Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 335/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. augusta 2012

v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Jána Lubyho

a Ladislava Orosza o sťažnosti K. B., K., zastúpeného JUDr. M. T., P., vo veci namietaného

porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.

48 ods. 2 postupom Okresného súdu Kežmarok v konaní

vedenom pod sp. zn. , za účasti Okresného súdu Kežmarok, takto

rozhodol:

1. Základné právo K. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.

48 ods. 2 postupom Okresného súdu Kežmarok v konaní

vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Kežmarok p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. K. B. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 8 000 € (slovom osemtisíc

eur), ktoré mu j e Okresný súd Kežmarok p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Kežmarok j e p o v i n n ý uhradiť K. B. trovy konania v sume

261,82 € (slovom dvestošesťdesiatjeden eur a osemdesiatdva centov) na účet jeho právneho

zástupcu JUDr. M. T., P., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. júna 2012

doručená sťažnosť K. B., K. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu Kežmarok

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. o zaplatenie 70

517,10 Sk.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:

„Dňa 2. 11. 2000 bola Mestom K. proti sťažovateľovi na Okresnom súde v Starej

Ľubovni podaná žaloba o zaplatenie 70.517,10,- Sk s prísl. zo dňa 31. 10. 2000. Z dôvodu

miestnej príslušnosti bol súdny spis odstúpený na mieste príslušný Okresný súd do

Kežmarku a to dňa 22. 11. 2000. Okresný súd Kežmarok dňa 18. 1. 2001 vo veci vydal

platobný rozkaz sp. zn. proti ktorému sťažovateľ podal v zákonnej lehote

odpor a to dňa 2. 2. 2001. Na základe uznesenia Okresného súdu Kežmarok zo dňa 2. 2.

2001, dňa 9. 2. 2001 sťažovateľ zaplatil za odpor súdny poplatok vo výške 2.820,- Sk.

Konanie je vedené na Okresnom súde v Kežmarku v súčasnosti pod sp. zn. . ...

Predmetnou žalobou zo dňa 31. 10. 2000 sa Mesto K. proti sťažovateľovi domáha

zaplatenia sumy 40.792,10,- Sk z dôvodu rozdielu medzi hodnotou vykonaných prác, ktoré

sťažovateľ v zmysle zmluvy o dielo 03/97 zo dňa 14. 8. 1997 pre žalobcu mesto K. vykonal a

tým, čo žalobca Mesto K. sťažovateľovi vyplatilo a tak isto sumu 29.725,- Sk z dôvodu

nákladov potrebných na odstránenie vád na prácach, ktoré vykonal sťažovateľ pre žalobcu

mesto K. (viď žaloba o zaplatenie 70.517,10,- Sk s prísl. zo dňa 31. 10. 2000).

Prvé pojednávanie vo veci sa uskutočnilo dňa 29. 5. 2001 a ďalšie pojednávania sa

uskutočnili dňa 14. 8. 2001, 18. 9. 2001, 6. 11. 2001 a dňa 26. 2. 2002.

Dňa 27. 3. 2002 podal sťažovateľ na Okresnom súde v Kežmarku proti Mestu K.

vzájomný návrh o zaplatenie sumy 427.500,- Sk s prísl. z dôvodu neuhradenia časti fa. č.

0134/98 a fa. č. 0245/98 a tak isto si uplatnil aj akcesorický záväzok na zaplatenie

dohodnutej zmluvnej pokuty v zmysle zmluvy o dielo č. 03/97 zo dňa 14. 8. 1997. ...

Po podaní vzájomného návrhu sťažovateľom sa uskutočnilo pojednávanie dňa 2. 5.

