Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 251/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. septembra 2012

v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Sergeja

Kohuta prerokoval prijatú sťažnosť mal. J. K., K., a L. K., K., zastúpených advokátom

JUDr. M. H., K., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod

sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Okresný súd Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š i l

základné právo mal. J. K. a L. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené

v a právo na prejednanie veci v primeranej lehote

zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Mal. J. K. a L. K. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie každej v sume

po 1 500 € (slovom tisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Košice II p o v i n n ý zaplatiť

im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Mal. J. K. a L. K. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume

416,28 € (slovom štyristošestnásť eur a dvadsaťosem centov), ktoré j e Okresný súd Košice

II p o v i n n ý vyplatiť na účet ich advokáta JUDr. M. H., K., do jedného mesiaca

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-10 z 10. júla 2012 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť mal. J. K. a L. K. (ďalej len „sťažovateľka“,

spolu len „sťažovateľky“), ktorou namietajú porušenie základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľky uviedli, že «Sťažovateľka L. K., matka maloletej J. K., návrhom

z 13. marca 2009 požiadala o úpravu styku otca s maloletou, ktorých styk bol pôvodne

upravený rozsudkom Okresného súdu Košice II(...), sp. zn. z 10. decembra

2007.

Napriek viac ako trojročnému trvaniu súdneho konania v tak citlivej veci, okresný

súd žiadnym, čo i len neprávoplatným spôsobom vo veci samej nerozhodol.

Z uvedeného dôvodu sťažovateľka podľa

o súdoch v znení neskorších predpisov podala 19. marca 2012 predsedovi okresného súdu

sťažnosť na prieťahy v konaní.

Predseda okresného súdu v odpovedi z 22. marca 2012 konštatoval čiastočnú

dôvodnosť sťažnosti „v dôsledku dlhodobej práceneschopnosti pôvodnej zákonnej sudkyne“

a následnému prideleniu veci iným sudcom, ktorí „z objektívnych dôvodov“ neboli schopní

konať a rozhodovať plynulo. Zároveň poukázal na potrebu znaleckých dokazovaní,

ustanovovaní tlmočníka a opakované podávanie predbežných opatrení.

Od tejto odpovede predsedu okresného súdu nebol vykonaný vo veci žiaden úkon

smerujúci k rozhodnutiu vo veci samej.».

Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sťažovateľky navrhli, aby ústavný súd

o sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„Okresný súd Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. porušil základné

právo J. K. a L. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2

(…) a právo na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené v

Dohovoru(…)

J. K. a L. K. priznáva primerané finančné zadosťučinenie každej v sume 3 500,-

Eur(...), ktoré im je Okresný súd Košice II povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

J. K. a L. K. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia(…)“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci

konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedom, listom sp. zn. z 8. augusta

2012 a právny zástupca sťažovateliek stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu

z 12. septembra 2012.

2.1 Predseda okresného súdu s poukazom na vykonané úkony v namietanom konaní

uviedol, že „jediným prieťahom v danom konaní bolo obdobie nečinnosti tunajšieho súdu

od 29. 1. 2010 do 9. 9. 2010. Jednalo sa však o prieťah ojedinelý a v predmetnom konaní

výnimočný, spôsobený dlhodobou práceneschopnosťou zákonnej sudkyne, ktorá trvala

od 11. 1. 2010 do 9. 12. 2010. V uvedenom období boli všetky nerozhodnuté a nevybavené

veci súdneho oddelenia tejto sudkyne prerozdelené do súdnych oddelení dvoch sudkýň

rozhodujúcich v tejto agende, ktoré z objektívnych dôvodov neboli schopné konať

vo všetkých pridelených veciach plynulo. Následne neboli zo strany súdnych osôb

tunajšieho súdu zistené žiadne prieťahy.

Je však potrebné poukázať na skutočnosť, že dĺžka predmetného konania bola

zapríčinená predovšetkým jeho skutkovou obtiažnosťou, o čom svedčí fakt nutnosti

zabezpečenia znaleckého dokazovania, zabezpečením dôkazu z cudziny, ktorý navrhla sama

sťažovateľka, s čím súvisela nevyhnutne potreba zabezpečenia prekladateľa v konaní, a to

opakovane. Na dĺžku daného konania nepochybne vplývalo i správanie samotnej

sťažovateľky, ktorá dvakrát požiadala o odročenie vytýčeného pojednávania, po nariadení

znaleckého dokazovania neposkytla súčinnosť ustanovenej znalkyni, keď táto z dôvodu

nemožnosti vypracovania posudku práve z tohto dôvodu musela túto skutočnosť oznámiť

súdu, ale i opakovanými návrhmi na vydanie predbežných opatrení. Jedná sa nepochybne

o procesné právo sťažovateľky, avšak pri jeho využití jej musí byť zrejmé, že vytvára časový

posun pre vytýčenie pojednávania vo veci samej. Napokon rozhodnutia tunajšieho súdu

o oboch predbežných opatreniach boli odvolacím súdom potvrdené, jednalo sa teda o vecne

správne rozhodnutia.

