Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 274/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-41

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. októbra 2012

v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ivetty Macejkovej a sudcu

Sergeja Kohuta o sťažnosti M. S., B., zastúpenej advokátom JUDr. R. J., B., vo veci

namietaného porušenia jej základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods.

1 , práva na spravodlivé súdne konanie podľa ods. l

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu

Bratislava V sp. zn. z 20. decembra 2010 takto

rozhodol:

1. Základné právo M. S. na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 37

z 20. decembra 2010 p o r u š e n é b o l o .

2. Uznesenie Okresného súdu Bratislava V sp. zn. z 20. decembra

2010 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

3. Okresný súd Bratislava V j e p o v i n n ý uhradiť trovy právneho zastúpenia M.

S. v sume 396,60 € (slovom tristodeväťdesiatšesť eur a šesťdesiat centov), z toho 261,80 €

(slovom dvestošesťdesiatjeden eur a osemdesiat centov) na účet jej advokátky JUDr. I. Š.,

B., a sumu 134,80 € (slovom stotridsaťštyri eur a osemdesiat centov) na účet jej advokáta

JUDr. R. J., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. februára

2011 doručená sťažnosť M. S., B. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného

porušenia jej základného práva podľa ods. l (ďalej len

„ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. l Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a základného práva podľa čl. 47

ods. 1 Charty základných práv Európskej únie uznesením Okresného súdu Bratislava V

(ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 20. decembra 2010.

2. Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla: «Sťažovateľka si z dôvodu finančnej

tiesne zobrala od spoločnosti P., s. r. o. …(ďalej len „P.“) drobný úver vo výške 8.000,-

Sk...

Zmluva o úvere bola dohodnutá podľa Obchodného práva a spoločnosť P. neuviedla

v zmluve všetky zákonom požadované náležitosti. Zmluva neobsahovala najmä ročnú

percentuálnu mieru nákladov, čo malo za následok, že úver má byť považovaný za

bezúročný a bez poplatkov ( o spotrebiteľských

úveroch). Napriek tomu exekučný súd OS Bratislava V na porušenie zákona neprihliadol,

poveril súdneho exekútora JUDr. R. K. vykonávaním exekúcie (spis. zn. )

v celom rozsahu judikovanom exekučným titulom (rozhodcovským rozsudkom) a došlo tak

k nezákonnému postihnutiu majetku sťažovateľky.

Na základe rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu (ďalej len

„SRS“) SRS z 13. 5. 2008 č. SR 03933/08 začal vykonávať exekúciu súdny exekútor

JUDr. R. K., ktorý bol bývalým zamestnancom spoločnosti P. a v minulosti poberal od nej

príjmy zo závislej činnosti.

V tejto súvislosti sťažovateľka uvádza, že súdny exekútor z úradnej povinnosti

neoznámil súdu dôvody na zastavenie exekúcie, aj keď podľa informácií od vedľajšieho

účastníka, mal JUDr. K. z iných ním vedených exekúcií preukázané, že súdy exekúcie

zastavujú pre neprijateľnú rozhodcovskú doložku oprávneného, resp. z dôvodu, že sa

exekučným titulom vymáha plnenie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi.

O tom, že súdny exekútor, ktorý vedie proti nej exekúciu, je bývalým zamestnancom

spoločnosti P., sa sťažovateľka dozvedela až v priebehu exekúcie. V deň, keď sa túto

skutočnosť dozvedela, podala voči exekútorovi námietku zaujatosti a žiadala exekučný súd,

aby ho vylúčil z vykonávania exekúcie, pretože vznikajú prinajmenšom pochybnosti o jeho

nestrannosti s ohľadom na pomer k oprávnenému.»

