Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 227/2012
PDF · 306.76 KB
No categories available
II. ÚS 227/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. októbra 2012
v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Sergeja
Kohuta o prijatej sťažnosti Š. H., U., zastúpeného advokátom JUDr. M. M., B., vo veci
namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Humenné v konaní vedenom pod sp. zn.
8 C 161/03 takto
rozhodol:
1. Základné právo Š. H. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej
lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
postupom Okresného súdu Humenné v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 161/03
p o r u š e n é b o l o .
2. Okresnému súdu Humenné v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 161/03
p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.
3. Š. H. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom tisíc eur),
ktoré j e Okresný súd Humenné p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu.
4. Š. H. p r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume 314,18 € (slovom
tristoštrnásť eur a osemnásť centov), ktorú j e Okresný súd Humenné p o v i n n ý vyplatiť
na účet jeho právneho zástupcu JUDr. M. M., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti
tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.
II. ÚS 227/2012-30 zo 4. júla 2012 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Š. H., U. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci
namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na
prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu
Humenné (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 161/03.
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 161/03 koná
okresný súd o žalobe sťažovateľa, ktorou sa proti svojmu niekdajšiemu zamestnávateľovi
(ďalej len „žalovaný“) domáha ochrany osobnostných práv, k zásahu do ktorých malo dôjsť
tým, že za pracovný úraz, ktorý sťažovateľ utrpel, žalovaný pripisoval zodpovednosť práve
sťažovateľovi, pričom túto informáciu mal žalovaný uverejniť aj vo svojej správe
zverejnenej pre svojich zamestnancov na intranete. Podľa tvrdení sťažovateľa aj napriek
jeho urgenciám adresovaným zákonnému sudcovi okresného súdu, ako aj napriek jeho
sťažnosti na prieťahy v konaní adresovanej predsedovi okresného súdu (bola vyhodnotená
ako nedôvodná, pozn.) a napokon aj napriek závažnosti predmetu konania a jeho dopadu na
život sťažovateľa, ktorý bol po pracovnom úraze prepustený z práce, okresný súd postupuje
v danej veci so zbytočnými a neodôvodnenými prieťahmi, čím sa neustále prehlbuje právna
neistota sťažovateľa a odďaľuje sa právoplatné skončenie veci.
Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:
«... Okresný súd Humenné ako všeobecný súd nezabezpečil v danej právnej veci taký
procesný postup, ktorý by odstránil stav právnej neistoty sťažovateľa a v dôsledku tohto
postupu všeobecného súdu stav právnej neistoty sťažovateľa naďalej trvá.
K odstráneniu stavu právnej neistoty nedošlo ani po tom, čo sa sťažovateľ dožadoval
zjednania nápravy u zákonnej sudkyne a nasledovne u predsedu Okresného súdu Humenné;
táto sťažnosť bola predsedom súdu vybavená dňa 14. 01. 2011 ako nedôvodná. ...
... prieťahy v predmetnom konaní neboli spôsobené právnou a faktickou zložitosťou
veci (spory o ochranu osobnosti súdy bežne prejednávajú a rozhodujú). Taktiež
zo správania sťažovateľa nemožno vyvodiť záver, že svojim konaním spôsobil prieťahy
v súdnom konaní, keďže sťažovateľ sa zúčastňoval pojednávaní a reagoval na výzvy súdu.
Osobitne sa žiada upriamiť pozornosť na postup prvostupňového súdu v čase, kedy
mu bol vrátený spis z odvolacieho súdu (t. j. dňa 13. 03. 2009) s rozhodnutím o zrušení
rozsudku a vrátením veci na ďalšie konanie, a s rozhodnutím o prerušení konania. Súd aj
napriek ustanoveniu § 109 ods. 2 O. s. p. (druhá veta) O. s. p., v zmysle ktorého: „Len čo
odpadne prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo, pokračuje súd v konaní i bez návrhu.“,
sám nesledoval odpadnutie tejto prekážky, a aj napriek skutočnosti, že k tomu došlo v júli
2009, konal až na základe žiadosti sťažovateľa zo dňa 24. 09. 2009. Súd sa ďalej dôsledne
neriadil pokynmi odvolacieho súdu a vo veci nariadil znalecké dokazovanie, ktoré
sťažovateľ nenavrhoval. Hoci súd uznesením zo dňa 15. 03. 2011 ustanovil znalkyňu a určil
jej lehotu 60 dní na vypracovanie znaleckého posudku, tento do dnešného dňa nie je
vypracovaný. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu všeobecný súd nesie
zodpovednosť aj za zbytočné prieťahy, ktoré zapríčinili súdom ustanovení znalci, pričom v
okolnostiach prípadu všeobecný súd nevykonal žiadne opatrenie na to, aby znalecky
posudok bol vypracovaný v súdom ustanovenej lehote t.j. súd neurgoval znalca, neuložil mu
poriadkovú pokutu a pod.). Súd síce formálne koná, ale tieto úkony nevedú k efektívnemu
odstráneniu stavu právnej neistoty...
Konanie trvá viac ako 8 rokov, pričom nie je predpoklad jeho skorého právoplatného
ukončenia, keďže vo veci súd prvého stupňa v súčasnosti ešte len „vyčkáva“ na doručenie
znaleckého posudku.»
Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:
„1. Základné právo sťažovateľa Š. H. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Humenné v konaní vedenom pod spis. zn.: 8 C/161/2003 porušené bolo.
2. Okresnému súdu Humenné prikazuje, aby vo veci vedenej pod spis. zn.:
8 C/161/2003 konal bez zbytočných prieťahov.
3. Sťažovateľovi Š. H. priznáva finančné zadosťučinenie 20.000,-EUR..., ktoré je
Okresný súd Humenné povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.
4. Sťažovateľovi Š. H. priznáva náhradu trov konania, ktoré je Okresný súd
Humenné povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa do 15 dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.“
2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci
konania: za okresný súd zákonná sudkyňa v danej veci, ako aj predsedníčka okresného súdu
listom sp. zn. Spr. 4007/12 zo 17. augusta 2012 a právny zástupca sťažovateľa stanoviskom
k uvedenému vyjadreniu okresného súdu listom zo 4. septembra 2012.
2.1 Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení okrem prehľadu procesných
úkonov okresného súdu v predmetnej veci uviedla:
„Z uvedeného prehľadu vyplýva, že Okresný súd Humenné vo veci nepretržite koná
od podania žaloby na súd. V prvom štádiu konania (do vyhlásenia prvostupňového rozsudku
vo veci) došlo k predĺženiu daného konania tým, že žalobca podal viaceré procesné návrhy,
o ktorých bolo potrebné rozhodnúť, resp. predložiť spis nadriadenému súdu (3 krát podaná
námietka zaujatosti, návrh na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti inému súdu a podanie
dovolania voči uzneseniu KS v Prešove). Jedno pojednávanie bolo odročené z dôvodu
ospravedlnenia právnej zástupkyne žalovaného pre PN a dve pre neúčasť žalobcu z dôvodu
PN. Po vrátení veci z Krajského súdu v Prešove bolo konanie prerušené a to rozhodnutím
samotného krajského súdu. Po odpadnutí prekážky, právoplatné rozhodnutie v inej veci, súd
v konaní pokračoval. Keďže v konaní boli predložené znalecké posudky obidvoma
zúčastnenými stranami, ktorých závery boli rozdielne, súd na návrh žalovaného nariadil vo
veci znalecké dokazovanie. Pretože nebol do zoznamu znalcov zapísaný znalec z
príslušného odboru činnosti, bolo potrebné pribrať znalca až po zložení sľubu, pričom tento
úkon bol vykonaný prostredníctvom Okresného súdu Banská Bystrica. Znalkyňa nedodržala
lehotu na vypracovanie posudku, ale požiadala o predĺženie tejto lehoty, vzhľadom na
množstvo listinných dôkazov, ktoré bolo treba v znaleckom posudku vyhodnotiť.
Pojednávanie, ktoré bolo nariadené po doručení znaleckého posudku účastníkom a
vypracovaní uznesenia o odmene znalca, bolo odročené na žiadosť právneho zástupcu
žalobcu. Ďalší termín pojednávania vo veci je nariadený na deň 10.9.2012.
Okresný súd Humenné vo veci koná bez porušenia práva žalobcu na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov. Ide o vec náročnú na skutkové dokazovanie, pretože je
potrebné posúdiť, či žalovaný zverejnil nepravdivú informáciu o tom, že žalobca zapríčinil
prevádzkovú haváriu. Ako bolo uvedené v prehľade, súd vypočul množstvo svedkov na túto
okolnosť. Vzhľadom na dva rozdielne znalecké posudky predložené účastníkmi konania
a návrh žalovaného, konajúca sudkyňa rozhodla o nariadení znaleckého dokazovania
súdom. Krajský súd totiž zrušil prvostupňový rozsudok a nariadil vo veci konať, vrátane
vykonania ďalšieho dokazovania. Konajúca sudkyňa preto postupuje v intenciách
zrušujúceho uznesenia KS v Prešove.
Okresný súd Humenné súhlasí s tým, aby podľa § 30 ods. 1 zák. č. 38/1993 Z. z.,
Ústavný súd upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.“
2.2 Právny zástupca sťažovateľa vo svojom vyjadrení k stanovisku okresného súdu
okrem iného uviedol:
„... sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu oznamuje Ústavnému súdu
Slovenskej republiky, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania. ...
K vyjadreniu Okresného súdu v Humennom (ako i k vyjadreniu zákonnej sudkyne)
považujem za potrebné poznamenať, že daný spor trvá viac ako 9 rokov a nie je právoplatne
ukončený, pričom ani z prehľadu stavu súdneho konania nie možné ospravedlniť jasné stavy
nečinnosti. Poslednou nečinnosťou je napríklad nečinnosť znalkyne, kedy znalkyňa bola
ustanovená dňa 15. 03. 2011 a posudok vrátila skoro po roku, t. j. dňa 28. 02. 2012. Je
potrebné zobrať na zreteľ aj samotné vyúčtovanie uvedenej znalkyne (t. j. 76 hodín), ktoré
jej konajúci súd nepriznal v celosti. Ak by sme aj priznali, že uvedená znalkyňa strávila pri
vypracovaní znaleckého posudku 76 hodín (tak ako sama uvádza), tak tento znalecky
posudok by mal byť vypracovaný za 2 kalendárne týždne, a nie takmer jeden kalendárny
rok. Okresný súd v Humennom (a ani zákonná sudkyňa) sa však k tejto zjavnej nečinnosti
bližšie nevyjadrovali hoci táto nečinnosť bola výslovne v ústavnej sťažnosti namietaná), len
lakonicky uviedli, že súd neporušil právo na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov.
