Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 282/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. septembra

2012 predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej

Advokátskou kanceláriou B., v mene ktorej koná konateľ advokát doc. JUDr. B. F., PhD.,

vedené pod sp. zn. až sp. zn. , sp. zn. až sp.

zn. a sp. zn. vo veci namietaného porušenia čl. 12 ods. 2

, základného práva vlastniť majetok zaručeného v

, základného práva na súdnu ochranu zaručeného v

, základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručeného v , práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, zákazu diskriminácie zaručeného v čl. 14 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a práva na ochranu majetku zaručeného v čl. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Bratislava III v bližšie neoznačených konaniach a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. až

sp. zn. , sp. zn. až sp. zn. a sp. zn. Rvp

10441/2012 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp

5772/2012.

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 14. mája 2012

osobne doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“),

ktorými namieta porušenie (ďalej len „“),

základného práva vlastniť majetok zaručeného v , základného práva na

súdnu ochranu zaručeného v , základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov zaručeného v , práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), zákazu diskriminácie zaručeného v čl. 14

dohovoru a práva na ochranu majetku zaručeného v čl. 1 Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“)

postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v bližšie neoznačených

konaniach (súdnym exekútorom boli veci vedené – ako to označila sťažovateľka – pod sp.

zn.: EX 8352003, EX 4222002, EX 9642002, EX 922006, EX 3662003, EX 12062002, EX

6792002, EX 3112001, EX 9002002, EX 15492003, EX 1042003, EX 1352003, EX

9212002, EX 10562002, EX 17722002, EX 8842004, EX 202004, EX 10472003, EX

6982002, EX 1702006, EX 4302005, EX 6632001, EX 10482003, EX 10162002, EX

3052005, EX 10892002, EX 6382002, EX 15552002, EX 10362004, EX 11362002, EX

2622002, EX 8272003, EX 3122002, EX 14522002, EX 8292002, EX 2652002, EX

4362002, EX 372003, EX 6442001, EX 26322003, EX 13092002, EX 9952002, EX

7102002, EX 4942006, EX 7042002, EX 11952002, EX 11382004, EX 1112002, EX

7012002, EX 11912002, EX 11942002, EX 7612004, EX 12122002, EX 14162003, EX

4192001, EX 12152002, EX 27312003, EX 11152003, EX 5282002, EX 4532005, EX

5742002, EX 5272003, EX 10442003, EX 542003, EX 2472002, EX 3272004, EX

6572002, EX 11722002, EX 11872002, EX 10482002, EX 2552005, EX 7142006, EX

7002003, EX 8732002, EX 332003, EX 15742002, EX 3312005, EX 582003, EX

11602004, EX 11332002, EX 2412005, EX 10762006, EX 10422003, EX 2192005, EX

1402004, EX 10372003, EX 6422002, EX 12882002, EX 13652002, EX 14192003, EX

1662007, EX 4442006, EX 13992002, EX 2002004, EX 3062003, EX 13532002, EX

3092003, EX 5172001, EX 1192003, EX 10962002, EX 5082003, EX 4772002, EX

6092002, EX 6082002, EX 2142003, EX 2952003, EX 13322002, EX 5032003, EX

15972002, EX 10982002, EX 5962003, EX 5132003, EX 8762003, EX 392003, EX

10262003, EX 5032005, EX 7052002, EX 13722002, EX 12692004, EX 12002002, EX

7352002, EX 5132002, EX 3242003, EX 14642003, EX 28732003, EX 8832003, EX

13082002, EX 1842003, EX 12032002, EX 14092003, EX 8252002, EX 8562002, EX

7082002, EX 12462002, EX 14572003, EX 5022003, EX 4552002, EX 1582007, EX

7092002, EX 17872003, EX 3382002, EX 9512003, EX 13532004, EX 6112002, EX

12192002, EX 11322004, EX 7672004, EX 6252002, EX 13192003, EX 4892003, EX

13892002, EX 6912002 a EX 12712002).

Zo sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn. až sp. zn.

, sp. zn. až sp. zn. a sp. zn.