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti ďalej uviedla: „Máme vedomosť, že vylúčenia tohto

exekútora z vykonávania exekúcií pre bývalého zamestnávateľa spoločnosť P. sa na

Slovensku domáhajú viacerí spotrebitelia. Uznesením Okresného súdu Prešov z 1. 3. 2010

č. (príloha č. 3) bol už dokonca vylúčený. … Súd v uznesení stroho (jednou

vetou) skonštatoval, že bývalý zamestnanecký pomer s oprávneným nie je dôvodom na

vylúčenie exekútora. Takéto zdôvodnenie je na úkor preskúmateľnosti rozhodnutia a na

úkor procesného práva na presvedčivé zdôvodnenie podľa in fine .… Súd

však mal vyriešiť otázku, či sú pochybnosti o pomere exekútora k účastníkovi konania, ako

k svojmu bývalému zamestnávateľovi. Jednovetné konštatovanie, že súd bez ďalšieho

nepovažuje túto okolnosť za dôležitú na vylúčenie exekútora, je nepresvedčivé, najmä ak

súdu musia byť známe niektoré dôležité skutočnosti priamo z výkonu jeho činnosti…“

Sťažovateľka považuje „rozhodnutie o nevylúčení za arbitrárne, popiera základné

ústavné právo na súdnu ochranu, spravodlivý a nestranný súd a spravodlivý súdny proces.

Exekučný súd sa vôbec nevysporiadal s dôvodmi svojho rozhodnutia, a preto ani jeho

odôvodnenie nie je spôsobilé osvedčiť správnosť jeho právneho posúdenia

a postupu. … Právo na súdnu ochranu sťažovateľa bolo porušené aj z dôvodu, že

v obdobnej veci iný súd rozhodol odlišne (OS Prešov č. k. -19).“.

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd takto rozhodol:

„I. Právo sťažovateľky na súdnu a inú právnu ochranu podľa článku 46 SR

bolo postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní č. k. -51 porušené.

II. Právo sťažovateľky na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo postupom Okresného súdu Bratislava

V v konaní č. k. -51 porušené.

III. Právo sťažovateľky na spravodlivé súdne konanie podľa článku Hlava VI.

Čl. II 107 Charty základných práv Európskej únie bolo postupom Okresného súdu

Bratislava V v konaní č. k. -51 porušené.

IV. Zrušuje sa uznesenie Okresného súdu Bratislava V zo dňa 20. 12. 2010

č. -51.

V. Okresný súd Bratislava V je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy konania.“

3. Ústavný súd uznesením č. k. -16 zo 14. júna 2011 prijal sťažnosť

sťažovateľky v časti namietaného porušenia jej základného práva podľa

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 dohovoru uznesením okresného súdu

sp. zn. z 20. decembra 2010 na ďalšie konanie a vo zvyšnej časti sťažnosť

odmietol pre nedostatok právomoci.

4. Na základe opakovanej výzvy ústavného súdu sa k veci listom sp. zn.

Spr. 2052/2011 z 3. mája 2012 vyjadril predseda okresného súdu. Z obsahu tohto vyjadrenia

vyplýva:

„Podstatou sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky, že okresný súd pri rozhodovaní

o nevylúčení súdneho exekútora z vykonávania exekúcie v uznesení č. k.

zo dňa 20. 12. 10 sa nevysporiadal s podstatným právnym argumentom sťažovateľky,

týkajúci sa povinnosti súdneho exekútora oznámiť súdu dôvody na zastavenie exekúcie

s argumentom existencie pochybnosti o nezaujatosti súdneho exekútora, s ohľadom na jeho

pomer k oprávnenému, a tiež nezohľadnenie rozhodnutia iných exekúcií súdov v obdobných

právnych veciach oprávneného. Napadnuté rozhodnutie okresného súdu považuje

sťažovateľka za arbitrárne, popierajúce jej základné právo na súdnu ochranu, spravodlivý

a nestranný súd a spravodlivý súdny proces.

Vzhľadom na rozhodnutie zákonného sudcu o nevylúčení súdneho exekútora

nezaujímam k tomuto rozhodnutiu stanovisko, keďže mi neprináleží hodnotiť správnosť

alebo nesprávnosť tohto rozhodnutia ako orgánu štátnej správy.“

5. Právna zástupkyňa sťažovateľky JUDr. I. Š., B., oznámila ústavnému súdu listom

z 20. júla 2012, že došlo k vypovedaniu plnej moci na zastupovanie v konaní pred ústavným

súdom, a následne JUDr. R. J., B., listom z 23. júla 2012 oznámil prevzatie právneho

zastúpenia sťažovateľky na základe udelenej plnej moci.