K právnej zložitosti je potrebné poznamenať aj to, že v danej veci je súd viazaný
právnym názorom odvolacieho súdu, a práve aj z tohto pohľadu by malo byť konanie
plynulé.
Z uvedených dôvodov máme preto za to, že sťažnosť bola podaná dôvodne a
žiadame, aby súd rozhodol v zmysle jej petitu.“
3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa
s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na
prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru. Jej
prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je
určená povahou tohto základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za
nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne
rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo alebo
nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (I. ÚS 40/02,
II.
Zo sťažnosti, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho
súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného okresným súdom
pod sp. zn. 8 C 161/03:
- 25. september 2003 – sťažovateľ sa žalobou doručenou okresnému súdu domáhal proti
žalovanému (svojmu zamestnávateľovi) ochrany osobnostných práv, k zásahu do ktorých
malo dôjsť tým, že žalovaný na intranete zverejnil správu, podľa ktorej za ťažký pracovný
úraz, ktorý utrpel sťažovateľ, mohol on sám, resp. že prispel k jeho vzniku, pričom podľa
správy inšpektorátu práce sťažovateľ nebol vinným za vznik tohto pracovného úrazu,
- 3. október 2003 – okresný súd vyzval sťažovateľa, aby zaplatil súdny poplatok za žalobu,
a žalovaného vyzval, aby sa vyjadril k žalobe,
- 23. október 2003 – žalovaný sa vyjadril k žalobe,
- 24. október 2003 – sťažovateľ zaplatil súdny poplatok,
- 10. november 2003 – okresný súd vyzval žalovaného, aby predložil listinné dôkazy,
- 28. november 2003 – žalovaný predložil vyžiadané listiny,
- 20. január 2004 – okresný súd nariadil pojednávanie na 4. marec 2004,
- 9. február 2004 – sťažovateľ oznámil, že si zvolil právnu zástupkyňu, ktorá súčasne
spresnila žalobu,
- 4. marec 2004 – po vypočutí účastníkov a svedkov bolo pojednávanie odročené na
neurčito s tým, že obidve strany mali predložiť návrhy na ďalšie dokazovanie,
- 8. marec 2004 – žalovaný si od okresného súdu vyžiadal fotokópie listín, ktoré na
pojednávaní predložil do spisu zástupca Národného inšpektorátu práce (ďalej len
„inšpektorát práce“),
- 19. marec 2004 − žalovaný sa vyjadril k sporu,
- 23. marec 2004 – žalovaný označil dôkazy, ktoré navrhoval vo veci vykonať, a tiež upravil
žalobný petit,
- 24. marec 2004 − sťažovateľ označil dôkazy, ktoré navrhoval vo veci vykonať,
- 4. máj 2004 – okresný súd nariadil pojednávanie na 28. jún 2004,
- 24. máj 2004 – sťažovateľ oznámil mená svedkov, ktorých žiadal vypočuť,
- 24. jún 2004 – žalovaný sa vyjadril k sporu,
- 25. jún 2004 – žalovaný upozornil, že okresný súd stále uznesením nerozhodol, či pripúšťa
zmenu žalobného petitu v zmysle návrhu sťažovateľa z 23. marca 2004,
- 28. jún 2004 – po vypočutí účastníkov a svedkov bolo pojednávanie odročené na neurčito
s tým, že účastníci navrhnú najneskôr do 2. júla 2004 ďalšie dôkazy,
- 15. júl 2004 – sťažovateľ sa vyjadril k predmetu konania,
- 31. august 2004 – žalovaný sa vyjadril k predmetu konania,
- 10. september 2004 – okresný súd nariadil pojednávanie na 10. november 2004,
- 10. november 2004 – po vypočutí účastníkov a svedkov bolo pojednávanie odročené na
24. január 2005 na účely predvolania ďalších svedkov,
- 7. január 2005 – právna zástupkyňa sťažovateľa oznámila, že sťažovateľa už nezastupuje,
a súčasne ešte predložila spresnený žalobný petit,
- 24. január 2005 – po vypočutí účastníkov a svedkov bolo pojednávanie odročené na
neurčito s tým, že žalovaný sa mal vyjadriť k upravenému žalobnému petitu sťažovateľa
zo 7. januára 2005 a tiež mali obidve sporové strany predložiť návrhy na dokazovanie,
- 28. február 2005 – sťažovateľ sa vyjadril k znaleckému posudku, ktorý iniciatívne preložil
žalovaný, a súčasne okresný súd vyzval žalovaného, aby k tomu vyjadreniu zaujal
stanovisko,
- 10. marec 2005 – sťažovateľ oznámil, že má nového právneho zástupcu, ktorý zároveň
predložil vyjadrenie,
- 14. marec 2005 – žalovaný sa vyjadril k podaniu sťažovateľa z 28. februára 2005,
- 24. marec 2005 – právny zástupca sťažovateľa predložil listinné dôkazy,