2002. Ďalšie pojednávanie zo dňa 30. 5. 2002 bolo odročené za účelom nariadenia

znaleckého dokazovania. Vo veci bolo nariadené znalecké dokazovanie uznesením

Okresného súdu Kežmarok zo dňa 20. 10. 2002. Výkonom znaleckej činnosti bol poverený

súdny znalec - Ing. M. B. Sťažovateľ dňa 21. 10. 2003 Okresnému súdu doručil návrh na

vylúčenie znalca z dôvodu jeho zaujatosti, o tejto sťažovateľovej námietke sa uskutočnil

výsluch dňa 13. 3. 2009. Okresný súd v Kežmarku uznesením zo dňa 11. 6. 2009 rozhodol

tak, že znalca vylúčil. Keďže odo dňa 30. 5. 2002 sa v podstate vo veci nekonalo žiadne

pojednávanie, podal sťažovateľ osobne dňa 28. 4. 2011 predsedovi Okresného súdu v

Kežmarku sťažnosť na prieťahy v konaní k sp. zn. . Na túto sťažnosť

sťažovateľa predseda Okresného súdu v Kežmarku reagoval upovedomením zo dňa 25. 5.

2011, kde sťažovateľovi oznámil, že jeho sťažnosť nebude vybavená v štandardnej lehote 30

dní, nakoľko spis sa nachádza u znalca.

Dňa 10. 6. 2011 predseda Okresného súdu odpovedal sťažovateľovi na jeho sťažnosť

s tým, že popísal jednotlivé úkony Okresného súdu v Kežmarku ako i účastníkov urobené

vo veci a zároveň priznal, že vo veci boli nečinnosťou súdu spôsobené prieťahy a sťažnosť

sťažovateľa zo dňa 28. 4. 2011 posúdil ako dôvodnú. Posledné pojednávanie sa konalo dňa

9. 5. 2012. Ďalšie pojednávanie je nariadené na deň 22. 6. 2012. ...

Sťažovateľ je toho názoru, že od začatia konania odo dňa 2. 11. 2000, od kedy podal

žalobca Mesto K. žalobu proti sťažovateľovi o zaplatenie 70.517,10,- Sk s prísl., až do dnes

uplynulo už skoro 12 rokov, súd podľa sťažovateľa nekonal tak, aby vec bola bez

zbytočného prieťahu prejednaná a rozhodnutá, a to i napriek tomu, že vec podľa názoru

sťažovateľa nie je právne ani fakticky zložitá. Správanie sťažovateľa žiadnym spôsobom

nevytvorilo dlhodobú situáciu, ktorá by odôvodňovala prieťahy, ba naopak zbytočné

prieťahy boli spôsobené pretrvávajúcou nečinnosťou, nesústredenou resp. sporadickou

činnosťou Okresného súdu v Kežmarku, a tento neurobil žiadne potrebné opatrenia na to,

aby bola vec v čo najkratšom čase prerokovaná a rozhodnutá, aby tým došlo k odstráneniu

právnej neistoty sťažovateľa.

Sťažovateľovi dal za pravdu aj samotný predseda Okresného súdu v Kežmarku, a to

prípisom - odpoveďou zo dňa 10. 6. 2011 pod číslom konania: Spr 10015/2011, v ktorom

vyslovil názor, že sťažnosť sťažovateľa na prieťahy ohľadom súdneho konania sp. zn.

bola dôvodná.

Podľa názoru sťažovateľa nemôže byť na jeho ťarchu to, že súdom ustanovený súdny

znalec nekonal tak, aby nedochádzalo k zbytočným prieťahom v konaní a preto bol

uznesením zo dňa 16. 2. 2010 z výkonu znaleckej činnosti odvolaný. Túto záležitosť mal

vo svojej právomoci vyriešiť konajúci Okresný súd v Kežmarku. Tým, že konajúci súd túto

záležitosť neriešil dosť razantne, sa týmto spôsobom v podstate podieľal na vytváraní

zbytočných prieťahov v konaní vedenom pod sp. zn. .“

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd takto

rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa K. B., bytom K., občan SR na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa v konaní vedenom

Okresným súdom Kežmarok pod č. k. porušené bolo.

2.Sťažovateľovi K. B., bytom K., občan SR, priznáva finančné zadosťučinenie v sume

12.000,- € (slovom dvanásťtisíc eur), ktoré je Okresný súd v Kežmarku povinný vyplatiť do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Kežmarok je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia v sume

261,82,- €, na účet právneho zástupcu sťažovateľa JUDr. M. T., vedeného v Č. a. s., č. ú.:...

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) po predbežnom prerokovaní sťažnosti rozhodol o jej prijatí na ďalšie konanie (§ 25

ods. 1 a 3 ).

