Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 277/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. októbra 2012 v senáte

zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka a Milana Ľalíka

v konaní o sťažnosti MVDr. A. H., Česká republika, zastúpeného advokátom JUDr. J. B.,

R., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa postupom

Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo MVDr. A. H. podľa postupom

Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é

b o l o .

2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C

8/2000 konal bez zbytočných prieťahov.

3. MVDr. A. H. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € (slovom tritisíc eur),

ktoré j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý zaplatiť mu do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť MVDr. A. H. trovy právneho

zastúpenia v sume 243 € (slovom dvestoštyridsaťtri eur) na účet jeho právneho zástupcu

advokáta JUDr. J. B., R., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. mája 2012

doručená sťažnosť MVDr. A. H., Česká republika (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného

advokátom JUDr. J. B., R., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:

„Sťažovateľ podáva sťažnosť podľa

vo veci porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

upraveného v postupom Okresného súdu

Bratislava I. v konaní vedenom pod sp. zn. , týkajúcom sa zaplatenia sumy

2.589,13 €.

Sťažovateľ ako žalobca podal dňa 26. 05. 1997 (teda pred 15 rokmi !!!) na Okresný

súd Bratislava I. žalobný návrh, v ktorom sa proti odporcovi J. A. domáhal zaplatenia sumy

216.500,-Sk. Išlo o nároky zo skončeného pracovného pomeru...

Sťažovateľ už v návrhu označil ako dôkazy listiny, ktoré má k dispozícií iba odporca

a žiadal súd, aby zabezpečil ich vyžiadanie od odporcu.

Súd nelogicky a bez vecného a právneho dôvodu vylúčil počas začatého konania časť

nároku na samostatné konanie, hoci vzájomná spätosť nárokov bola zrejmá a dokazovanie

bolo navzájom prepojené.

Konanie bolo pôvodne vedené pod sp. zn. , časť nárokov vylúčených na

samostatné konanie bola riešená v konaní .

Konanie vo veci je právoplatne ukončené.

Vo veci súd rozhodol rozsudkom zo dňa 4. apríla 2006 a dopĺňacím

rozsudkom zo dňa 27. 04. 2006...

Odvolací súd (KS Bratislava) uznesením zo dňa 3. mája 2011 napadnutý rozsudok

v znení opravného rozsudku zrušil a vec vrátil súdu I. stupňa na nové konanie.

Rozsudok odvolacieho súdu bol sťažovateľovi doručený 24. 04. 2012, hoci na OS

Bratislava I. bol z KS Bratislava doručený už 01. 06. 2011...

Sťažovateľ nemá ani po 15 rokoch právoplatne rozhodnuté o podstatnej časti

žalovaného nároku...

S poukazom na právny názor odvolacieho súdu a časový odstup viac ako 15 rokov

bude obtiažne, ak nie nemožné vykonať potrebné dokazovanie a vypočuť svedkov

na preukázanie rozhodujúcich skutočností...

Skutočnosť, že spor nie je právoplatne skončený ani po 15 rokoch, musí sťažovateľ

pokladať za hrubé porušenie jeho ústavného práva a zmarenie reálnej možnosti v spore

uspieť...“

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné právo sťažovateľa, upravené

bolo postupom Okresného súdu Bratislava I. porušené.

2. Ústavný súd prikazuje Okresnému súdu Bratislava I., aby v konaní

č. bezodkladne konal v intenciách právneho záveru odvolacieho súdu.

3. Ústavný súd priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie vo výške 3.000 €

(slovom tritisíc eur), ktoré je Okresný súd Bratislava I. povinný vyplatiť sťažovateľovi do 15

dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Porušiteľ je povinný sťažovateľovi zaplatiť náhradu trov právneho zastúpenia...“

Z obsahu sťažnosti je zrejmé, že sťažovateľ namietal porušenie svojho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , ktoré sa začalo žalobou

sťažovateľa doručenou okresnému súdu 26. mája 1997 a bolo pôvodne vedené pod sp. zn.

