Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 406/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. septembra

2012 predbežne prerokoval sťažnosť V. K., B., zastúpeného spoločnosťou B., s. r. o., B., v

mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. B. J., vo veci namietaného porušenia jeho

základného práva na súdnu ochranu podľa a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. marca 2012

v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť V. K. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. júla 2012

doručená sťažnosť V. K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho

základného práva na súdnu ochranu podľa (ďalej

len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) z 30. marca 2012 v konaní vedenom pod sp.

zn. .

Zo sťažnosti vyplýva, že Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)

rozsudkom sp. zn. z 23. novembra 2011 potvrdil rozsudok Okresného

súdu Bratislava V (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. zo 6. apríla 2011

v právnej veci, ktorou sa navrhovateľ domáhal voči sťažovateľovi zaplatenia 9 958,18 €

s prísl. zo zmenky.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ dovolanie, v ktorom

namietal, že krajský súd vec nesprávne právne posúdil, čím bol naplnený dovolací dôvod

v zmysle (ďalej aj „OSP“), a to,

žepostupom tohto súdu mu bola odňatá možnosť konať pred ním podľa .

Najvyšší súd dovolanie sťažovateľa proti rozhodnutiu krajského súdu odmietol

a v rozhodnutí sa zaoberal len dovolacím dôvodom, ktorým sťažovateľ namietal len

nesprávne právne posúdenie veci. Podľa sťažovateľa najvyšší súd opomenul zaoberať sa

namietaným odňatím možnosti konať pred súdom v zmysle , čím

považuje uznesenie najvyššieho súdu za nepreskúmateľné a nedostatočne odôvodnené.

Najvyšší súd v uznesení v závere len konštatoval, že „právnym posúdením sa súd

nedopúšťa procesnej vady konania v zmysle “.

Sťažovateľ v sťažnosti ďalej uviedol, že najvyšší súd „nesprávne aplikoval

ustanovenie , pretože mal za to, že nesprávne právne posúdenie veci

súdmi nižších stupňov (aj keď má za následok odňatie možnosti účastníka konať pred

súdom), nemôže založiť procesnú prípustnosť dovolania, čím odňal sťažovateľovi právo

na prístup k súdu“.

Sťažovateľ tiež uviedol, že k „odňatiu možnosti konať pred súdom zo strany

krajského súdu došlo nesprávnym právnym posúdením koncentračnej zásady v konaní

o námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu“.

Na základe uvedenej argumentácie sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd rozhodol,

že uznesením najvyššieho súdu sp. zn. z 30. marca 2012 došlo k porušeniu

jeho základného práva na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Okrem toho požaduje zrušenie rozhodnutia

najvyššieho súdu sp. zn. z 30. marca 2012 a vrátenie veci najvyššiemu súdu

na ďalšie konanie. Domáha sa aj úhrady trov konania.

II.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127

ods. 1 o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú

porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

Podmienky konania o sťažnostiach sú upravené v ustanoveniach § 20 a § 49 až § 56

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“), pričom nesplnenie všeobecnej alebo

osobitnej podmienky je dôvodom na odmietnutie sťažnosti podľa § 25 ods. 2 citovaného

zákona. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej

neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré

označil sťažovateľa, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným

postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy,

ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav,

ktoré vylučujú, aby tento orgán (všeobecný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože

uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (, ,

). Za zjavne neopodstatnenú možno považovať takú sťažnosť, pri

predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného

základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie

konanie (, ).

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom.

Ústavný súd podľa každú sťažnosť predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa.

Ústavný súd zo sťažnosti a z predloženého rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn.

z 30. marca 2012 zistil, že rozhodnutie krajského súdu sp. zn.

z 23. novembra 2011, ktorým potvrdil rozsudok okresného súdu sp. zn.

zo 6. apríla 2011 v právnej veci, ktorou sa navrhovateľ domáhal voči

sťažovateľovi zaplatenia 9 958,18 € s prísl. zo zmenky, napadol sťažovateľ dovolaním.

V dovolaní namietal, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom a že rozhodnutie

odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Najvyšší súd

rozhodnutím sp. zn. z 30. marca 2012 dovolanie sťažovateľa odmietol ako

neprípustné podľa v spojení s ustanovením .

Podstatou sťažnosti sťažovateľa (vychádzajúc z petitu sťažnosti) je namietané

porušenie jeho základného práva podľa a práva podľa

dohovoru uznesením najvyššieho súdu, ktorým odmietol jeho dovolanie proti rozhodnutiu

krajského súdu. Porušenie práv vidí sťažovateľ v tom, že uznesenie najvyššieho súdu je

nepreskúmateľné a nedostatočne odôvodnené, pretože najvyšší súd sa zaoberal iba

dovolacím dôvodom, ktorým sťažovateľ namietal nesprávne právne posúdenie veci

krajským súdom, ale nedal mu žiadnu odpoveď na jeho námietku, že v konaní došlo

k odňatiu možnosti konať pred súdom v zmysle .

Okrem toho tvrdí, že najvyšší súd „nesprávne aplikoval ustanovenie § 237 písm. f)

“, keď uviedol „že nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov..., nemôže

založiť procesnú prípustnosť dovolania“, čím odňal jeho právo na prístup k súdu.