(s takmer identickým obsahom, s rozdielom len v označení povinného, čísla zmluvy o úvere

a spisových značiek uvedených konaní, pod ktorými sú konania vedené súdnym

exekútorom) vyplýva, že sťažovateľka (ako oprávnená) osobitne podanými návrhmi

požiadala súdneho exekútora o vykonanie exekúcií. Sťažovateľkou zvolený súdny exekútor

postupujúc podľa procesnej úpravy obsiahnutej v zákone Národnej rady Slovenskej

republiky č. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„Exekučný poriadok“) následne požiadal okresný súd o udelenie poverení na vykonanie

exekúcií. Okresný súd o žiadostiach súdneho exekútora rozhodol a vykonaním exekúcií ho

poveril. Sťažovateľka uplatňujúc postup podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku podala

okresnému súdu v napadnutých konaniach návrhy na zmenu súdneho exekútora, o ktorých

okresný súd zatiaľ nerozhodol aj napriek skutočnosti, že tieto veci podľa jej názoru

nevykazujú znaky právnej a faktickej zložitosti, pričom jej správanie v napadnutých

exekučných konaniach nemohlo byť dôvodom zbytočných prieťahov. Sťažovateľka uvádza,

že jej dosiaľ neboli zo strany okresného súdu oznámené ani spisové značky, pod ktorými sa

napádané exekučné konania vedú, preto ich identifikovala len pomocou označenia

účastníkov a údajov, ktoré sú jej známe.

Vzhľadom na podľa tvrdenia sťažovateľky neodôvodnenú nečinnosť a neefektívny

postup okresného súdu sťažovateľka podala v zmysle

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„zákon o súdoch“) predsedovi okresného súdu 23. marca 2012 sťažnosti na prieťahy v ňou

iniciovaných exekučných konaniach, na ktoré do dňa doručenia sťažností ústavnému súdu

nedostala dosiaľ žiadnu odpoveď.

Uvedeným postupom okresného súdu malo podľa sťažovateľky dôjsť k porušeniu jej

základného práva vlastniť majetok zaručeného v , základného práva na

súdnu ochranu zaručeného v a základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov zaručeného v , ako aj práva na prejednanie jej

záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na ochranu

majetku zaručeného v dodatkového protokolu a tiež k porušeniu

a čl. 14 dohovoru upravujúcich zákaz diskriminácie.

V petite sťažností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vyslovil, že postupom

okresného súdu v namietaných konaniach (bližšie neoznačených spisovou značkou) boli

porušené ňou označené práva, a aby okresnému súdu prikázal konať bez zbytočných

prieťahov. Sťažovateľka sa zároveň domáha, aby jej ústavný súd priznal primerané finančné

zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže

zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných práv

a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1,

obnovil stav pred porušením.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci

to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

V zmysle môže súd v záujme hospodárnosti konania spojiť na

spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých

istých účastníkov.

nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade

s citovaným možno v konaní o sťažnosti podľa

použiť na prípadné spojenie vecí primerane .

S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.

až sp. zn. , sp. zn. až sp. zn.

a sp. zn. a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť

uvedených sťažností, ako aj vzhľadom na totožnosť v osobe sťažovateľky a okresného súdu,

proti ktorému sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd o spojení sťažností na spoločné

konanie tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.

2. K namietanému porušeniu sťažovateľkou označených práv postupom

okresného súdu v bližšie neoznačených konaniach

Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)

zástupca.

Podľa prvej vety k návrhu na začatie konania sa

musí pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom... ak tento zákon

neustanovuje inak.

V zmysle je ústavný súd viazaný návrhom na

začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.

Citované ustanovenia až ods. 3 sa v celom

rozsahu vzťahujú aj na sťažnosti podľa a nasl. .

Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v

presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých

formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania ( ,

a ). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné, je

ústavný súd viazaný návrhom na začatie konania ( ), čo

osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich základných práv

a slobôd sú zastúpené advokátom.

Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že sťažovateľka prostredníctvom

kvalifikovaného zástupcu v texte sťažností ani v ich petite neuviedla spisové značky, pod

ktorými sú ňou namietané konania vedené okresným súdom, a ani ústavnému súdu

so sťažnosťami nedoručila relevantné (k návrhu sa vzťahujúce) písomné podklady, hoci

na prvom liste sťažností uvádza, že tvoria ich prílohu (s označením „listiny podľa textu“,

pozn.).

