Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 390/2012
PDF · 164.68 KB
No categories available
III. ÚS 390/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. augusta 2012
predbežne prerokoval sťažnosť RNDr. J. P., H., zastúpenej JUDr. J. S., Advokátska
kancelária, B., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom
pod sp. zn. 9 C 172/2010 a takto
rozhodol:
Sťažnosť RNDr. J. P. o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. júna 2012
doručená sťažnosť RNDr. J. P., H. (ďalej len „sťažovateľka“), pre namietané porušenie jej
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jej záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“)
v konaním vedenom pod sp. zn. 9 C 172/2010.
Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že návrhom zo 16. augusta 2010 na vydanie
platobného rozkazu „si uplatnila svoje právo na náhradu škody voči P. Š.“. V uvedenej
veci podľa názoru sťažovateľky dochádza k zbytočným prieťahom a k neodôvodnenej
nečinnosti, ktorá spočíva v tom, že „odo dňa podania návrhu na vydanie platobného
rozkazu ku dňu spísania tejto sťažnosti uplynulo obdobie viac ako 1 rok a 10 mesiacov.
Nielenže počas tejto doby Okresný súd v Piešťanoch v rozpore s vyššie spomínaným
ustanovením zákona, v zákonom stanovenej 10-dňovej lehote, nevydal mnou navrhovaný
platobný rozkaz..., ale Okresný súd v Piešťanoch počas celej doby ani len nenariadil termín
konania pojednávania v predmetnej veci.“. Sťažovateľka ďalej uvádza, že „napokon
urýchleného prejednania a v konečnom dôsledku vydania právne konformného rozhodnutia
v predmetnej právnej veci, som sa domáhala aj sťažnosťou pre porušovanie práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ktorú sťažnosť som dňa 09. 05. 2012,
v súlade s ust. § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch, adresovala predsedníčke
Okresného súdu v Piešťanoch. V nadväznosti na tento podnet mi dňa 15. 06. 2012 bolo
zo strany porušovateľa práva doručené upovedomenie zo dňa 11. 06. 2012, sp. zn.
Spr 311/2012 o spôsobe vybavenia mojej sťažnosti.“.
Sťažovateľka tvrdí, že postupom okresného súdu dochádza k porušovaniu jej
označených práv, a žiada, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:
„1. V občiansko-právnom konaní žalobkyne RNDr. J. P., H., vedenom pred
Okresným súdom v Piešťanoch pod sp. zn.: 9C 172/2010 proti žalovanému P. Š., H.,
o zaplatenie 2.012,04 € s prísl, bolo postupom Okresného súdu v Piešťanoch porušené
právo sťažovateľky na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov, garantované jej čl. 48
ods. 2 Ústavy SR a právo na prejednanie veci v primeranej lehote, priznané jej čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, vyhláseného pod č. 209/1992 Zb.
2. Prikazuje sa Okresnému súdu v Piešťanoch, aby občiansko-právnu vec žalobkyne
RNDr. J. P., H., vedenú proti P. Š., H., o zaplatenie 2.012,04 € s prísl., sp. zn.:
9C 172/2010, prejednal a rozhodol bez zbytočných prieťahov.
3. Slovenská republika, zastúpená Okresným súdom v Piešťanoch je povinná zaplatiť
sťažovateľke finančné zadosťučinenie vo výške 4.000,00 €, do dvoch mesiacov od doručenia
nálezu.
4. Slovenská republika, zastúpená Okresným súdom v Piešťanoch je povinná
nahradiť sťažovateľke trovy právneho zastúpenia vo výške 323,52 €, (pozostávajúce
z 2 úkonov právnej služby: 1) Prevzatie a príprava zastupovania 127,17 € tarifná odmena +
7,63 € režijný paušál + 26,96 € DPH; 2) spísanie a podanie sťažnosti 127,17 € tarifná
odmena + 7,63 € režijný paušál + 26,96 € DPH), poukázaním na účet právneho zástupcu
sťažovateľky JUDr. J. S., advokáta zapísaného v zozname advokátov SAK, so sídlom
advokátskej kancelárie: B., takisto v lehote dvoch mesiacov od doručenia nálezu.“
II.
Ústavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 ústavy oprávnený konať o sťažnostiach
fyzických osôb alebo právnických osôb, ktorými namietajú porušenie svojich základných
práv alebo slobôd upravených buď v ústave, alebo v medzinárodnej zmluve o ľudských
právach, pokiaľ o ich ochrane nerozhoduje iný súd.
Predmetom konania pred ústavným súdom je nárok sťažovateľky na ochranu pred
postupom okresného súdu, ktorým boli podľa jej názoru spôsobené zbytočné prieťahy.
Podľa sťažovateľky k porušeniu jej základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru došlo tým, že okresný súd v jej veci meritórne
nerozhodol, a to aj napriek jej sťažnosti na prieťahy v konaní.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným
dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.
Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide
o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu
týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01, I. ÚS 20/02).
Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez
prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je
prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré
mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie
je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.
Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy teda spočíva okrem iného aj v
tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity
vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou
ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci
predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti
inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných
do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.
Ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity svojej právomoci podľa citovaného
ustanovenia zákona o ústavnom súde v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky
na konanie pred ním. V nadväznosti na to ústavný súd v súlade so svojou doterajšou
judikatúrou vyžaduje, aby v prípadoch sťažností podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, v ktorých je
namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
v konaní pred všeobecným súdom, sťažovateľ preukázal aj využitie právneho prostriedku,
na uplatnenie ktorého má právo podľa ustanovenia § 17 ods. 1 zákona Slovenskej národnej
rady č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov,
vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej správe súdov“) alebo od 1. apríla 2005
podľa ustanovenia § 3 ods. 7 a § 62 ods. 1 a nasl. zákona o súdoch, t. j. podanie sťažnosti
na prieťahy v konaní predsedovi príslušného súdu.
Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05,
III. ÚS 401/2008), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať
sťažnosť na prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil
protiprávny stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ
preukáže, že využil označené právne prostriedky podľa zákona o súdoch, alebo ak sa
preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa
(§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Ústavný súd tiež opakovane konštatoval, že podanie sťažnosti na prieťahy v konaní
podľa § 62 zákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých
základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj
so základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 153/03).
Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom
konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých
ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje
za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116
ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona]. Inak povedané, keďže proti sudcovi
všeobecného súdu, ktorý koná so zbytočnými prieťahmi, môže predseda okresného súdu
iniciovať dokonca aj disciplinárne konanie, sťažnosť na prieťahy v zmysle citovaného
zákona treba rozhodne považovať za účinný prostriedok nápravy. Okrem toho ústavný súd
poznamenáva, že vyčerpanie účinného prostriedku nápravy, ktorý ustanovuje zákon
o ústavnom súde, nie je v rozpore ani s príslušnými ustanoveniami dohovoru.
Z obsahu sťažnosti a jej príloh ústavný súd zistil, že sťažovateľka doručila
okresnému súdu 14. mája 2012 sťažnosť na prieťahy, ktorá bola okresným súdom vybavená
11. júna 2012 a doručená sťažovateľke 15. júna 2012. Predsedníčka okresného súdu
v odpovedi na sťažnosť okrem iného uviedla, že „z pozície svojej funkcie dohliadnem, aby
k ďalším prieťahom nedochádzalo a za vzniknutý nedostatok sa Vám ospravedlňujem“.
Sťažnosť sťažovateľky bola ústavnému súdu doručená 28. júna 2012 (na poštovú
prepravu odovzdaná 26. júna 2011), teda približne mesiac a pol odo dňa podania sťažnosti
na prieťahy predsedníčke okresného súdu a podaná jedenásť dní odo dňa doručenia
vybavenia sťažnosti predsedníčkou okresného súdu.
Ústavný súd pripomína, že formálne uplatnenie sťažnosti na prieťahy v konaní
orgánu štátnej správy súdov štandardne považuje za dôvod na odmietnutie sťažnosti, ktorou
sa namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
(m. m. IV. ÚS 306/04, IV. ÚS 74/05, III. ÚS 10/2012).
Vzhľadom na to, že od doručenia sťažnosti na prieťahy v súdnom konaní okresnému
súdu 14. mája 2012 (na ktorú odpovedala predsedníčka okresného súdu listom z 11. júna
2012, pozn.) do doručenia sťažnosti ústavnému súdu (28. júna 2012) uplynul len krátky čas
na zjednanie nápravy, posúdil ústavný súd podanie sťažnosti na prieťahy podľa zákona
o súdoch zo strany sťažovateľky iba ako formálny úkon, ktorému nemožno pripísať účinky,
ktoré by inak takáto sťažnosť mohla mať, ak by predsedníčka okresného súdu dostala
primeranú (rozumnú) lehotu na prijatie opatrení proti zbytočným prieťahom vo veci samej
(podobne II. ÚS 376/06, IV. ÚS 48/06, II. ÚS 390/06). Postup sťažovateľky v okolnostiach
daného prípadu preto podľa ústavného súdu nemožno považovať za splnenie požiadavky
namietania prieťahov v konaní pred orgánom štátnej správy súdov. V nadväznosti na to
ústavný súd dodáva, že „povinnosť vyčerpania dostupných a účinných prostriedkov ochrany
základných práv a slobôd, porušenie ktorých sťažovateľ pred ústavným súdom namieta, tiež
vyžaduje, aby sťažovateľ konal v súlade s pravidlami, ktoré s uplatnením daného
prostriedku súvisia. Nekonanie týmto spôsobom alebo chyba pri vyžadovanom postupe má
za následok nesplnenie sťažovateľovej povinnosti vyčerpať dostupný prostriedok ochrany
svojich práv (napr. III. ÚS 44/03).
Ústavný súd posudzujúc sťažnosť podľa stavu v čase, keď mu bola doručená, ju
z uvedených hľadísk vyhodnotil ako predčasne podanú, a preto podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde ju odmietol ako neprípustnú.
Keďže ústavný súd sťažnosť odmietol ako celok, bolo bez právneho významu
zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľky.
Nad rámec odôvodnenia svojho rozhodnutia ústavný súd pripomína, že toto
rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona
o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby po splnení všetkých zákonom predpísaných
náležitostí sťažovateľka v tejto veci v prípade zotrvania na stanovisku, že postupom
všeobecného súdu v označenom konaní dochádza k zbytočným prieťahom, predložila
ústavnému súdu novú sťažnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 23. augusta 2012