Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 62/2012

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. októbra 2012

v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Sergeja

Kohuta prerokoval prijatú sťažnosť Mgr. M. Ň., B., zastúpeného A. s. r. o., pre namietané

porušenie a Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom Krajským súdom v Bratislave pod

sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Krajský súd v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š i l základné právo Mgr. M. Ň. na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky, ako aj jeho právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. -129 z 22. septembra

2011 z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

3. Mgr. M. Ň. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 261,82 €

(slovom dvestošesťdesiatjeden eur a osemdesiatdva centov), ktorú j e Krajský súd

v Bratislave p o v i n n ý vyplatiť na účet A. s. r. o., do jedného mesiaca od

právoplatnosti nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) č. k.

-12 z 22. marca 2012 bola prijatá na ďalšie konanie sťažnosť Mgr. M. Ň., B.

(ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie

(ďalej len „ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) v konaní vedenom Krajským súdom v Bratislave (ďalej len „krajský

súd“) pod sp. zn. .

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) prerokoval

ústavný súd túto vec na neverejnom zasadnutí, keďže sťažovateľ podaním z 27. júna 2012

a krajský súd vo vyjadrení zo 4. mája 2012 vyslovili súhlas s tým, aby sa upustilo

od ústneho pojednávania. Ústavný súd vychádzal pritom z listinných dôkazov a vyjadrení

nachádzajúcich sa v jeho spise.

Zo sťažnosti vyplýva, že uznesením Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný

súd“) č. k. -48 z 28. apríla 2011 právoplatným 5. mája 2011 bolo začaté

konkurzné konanie na majetok dlžníka C., s. r. o. (ďalej len „dlžník“). Uznesením

okresného súdu č. k. -50 z 9. mája 2011, ktoré sa stalo právoplatným 18. mája

2011, bol sťažovateľ ustanovený do funkcie predbežného správcu dlžníka. Počas výkonu

funkcie predbežného správcu sťažovateľ postupne vyhotovil a doručil okresnému súdu

v súlade s výrokom uznesenia o ustanovení za predbežného správcu postupne tri podrobné

písomné správy o stave zisťovania majetku dlžníka a vykonaných úkonoch. Najprv

elektronickým podaním z 30. mája 2011 doručeným do podateľne okresného súdu 31. mája

2011 zaslal prvú podrobnú písomnú správu o stave zisťovania majetku dlžníka

a vykonaných úkonoch. Potom elektronickým podaním zo 7. júna 2011 doručeným

do podateľne okresného súdu 8. júna 2011 zaslal druhú podrobnú písomnú správu o stave

zisťovania majetku dlžníka a vykonaných úkonoch. Napokon elektronickým podaním

z 15. júna 2011 doručeným do podateľne 16. júna 2011 zaslal okresnému súdu tretiu

podrobnú písomnú správu o stave zisťovania majetku dlžníka a vykonaných úkonoch.

V prípade prvých dvoch správ sťažovateľ z opatrnosti použil pri elektronickom doručení

dva alternatívne spôsoby zároveň, a to doručenie prostredníctvom mailu na adresu

podatelnaOSBA1@justice.sk, ako aj prostredníctvom portálu http://portal.justice.sk.

Pri poslednej správe bolo po predchádzajúcom preverení funkčnosti tohto spôsobu

doručenia použité iba elektronické doručenie prostredníctvom portálu

http://portal.justice.sk, pričom vo všetkých prípadoch boli zasielané dokumenty opatrené

platným zaručeným elektronickým podpisom. Od duplicitného elektronického podania tretej

správy sťažovateľ ustúpil z dôvodu, že v spisovej kancelárii okresného súdu si osobne overil

skutočnosť, že predchádzajúce podania boli riadne doručené. Po doručení tretej správy

doručil sťažovateľ do podateľne okresného súdu vyúčtovanie hotových výdavkov

s návrhom na priznanie odmeny ako predbežného správcu. Požadoval priznanie odmeny

vo výške 663,88 € a hotových výdavkov vo výške 425,66 €, ktoré neskôr doplnil o 24 €,

teda na celkovú sumu 449,66 €. Uznesením okresného súdu sp. zn. z 30. júna

2011 bola sťažovateľovi priznaná odmena za výkon funkcie predbežného správcu vo výške

331,94 € a náhrada preukázaných výdavkov vo výške 449,66 €. Na základe odvolania

sťažovateľa uznesením krajského súdu č. k. -129 z 22. septembra 2011

bolo uznesenie okresného súdu v napadnutej časti potvrdené. Toto uznesenie bolo

sťažovateľovi doručené 11. októbra 2011 a v Obchodnom vestníku bolo uverejnené

12. októbra 2011. Podľa názoru sťažovateľa uzneseniami všeobecných súdov, a to pokiaľ

ide o priznanú výšku odmeny, došlo k porušeniu označených článkov a dohovoru.