Podľa o advokácii a o zmene a doplnení zákona

č. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších

predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky právne

prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti

advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný

vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie

konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené

predpoklady.

Ústavný súd pripomína, že nedostatky zákonom predpísaných náležitostí vyplývajúce

z podania sťažovateľky nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup

slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná

judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom

predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (, ,

, a iné). Aj v tejto súvislosti naďalej zostáva v platnosti

zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide

o osoby práva znalé (napr. advokáta).

Ústavný súd preto aj so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľky

konštatuje, že sťažnosti vykazujú také nedostatky náležitostí predpísaných zákonom, že nie

je možné preskúmať splnenie hoci len procesných podmienok konania pred ústavným

súdom. Na uvedenom nič nemení ani sťažovateľkino tvrdenie, že jej dosiaľ neboli zo strany

okresného súdu oznámené spisové značky konaní, pod ktorými sa jej exekučné konania

vedú. Sťažovateľka totiž žiadnym dôkazom nepreukázala, že by tieto údaje žiadala oznámiť

a že by jej ich okresný súd odmietol sprístupniť. Na základe uvedených skutočností ústavný

súd zastáva názor, že sú splnené predpoklady na odmietnutie označených sťažností

sťažovateľky z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí, poukazujúc pritom aj

na svoje predchádzajúce rozhodnutia, ktorými už odmietol z obdobných dôvodov v zásade

identické sťažnosti sťažovateľky (pozri napr. uznesenia vo veciach vedených pod sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. ).

Ústavný súd tiež pripomína, že v konaniach o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1

, v ktorých sťažovatelia namietajú porušenie svojho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v (a tiež práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru), v súlade

so svojou ustálenou judikatúrou vyžaduje preukázanie podania sťažnosti predsedovi

príslušného súdu proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa § 3 ods. 7 v spojení s § 62 a nasl. zákona o súdoch. Takúto sťažnosť totiž ústavný súd

považuje za účinný prostriedok ochrany základného práva zaručeného v

(ako aj práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru), ktorý vzhľadom na subsidiárne

postavenie ústavného súdu pri ochrane základných práv a slobôd treba využiť pred podaním

sťažnosti ústavnému súdu (porovnaj napr. , ).

V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že podanie sťažností

predsedovi okresného súdu 23. marca 2012, t. j. v pomerne krátkom čase pred doručením

sťažností ústavnému súdu (14. mája 2012), sa javí byť iba formálnym úkonom, ktorému

nemožno pripísať účinky, ktoré by inak takéto sťažnosti mohli mať, ak by predseda

okresného súdu dostal primeranú (rozumnú) lehotu na prijatie opatrení proti

zbytočným prieťahom vo veci samej (m. m. , , ,

).

Napokon ústavný súd pripomína, že pokiaľ ide o námietku riadneho nevybavenia

sťažností sťažovateľky na prieťahy v konaní predsedom okresného súdu, sťažovateľka

mohla podať sťažnosť podľa § 63 a nasl. zákona o súdoch aj predsedovi nadriadeného

krajského súdu, aby vo veci urobil nápravu, čo však z jej sťažností nevyplýva.

Z uvedených dôvodov ústavný súd zastáva názor, že sťažovateľka sa domáha

ochrany svojich práv v napadnutých konaniach prostredníctvom sťažností podľa čl. 127

ods. 1 predčasne, čo zakladá dôvod na odmietnutie sťažností z dôvodu

neprípustnosti.

Na základe uvedených skutočností ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol

sťažnosti sťažovateľky podľa z dôvodu nesplnenia

zákonom predpísaných náležitostí, ako aj z dôvodu neprípustnosti.

Rozhodovaním o ďalších procesných návrhoch sťažovateľky sa už ústavný súd

nezaoberal, pretože vzhľadom na opísané okolnosti prípadu a ustálené právne závery

rozhodovanie o nich sa stalo bezpredmetným.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. septembra 2012