6. Predseda okresného súdu v podaní z 3. mája 2012 a právny zástupca sťažovateľky

v podaní z 23. júla 2012 uviedli, že netrvajú na verejnom ústnom pojednávaní.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len "") upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel

k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

7. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

10. Podľa ak ústavný súd sťažnosti vyhovie,

v náleze vysloví, ktoré základné právo alebo sloboda a ktoré ustanovenie , ústavného

zákona alebo medzinárodnej zmluvy sa porušili, a akým právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom sa základné právo alebo sloboda porušili.

Podľa ak sa základné právo alebo sloboda

porušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd také rozhodnutie alebo opatrenie zruší.

Podľa ak ústavný súd sťažnosti

vyhovie, môže vrátiť vec na ďalšie konanie.

11. Podľa prvej vety

Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene

a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“)

exekútor vykonáva exekučnú činnosť nestranne a nezávisle.

Podľa § 4 Exekučného poriadku činnosť exekútora je nezlučiteľná s pracovným

pomerom alebo s obdobným pracovným vzťahom, podnikaním, členstvom v štatutárnom

orgáne obchodnej spoločnosti alebo družstva alebo členstvom v dozornom orgáne

obchodnej spoločnosti alebo družstva alebo s vykonávaním inej zárobkovej činnosti

s výnimkou vedeckej, pedagogickej, literárnej, umeleckej a publicistickej činnosti.

Podľa § 5 Exekučného poriadku v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti má

exekútor postavenie verejného činiteľa (odsek 1). Vykonávanie exekučnej činnosti je

výkonom verejnej moci (odsek 2).

Podľa § 30 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor je vylúčený z vykonávania

exekúcie, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, ktorá je predmetom exekúcie, k účastníkom

exekučného konania alebo k ich zástupcom, možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti.

Podľa § 30 ods. 3 Exekučného poriadku len čo sa exekútor dozvie o skutočnostiach,

pre ktoré je vylúčený, oznámi to bezodkladne súdu.

Podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku je exekútor povinný predložiť vec súdu

bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie

exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie.

12. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

13. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

14. Podstatou sťažnosti v rozsahu prijatom na ďalšie konanie je tvrdenie

sťažovateľky, že okresný súd sa pri rozhodovaní o nevylúčení súdneho exekútora

z vykonávania exekúcie v napadnutom uznesení sp. zn. z 20. decembra

2010 nevysporiadal ústavne súladným spôsobom s podstatným právnym argumentom

sťažovateľky týkajúcim sa povinnosti súdneho exekútora oznámiť súdu dôvody

na zastavenie exekúcie, s argumentom existencie pochybností o nezaujatosti súdneho

exekútora s ohľadom na jeho pomer k oprávnenému, a tiež, že nezohľadnil rozhodnutia

iných exekučných súdov v obdobných právnych veciach oprávneného. Napadnuté

rozhodnutie okresného súdu považuje sťažovateľka za arbitrárne, popierajúce jej základné

právo na súdnu ochranu, spravodlivý a nestranný súd a spravodlivý súdny proces.

15. Ústavný súd uvádza, že formuláciou uvedenou v ústavodarca

v základnom právnom predpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva

na súdnu ochranu s právnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru. Z uvedeného

dôvodu preto v obsahu základného práva podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru nemožno vidieť zásadnú odlišnosť.

16. Nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí vrátane súdnej exekúcie podľa

Exekučného poriadku je podľa stabilnej judikatúry ústavného súdu (,

, ) súčasťou základného práva na súdnu a inú právnu ochranu

podľa .

Okresný súd v uznesení sp. zn. z 20. decembra 2010 uviedol: „Súd

po preskúmaní námietky zaujatosti povinnej uplatnenej voči poverenému súdnemu

exekútorovi dospel k záveru, že táto je neopodstatnená. V zmysle § 30 ods. 1 E. p. exekútor

je vylúčený z vykonávania exekúcie, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, ktorá je

predmetom exekúcie, k účastníkom exekučného konania alebo k ich zástupcom, možno mať

pochybnosti o jeho nezaujatosti. Okolnosti, pre ktoré je exekútor vylúčený z vykonávania

exekúcie možno teda rozdeliť na vecné, spočívajúce vo vzťahu exekútora k veci, ktorá je