(a po vylúčení časti nárokov na samostatné konanie 20. januára 2000 vedené

pod sp. zn. ). Preto nesprávne uvedenú spisovú značku konania v druhom

odseku sťažovateľom navrhovaného petitu vyhodnotil ústavný súd ako zrejmú nesprávnosť

v písaní.

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. -10

zo 6. júna 2012 ju prijal na ďalšie konanie.

Na výzvu ústavného súdu sa k sťažnosti vyjadril okresný súd listom č. Spr 3488/2012

zo 17. júla 2012 a uviedol: „Vec sa na súde vedie od 20. 01. 2000. Navrhovateľ však

nezaložil plnú moc, odporca nezaložil listinné dôkazy na ktoré sa odvoláva, preto ich bolo

potrebné vyzývať. Súd tak urobil dňa 01. 02. 2000. Navrhovateľ podal neúplný návrh,

listinnými dôkazmi odkázal na spoločnosť I. s. r. o. a preto bolo potrebné ich vyzvať. Súd

tak urobil dňa 30. 03. 2000. Keďže navrhovateľ a odporca nezaložili žiadané, opätovne ich

súd musel dňa 27. 06. 2000 vyzývať. Navrhovateľ návrh nedoplnil, preto ho súd opätovne

pod hrozbou zastavenia konania vyzval. Zásielka sa od navrhovateľa vrátila ako

odsťahovaný, preto bolo potrebné opätovne žiadosť o doplnenie doručiť na novú adresu.

Vec bola predložená na prípravu na pojednávanie vyššiemu súdnemu úradníkovi v zmysle

a č. Na základe žiadosti bol navrhovateľ vypočutý

dožiadaným súdom. Spis z dožiadaného súdu Okresného súdu Cheb sa vrátil dňa 04. 05.

2004. Navrhovateľ zmenil žalobný návrh, o ktorom bolo potrebné rozhodnúť a dňa 24. 01.

2005 súd vytýčil termín pojednávania na 18. 03. 2005. Odporca ani jeho právny zástupca

sa nedostavili na pojednávanie, preto bolo potrebné pojednávanie odročiť. Dňa 19. 05.

2005 sa uskutočnilo pojednávanie, odporca sa opäť nedostavil, hoci bol volaný pod

hrozbou uloženia pokuty a predvedenia. Dňa 08. 09. 2005 sa uskutočnilo pojednávanie,

ktoré bolo odročené na termín pojednávania dňa 15. 11. 2005. Na pojednávaní dňa 08. 09.

2005 bola odporcovi uložená aj poriadková pokuta, pretože odporca sa na pojednávanie

nedostavil a svoju neprítomnosť neospravedlnil. Dňa 30. 09. 2005 navrhovateľ navrhol

vykonanie ďalších dôkazov. Dňa 06. 10. 2005 bola zisťovaná adresa právneho zástupcu

odporcu a bol predvolaný svedok pod hrozbou pokuty. Dňa 12. 10. 2005 bolo súdu

doručené odvolanie vo veci uloženia poriadkovej pokuty. Dňa 15. 11. 2005 sa uskutočnilo

pojednávanie, ktoré bolo odročené na termín dňa 31. 01. 2006 za účelom doručenia

mzdovej a účtovnej agendy odporcom. Navrhovateľ neoznačil adresu ekonómky, a preto bol

dňa 05. 12. 2005 vyzvaný na oznámenie presnej adresy a dňa 13. 01. 2006 bol opakovane

vyzvaný. Dňa 04. 04. 2005 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktoré sa nedostavil právny

zástupca odporcu, na pojednávaní bol vyhlásený rozsudok. Dňa 27. 04. 2006 sa uskutočnilo

pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený dopĺňací rozsudok. Dňa 26. 05. 2006 podal odporca

odvolanie proti rozsudku zo dňa 04. 04. 2006 a jeho doplnenia zo dňa 27. 04. 2006. Dňa 07.