Okresný súd priznal sťažovateľovi popri plnej náhrade hotových výdavkov odmenu

vo výške 331,94 €, teda zníženú na polovicu oproti výške odmeny, ktorú sťažovateľ

uplatňoval. Podľa názoru okresného súdu priznanú odmenu bolo treba znížiť v súlade

s ustanovením § 11 ods. 5 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. , ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia

o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „vyhláška“). Hoci sťažovateľ prvú a druhú správu predložil v súlade

s uznesením o ustanovení do funkcie predbežného správcu, ktoré nadobudlo právoplatnosť

18. mája 2011, tretiu správu nepodal do 28 dní od ustanovenia do funkcie, teda do 15. júna

2011, ale až 16. júna 2011 osobne. Preto došlo k zníženiu odmeny o 50 %. Proti tomuto

uzneseniu okresného súdu podal sťažovateľ odvolanie, v ktorom poukázal na svoje

elektronické podanie z 15. júna 2011 uskutočnené prostredníctvom portálu

http://portal.justice.sk. Krajský súd síce potvrdil uznesenie okresného súdu, avšak

z odlišných dôvodov. Podľa názoru krajského súdu totiž sťažovateľovi začala plynúť lehota

na predkladanie jednotlivých správ odlišne, než to on usúdil. S poukazom na ustanovenie

a o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze“) dospel

k záveru, že lehoty na podávanie správ začali sťažovateľovi plynúť nie v deň nasledujúci

po dni uverejnenia uznesenia o ustanovení za predbežného správcu v Obchodnom vestníku,

ale v deň nasledujúci po dni, keď bolo toto uznesenie sťažovateľovi doručené. Keďže

k doručeniu uznesenia došlo 13. mája 2011, lehoty začali plynúť 14. mája 2011. Krajský

súd sa odchýlil nielen od právneho názoru okresného súdu, ale aj od ustálenej praxe

konkurzných súdov, pričom jeho stanovisko je v rozpore s ustanoveniami § 199 ods. 1, 2, 3,

4 a 9 zákona o konkurze. V skutočnosti však z ustanovenia § 40 ods. 1 zákona o konkurze

v žiadnom prípade nevyplýva odlišný spôsob určenia fikcie doručenia, než predpokladá

ustanovenie § 199 ods. 9 zákona o konkurze. Tomu nasvedčuje aj skutočnosť, že

právoplatnosť takéhoto uznesenia (uznesenia o ustanovení správcu) je v súlade

so všeobecne uznávaným výkladom vyznačovaná na rovnopise uznesenia práve

v nadväznosti na jeho zverejnenie v Obchodnom vestníku. Aj v danom prípade okresný súd

takto postupoval, keď na svojom uznesení č. k. -50 z 9. mája 2011 zverejnenom

v Obchodnom vestníku 17. mája 2011 vyznačil právoplatnosť dňom 18. mája 2011.

Sťažovateľ navrhuje vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie

označených článkov a dohovoru buď v konaniach vedených okresným súdom pod

sp. zn. a krajským súdom pod sp. zn. , alebo alternatívne iba

v konaní vedenom krajským súdom pod sp. zn. s tým, aby boli zrušené tak

uznesenie okresného súdu z 30. júna 2011, ako aj krajského súdu z 22. septembra 2011,

alebo alternatívne len uznesenie krajského súdu z 22. septembra 2011 s tým, aby bola vec

vrátená na ďalšie konanie okresnému súdu alebo alternatívne krajskému súdu. Domáha sa

napokon náhrady trov právneho zastúpenia advokátom.