predmetom ekxekúcie a osobne, ktoré spočívajú v pomere exekútora k účastníkom

exekučného konania alebo ich zástupcom (zákonným aj na základe plnomocenstva). Pomer

exekútora k účastníkom alebo ich zástupcom treba vnímať predovšetkým ako vzťah, ktorý

môže kladne alebo záporne ovplyvniť prejednávanie a rozhodovanie veci, t. j. najmä

priateľský alebo naopak nepriateľský pomer súdneho exekútora k účastníkom alebo ich

zástupcom, ktorý má základ v okolnostiach, ktoré nastali mimo exekučného konania.

Povinná v námietke zaujatosti namietala pomer povereného súdneho exekútora

k oprávnenému a ako okolnosť odôvodňujúcu vznik pochybnosti o nezaujatosti súdneho

exekútora uviedla, že súdny exekútor je bývalým zamestnancom oprávneného. Súd má za to,

že táto skutočnosť nezakladá pomer súdneho exekútora k oprávnenému a nie je ani

skutočnosťou, ktorá by mala za následok pochybnosti o nezaujatosti súdneho exekútora.

Ako ďalšiu skutočnosť odôvodňujúcu vznik pochybnosti o nezaujatosti súdneho exekútora

povinná uviedla, že na internetovej stránke oprávneného bolo zverejnené vyjadrenie

povereného súdneho exekútora, táto okolnosť rovnako podľa názoru súdu nie je okolnosťou

vzbudzujúcou pochybnosť o nezaujatosti súdneho exekútora, nakoľko ako vyplýva z podania

povinnej exekútor sa na tejto stránke vyjadril k vykonávaným exekúciám a označil ich

za poslednú bodku spravodlivosti. Takéto vyjadrenie nie je možné považovať za vyjadrenie,

z ktorého by sa dal vyvodiť pomer súdneho exekútora k oprávnenému. Napokon povinná

v námietke zaujatosti namietala tú skutočnosť, že poverený súdny exekútor nepodal v jej

prípade podnet na zastavenie exekúcie. Povinná tým v zásade namietala postup súdneho

exekútora v priebehu vykonávania exekúcie, pričom v zmysle ust. § 30 ods. 2 E. p. okolnosti

spočívajúce v postupe exekútora v exekučnom konaní nemožno považovať za dôvod, pre

ktorý by súdny exekútor mal byť z vykonávania exekúcie vylúčený.

Na základe vyššie uvedeného, nakoľko súd nezistil, že by tvrdenia povinnej bolo

možné považovať za okolnosti, ktoré by spôsobovali vznik pochybnosti o nezaujatosti

súdneho exekútora, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.“

17. Ústavný súd už konštatoval (), že nezlučiteľnosť činnosti

(funkcie) súdneho exekútora s pracovným pomerom vyplývajúca z § 4 Exekučného

poriadku predstavuje záruku, že súdny exekútor svoju činnosť spočívajúcu v nútenom

výkone súdnych a iných rozhodnutí bude vykonávať nezávisle a nestranne v zmysle § 3

Exekučného poriadku. Inými slovami, súdny exekútor vykonávaním činnosti, ktorá je

nezlučiteľná s pracovným pomerom, môže oprávnene vyvolať pochybnosti o jeho

nestrannosti a nezaujatosti vo vzťahu k účastníkom exekučného konania. Uvedené konanie

nevylučuje ani disciplinárnu, resp. trestnú zodpovednosť súdneho exekútora ako verejného

činiteľa. Skutočnosť, že súdny exekútor bol zamestnancom účastníka exekučného konania

(v danom prípade oprávneného), je okolnosťou vylučujúcou ho z vykonávania exekúcie

podľa § 30 ods. 1 Exekučného poriadku, ktorú je v zmysle § 30 ods. 3 Exekučného poriadku

povinný bezodkladne oznámiť súdu. Ak súd vylúči exekútora z vykonávania exekúcie,

v exekúcii pokračuje ten exekútor, ktorého navrhne oprávnený a ktorého vykonaním tejto

exekúcie poverí súd (§ 30 ods. 11 Exekučného poriadku).