06. 2006 bol spis predložený spolu s opravným prostriedkom, ktorý podal odporca

Krajskému súdu v Bratislave. Navrhovateľ dňa 12. 09. 2006 podal na odvolací súd žiadosť

o oslobodenie od súdneho poplatku, a preto Krajský súd dňa 15. 01. 2007 vec vrátil

na tunajší súd za účelom rozhodnutia o oslobodení. Dňa 20. 06. 2007 vyšší súdny úradník

vyzval na preukázanie majetkových pomerov, opätovne bolo potrebné doručovať právnemu

zástupcovi odporcu. Dňa 08. 12. 2009 súd vydal uznesenie, ktorým odporcovi priznal

oslobodenie od súdnych poplatkov. Dňa 08. 03. 2010 bola vec znova predložená Krajskému

súdu v Bratislave. Spisový materiál sa súdu vrátil dňa 01. 06. 2011 spolu s uznesením

Krajského súdu v Bratislave č. k. -180 zo dňa 03. 05. 2011. Dňa 08. 07. 2011

súd predvolal účastníkov konania na termín pojednávania dňa 04. 10. 2011. Dňa 04. 10.

2011 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené z dôvodu neprítomnosti účastníkov

konania a svedka. Dňa 04. 10. 2011 súd predvolal účastníkov konania na termín

pojednávania dňa 26. 01. 2012. Dňa 26. 01. 2012 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré sa

odročilo na neurčito z dôvodu potreby vypočutia navrhovateľa a svedka opätovne pred

dožiadaným súdom. Na nové pojednávanie bude predvolaný právny zástupca navrhovateľa

a svedok.

Vychádzajúc z chronológie jednotlivých úkonov je možné konštatovať, že predmetné

konanie je poznačené prieťahmi, ktoré možno v danej veci charakterizovať ako objektívne

aj keď zaťaženosť súdneho oddelenia, resp. jednotlivých civilných sudcov nemôže byť

dôvodom na porušenie práva účastníka konania garantovaného v SR.

Zároveň poukazujem na tú skutočnosť, že pojednávania sa odročovali z dôvodu

neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu, ako aj z dôvodu neprítomnosti

odporcu, jeho právneho zástupcu a svedkov. Prieťahy spôsobil aj sám navrhovateľ tým, že

v zmysle ust. § 79 ods. 2 neoznačil a nezaložil dôkazy, návrh bol vadný, rovnako skutočnosť,

že navrhovateľ sa odsťahoval a neoznámil súdu novú adresu na doručovanie.

V prípade, že Ústavný súd Slovenskej republiky dospeje k záveru, že bolo porušené

právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, žiadam, aby vzal

do úvahy, že zákonná sudkyňa subjektívnym konaním nezavinila vznik prieťahov v konaní.

S poukazom na uvedené dôvody, za ktorých došlo k prieťahu v konaní, žiadam Ústavný súd

Slovenskej republiky, aby uvedené skutočnosti pri rozhodovaní o priznaní finančného

zadosťučinenia vzal do úvahy a nepriznal sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v plnej

výške.

Konečné rozhodnutie ponechávam na zváženie Ústavnému súdu Slovenskej

republiky...“

Okresný súd a právny zástupca sťažovateľa oznámili, že súhlasia s prerokovaním

veci bez ústneho pojednávania. Ústavný súd preto využil možnosť podľa § 30 ods. 2 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) a upustil od ústneho pojednávania, pretože

vzhľadom na charakter veci, kde je rozhodujúci prehľad spisu, nemožno od neho očakávať

ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu“ (m. m. ).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade

s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) v rámci prvého kritéria

ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho

význam pre sťažovateľa (, ). Podľa uvedených kritérií posudzoval

ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.

Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že vzhľadom

na predmet konania, ktorým je nárok na zaplatenie sumy 68 000 € z titulu náhrad spojených

s pracovným pomerom sťažovateľa u odporcu (náhrada za používanie vlastného

motorového vozidla, doplatok diét za služobné cesty, náhrada za sťažovateľom vynaložené

prostriedky v prospech odporcu), nie je možné napadnuté konanie považovať po vecnej

stránke za zložitejšie. Preto doterajší zdĺhavý priebeh napadnutého konania ústavný súd

nemôže pripísať na vrub faktickej náročnosti prerokovávanej veci. Po právnej stránke ide

o vec, ktorá patrí k štandardnej agende všeobecných súdov a nie je právne zložitá.

Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konaní

pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa . Ústavný súd pri

preskúmaní spisu nezistil žiadnu okolnosť, ktorou by sťažovateľ, ktorý je účastníkom

posudzovaného konania ako navrhovateľ, prispel k zbytočným prieťahom v konaní.

Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 , bol postup samotného okresného súdu. Priebeh konania zistený ústavným

súdom z vyžiadaného spisu okresného súdu zodpovedá chronológii úkonov tak, ako boli

opísané v sťažnosti sťažovateľa, ako aj vo vyjadrení okresného súdu.

Z uvedeného vyplýva, že posudzované konanie sa začalo 26. mája 1997 podaním

návrhu sťažovateľom a na samostatné konanie bolo vylúčené z pôvodného konania

20. januára 2000, odkedy je vedené pod sp. zn. a doteraz nie je konanie vo veci

ukončené.

Okresný súd v podstatnej časti konania trvajúceho toho času viac ako 15 rokov

rozhodol prvýkrát rozsudkom zo 4. apríla 2006 v spojení s dopĺňacím rozsudkom

z 27. apríla 2006, ktorý bol zrušený uznesením Krajského súdu v Bratislave

č. k. -180 z 3. mája 2011 a vec bola vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie.

Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania v trvaní viac ako 15 rokov a vzhľadom

na zjavnú neefektívnosť činnosti okresného súdu, ktorého rozsudok bol zrušený odvolacím

súdom, je na mieste aj bez podrobnejšieho hodnotenia jednotlivých úkonov okresného súdu

konštatovať, že posudzované konanie ako celok charakterizujú prieťahy.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k názoru, že doterajším postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa .

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom, príp. nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo

iný zásah, príp. prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.

Ústavný súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom

súde a prikázal okresnému súdu, aby vo veci konal bez prieťahov.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha finančného

zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľ žiadal o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume

3 000 € z dôvodov uvedených v sťažnosti poukazujúc najmä na dlhotrvajúcu právnu

neistotu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva ().

Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne

okolnosti prípadu.

Vzhľadom na okolnosti danej veci zakladajúce namietané porušenie základného

práva, najmä na doterajšiu dĺžku súdneho konania v trvaní viac ako 15 rokov, ústavný súd

považoval za odôvodnené priznať sťažovateľovi ním požadované finančné zadosťučinenie

v sume 3 000 €, ktoré je okresný súd povinný mu zaplatiť.

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Sťažovateľ bol vo veci

úspešný, a preto bolo potrebné rozhodnúť o úhrade trov konania okresným súdom.

Ústavný súd priznal sťažovateľovi trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia

advokátom pozostávajúce z odmeny advokáta za dva úkony právnej služby vykonané v roku

2012 (prevzatie a príprava zastupovania, sťažnosť). Vychádzal pritom z vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len

„vyhláška“). Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta

(základná tarifa) v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby vykonaný

v roku 2012 1/6 z výpočtového základu, čo predstavuje za jeden úkon právnej služby

odmenu v sume 127,16 € a 7,63 € režijný paušál, teda spolu za dva úkony 269,58 € spolu

s 20 % daňou z pridanej hodnoty spolu 323,40 €. Sťažovateľ si v sťažnosti uplatnil nárok

na náhradu trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby v sume 202,50 € plus

20 % daň z pridanej hodnoty v sume 40,50 €, t. j. spolu v sume 243 €. Vzhľadom na to,

že sťažovateľom uplatnený nárok na náhradu trov konania neprevyšuje jeho zákonný nárok

v zmysle citovanej vyhlášky, ústavný súd mu priznal nárok na náhradu trov v uplatnenej

sume.

Trovy konania je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu

sťažovateľa ( v spojení s Občianskeho súdneho

poriadku).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

nálezu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. októbra 2012