- 10. máj 2005 – právna zástupkyňa žalovaného ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní
z dôvodu práceneschopnosti a žiadala nariadiť nové pojednávanie, pričom tiež uviedla, že
o uvedenom informovala aj sťažovateľa a jeho právneho zástupcu,
- 12. máj 2005 – kvôli neprítomnosti účastníkov bolo pojednávanie odročené na 7. júl 2005,
- 30. jún 2005 – žalovaný sa opätovne vyjadril k stanovisku sťažovateľa z 28. februára
2005,
- 7. júl 2005 – po vypočutí účastníkov bolo pojednávanie odročené na neurčito s tým, že
účastníci predložia návrhy na dokazovanie,
- 29. júl 2005 – okresnému súdu bolo doručené podanie sťažovateľa, ktorým udelil súhlas
na sprístupnenie svojej zdravotnej dokumentácie pre účely súdneho konania,
- 11. august 2005 – okresný súd nariadil pojednávanie na 9. november 2005,
- 18. august 2005 – okresný súd vyzval príslušný inšpektorát práce o zaslanie listinného
dôkazu,
- 24. august 2005 – inšpektorát práce predložil vyžiadaný listinný dôkaz,
- 21. október 2005 – právny zástupca sťažovateľa ospravedlnil svoju neprítomnosť na
pojednávaní z dôvodu kolízie konaní,
- 24. október 2005 – okresný súd zrušil pojednávanie nariadené na 9. november 2005 a nový
termín nariadil na 12. január 2006,
- 10. december 2005 – právny zástupca sťažovateľa žiadal o odročenie pojednávania
z dôvodu práceneschopnosti sťažovateľa,
- 12. január 2006 – po oznámení okresného súdu, že v deň pojednávania bolo okresnému
súdu doručené podanie sťažovateľa, ktorým namietal zaujatosť sudcu, bolo na účely
vybavenia tejto námietky pojednávanie odročené na neurčito,
- 20. január 2006 – spis bol predložený Krajskému súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“),
- 24. január 2006 – krajský súd uznesením sp. zn. 3 NcC 4/06 rozhodol, že sudca okresného
súdu nie je vylúčený z prerokovania a rozhodnutia danej veci,
- 7. február 2006 – spis bol vrátený okresnému súdu,
- 8. február 2006 – okresný súd nariadil pojednávanie na 27. apríl 2006,
- 27. apríl 2006 – po vypočutí účastníkov a ich právnych zástupcov okresný súd vyhlásil
uznesením dokazovanie za ukončené, sťažovateľ proti uzneseniu hneď na pojednávaní
podal odvolanie a súčasne právny zástupca sťažovateľa predniesol návrh na odňatie veci
okresnému súdu, okresný súd následne odročil pojednávanie na neurčito s tým, že právny
zástupca sťažovateľa predloží písomné zdôvodnenie svojho návrhu,
- 9. máj 2006 – právny zástupca sťažovateľa predložil okresnému súdu odvolanie proti
uzneseniu vyhlásenému na poslednom pojednávaní konanom 27. apríla 2006, ktorým
okresný súd zamietol návrh sťažovateľa na prerušenie konania, a tiež predložil aj písomné
odôvodnenie na pojednávaní ním vzneseného návrhu na odňatie veci okresnému súdu,
súčasne okresný súd vyzval sťažovateľa, aby za podané návrhy zaplatil súdny poplatok,
a žalovaného vyzval, aby sa k uvedeným podaniam sťažovateľa vyjadril,
- 17. máj 2006 – sťažovateľ zaplatil súdny poplatok,
- 25. máj 2006 – spis bol predložený krajskému súdu,
- 2. jún 2006 – okresný súd postúpil krajskému súdu vyjadrenie žalovaného,
- 15. jún 2006 – krajský súd uznesením sp. zn. 4 NcC 35/06 rozhodol o vrátení veci
okresnému súdu, aby sa sudcovia okresného súdu vyjadrili „k námietke zaujatosti“ (správne
mal zrejme byť „k návrhu na odňatie veci okresnému súdu“, pozn.),
- 30. jún 2006 – spis bol vrátený okresnému súdu,
- 24. júl 2006 – po vyjadrení sudcov okresného súdu bol spis opätovne predložený
krajskému súdu,
- 26. júl 2006 – okresnému súdu bolo doručené odvolanie žalovaného proti uzneseniam
okresného súdu vyhláseným na pojednávaní 27. apríla 2006, ktorými okresný súd jednak
nevyhovel žiadosti žalovaného na opravu zápisnice a jednak nevyhovel tiež návrhu
žalovaného vypočuť ním navrhovaných svedkov,
- 26. október 2006 – krajský súd uznesením sp. zn. 7 NcC 25/06 zamietol návrh na
prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti,
- 10. november 2006 – spis bol vrátený okresnému súdu,
- 11. december 2006 – právny zástupca sťažovateľa podal dovolanie proti uzneseniu
krajského súdu z 26. októbra 2006,
- 12. december 2006 – okresný súd vyzval sťažovateľa, aby zaplatil súdny poplatok za
dovolanie,
- 20. december 2006 – sťažovateľ zaplatil súdny poplatok,
- 11. január 2007 – spis bol predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len
„najvyšší súd“).