Z vyjadrenia podpredsedníčky krajského súdu sp. zn. Spr. 3286/12 zo 4. mája 2012

doručeného ústavnému súdu faxom 4. mája 2012 a poštou 14. mája 2012 vyplýva, že

nedošlo k porušeniu označených článkov a dohovoru. Podpredsedníčka krajského

súdu požiadala o vyjadrenie k obsahu sťažnosti predsedníčku senátu krajského súdu, ktorý

vo veci rozhodoval. S jej závermi sa v celom rozsahu stotožnila. Podľa názoru predsedníčky

senátu krajského súdu odôvodnenie uznesenia krajského súdu v celom rozsahu obstojí.

Okresný súd znížil odmenu sťažovateľa o 50 % preto, že nepodal tretiu správu v lehote 28

dní od ustanovenia do funkcie, pričom za začiatok plynutia lehoty na podanie tretej správy

považoval 18. máj 2011, teda deň právoplatnosti uznesenia č. k. -52 z 9. mája

2011. Okresný súd vychádzal z ustanovenia § 199 ods. 1 a 9 zákona o konkurze v znení

účinnom do 31. decembra 2011, podľa ktorého, ak tento zákon neustanovuje inak,

uznesenia a iné písomnosti súdu sa v konaniach podľa tohto zákona doručujú zverejnením

v Obchodnom vestníku, pričom ak tento zákon neustanovuje inak, za deň doručenia

súdneho rozhodnutia alebo inej písomnosti sa považuje nasledujúci deň po zverejnení

súdneho rozhodnutia, alebo inej písomnosti v Obchodnom vestníku. Podľa týchto

ustanovení predbežnému správcovi začali plynúť lehoty na podanie správ od 19. mája 2011,

t. j. nasledujúci deň po zverejnení uznesenia o ustanovení predbežného správcu. Okresný

súd nebral do úvahy formuláciu „ak tento zákon neustanovuje inak“, čím nerešpektoval ani

ustanovenie § 21 ods. 5 zákona o konkurze v znení účinnom do 31. decembra 2011, podľa

ktorého na ustanovenie predbežného správcu sa použijú ustanovenia o ustanovení správcu

počas konkurzu, a následne ustanovenie § 40 ods. 1 zákona o konkurze, podľa ktorého

správcu v konkurznom konaní ustanovuje súd uznesením, pričom uznesenie o ustanovení

správcu súd bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku; uznesenie tiež doručí úpadcovi

a správcovi. Toto ustanovenie upravuje doručenie uznesenia o ustanovení predbežného

správcu inak, a to jeho doručením predbežnému správcovi. Preto sťažovateľovi začali

plynúť lehoty na podanie správ nasledujúci deň po doručení uznesenia okresného súdu č. k.

-52 z 9. mája 2011, t. j. dňom 14. mája 2011. Lehota 28 dní na podanie tretej

podrobnej správy o stave zisťovania majetku a vykonaných úkonoch preto skončila 10. júna

2011. Táto správa bola podaná osobne 16. júna 2011. Skutočnosť, či sťažovateľ podľa

ustanovenia svoje podanie urobil aj

elektronickými prostriedkami 15. júna 2011, je na základe už uvedeného právne irelevantná.

II.

Z uznesenia okresného súdu sp. zn. z 9. mája 2011 vyplýva, že ním bol

sťažovateľ ustanovený dlžníkovi za predbežného správcu. Zároveň bolo sťažovateľovi

uložené zistiť majetok dlžníka, vypracovať a predložiť okresnému súdu v lehote 10 dní

od ustanovenia do funkcie podrobnú písomnú správu o stave zisťovania majetku dlžníka

a vykonaných úkonoch, v lehote 20 dní od ustanovenia do funkcie druhú podrobnú písomnú

správu o stave zisťovania majetku dlžníka a vykonaných úkonoch a v lehote 28 dní

od ustanovenia do funkcie záverečnú podrobnú písomnú správu o týchto skutočnostiach,

v ktorej zároveň vysloví záver o tom, či majetok dlžníka bude postačovať aspoň na úhradu

nákladov konkurzu. Z dátumovej pečiatky sťažovateľa na uznesení vyplýva, že uznesenie

mu bolo doručené 13. mája 2011. Z doložky právoplatnosti udelenej okresným súdom

19. mája 2011 vyplýva, že uznesenie nadobudlo právoplatnosť 18. mája 2011.