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval 10. júla 2012

podpredsedníčku okresného súdu, aby sa vyjadrila k otázke vhodnosti ústneho

pojednávania, a zároveň ju vyzval, aby sa vyjadrila aj k sťažnosti a jej prijatiu na ďalšie

konanie.

Podpredsedníčka okresného súdu vo vyjadrení k sťažnosti sp. zn.

z 3. augusta 2012 doručenom ústavnému súdu 8. augusta 2012 okrem iného uviedla:

„Konanie v právnej veci vedenej na Okresnom súde Kežmarok pod sp. zn. 2Cb

17/2000 začalo na základe žaloby žalobcu Mesta K. podanej proti sťažovateľovi dňa 2. 11.

2000 na Okresný súd v Starej Ľubovni. Dňa 22. 11. 2000 bol spis z dôvodu miestnej

príslušnosti odstúpený Okresnému súdu v Kežmarku.

Žalobou sa žalobca na sťažovateľovi domáha zaplatenia celkom sumy 70 517,10,-

Sk. Z toho zaplatenia sumy 40 792,10,- Sk sa domáha na základe skutkového tvrdenia, že

táto suma predstavuje rozdiel medzi cenou prác, ktoré pre žalobcu na základe zmluvy o

dielo zo dňa 14. 8. 1997 vykonal, a sumou, ktorú mu žalobca vyplatil. Zaplatenia sumy 29

725,- Sk sa domáha na základe tvrdenia, že táto suma predstavuje odhadom stanovené

náklady potrebné na odstránenie vád diela. Predmetom konania je aj vzájomný návrh

sťažovateľa podaný v priebehu konania dňa 27. 3. 2002. ktorým sa na žalobcovi domáha

zaplatenia sumy 427 500,- Sk na tom skutkovom tvrdení, že ide o hodnotu prác, ktoré na

predmete diela vykonal nad rozsah dohodnutý v zmluve o dielo, za ktoré mu žalobca

nezaplatil, spolu so zmluvnou pokutou.

Dňa 18. 1. 2001 bol vo veci vydaný platobný rozkaz sp. zn. , voči

ktorému sťažovateľ podal včas odpor. Je pravdou, že doposiaľ konanie nie je právoplatne

skončené. Vo veci doposiaľ nebolo ani meritórne rozhodnuté.

Od začatia konania (od 2. 11. 2000) do nariadenia znaleckého dokazovania znalcom

Ing. M. B. uznesením zo dňa 20. 10. 2002 boli vo veci vykonávané procesné úkony tak, ako

ich sťažovateľ popisuje v sťažnosti. Vec bola prejednaná na celkom 7 pojednávaniach, na

ktorých bolo vykonané dokazovanie.

Pojednávanie konané dňa 30. 5. 2002 bolo odročené za účelom nariadenia

znaleckého dokazovania, ktoré súd následne nariadil uznesením zo dňa 20. 10. 2002.

Výkonom znaleckej činnosti súd poveril znalca z odboru stavebníctva, odvetia pozemné

stavby, oceňovanie stavebných prác, oceňovanie nehnuteľností - Ing. M. B. Znalcovi určil

lehotu na vypracovanie písomného znaleckého posudku v dĺžke 60 dní od doručenia spisu.

Podľa doručeniek v spise súd uznesenie doručoval účastníkom ako aj znalcovi v októbri

2003 s tým, že dňa 25. 10. 2003 bola súdna zásielka adresovaná znalcovi vrátená z dôvodu

jej nevyzdvihnutia v odbernej lehote. Sťažovateľovi bolo uznesenie doručené dňa 7. 10.