- 23. január 2007 – najvyšší súd uznesením sp. zn. 5 Cdo 6/07 konanie o dovolaní zastavil,
- 12. február 2007 – spis bol vrátený okresnému súdu,
- 27. február 2007 – okresný súd nariadil pojednávanie na 12. apríl 2007, súčasne
uznesením uložil žalovanému, aby sa vyjadril k návrhu priloženému k predmetnému
uzneseniu (k predmetnému uzneseniu však nebol pripojený žiadny návrh, pozn.),
- 16. marec 2007 – žalovaný oznámil okresnému súdu, že okrem uznesenia z 27. februára
2007 mu nebol doručený žiadny návrh, ku ktorému by sa mohol vyjadriť, a tiež zaujal
stanovisko k sporu,
- 20. marec 2007 – žalovaný predložil listinné dôkazy,
- 21. marec 2007 – sťažovateľ žiadal, aby okresný súd vykonal vo veci dokazovanie
oboznámením sa so znaleckým posudkom, ktorý predložil,
- 5. apríl 2007 – právny zástupca sťažovateľa predložil svoje vyjadrenie k stanovisku
žalovaného zo 16. marca 2007,
- 10. apríl 2007 – sťažovateľ žiadal o odročenie pojednávania z dôvodu svojej
práceneschopnosti,
- 12. apríl 2007 – okresný súd odročil pojednávanie na 24. máj 2007,
- 15. máj 2007 – žalovaný sa vyjadril k znaleckému posudku, ktorý 21. marca 2007
predložil sťažovateľ,
- 18. máj 2007 – právny zástupca sťažovateľa žiadal odročiť pojednávanie nariadené na
24. máj 2007 z dôvodu potreby časového priestoru na účely konzultácie so znalcom
a sťažovateľom, aby bolo možné podať kvalifikované stanovisko k obsiahlemu vyjadreniu
žalovaného k znaleckému posudku s tým, že uvedená skutočnosť bude oznámená aj
žalovanému a jeho právnej zástupkyni,
- 22. máj 2007 – sťažovateľ namietal zaujatosť zákonného sudcu kvôli jeho
„nadštandardným“ vzťahom s právnou zástupkyňou žalovaného,
- 24. máj 2007 – kvôli neprítomnosti účastníkov bolo pojednávanie odročené na neurčito,
súčasne okresný súd vyzval právnu zástupkyňu žalovaného, aby sa vyjadrila k námietke
zaujatosti uplatnenej sťažovateľom,
- 4. jún 2007 – právna zástupkyňa žalovaného sa vyjadrila k námietke zaujatosti,
- 11. jún 2007 – spis bol predložený krajskému súdu,
- 15. jún 2007 – krajský súd uznesením sp. zn. 3 NcC 18/07 rozhodol, že sudca okresného
súdu nie je vylúčený z prerokúvania a rozhodovania danej veci,
- 3. júl 2007 – spis bol vrátený okresnému súdu,
- 9. júl 2007 – okresný súd nariadil pojednávanie na 11. október 2007,
- 9. október 2007 – právny zástupca sťažovateľa navrhol, aby okresný súd v danej veci
nariadil kontrolné znalecké dokazovanie, tiež upozornil, že trvajú na prerušení konania,
a udelil súhlas, aby okresný súd konal v ich neprítomnosti,
- 11. október 2007 – okresný súd na pojednávaní vyhlásil uznesenia, ktorými jednak
zamietol návrh na prerušenie konania a tiež upustil od ďalšieho dokazovania a napokon
vyhlásil rozsudok, ktorým žalobu zamietol,
- 12. november 2007 – sťažovateľ sa odvolal proti rozsudku,
- 14. november 2007 – okresný súd uznesením uložil sťažovateľovi, aby zaplatil súdny
poplatok za odvolanie,
- 22. november 2007 – sťažovateľ podal odvolanie proti uzneseniu o vyrubení súdneho
poplatku,
- 28. november 2007 – okresný súd uznesením dovyrubil sťažovateľovi poplatok za
odvolanie,
- 7. december 2007 – sťažovateľ podal odvolanie aj proti uzneseniu z 28. novembra 2007,
- 11. december 2007 – žalovaný sa vyjadril k odvolaniu sťažovateľa proti rozsudku,
- 4. január 2008 – spis bol predložený krajskému súdu,
- 29. január 2009 – krajský súd uznesením sp. zn. 1 Co 3/08, sp. zn. 1 Co 4/08, sp. zn.