Z uznesenia krajského súdu č. k. -129 z 22. septembra 2011

vyplýva, že ním bolo v napadnutej časti potvrdené uznesenie okresného súdu č. k.

-106 z 30. júna 2011. Podľa názoru krajského súdu pre posúdenie oprávnenosti

nároku sťažovateľa na odmenu v celej požadovanej výške 663,88 € je potrebné určiť, kedy

mu začala plynúť lehota na podanie tretej podrobnej správy o stave zisťovania majetku

a vykonaných úkonoch. Včasnosťou prvej a druhej správy sa krajský súd nezaoberal, keďže

krátenie odmeny sa týka len tretej správy. Z obsahu spisu vyplýva, že okresný súd

vychádzal z ustanovenia § 199 ods. 1 a 9 zákona o konkurze, podľa ktorého ak tento zákon

neustanovuje inak, uznesenia a iné písomnosti súdu sa v konaniach podľa tohto zákona

doručujú zverejnením v Obchodnom vestníku, pričom ak tento zákon neustanovuje inak,

za deň doručenia súdneho rozhodnutia alebo inej písomnosti sa považuje nasledujúci deň

po zverejnení súdneho rozhodnutia alebo inej písomnosti v Obchodnom vestníku. Podľa

týchto ustanovení sťažovateľovi začali plynúť lehoty na podanie správ od 19. mája 2011,

t. j. nasledujúci deň po zverejnení uznesenia o ustanovení predbežného správcu. Okresný

súd nebral do úvahy formuláciu „ak tento zákon neustanovuje inak“, čím nerešpektoval ani

ustanovenie § 21 ods. 5 zákona o konkurze, podľa ktorého na ustanovenie predbežného

správcu sa použijú ustanovenia o ustanovení správcu počas konkurzu, a následne § 40 ods. 1

zákona o konkurze, podľa ktorého správcu v konkurznom konaní ustanovuje súd

uznesením, pričom uznesenie o ustanovení správcu súd bezodkladne zverejní v Obchodnom

vestníku a doručí ho tiež úpadcovi a správcovi. Toto ustanovenie upravuje doručenie

uznesenia o ustanovení predbežného správcu inak, a to jeho doručením predbežnému

správcovi. Práve preto lehoty na podanie správ začali sťažovateľovi plynúť nasledujúci deň

po doručení uznesenia, t. j. 14. mája 2011. Z ustanovenia § 11 ods. 5 vyhlášky vyplýva, že

ak predbežný správca nepodá súdu tretiu podrobnú správu do 28 dní od ustanovenia

do funkcie, jeho paušálna odmena sa znižuje o 50 % zo základnej sumy. Keďže sťažovateľ

prevzal uznesenie okresného súdu 13. mája 2011, 28-dňová lehota na podanie tretej správy

mu začala plynúť nasledujúci deň po doručení uznesenia, t. j. 14. mája 2011, a skončila

10. júna 2011. Doručenie tretej správy 16. júna 2011, resp. elektronicky 15. júna 2011 bolo

zo strany sťažovateľa uskutočnené po zákonom ustanovenej lehote. Okolnosť, či sťažovateľ

tretiu správu urobil aj elektronickými prostriedkami 15. júna 2011, a tým mal dodržať 28-

dňovú lehotu, je na základe už uvedeného právne irelevantná. Preto bolo potrebné dospieť

k záveru, že okresný súd v zmysle § 11 ods. 5 vyhlášky správne znížil sťažovateľovi jeho

paušálnu odmenu o 50 % zo základnej sumy.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ústavný

súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde(…)

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola

spravodlivo(…) prejednaná(…) súdom(…), ktorý rozhodne o jeho občianskych právach

alebo záväzkoch(…).

Podľa § 21 ods. 5 zákona o konkurze na odvolanie a ustanovenie predbežného

správcu a dohľad súdu nad činnosťou predbežného správcu sa použijú ustanovenia

o odvolaní a ustanovení správcu a dohľade súdu nad správcom počas konkurzu.

Podľa § 40 ods. 1 zákona o konkurze správcu v konkurznom konaní ustanovuje súd

uznesením; za správcu môže ustanoviť len osobu zapísanú do zoznamu správcov. Súd

ustanoví správcu na základe náhodného výberu pomocou technických a programových

prostriedkov schválených ministerstvom; to neplatí, ak ide o ustanovenie správcu na návrh

schôdze veriteľov. Uznesenie o ustanovení správcu súd bezodkladne zverejní v Obchodnom

vestníku; uznesenie tiež doručí úpadcovi (dlžníkovi) a správcovi.

