Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 461/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. októbra 2012

predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej obchodnou

spoločnosťou F., s. r. o., B., v mene ktorej koná konateľ a advokát doc. JUDr. B. F., PhD.,

vedené pod sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. vo veci

namietaného porušenia jej základných práv podľa a

Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, ako aj namietaného porušenia

Slovenskej republiky a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Trenčín a jeho rozhodnutiami sp. zn. z 10.

októbra 2011, sp. zn. zo 16. augusta 2011, sp. zn. z 18.

júla 2011, sp. zn. z 18. novembra 2011, sp. zn. z 18.

novembra 2011 a sp. zn. z 23. februára 2012 a postupom Krajského súdu

v Trenčíne a jeho rozhodnutiami sp. zn. z 20. júna 2012, sp. zn. 4

CoE/521/2011 z 25. mája 2012, sp. zn. z 25. mája 2012, sp. zn. 17

CoE/54/2012 z 20. júna 2012, sp. zn. zo 6. júna 2012 a sp. zn. 11

CoE/51/2012 zo 6. júna 2012 a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. Rvp

12036/2012 a sp. zn. s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej

vedené pod sp. zn. .

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 30. augusta

2012 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“),

vedené pod sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. , ktorými

namieta porušenie svojich základných práv podľa a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva podľa čl. 1 Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový

protokol“), ako aj a dohovoru postupom Okresného súdu Trenčín

(ďalej len „okresný súd“) a jeho rozhodnutiami sp. zn. z 10. októbra 2011,

sp. zn. zo 16. augusta 2011, sp. zn. z 18. júla 2011, sp.

zn. z 18. novembra 2011, sp. zn. z 18. novembra 2011 a sp.

zn. z 23. februára 2012 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutia okresného súdu“)

a postupom Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) a jeho rozhodnutiami

sp. zn. z 20. júna 2012, sp. zn. z 25. mája 2012,

sp. zn. z 25. mája 2012, sp. zn. z 20. júna 2012,

sp. zn. zo 6. júna 2012 a sp. zn. zo 6. júna 2012 (ďalej aj

„napadnuté rozhodnutia krajského súdu“).

Zo sťažností vyplýva, že sťažovateľka sa v rámci svojej podnikateľskej činnosti

zaoberá inter alia poskytovaním úverov z vlastných zdrojov. Na základe zmlúv o úvere

poskytla dlžníkom úvery, ktoré boli títo povinní vrátiť podľa podmienok dojednaných

v úverových zmluvách. Keďže dlžníci nesplnili svoje záväzky riadne a včas, tak ako sa

zaviazali, sťažovateľka v súlade s dohodami uzatvorenými medzi ňou a dlžníkmi

prostredníctvom rozhodcovských rozsudkov Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného S., a.

s., B., resp. prostredníctvom inštitútu notárskej zápisnice ako exekučných titulov podala

súdnemu exekútorovi návrhy na vykonanie exekúcií. Na základe poverení udelených

okresným súdom začal súdny exekútor nútený výkon rozhodnutí, t. j. exekúcie. V priebehu

exekučných konaní okresný súd napadnutými uzneseniami exekúcie zastavil (vo veci

vedenej pod sp. zn. a sp. zn. vyhlásil exekúcie za

neprípustné a zastavil ich, pozn.). Na základe odvolaní sťažovateľky krajský súd

napadnutými rozhodnutiami vydané prvostupňové rozhodnutia ako vecne správne potvrdil.

Sťažovateľka v predostretej obšírnej argumentácii atakovala právne závery

v rozhodovacej činnosti okresného súdu aj krajského súdu, ktorým vytkla ich nesprávnosť

z hľadiska právneho posúdenia relevantných hmotnoprávnych ustanovení príslušných

právnych predpisov na predmetnú právnu vec sa vzťahujúcich, a zároveň poskytla

ústavnému súdu na zváženie vlastnú interpretáciu právnych predpisov vzťahujúcich sa na

jej právnu vec.

V nadväznosti na uvedené sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd vydal nález,

v ktorom vysloví porušenie jej základných práv podľa a ,

práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu, ako aj porušenie čl. 12

ods. 2 a dohovoru postupom a napadnutými rozhodnutiami okresného súdu

a krajského súdu, zruší napadnuté rozhodnutia okresného súdu a krajského súdu a veci im

vráti na ďalšie konanie a prizná sťažovateľke finančné zadosťučinenie a úhradu trov

konania.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci

to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

V zmysle môže súd v záujme hospodárnosti konania spojiť

na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých

istých účastníkov.

S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. a sp. zn. a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu

a skutkovú súvislosť uvedených sťažností a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe

sťažovateľky a okresného súdu a krajského súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú,

rozhodol ústavný súd uplatniac citované právne normy tak, ako to je uvedené v bode l

výroku tohto uznesenia.