1 Co 5/08 a sp. zn. 1 Co 6/08 zrušil rozsudok okresného súdu z 11. októbra 2007 a vec vrátil
okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie, súčasne zmenil uznesenie okresného súdu
z 11. októbra 2007 tak, že prerušil konanie do právoplatného skončenia veci vedenej
okresným súdom pod sp. zn. 10 C 12/05, tiež zmenil uznesenie okresného súdu o vyrubení
súdneho poplatku za odvolanie,
- 13. marec 2009 – spis bol vrátený okresnému súdu,
- 3. apríl 2009 – právny zástupca sťažovateľa oznámil zmenu adresy svojho sídla,
- 8. apríl 2009 – uznesenie krajského súdu nadobudlo právoplatnosť,
- 10. jún 2009 – okresný súd zisťoval stav konania vedeného pod sp. zn. 10 C 12/05,
- 21. august 2009 – okresný súd zisťoval stav konania vedeného pod sp. zn. 10 C 12/05,
- 28. september 2009 – právny zástupca sťažovateľa žiadal, aby okresný súd pokračoval
v konaní, pretože konanie sp. zn. 10 C 12/05 bolo právoplatne skončené už 29. júla 2009,
- 9. október 2009 – okresný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľa, aby predložil návrh
na ďalšie dokazovanie,
- 30. október 2009 – sťažovateľ označil dôkazy, ktoré žiadal vykonať,
- 10. november 2009 – okresný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľa, aby oznámil
okruh otázok, na ktoré by mal odpovedať znalec pri kontrolnom znaleckom dokazovaní,
- 26. november 2009 – právny zástupca sťažovateľa oznámil, že netrvá na znaleckom
dokazovaní,
- 15. december 2009 – okresný súd nariadil pojednávanie na 8. február 2010,
- 31. december 2009 – znalec, ktorý vypracoval znalecký posudok predložený
sťažovateľom, oznámil, že už nevykonáva znaleckú činnosť,
- 8. február 2010 – po vypočutí právnych zástupcov účastníkov konania bolo pojednávanie
odročené na neurčito s tým, že právni zástupcovia vyjadria svoje stanoviská k prednesom
uskutočneným na pojednávaní, a tiež, že žalovaný sa vyjadrí k návrhu na zmenu žaloby
predloženému na pojednávaní sťažovateľovým právnym zástupcom, súčasne sa právny
zástupca sťažovateľa vyjadril k predmetu konania,
- 1. marec 2010 – právna zástupkyňa žalovaného sa vyjadrila k predmetu konania,
- 1. apríl 2010 – okresný súd uznesením pripustil zmenu žalobného petitu,
- 30. apríl 2010 – okresný súd nariadil pojednávanie na 2. jún 2010,
- 2. jún 2010 – po vypočutí právnych zástupcov účastníkov konania okresný súd
pojednávanie odročil na neurčito na účely nariadenia znaleckého dokazovania,
- 17. jún 2010 – právna zástupkyňa žalovaného žiadala o predĺženie lehoty na predloženie
listinných dôkazov v zmysle záverov z pojednávania,
- 9. júl 2010 – právna zástupkyňa žalovaného predložila návrhy na dokazovanie,
- 13. júl 2010 – okresný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľa, aby sa vyjadril
k podaniu žalovaného z 9. júla 2010,
- 29. júl 2010 – právny zástupca sťažovateľa oznámil, že na to, aby sa mohol kvalifikovane
vyjadriť k podaniu žalovaného, mu musia byť zaslané aj prílohy tohto podania,
- 18. august 2010 – okresný súd zaslal právnemu zástupcovi sťažovateľa požadované
prílohy,
- 2. september 2010 – právny zástupca sťažovateľa sa vyjadril k podaniu žalovaného
z 9. júla 2010,
- 16. september 2010 – okresný súd zaslal vyjadrenie sťažovateľa právnej zástupkyni
žalovaného na zaujatie stanoviska,
- 5. október 2010 – právna zástupkyňa žalovaného sa ospravedlnila, že z dôvodu
práceneschopnosti nezaslala vyjadrenie k stanovisku sťažovateľa v súdom ustanovenej
lehote, a žiadala o jej predĺženie,
- 19. október 2010 – právna zástupkyňa žalovaného predložila svoje vyjadrenie,
- 27. október 2010 – právna zástupkyňa žalovaného sa opäť vyjadrila k sporu,
- 29. november 2010 – právny zástupca sťažovateľa urgoval postup v konaní,
- 14. december 2010 – okresný súd žiadal Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky
(ďalej len „ministerstvo“), ako aj inšpektorát práce, aby oznámili, koho má okresný súd
ustanoviť za znalca, keďže z oboru chémie nie je v zozname znalcov nikto zapísaný,
- 17. január 2011 – inšpektorát práce oznámil meno znalca,
- 4. február 2011 – okresný súd dožiadal Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len
„dožiadaný súd“), aby predvolal inšpektorátom práce označenú osobu na zloženie „sľubu
ako osoby nezapísanej v zozname znalcov...“,
- 11. február 2011 – ministerstvo odpovedalo na výzvu okresného súdu,
- 14. február 2011 – spis bol doručený dožiadanému súdu,
- 7. marec 2011 – žalovaný sa vyjadril k sporu,
- 10. marec 2011 – spis bol po vybavení dožiadania vrátený okresnému súdu,
- 15. marec 2011 – okresný súd uznesením nariadil znalecké dokazovanie v odbore chémia,
chemické technológie s tým, že znalecký posudok mal byť spracovaný do 60 dní od
právoplatnosti tohto uznesenia, ktoré nadobudlo právoplatnosť 21. marca 2011,
- 30. marec 2011 – sťažovateľ sa odvolal proti uzneseniu o nariadení znaleckého
dokazovania, a to proti výroku, ktorým mu bola uložená povinnosť zložiť preddavok na
trovy znalca,
- 14. apríl 2011 – ustanovená znalkyňa žiadala o zaslanie spisu,
- 3. október 2011 – okresný súd zisťoval stav znaleckého dokazovania,
- 24. október 2011 – znalkyňa oznámila, že znalecký posudok predloží do 31. decembra
2011,
- 4. november 2011 – právny zástupca sťažovateľa navrhol vypočuť znalca, ktorý spracúval
skorší posudok na pojednávanie,
- 16. január 2012 – okresný súd žiadal ustanovenú znalkyňu, aby predložila znalecký
posudok,
- 28. február 2012 – okresnému súdu bol predložený znalecký posudok,
- 9. marec 2012 – okresný súd žiadal znalkyňu, aby špecifikovala svoju odmenu,
- 20. apríl 2012 – okresný súd uznesením rozhodol o znalečnom,
- 2. máj 2012 – okresný súd zaslal právnym zástupcom oboch sporových strán uznesenie
o znalečnom, a tiež znalecký posudok na zaujatie stanoviska,
- 9. máj 2012 – právny zástupca sťažovateľa podal odvolanie proti uzneseniu o znalečnom,
- 10. máj 2012 – právny zástupca odporcu sa vyjadril k znaleckému posudku,
- 15. máj 2012 – okresný súd nariadil pojednávanie na 25. jún 2012,
- 22. máj 2012 – právny zástupca sťažovateľa žiadal o odročenie nariadeného pojednávania
z dôvodu kolízie konaní,
- 23. máj 2012 – okresný súd u právnych zástupcov zisťoval, aké termíny by boli pre nich
vhodné na nariadenie pojednávania,
- 25. máj 2012 – okresný súd vydal opravné uznesenie k uzneseniu o znalečnom z 20. apríla
2012,
- 8. jún 2012 – okresný súd oznámil zrušenie nariadeného pojednávania,
- 12. jún 2012 – okresný súd nariadil pojednávanie na 10. september 2012,
- 10. september 2012 – po vypočutí prítomných účastníkov bolo pojednávanie na účely
predvolania ďalších svedkov odročené na 19. október 2012.