Výklad a používanie ustanovení § 30 Exekučného poriadku musí v celom rozsahu

rešpektovať základné právo účastníkov na súdnu ochranu podľa .

Interpretáciou a používaním týchto ustanovení nemožno obmedziť základné právo na súdnu

ochranu bez zákonného podkladu. Všeobecný súd musí súčasne vychádzať z toho,

že poskytuje v súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti pre účely zabezpečenia

spravodlivej ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov. Exekučné súdne konanie

sa musí v každom jednotlivom prípade stať zárukou zákonnosti a slúžiť na jej upevňovanie

a rozvíjanie.

18. Ústavný súd tiež považuje za potrebné podotknúť, že v zmysle § 57 ods. 4

Exekučného poriadku je exekútor povinný predložiť vec súdu bezodkladne potom, ako

nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné

zastavenie exekúcie. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju konštantnú

judikatúru (napr. , , ), z ktorej vyplýva,

že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo

zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. Všeobecný súd je

povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky

predpoklady na vedenie takéhoto konania.

19. Okresný súd v rozpore s už uvedeným napadnutým uznesením rozhodol tak, že

exekútora, ktorý bol zamestnancom účastníka exekučného konania v postavení

oprávneného, nevylúčil z vykonávania exekúcie napriek tomu, že táto skutočnosť oprávnene

vyvolala pochybnosti o jeho nestrannosti a nezaujatosti vo vzťahu k účastníkom

exekučného konania.

Po preskúmaní uznesenia okresného súdu sp. zn. z 20. decembra

2010 preto ústavný súd konštatuje, že výklad dotknutých ustanovení Exekučného poriadku,

ktorý v predmetnej veci uskutočnil okresný súd a ktorým v rozpore s ustanovením § 30

ods. 1 v spojení s § 4 Exekučného poriadku rozhodol o nevylúčení súdneho exekútora

z výkonu exekúcie napriek existujúcim pochybnostiam o jeho nezaujatosti vyplývajúcim

z pracovného pomeru exekútora u oprávneného z exekúcie, nie je ústavne konformný

a prieči sa princípom spravodlivého procesu.

Ústavný súd preto dospel k záveru, že uznesením okresného súdu sp. zn.

z 20. decembra 2010 bolo porušené základné právo sťažovateľky zaručené

v a právo podľa dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

III.

20. Ak ústavný súd sťažnosti vyhovie a svojím rozhodnutím vysloví, že

právoplatným rozhodnutím boli porušené základné práva, zruší takéto rozhodnutie (čl. 127

ods. 2 a ) a vec môže vrátiť na ďalšie konanie

[ a ]. V danom prípade

na ochranu základného práva sťažovateľky bolo potrebné nielen označené uznesenie

okresného súdu zrušiť, ale aj vrátiť vec na ďalšie konanie (bod 2 výroku nálezu).

V ďalšom postupe je okresný súd podľa viazaný

právnym názorom ústavného súdu vysloveným v tomto rozhodnutí, ktoré je v zmysle § 56

ods. 7 vykonateľné jeho doručením.

21. Ústavný súd napokon rozhodol podľa

o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v súvislosti s jej právnym

zastupovaním pred ústavným súdom.

Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní úhrady trov konania priznal úspešnej

sťažovateľke úhradu trov konania vo výške 261,80 € pre jej advokátku JUDr. I. Š., B., za

dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie sťažnosti) v súlade s § 1

ods. 3, § 11 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a) a b) a § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“),

pričom odmena za jeden úkon právnej služby v roku 2011 predstavuje sumu 123,50 € a

režijný paušál 7,41 €.

Ústavný súd ďalej pri rozhodovaní o priznaní úhrady trov konania priznal úspešnej

sťažovateľke úhradu trov konania vo výške 134,80 € pre jej advokáta JUDr. R. J., B., za

jeden úkon právnej služby v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a) a b) a § 18

ods. 3 vyhlášky, pričom odmena za jeden úkon právnej služby v roku 2012 predstavuje

sumu 127,16 € a režijný paušál 7,63 €.

Ústavný súd priznal teda sťažovateľke trovy konania v celkovej sume 396,60 €

(bod 3 výroku nálezu).

22. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. októbra 2012