Zo stabilizovanej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že tento vo vzťahu

ku všeobecným súdom nie je prieskumným súdom ani riadnou či mimoriadnou opravnou

inštanciou (m. m. , ) a nemá zásadne ani oprávnenie preskúmavať, či

v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké

právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil (m. m. ,

). Ústavný súd v tejto súvislosti vo svojej judikatúre konštantne zdôrazňuje, že

pri uplatňovaní svojej právomoci nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti nemôže

zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia

zákonov. Sú to teda všeobecné súdy, ktorým prislúcha chrániť princípy spravodlivého

procesu na zákonnej úrovni. Táto ochrana sa prejavuje aj v tom, že všeobecný súd odpovedá

na konkrétne námietky účastníka konania, keď jasne a zrozumiteľne dá odpoveď na všetky

kľúčové právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany.

Ústavný súd už opakovane uviedol (napr. , ), že ochrana

prípadne dohovorom garantovaných práv a slobôd (resp. ústavnosti ako takej) nie je zverená

len ústavnému súdu, ale aj všeobecným súdom, ktorých sudcovia sú pri rozhodovaní viazaní

, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa a 5

a zákonom ( ). Úloha ústavného súdu pri rozhodovaní o sťažnosti

namietajúcej porušenie základného práva na súdnu ochranu rozhodnutím súdu sa obmedzuje

na kontrolu zlučiteľnosti účinkov interpretácie a aplikácie zákonov s a dohovorom

najmä v tom smere, či závery všeobecných súdov sú dostatočne odôvodnené, resp. či nie sú

arbitrárne s priamym dopadom na niektoré zo základných ľudských práv (napr. ,

, , ).

Ústavný súd vo vzťahu k namietanému porušeniu označených práv sťažovateľa

preskúmal, či procesný postup najvyššieho súdu nebol svojvoľný a či mal oporu v zákone.

Ako z odôvodnenia uznesenia najvyššieho súdu z 30. marca 2012 vyplýva,

v dovolacom konaní boli najprv preskúmané procesné podmienky podľa a nasl.

a po zistení, že v predmetnej veci krajský súd rozhodoval rozsudkom, ktorým potvrdil

rozsudok okresného súdu, pričom nevyslovil prípustnosť dovolania, dospel k záveru, že

v danom prípade nie je splnený žiadny z dôvodov prípustnosti dovolania uvedený v § 238

ods. 1 až 3 (s. 4).

V rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia sa najvyšší súd zaoberal aj námietkou

sťažovateľa, že postupom krajského súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, t. j.

že toto konanie trpelo vadou podľa , keď na s. 5 a s. 6 výslovne uviedol:

„Odňatím možnosti konať pred súdom ( ) treba rozumieť taký

postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom

chránených záujmov, priznaných mu na zabezpečenie

svojich práv a oprávnených záujmov. O procesnú vadu v zmysle ide

vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne

záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné

práva.

Dovolateľ tvrdí, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci ( ). Právnym posúdením je činnosť súdu,

pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje

konkrétnu právnu normu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii

práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd

nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis,

nesprávne ho však interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových zistení vyvodil

nesprávne právne závery. Súd sa ale právnym posúdením veci nedopúšťa procesnej vady

konania v zmysle Právne posúdenie veci súdmi nižšieho stupňa je Najvyšším

súdom... považované za relevantný dovolací dôvod, ktorým možno úspešne odôvodniť (len)

procesné prípustné dovolanie. Nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov

nezakladá procesnú prípustnosť dovolania.

Dovolanie je v ustanovení upravené ako mimoriadny opravný prostriedok,

ktorý nemožno podať proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu. Pokiaľ nie sú splnené

podmienky prípustnosti dovolania, nemožno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému

preskúmaniu, a preto ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia.

V prejednávanej vecí by uvedený dovolací dôvod ( ) bolo

možné úspešne použiť, len ak by prípustnosť dovolania vyplývala z

V posudzovanom prípade však odvolací súd vo výroku svojho rozsudku prípustnosť

dovolania nevyslovil.

Najvyšší súd..., dospel k záveru, že dovolanie nie je prípustné podľa ,

ani v zmysle , preto dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu podľa

ods. 5 v spojení s ako neprípustné odmietol.“

Ústavný súd posúdením obsahu napadnutého uznesenia najvyššieho súdu z ústavne

významných hľadísk je toho názoru, že najvyšší súd primeraným a zrozumiteľným

spôsobom preskúmal prípustnosť dovolania a dostatočne sa vysporiadal s dovolacími

námietkami sťažovateľa a postup najvyššieho súdu bol v sťažovateľovom prípade v súlade

s procesno-právnou úpravou (v danom prípade s ).

Ústavný súd aplikujúc východiská svojej konštantnej judikatúry na napadnuté

rozhodnutie najvyššieho súdu tiež konštatuje, že je dostatočne odôvodnené, nevykazuje

znaky arbitrárnosti, a preto je ústavne akceptovateľné. Ústavný súd nezistil existenciu

skutočností svedčiacich o tom, že by napadnuté uznesenie najvyššieho súdu sp. zn.

z 30. marca 2012 bolo možné považovať za popierajúce zmysel a podstatu

základného práva na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie.

K tomu ústavný súd poznamenáva, že ak sa konanie pred všeobecným súdom

neskončí podľa želania účastníka konania, táto okolnosť sama osebe nie je právnym

základom pre namietanie porušenia základného práva (napr. ,

).

Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že predmetná sťažnosť je zjavne

neopodstatnená a je na mieste ju odmietnuť podľa .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. septembra 2012