III.
Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. ...
Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 161/03 o žalobe o ochranu osobnosti došlo
k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a jeho práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote
zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo
alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy a právo zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy
s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch
základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (I. ÚS 41/02).
V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj
na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa
(I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd
postupoval aj v danom prípade.
Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že predmet označeného konania sa priamo
týka osobného statusu sťažovateľa, takže v danom prípade ide o mimoriadne citlivé konanie
(I. ÚS 129/06), ktoré si vyžaduje mimoriadne starostlivý prístup súdu, a jeho účel možno
efektívne naplniť len vtedy, ak súd rozhodne v primeranom čase od podania žaloby,
čo okrem iného znamená, že všeobecný súd má povinnosť organizovať svoj procesný
postup tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a skončená (§ 100 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku) a aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň
osoba obrátila so žiadosťou o rozhodnutie (napr. I. ÚS 142/03, I. ÚS 145/03, I. ÚS 158/04,
1. Pokiaľ ide o kritérium „právna a faktická zložitosť veci“, ústavný súd konštatuje,
že konanie o ochranu osobnosti nie je vo všeobecnosti po právnej a skutkovej stránke
zložitým konaním a patrí do štandardnej rozhodovacej agendy všeobecného súdnictva
s rozsiahlou judikatúrou v tejto oblasti. Ústavný súd síce v danom prípade pripúšťa určitú
faktickú zložitosť veci súvisiacu s nariadením znaleckého dokazovania, ktorého nariadenia
sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal sám sťažovateľ (9. októbra 2007),
avšak podľa názoru ústavného súdu v danom prípade ani táto skutočnosť neprispela
k podstatnému predĺženiu posudzovaného konania.
2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľa ústavný súd na jeho strane nezistil v podstate
žiadne také skutočnosti, ktoré by na prvý pohľad prispeli k predĺženiu posudzovaného
konania, avšak na strane druhej ústavný súd podotýka, že sťažovateľ musí ako účastník
konania strpieť predĺženie konania v dôsledku ním realizovaných procesných oprávnení
priznaných mu zákonom. Podľa zistenia ústavného súdu sťažovateľ napríklad opakovane
upravoval žalobu a jej petit (9. februára 2004, 23. marca 2004, 7. januára 2005 a 8. februára
2010), čo je síce jeho procesným právom, avšak z hľadiska ustálenia predmetu konania
dôležitého pre určenie smerovania dokazovania to spôsobuje zdržanie konania, s ktorým
musí sťažovateľ počítať. Obdobne je to tak aj pri realizovaní procesného práva sťažovateľa
ako účastníka konania podávať riadne opravné prostriedky (z tohto dôvodu bol spis
na krajskom súde od 4. januára 2008 do 13. marca 2009, t. j. viac ako 1 rok a 2 mesiace,
pozn.), mimoriadne opravné prostriedky (z tohto dôvodu bol spis na najvyššom súde od
11. januára 2007 do 12. februára 2007, t. j. 1 mesiac, pozn.), ako aj námietky zaujatosti
(z tohto dôvodu sa spis nachádzal na krajskom súde celkovo trikrát v celkovej dĺžke viac
ako 6 mesiacov, a to od 20. januára 2006 do 7. februára 2006, od 25. mája 2006 do 30. júna
2006 a po vrátení a doplnení veci od 24. júla 2006 do 10. novembra 2006, a napokon od
11. júna 2007 do 3. júla 2007, pozn.). Z uvedených dôvodov sa tak spis nachádzal na
súdoch vyššej inštancie viac ako 1 rok a 9 mesiacov. Túto dobu síce nie je možné pripočítať
na vrub sťažovateľovi, pretože uvedenými podaniami iba realizoval svoje procesné práva
účastníka konania, avšak túto dobu musí sťažovateľ strpieť, pretože za jej trvanie nenesie
zodpovednosť ani okresný súd (pozri ďalej, pozn.)