2003. Dňa 21. 10. 2003 bol súdu doručený návrh sťažovateľa na vylúčenie znalca Ing. M.

B. z konania z dôvodu jeho zaujatosti s tým, že znalec sa priamo zúčastňoval na stavebných

prácach, ktoré sú predmetom sporu. Žalobca na výzvu súdu podaním doručeným súdu dňa

27. 11. 2003 reagoval oznámením, že jemu nie sú známe skutočnosti ohľadne účasti znalca

na stavebných prácach a že voči znalcovi nemá výhrady. Následne sa súd opätovne pokúsil

doručiť znalcovi uznesenie zo dňa 20. 10. 2002 spolu s návrhom na jeho vylúčenie. Súdna

písomnosť sa dňa 27. 11. 2003 opätovne vrátila s oznámením, že znalec zásielku v odbernej

lehote nevyzdvihol. Uznesenie zo dňa 20. 10. 2002 prevzal až dňa 25. 8. 2004 syn znalca.

Znalec následne doručil súdu dňa 7. 9. 2004 svoje vyjadrenie k návrhu na jeho vylúčenie, v

ktorom uviedol, že nie je si vedomý, že by niektorá z jeho stavebných spoločností bola

predmetné stavebné práce vykonávala.

Následne až do 12. 2. 2009 vo veci nebol súdom vykonaný žiadny úkon. Spis nebol

postúpený znalcovi Ing. M. B. na vykonanie znaleckého dokazovania.

Na základe rozhodnutia predsedu súdu sp. zn. Spr 01/2008 dňa 29. 2. 2008 vec bola

pridelená do nového senátu JUDr. J. Š..

Dňa 12. 2. 2009 nový predseda senátu nariadil na deň 13. 3. 2009 výsluch

účastníkov za účelom oboznámenia sa s aktuálnym stavom veci. Na tomto výsluchu

sťažovateľ požiadal o lehotu na oznámenie stanoviska, či trvá na vylúčení znalca. Po

oznámení, že na vylúčení trvá, súd uznesením zo dňa 11. 6. 2009 rozhodol, že znalca Ing. B.

z veci nevylučuje. Uznesenie z dôvodu opätovných problémov pri doručovaní znalcovi, ktorý

písomnosti nepreberal, po doručení za pomoci polície nadobudlo právoplatnosť dňom 21. 1.

2010.

Po negatívnych skúsenostiach s činnosťou tohto znalca nielen v tejto veci, ale aj

v iných veciach vedených na tunajšom súde, súd uznesením zo dňa 16. 2. 2010 nakoniec

znalca Ing. M. B. z výkonu znaleckej činnosti odvolal s odôvodnením, že z viacerých konaní

vedených na Okresnom súde v Kežmarku zistil, že znalec riadne nepreberá súdne zásielky a

zadané znalecké úkony nevykonáva v konaniach včas, riadne a hospodárne.

Uznesením zo dňa 19. 4. 2010 vykonaním znaleckej činnosti súd poveril nového

znalca - Ing. B. B. Uznesením zo dňa 8. 7. 2010 bol tento znalec na jeho žiadosť z výkonu

znaleckej činnosti odvolaný z dôvodu, že úlohy uložené znalcovi nepatria do odvetvia jeho

znaleckej činnosti. Zároveň výkonom znaleckej činnosti bol poverený znalec - Ing. P. Š.

Uznesením zo dňa 22. 9. 2010 bol znalec Ing. P. Š. na jeho žiadosť z výkonu

znaleckej činnosti odvolaný z dôvodu jeho pracovnej vyťaženosti.

Uznesením zo dňa 2. 3. 2011 bola výkonom znaleckej činnosti poverená znalkyňa -

Ing. M. M., ktorej spis bol doručený dňa 14. 4. 2011. Spis znalkyňa vrátila súdu dňa 25. 5.

2011 za účelom vybavenia sťažnosti sťažovateľa zo dňa 28. 4. 2011 sp. zn. Spr 10015/2011,

ktorú spomína vo svojej sťažnosti. Zároveň požiadala súd o súhlas na pribratie konzultanta,

o súhlas na použitie motorového vozidla a o poskytnutie preddavku na trovy znaleckého

dokazovania. Uznesením zo dňa 25. 7. 2011 súd znalkyni udelil súhlas na pribratie

konzultanta, na použitie motorového vozidla a účastníkom uložil povinnosť zložiť zálohu na

trovy znaleckého dokazovania. Následne sťažovateľ požiadal o priznanie oslobodenia od

súdnych poplatkov v konaní, o ktorom súd rozhodol uznesením zo dňa 9. 11. 2011.