2. K namietanému porušeniu základných práv sťažovateľky podľa čl. 20 ods. 1

a a práv podľa dohovoru a dodatkového protokolu,

ako aj k namietanému porušeniu a dohovoru postupom

a napadnutými uzneseniami okresného súdu

V je zakotvený princíp subsidiarity, podľa ktorého ústavný súd

môže konať o namietanom porušení práv sťažovateľa a vecne sa zaoberať sťažnosťami iba

vtedy, ak sa sťažovateľ nemôže domáhať ochrany svojich práv pred všeobecným súdom.

Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda automaticky

nezakladá aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí, že ochrany

tohto základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ môže

domôcť využitím jej dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy, prípadne

iným zákonne upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným štátnym orgánom,

musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie

(napr. m. m. , , , , ,

). Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny

mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov

verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal

popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53

ods. 1 (, ).

Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov

ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní

o sťažnosti preskúmavané ().

Pokiaľ ide o napadnuté rozhodnutia okresného súdu, ústavný súd vzhľadom na už

uvedené poukazuje na skutočnosť, že proti týmto bolo možné podať odvolanie ako riadny

opravný prostriedok (čo sťažovateľka aj využila), a preto sťažnosť v tejto časti bolo

potrebné odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde, tak ako v iných obdobných sťažnostiach sťažovateľky doručených

ústavnému súdu (napr. rozhodnutím sp. zn. z 22. augusta 2012).

3. K namietanému porušeniu základných práv sťažovateľky podľa čl. 20 ods. 1

a a práv podľa dohovoru a dodatkového protokolu

postupom a napadnutými uzneseniami krajského súdu

Zo sťažností vyplýva, že napadnutými rozhodnutiami (pozri I. časť odôvodnenia

tohto rozhodnutia, pozn.) krajský súd potvrdil rozhodnutia okresného súdu o vyhlásení

exekúcií za neprípustné a ich zastavení.

Ústavný súd po preskúmaní sťažností zistil, že argumenty (námietky) sťažovateľky

týkajúce sa najmä právomocí všeobecných súdov, spôsobilosti exekučných titulov,

posúdenia zmlúv o úvere, ich obsahu a náležitostí ako zmlúv „v zmysle zákona

o spotrebiteľských úveroch“ a iné sú v podstate totožné s jej argumentmi, ktoré použila

v stovkách sťažností, o ktorých už ústavný súd v minulosti rozhodol tak, že ich vo vzťahu

k odvolacím súdom odmietol ako zjavne neopodstatnené (napr. sp. zn. ,

sp. zn. z 31. mája 2011, sp. zn. z 20. októbra 2011,

sp. zn. zo 7. septembra 2011 a sp. zn. z 22. augusta 2012),

keď v odôvodnení týchto rozhodnutí (okrem iného) uviedol, že považuje za ústavne

akceptovateľný právny názor odvolacích súdov, že nespôsobilý exekučný titul (notárska

zápisnica, resp. rozhodcovský rozsudok) je dôvodom na vyhlásenie exekúcie

za neprípustnú, resp. na zastavenie exekučného konania, že tieto súdy aplikovali na vec sa

vzťahujúce všeobecne záväzné právne predpisy (zákony) podľa ich obsahu a rozhodli aj

v zmysle ustálenej judikatúry formulovanej Najvyšším súdom Slovenskej republiky

(rozsudok sp. zn. z 27. januára 1997 publikovaný v Zbierke stanovísk

a rozhodnutí pod č. R 58/1997), a teda že rozhodnutia odvolacích súdov nezasahujú

neprípustným spôsobom do práv sťažovateľky, porušenie ktorých namietala. Keďže dôvody

odmietnutia analogických sťažností sú sťažovateľke dobre známe, ústavný súd ich v danom

prípade nepovažoval za potrebné duplicitne citovať a sťažnosti sťažovateľky odmietol

podľa ako zjavne neopodstatnené.

Ústavný súd ďalej konštatuje, že je zarážajúce, že sťažovateľka, ktorá je právne

zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom, nerešpektuje ,

a napriek viacerým upozorneniam (napr. , ,

a iné) naďalej predkladá také sťažnosti, ktoré neobsahujú náležitosti

ustanovené citovaným zákonom. V posudzovaných prípadoch síce sťažovateľka v petite

sťažností označila rozhodnutia krajského súdu, ktorými malo dôjsť k porušeniu jej

označených práv, a zároveň na úvodnej strane svojich sťažností uvádza ako prílohy

„dokumenty podľa textu“, no napriek tomu ústavnému súdu (okrem splnomocnení) žiadne

písomné podklady nedoručila. Keďže nedostatky zákonom predpísaných náležitostí

vyplývajúce z podaní sťažovateľov ústavný súd nie je povinný odstraňovať z úradnej

povinnosti, sťažnosti sťažovateľky odmietol podľa aj

z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí.

Vzhľadom na odmietnutie sťažností ako celku ústavný súd už o ďalších návrhoch

sťažovateľky v nich uplatnených nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. októbra 2012