Nie je tiež zrejmé, z akého dôvodu podala sťažovateľka sťažnosť na prieťahy v čase,

keď súd vo veci plynulo konal, keď dokonca obdržala predvolanie na pojednávanie.

Na vytýčenom pojednávaní dňa 29. 6. 2012 bolo vo veci rozhodnuté a proti rozsudku

sťažovateľka nepodala odvolanie. Možno teda predpokladať, že sa s týmto rozsudkom

stotožňuje.“

2.3 Právny zástupca sťažovateliek v reakcii na uvedené vyjadrenie predsedu

okresného súdu uviedol, že «Predovšetkým podávanie návrhov na vydanie predbežných

opatrení sťažovateľkou v súdnom konaní nebolo samoúčelným aktom sťažovateľky. Prvý

takýto návrh na vydanie predbežného opatrenia bol sťažovateľkou podaný až 23. 11. 2011,

čiže po viac ako 32 mesiacoch od podania návrhu vo veci samej (18. 03. 2009), pričom

podnetom k takémuto konaniu sťažovateľky bola práve nečinnosť súdu. Dôvodom

podávania návrhov na vydanie predbežných opatrení bolo zabezpečiť, aspoň predbežne a

teda dočasne do rozhodnutia súdu vo veci samej, zdravý, a to najmä psychický vývin

maloletej J. K. Styk maloletej J. K. s otcom jej totiž spôsobuje emocionálnu traumu, o čom

svedčí Lekárska správa – nález(...) zo dňa 05. 01. 2012, Zápisnica o výsluchu osoby mladšej

ako 14 rokov zo dňa 27. 02. 2012 (ČVS: ORP 960/2 0VK-KE-2011), ako aj samotný

Znalecký posudok PhDr. E. S. č. 87/2011 (vypracovaný pre účely súdneho konania). To, že

sťažovateľka nepodala odvolanie vo veci samej, neznamená jej úplné stotožnenie sa s

rozsudkom, no vzhľadom na prebiehajúce prieťahy v konaní a aby vec bola konečne

právoplatne ukončená, nepodanie odvolania vo veci samej bolo tak povediac „menším

zlom“ (aj vzhľadom na skutočnosť, že styk otca s maloletou mal byť realizovaný za

prítomnosti matky, resp. starej matky maloletej, čo maloletej bude spôsobovať určite menšiu

emocionálnu traumu ako bez zabezpečenia ich prítomnosti, s ktorým „počíta“ pôvodné

rozhodnutie o úprave styku).».

3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v .

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania

a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav

konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. :

Dňa 18. marca 2009 sťažovateľky doručili okresnému súdu návrh na úpravu styku

otca s maloletou sťažovateľkou.

Dňa 24. apríla 2009 okresný súd uznesením ustanovil maloletej kolízneho

opatrovníka, ktorý bol zároveň požiadaný o prešetrenie pomerov a podanie správy v lehote

30 dní, opis návrhu bol doručovaný odporcovi (otcovi maloletej). Správa z Úradu práce,

sociálnych vecí a rodiny v K. bola okresnému súdu doručená 20. mája 2009.

Dňa 30. septembra 2009 okresný súd určil termín pojednávania na 20. november

2009.

Dňa 19. novembra 2009 požiadala sťažovateľka o odročenie pojednávania určeného

na 20. november 2009 zo zdravotných dôvodov. Pojednávanie bolo odročené na 29. január

2010. Pojednávanie z 29. januára 2010 bolo odročené z dôvodu práceneschopnosti sudkyne

na neurčito.

Dňa 22. februára 2010 bol predmetný spis z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti

zákonnej sudkyne pridelený inému sudcovi.

Dňa 9. septembra 2010 okresný súd určil termín pojednávania na 13. október 2010.

Pojednávanie sa 13. októbra 2010 uskutočnilo a bolo odročené na neurčito pre účely

podania vyjadrenia zo strany odporcu a kolízneho opatrovníka.

Dňa 4. januára 2011 okresný súd určil termín pojednávania na 18. február 2011.

Dňa 16. februára 2011 požiadala sťažovateľka o odročenie nariadeného pojednávania

zo zdravotných dôvodov. Na základe jej žiadosti bolo pojednávanie zrušené.

Dňa 18. februára 2011 sa uskutočnil mimo pojednávania výsluch odporcu.