Znalkyňa po obdržaní preddavku znalecký posudok súdu predložila dňa 8. 12. 2011.

Po doručení znaleckého posudku stranám s výzvou na vyjadrenie k nemu súd dňa

20. 2. 2012 vytýčil termín pojednávania na deň 9. 5. 2012. Toto pojednávanie bolo

odročené na 20. 6. 2012. Na oboch pojednávaniach strany prezentovali, že vedú mimosúdne

rokovania za účelom čo najhospodárnejšieho vyriešenia sporu. Ďalší termín pojednávania

je vytýčený na deň 24. 8. 2012.

Vykonávanie znaleckého dokazovania vo veci trvalo teda od 20. 10. 2002 do 8. 12.

2011. Som toho názoru, že tento stav je výsledkom jednak na tunajšom súde všeobecne

známych problémov s činnosťou znalca Ing. M. B., u ktorého bol tunajším súdom v inej veci

podávaný na MS SR ako orgán dohľadu nad činnosťou znalcov aj podnet na prešetrenie

činnosti znalca v súdnych konaniach, ako aj problémov súvisiacich s vysokou vyťaženosťou

znalcov. Na druhej strane však s poľutovaním musím konštatovať, že súd sa s týmito

problémami riadne a včas nevysporiadal, keď minimálne v období od augusta 2004 -

februára 2008 bol úplne nečinný, za čo sa súd ospravedlnil sťažovateľovi v odpovedi

predsedu Okresného súdu Kežmarok na jeho sťažnosť zo dňa 28. 4. 2011.

Okresný súd Kežmarok súhlasí s upustením od ústneho pojednávania o predmetnej

sťažnosti.“

Ústavný súd zistil zo spisu rovnaké skutočnosti, ako sú uvedené vo vyjadrení

podpredsedníčky okresného súdu.

Právny zástupca sťažovateľa vo svojom vyjadrení k stanovisku okresného súdu

zo 17. augusta 2012 (doručenom ústavnému súdu 21. augusta 2012) okrem iného uviedol:

„V plnom rozsahu trváme na podanej sťažnosti a poukazujeme na to, že aj Okresný súd

v Kežmarku vo svojom vyjadrení k sťažnosti zo dňa 3. 8. 2012 v podstate priznal, že

spôsobil prieťahy v konaní.“

Sťažovateľ ďalej vyjadril súhlas s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho

pojednávania vo veci prijatej sťažnosti.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd využil možnosť podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde a upustil od ústneho pojednávania v danej veci, pretože dospel k názoru,

že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného

práva upraveného v , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec

verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota účastníka konania

neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu

alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak

ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu i sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa druhej vety povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa

zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná

povinnosť pre sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže

odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje,

predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové

pojednávanie.

Ústavný súd pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným

prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa ,

v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (, , ,

) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci,

o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného

súdu (3). Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej veci.

1. Predmetom konania pred okresným súdom, v ktorom sťažovateľ vystupuje ako

žalovaný, je rozhodovanie o žalobe z 2. novembra 2000, ktorou sa žalobca domáha

od sťažovateľa zaplatiť sumu 70 517,10 Sk, ako aj rozhodovanie o vzájomnom návrhu

sťažovateľa z 27. marca 2002, ktorým sa domáha od žalobcu zaplatenia sumy 427 500 Sk.

Zo skutočností uvedených sťažovateľom a okresným súdom ani z obsahu na vec sa

vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd nezistil okolnosť, ktorá by odôvodňovala záver

o právnej zložitosti veci. Podľa názoru ústavného súdu ide o vec, ktorá tvorí štandardnú

súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov. Pokiaľ ide o faktickú zložitosť veci, ani

v súvislosti s potrebou vykonať znalecké dokazovanie nemožno hovoriť o takej faktickej

zložitosti veci, ktorou by bolo možné odôvodniť takmer 12 rokov trvajúce konanie

okresného súdu bez rozhodnutia vo veci samej.

2. Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či

v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa . Ústavný súd

konštatuje, že nezistil zásadné skutočnosti, ktoré by mali byť pripísané na ťarchu

sťažovateľa v súvislosti s prieťahmi v konaní; sťažovateľ včas reagoval na výzvy súdu

a svojimi návrhmi realizoval svoje procesné práva (návrh na vylúčenie prvého

z ustanovených súdnych znalcov, návrh na mimosúdnu dohodu) spôsobom, ktorý nemal

vplyv na doterajšiu dĺžku konania. Svoju neprítomnosť na dvoch nariadených

pojednávaniach v roku 2001 a 2002 riadne ospravedlnil.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných podľa

, bol postup samotného okresného súdu v napadnutom konaní.

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu k porušeniu základného práva podľa

môže dôjsť nielen neodôvodnenou nečinnosťou všeobecného súdu, ale

aj jeho neefektívnou, resp. nesústredenou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie

efektívne k odstráneniu právnej neistoty účastníkov konania v primeranom čase (m. m.

napr. , , ).

Ústavný súd dospel po posúdení postupu okresného súdu v namietanom konaní

k záveru, že okresný súd v konaní vo veci sp. zn. konal plynulo jeden a pol

roka, a to od doručenia mu návrhu 22. novembra 2000 do 30. mája 2002; v tomto období

nariadil a uskutočnil 7 pojednávaní.

Ďalšie posudzované obdobia postupu okresného súdu v namietanom konaní však

vykazujú znaky tak nečinnosti, ako aj neefektívnej činnosti, keď okresný súd

- doručoval uznesenie znalcovi od 20. októbra 2002 do 25. augusta 2004 (t. j. takmer

dva roky),

- v období od 7. septembra 2004 do 12. februára 2009, t. j. štyri roky a šesť

mesiacov, nevykonal nijaký procesný úkon,

- v období od 12. februára 2009 do 2. marca 2011, t. j. približne 2 roky, konal

neefektívne pri nariaďovaní znaleckého dokazovania znalcom z príslušného odboru a v čase

doručenia sťažnosti ústavnému súdu namietané konanie ani po viac ako 11 rokoch od jeho

začatia nebolo právoplatne skončené.

Zohľadňujúc uvedené ústavný súd uzavrel, že v konaní okresného súdu vedenom

pod sp. zn. došlo predovšetkým jeho neodôvodnenou nečinnosťou, ako aj

neefektívnou činnosťou k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa .

IV.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie

alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127

ods. 3 ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať

tomu, koho práva boli podľa odseku 1 porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

V súlade s a

ústavný súd okresnému súdu prikázal, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľ žiadal o priznanie finančného zadosťučinenia v sume 12 000 €.

Argumentuje tým, že v dôsledku nekonania okresného súdu sa „dostal do omeškania

s platením úhrad pre svojich veriteľov, ktorí subdodávateľsky pôsobili pri vykonávaní diela

v zmysle zmluvy o dielo 03/97 zo dňa 14. 8. 1997 uzatvorenej medzi sťažovateľom a mestom

K. Títo veritelia na sťažovateľa podali žaloby.“.

Pri určení sumy primeraného finančného zadosťučinenia vychádzal ústavný súd

zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.

viac ako jedenásť rokov a berúc do úvahy predmet sporu a konkrétne

okolnosti prípadu a to, že konanie vo veci sťažovateľa nebolo do rozhodnutia ústavného

súdu právoplatne skončené, ústavný súd považoval za odôvodnené priznať sťažovateľovi

finančné zadosťučinenie v sume 8 000 € za primerané okolnostiam prípadu podľa § 56

ods. 4 (bod 3 výroku nálezu).

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu

vznikli v dôsledku jeho právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátom JUDr. M. T.

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch

podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo

sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Právny zástupca sťažovateľa vyčíslil trovy konania celkovou sumou 261,82 €,

pozostávajúcou zo sumy za dva úkony právnej služby a režijného paušálu. Ústavný súd

priznal sťažovateľovi trovy konania v požadovanej sume 261,82 € (za jeden úkon právnej

služby 123,50 € a režijný paušál v sume 7,41 €), ktorá mu prislúcha v zmysle vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.

Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet

právneho zástupcu sťažovateľa ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, nadobudne toto rozhodnutie právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. augusta 2012