa

( ).

Ústavný súd tiež opakovane konštatoval, že podanie sťažnosti na prieťahy v konaní

podľa § 62 zákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých

základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj

so základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. ).

Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom

konaní potvrdzuje aj znenie o sudcoch a prísediacich a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých

ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje

za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116

ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona]. Inak povedané, keďže proti sudcovi

všeobecného súdu, ktorý koná so zbytočnými prieťahmi, môže predseda okresného súdu

iniciovať dokonca aj disciplinárne konanie, sťažnosť na prieťahy v zmysle citovaného

zákona treba rozhodne považovať za účinný prostriedok nápravy. Okrem toho ústavný súd

poznamenáva, že vyčerpanie účinného prostriedku nápravy, ktorý ustanovuje zákon

o ústavnom súde, nie je v rozpore ani s príslušnými ustanoveniami dohovoru.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh ústavný súd zistil, že sťažovateľka doručila

okresnému súdu 14. mája 2012 sťažnosť na prieťahy, ktorá bola okresným súdom vybavená

11. júna 2012 a doručená sťažovateľke 15. júna 2012. Predsedníčka okresného súdu

v odpovedi na sťažnosť okrem iného uviedla, že „z pozície svojej funkcie dohliadnem, aby

k ďalším prieťahom nedochádzalo a za vzniknutý nedostatok sa Vám ospravedlňujem“.

Sťažnosť sťažovateľky bola ústavnému súdu doručená 28. júna 2012 (na poštovú

prepravu odovzdaná 26. júna 2011), teda približne mesiac a pol odo dňa podania sťažnosti

na prieťahy predsedníčke okresného súdu a podaná jedenásť dní odo dňa doručenia

vybavenia sťažnosti predsedníčkou okresného súdu.

Ústavný súd pripomína, že formálne uplatnenie sťažnosti na prieťahy v konaní

orgánu štátnej správy súdov štandardne považuje za dôvod na odmietnutie sťažnosti, ktorou

sa namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

(m. m. , , ).

Vzhľadom na to, že od doručenia sťažnosti na prieťahy v súdnom konaní okresnému

súdu 14. mája 2012 (na ktorú odpovedala predsedníčka okresného súdu listom z 11. júna

2012, pozn.) do doručenia sťažnosti ústavnému súdu (28. júna 2012) uplynul len krátky čas

na zjednanie nápravy, posúdil ústavný súd podanie sťažnosti na prieťahy podľa zákona

o súdoch zo strany sťažovateľky iba ako formálny úkon, ktorému nemožno pripísať účinky,

ktoré by inak takáto sťažnosť mohla mať, ak by predsedníčka okresného súdu dostala

primeranú (rozumnú) lehotu na prijatie opatrení proti zbytočným prieťahom vo veci samej

(podobne , , ). Postup sťažovateľky v okolnostiach

daného prípadu preto podľa ústavného súdu nemožno považovať za splnenie požiadavky

namietania prieťahov v konaní pred orgánom štátnej správy súdov. V nadväznosti na to

ústavný súd dodáva, že „povinnosť vyčerpania dostupných a účinných prostriedkov ochrany

základných práv a slobôd, porušenie ktorých sťažovateľ pred ústavným súdom namieta, tiež

vyžaduje, aby sťažovateľ konal v súlade s pravidlami, ktoré s uplatnením daného

prostriedku súvisia. Nekonanie týmto spôsobom alebo chyba pri vyžadovanom postupe má

za následok nesplnenie sťažovateľovej povinnosti vyčerpať dostupný prostriedok ochrany

svojich práv (napr. ).

Ústavný súd posudzujúc sťažnosť podľa stavu v čase, keď mu bola doručená, ju

z uvedených hľadísk vyhodnotil ako predčasne podanú, a preto podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde ju odmietol ako neprípustnú.

Keďže ústavný súd sťažnosť odmietol ako celok, bolo bez právneho významu

zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľky.

Nad rámec odôvodnenia svojho rozhodnutia ústavný súd pripomína, že toto

rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona

o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby po splnení všetkých zákonom predpísaných

náležitostí sťažovateľka v tejto veci v prípade zotrvania na stanovisku, že postupom

všeobecného súdu v označenom konaní dochádza k zbytočným prieťahom, predložila

ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. augusta 2012