Dňa 24. februára 2011 okresný súd určil termín pojednávania na 1. apríl 2011.

Pojednávanie sa uskutočnilo a bolo odročené na neurčito na účely nariadenia znaleckého

dokazovania.

Dňa 15. apríla 2011 okresný súd uznesením nariadil znalecké dokazovanie.

Dňa 21. apríla 2011 okresný súd uznesením ustanovil v konaní prekladateľa.

Dňa 19. júla 2011 okresný súd zaslal spis ustanovenej znalkyni na vypracovanie

znaleckého posudku a zároveň uznesením z uvedeného dňa bola ustanovená prekladateľka

na vypracovanie prekladu správy doručenej zo Španielska.

Dňa 13. septembra 2011 ustanovená znalkyňa oznámila, že sťažovateľka s dieťaťom

sa dvakrát na jej predvolanie nedostavila a mailom jej oznámila, že so znaleckým

vyšetrením nesúhlasí. Požiadala teda okresný súd o odporúčanie, ako má v danej veci ďalej

postupovať.

Prípisom z 3. októbra 2011 bola sťažovateľka upozornená na povinnosť poskytnúť

ustanovenej znalkyni potrebnú súčinnosť a možnosť uloženia poriadkových opatrení.

Uznesením z 26. októbra 2011 bol okresným súdom ustanovený iný prekladateľ

z dôvodu vyčiarknutia zo zoznamu pôvodného prekladateľa.

Dňa 11. novembra 2011 požiadala sťažovateľka o odpustenie poplatkov vo veci

prekladateľského úkonu.

Dňa 15. novembra 2011 okresný súd uznesením určil odmenu prekladateľa.

Dňa 23. novembra 2011 podala sťažovateľka návrh na vydanie predbežného

opatrenia. Uznesením z 25. novembra 2011 bol jej návrh zamietnutý.

Dňa 1. decembra 2011 bol ustanovenou znalkyňou okresnému súdu doručený

znalecký posudok.

Dňa 6. decembra 2011 bol znalecký posudok doručený na vyjadrenie účastníkom

konania.

Dňa 9. decembra 2011 podala sťažovateľka proti uzneseniu o zamietnutí návrhu

na vydanie predbežného opatrenia odvolanie.

Dňa 11. januára 2012 bol spis predložený na rozhodnutie Krajskému súdu

v Košiciach (ďalej len „krajský súd“).

Dňa 6. februára 2012 krajský súd potvrdil uznesenie okresného súdu. Spis bol

vrátený 8. februára 2012.

Dňa 3. februára 2012 podala sťažovateľka opakovanú žiadosť o vydanie predbežného

opatrenia. Uznesením z 13. februára 2012 bolo konanie o nariadenie predbežného opatrenia

zastavené.

Dňa 1. marca 2012 podala sťažovateľka opäť návrh na vydanie predbežného

opatrenia. Uznesením z 5. marca 2012 bolo konanie o návrhu zastavené.

Dňa 1. marca 2012 podala sťažovateľka proti uzneseniu odvolanie.

Dňa 12. marca 2012 bol spis predložený krajskému súdu, ktorý ho vrátil 19. marca

2012 ako predčasne predložený s odôvodnením, že uznesenie o zastavení konania nebolo

doručené všetkým účastníkom konania.

Dňa 18. mája 2012 bol spis opakovane predložený krajskému súdu.

Dňa 21. mája 2012 krajský súd uznesením potvrdil uznesenie okresného súdu

o zastavení konania o nariadenie predbežného opatrenia.

Dňa 25. mája 2012 okresný súd určil termín pojednávania na 29. jún 2012.

Dňa 28. júna 2012 okresný súd uznesením nepriznal sťažovateľke oslobodenie

od súdnych poplatkov. Dňa 11. júla 2012 podala sťažovateľka proti uzneseniu odvolanie.

Dňa 29. júna 2012 okresný súd rozsudkom vo veci rozhodol.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. dochádzalo k porušovaniu základného práva

sťažovateliek na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v dohovoru.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov(...)

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná(...)

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto

v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , ).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované

v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníka a postup súdu (napr. ). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet

sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr.