Okrem toho ústavný súd tiež zistil, že napríklad právny zástupca sťažovateľa sa
9. októbra 2007 sám domáhal nariadenia znaleckého dokazovania, avšak už 26. novembra
2009, keď ho okresný súd vyzval, aby uviedol otázky pre znalca, oznámil, že na znaleckom
dokazovaní netrvá. Túto skutočnosť tiež nie je možné v konečnom dôsledku pripočítať na
ťarchu sťažovateľa, avšak svedčí o rozpačitosti a nejednotnosti právnym zástupcom
sťažovateľa zvoleného postupu v konaní o ochranu práv sťažovateľa.
3. Napokon sa ústavný súd s prihliadnutím na § 100 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších
návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a rozhodnutá, zaoberal aj postupom
okresného súdu, pričom ústavný súd v jeho potupe nezistil žiadne obdobie absolútnej
nečinnosti, ktoré by mohlo, resp. ktoré by ovplyvnilo celkovú dobu posudzovaného
konania.
Okresný súd podľa zistenia ústavného súdu uskutočnil vo veci dosiaľ celkovo
13 pojednávaní, pri svojom postupe sa snažil zachovávať princíp kontradiktórnosti konania
a vyjadrenia účastníkov konania zasielal na zaujatie stanoviska protistrane tak, aby im
na pojednávaní boli zrejmé ich vzájomné postoje, a tiež primerane reagoval na procesné
návrhy účastníkov konania. Okresnému súdu nemožno na ťarchu pripočítať obdobie, keď sa
spis nachádzal na súdoch vyššej inštancie z dôvodu konania o riadnom alebo mimoriadnom
opravnom prostriedku, prípadne o námietke zaujatosti, pretože v tomto období okresný súd
objektívne nemohol ovplyvniť priebeh a ani plynulosť konania. Na ťarchu okresného súdu
nemožno pripočítať ani obdobie trvania objektívnej prekážky pokračovania konania, ktorou
bolo prerušenie konania v čase od 29. januára 2009 do 29. júla 2009.
Skutočnosťou, ktorú však možno okresnému súdu vytknúť, bol jeho málo rázny
a plynulý postup voči ustanovenej súdnej znalkyni, ktorá sa s predložením znaleckého
posudku oproti stanovenej 60-dňovej lehote omeškala o 8 mesiacov. Okrem tohto ústavný
súd tiež poukazuje na skutočnosť, že dosiaľ nebolo rozhodnuté o odvolaniach sťažovateľa
z 30. marca 2011 proti uzneseniu z 15. marca 2011, ktorým mu bola uložená povinnosť
zložiť preddavok na znalecké dokazovanie, a o jeho odvolaní z 9. mája 2012 proti uzneseniu
o znalečnom z 20. apríla 2012, pričom na účel ich vybavenia nebol spis stále predložený
krajskému súdu.
Vzhľadom na celkovú dĺžku napádaného konania (9 rokov) ústavný súd konštatuje,
že táto je ako celok neprijateľná a odporujúca imperatívu primeraného a plynulého konania,
ktorý vyplýva z čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Na základe uvedených zistení ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 161/03 došlo k porušeniu základného práva
sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2
ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1
dohovoru, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.
4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany
sťažovateľovi ústavný súd v bode 2 výroku tohto rozhodnutia prikázal okresnému súdu
podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci
bez zbytočných prieťahov.
5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho
základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
Sťažovateľ sa domáhal priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume
20 000 €.
Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie
porušenia základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6
ods. 1 dohovoru nie je pre sťažovateľa dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd preto
uznal za odôvodnené priznať sťažovateľovi aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného
ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na
všetky okolnosti prípadu, najmä vzhľadom na zistenú neefektívnu činnosť okresného súdu
považuje za primerané v sume 1 000 €, tak ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto
rozhodnutia.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil
(v danom prípade okresný súd), je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov
od právoplatnosti nálezu ústavného súdu.
6. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) úhradu
trov konania z dôvodu jeho právneho zastúpenia advokátom, ktorý si uplatnil nárok na ich
úhradu v celkovej sume 314,18 € vrátane 20 % DPH (právny zástupca predložil osvedčenie
platiteľa DPH).
Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal
z príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
v znení neskorších predpisov. Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby
uskutočnený v roku 2011 je 123,50 € a hodnota režijného paušálu je 7,41 €. Základná
sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2012 je 127,17 € a hodnota
režijného paušálu je 7,63 €.
S poukazom na výsledok konania vznikol sťažovateľovi nárok na úhradu trov za dva
úkony právnej služby uskutočnené v roku 2011 (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie
sťažnosti ústavnému súdu) v celkovej sume 314,18 € vrátane režijného paušálu a 20 %
DPH, a tiež mu vznikol nárok na úhradu trov za jeden úkon právnej služby uskutočnený
v roku 2012 (vyjadrenie k stanovisku okresného súdu) v celkovej sume 161,76 € vrátane
režijného paušálu a 20 % DPH. Sťažovateľovi tak vznikol nárok na úhradu trov v celkovej
sume 475,94 €.
Vzhľadom na to, že právny zástupca sťažovateľa si uplatnil nárok na úhradu trov iba
v sume 314,18 €, ústavný súd túto náhradu sťažovateľovi priznal v sume uplatneného
nároku, tak ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 11. októbra 2012