Podľa § 199 ods. 1 zákona o konkurze ak tento zákon neustanovuje inak, uznesenia

a iné písomnosti súdu sa v konaniach podľa tohto zákona doručujú ich zverejnením

v Obchodnom vestníku. Uznesenie, ktoré sa zverejňuje v Obchodnom vestníku,

sa zverejňuje bez odôvodnenia.

Podľa § 199 ods. 9 zákona o konkurze ak tento zákon neustanovuje inak, za deň

doručenia súdneho rozhodnutia alebo inej písomnosti sa považuje nasledujúci deň

po zverejnení súdneho rozhodnutia alebo inej súdnej písomnosti v Obchodnom vestníku.

Rovnako písomnosti, ktoré sa podľa tohto zákona zverejňujú v Obchodnom vestníku,

sa považujú na účely tohto zákona za zverejnené nasledujúci deň po ich zverejnení

v Obchodnom vestníku.

Podľa presvedčenia sťažovateľa je predovšetkým podstatné, že ani okresný súd, ale

ani krajský súd neposúdili jeho nárok na odmenu v súlade so zákonom. Hoci okresný súd

správne ustálil, že za deň doručenia uznesenia o ustanovení sťažovateľa za predbežného

správcu treba považovať nasledujúci deň po zverejnení uznesenia v Obchodnom vestníku,

v rozpore so skutočnosťou neprihliadal na doručenie tretej záverečnej správy, ktoré bolo

vykonané elektronicky 15. júna 2011, teda v stanovenej lehote. Naproti tomu krajský súd

vyložil príslušné ustanovenia zákona o konkurze tak, že lehota na podanie správy začala

plynúť nasledujúci deň po doručení uznesenia o ustanovení predbežného správcu

sťažovateľovi, teda nie nasledujúci deň po uverejnení tohto uznesenia v Obchodnom

vestníku, s tým, že pri takomto výklade začiatku plynutia lehoty podal sťažovateľ správu

oneskorene, a to aj v prípade, ak by sa prihliadlo na jeho elektronické podanie z 15. júna

2011.

Okrem toho sťažovateľ poukazuje na skutočnosť, že aj okresný súd považoval svoje

uznesenie sp. zn. z 9. mája 2011 za právoplatné dňom 18. mája 2011, ako

o tom svedčí doložka právoplatnosti, ktorú mu vyznačil 19. mája 2011.

Krajský súd trvá na tom, že rozhodujúci bol deň doručenia uznesenia o ustanovení

predbežného správcu sťažovateľovi.

Z pohľadu ústavného súdu je potrebné predovšetkým konštatovať, že príslušné

ustanovenia zákona o konkurze, ktorých znenie je citované vyššie, vyložili všeobecné súdy

odchylne, pretože kým podľa interpretácie okresného súdu je rozhodujúce, kedy bolo

uznesenie o ustanovení predbežného správcu uverejnené v Obchodnom vestníku, podľa

názoru krajského súdu za rozhodujúci treba považovať deň, keď uznesenie bolo doručené

sťažovateľovi ako predbežnému správcovi.

Vzhľadom na okolnosti daného prípadu ústavný súd nepovažuje za podstatné, ktorý

z uvedených výkladov príslušných ustanovení zákona o konkurze je správny.

Za rozhodujúcu okolnosť treba totiž v tomto prípade považovať skutočnosť, podľa ktorej

samotný okresný súd poskytol sťažovateľovi 19. mája 2011 úradnú informáciu o tom, že

jeho uznesenie sp. zn. z 9. mája 2011 o ustanovení sťažovateľa za predbežného

správcu nadobudlo právoplatnosť 18. mája 2011.

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať

ani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou

ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha

interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci

všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,

ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného

predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko

odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis

mutandis , , ).