, , ). Podľa rovnakých kritérií postupoval aj v danom

prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, dĺžka napadnutého konania podľa názoru

ústavného súdu bola závislá od zložitosti veci len sčasti. Vec z právneho hľadiska nemožno

považovať za zložitú, pretože ide o bežnú agendu všeobecných súdov. Pokiaľ ide o faktickú

zložitosť, tú predstavovala potreba zabezpečenia dôkazu z cudziny. Tieto skutočnosti

ústavný súd zohľadnil pri určení finančného zadosťučinenia.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateliek

v preskúmavanom konaní, ústavný súd nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá by mala

byť osobitne zohľadnená na ich ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo

v predmetnom konaní k zbytočným prieťahom. Sťažovateľky okrem ojedinelého prípadu,

keď krátku dobu došlo k zdržiavaniu vypracovania znaleckého posudku, neprispeli svojím

správaním k zbytočným prieťahom v konaní, aktívne sa dožadovali pokračovania v konaní

aj podávaním návrhov na vydanie predbežných opatrení. Využitie možností daných

sťažovateľkám procesnými predpismi (podľa )

na uplatňovanie a presadzovanie ich práv v občianskom súdnom konaní spôsobuje síce

predĺženie priebehu konania, nemožno ho však kvalifikovať ako postup, dôsledkom ktorého

sú zbytočné prieťahy (napr. ).

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci

a konštatuje, že okresný súd okrem opakovaného vykonávania úkonov v dvojmesačných

intervaloch (napr. od 30. septembra 2009 do 19. novembra 2009, od 24. februára 2011

do 15. apríla 2011) bol vo veci nečinný v období od 24. apríla 2009 do 30. septembra 2009

(päť mesiacov), v období od 20. novembra 2009 do 22. februára 2010 (tri mesiace),

v období od 22. februára 2010 do 9. septembra 2010 (sedem mesiacov), v období

od 9. septembra 2010 do 4. januára 2011 (štyri mesiace) – pričom okresný súd v tomto

období okrem ojedinelých administratívnych úkonov nič nevykonal. Uvedené obdobie

nečinnosti okresného súdu bez akýchkoľvek zákonných dôvodov treba považovať

za zbytočné prieťahy v konaní, ktoré sú z ústavnoprávneho aspektu netolerovateľné, pretože

k uvedenej nečinnosti, a teda k prieťahom nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania

sťažovateliek, ale predovšetkým v dôsledku nečinnosti okresného súdu. Ústavný súd pritom

už opakovane uviedol, že v zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov

spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci, a teda

vykonanie spravodlivosti bez zbytočných prieťahov.

Uvedenú nečinnosť nie je možné ospravedlniť skutočnosťami uvádzanými

vo vyjadrení predsedu okresného súdu, pričom vec bolo potrebné posúdiť aj s ohľadom

na jej povahu a význam pre sťažovateľky. Samotná zákonná úprava (§ 176 ods. 3

) predpokladá konanie súdu bez zbytočných prieťahov

a rozhodnutie vo veci do šiestich mesiacov od začiatku konania. Zároveň Európsky súd pre

ľudské práva zdôraznil, že ak sú predmetom konania vzájomné vzťahy medzi rodičmi

a deťmi, konaniu o týchto vzťahoch príslušné súdy majú venovať „mimoriadnu

starostlivosť, pretože procesné omeškanie v takejto veci môže mať za následok de facto

rozhodnutie o otázke predloženej súdu“ (pozri H. v. Spojené kráľovstvo, rozsudok z 8. júla

1987, § 85). Vo svetle tejto požiadavky sa potom podstatne mení aj pohľad na posúdenie

prieťahov v predmetnej veci vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručenému v , účelom ktorého je, aby sa čo

najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli čomu prebieha súdne konanie (mutatis

mutandis ).

S poukazom na uvedené dôvody ústavný súd v konaní vedenom na okresnom súde

pod sp. zn. vyslovil porušenie základného práva sťažovateliek na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na prejednanie

záležitosti podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia

v bode 1.

4. Vzhľadom na to, že 29. júna 2012 bol v predmetnej veci na okresnom súde

vyhlásený rozsudok, neprichádzalo do úvahy v okolnostiach danej veci rozhodnutie podľa

.

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľky požadovali priznať primerané finančné zadosťučinenie každej v sume

3 500 € vzhľadom na závažnosť konania, ktoré je pre ne bytostne dôležité, ovplyvňujúce ich

každodenný život, a vzhľadom na to, že nečinnosť okresného súdu vyvoláva u nich „pocit

márnosti, snahy dovolať sa spravodlivosti, ktorý sťažovateľky nezvratne nadobudli“.

S prihliadnutím na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len

konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantovaného v a v dohovoru nie je dostatočným

zadosťučinením pre sťažovateľky. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať im aj

finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia , ktoré

podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia

základného práva sťažovateliek, najmä vzhľadom na povahu napadnutého konania považuje

za primerané každej zo sťažovateliek v sume 1 500 €.

6. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 2.

6. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Právny zástupca sťažovateliek si uplatnil trovy právneho zastúpenia v sume 416,28 €,

ktorú mu ústavný súd priznal.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet

právneho zástupcu sťažovateliek ( v spojení s

).

7. Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateliek

rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

8. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. septembra 2012