„Keďže súčasťou princípov právneho štátu podľa je aj oprávnené

očakávanie subjektov práv, že príslušné orgány štátu budú konať a rozhodovať podľa

platných právnych predpisov a že tieto budú správne vykladať a aplikovať, nie je

z ústavného hľadiska udržateľné, aby dobromyseľný účastník dovolacieho konania

spoliehajúci sa na správnosť informácie o dátume právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho

súdu poskytnutej súdom prišiel o súdnu ochranu následkom pochybenia, ktorého sa dopustil

súd.“ ( v spojení s )

Vo veci sp. zn. , v ktorej sa dospelo k už uvedenému zásadnému

ústavnoprávnemu záveru, išlo o to, že neúspešný účastník konania podal dovolanie proti

rozhodnutiu odvolacieho súdu v zákonnej jednomesačnej lehote počítanej odo dňa

právoplatnosti rozhodnutia vyznačenej úradne prvostupňovým súdom v rámci doložky

právoplatnosti. Dovolací súd však dospel k záveru, že v skutočnosti nadobudlo rozhodnutie

odvolacieho súdu, proti ktorému dovolanie smerovalo, právoplatnosť už skôr. Vychádzajúc

z tohto skoršieho dátumu právoplatnosti považoval potom dovolanie za oneskorene podané

a odmietol ho bez toho, aby sa ním meritórne zaoberal.

Podľa názoru ústavného súdu sú zásadné závery vyslovené v konaní vedenom pod

sp. zn. aplikovateľné aj na predmetný prípad, a to aj napriek určitej rozdielnosti

oboch posudzovaných prípadov.

V prípade skúmanom pod sp. zn. došlo priamo až k odmietnutiu súdnej

ochrany, resp. práva na spravodlivé súdne konanie (denegatio iustitiae) podľa čl. 46 ods. 1

a dohovoru, pretože dovolací súd sa podaným dovolaním odmietol

meritórne zaoberať. Došlo teda k popretiu samej podstaty označených práv. Naproti tomu

v teraz posudzovanom prípade krajský súd sa podaným odvolaním sťažovateľa meritórne

zaoberal, avšak mu nevyhovel.

Možno konštatovať, že vzhľadom na princípy právneho štátu podľa čl. 1 ods. 1

, súčasťou ktorých je aj oprávnené očakávanie subjektov práv, že príslušné orgány

štátu budú konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov a že tieto budú správne

vykladať a aplikovať, nie je z ústavného hľadiska udržateľné, aby dobromyseľný účastník

konania spoliehajúci sa na správnosť informácie súdu o dátume právoplatnosti uznesenia

ukladajúceho mu splniť určité povinnosti v stanovených lehotách nedostal súdnu ochranu

svojich práv v plnom rozsahu následkom pochybenia, ktorého sa dopustil súd v súvislosti

s informáciou o dátume právoplatnosti uznesenia.

Vzhľadom na uvedené úvahy treba záver krajského súdu, podľa ktorého bola odmena

pre sťažovateľa z dôvodu oneskoreného podania tretej správy právom krátená o polovicu,

považovať za arbitrárny. Ústavne súladný výklad mal totiž vychádzať pri stanovení začiatku

plynutia 28-dňovej lehoty na podanie správy z dátumu právoplatnosti, ako tento vyznačil

okresný súd na uznesení sp. zn. z 9. mája 2011. Preto došlo k porušeniu

základného práva na súdnu ochranu podľa , ako aj práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

Podľa prvej vety ak sa základné právo alebo

sloboda porušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd také rozhodnutie alebo

opatrenie zruší.

Podľa ak ústavný súd sťažnosti

vyhovie, môže vrátiť vec na ďalšie konanie.

Berúc do úvahy citované ustanovenia ústavný súd zrušil uznesenie krajského súdu

č. k. -129 z 22. septembra 2011 a vec mu vrátil na ďalšie konanie (bod 2

výroku nálezu). V ďalšom bude povinnosťou krajského súdu riadiť sa právnym názorom

ústavného súdu. Bude teda potrebné meritórne sa zaoberať odvolacou námietkou

sťažovateľa, podľa ktorej tretiu správu podal v stanovenej 28-dňovej lehote, keďže 15. júna

2011 ju doručil aj elektronicky popri osobnom doručení vykonanom 16. júna 2011.

Ústavný súd priznal sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume

261,82 €, a to za dva úkony právnych služieb v roku 2011 po 123,50 €, ako aj za dva režijné

paušály po 7,41 € (bod 3 výroku nálezu).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku

tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej časti

tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. októbra 2012