Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 449/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. októbra 2012

predbežne prerokoval sťažnosť P. Č., Česká republika, zastúpeného advokátom JUDr. L. D.,

M., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Krajského súdu

v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť P. Č. o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. apríla 2012

doručená sťažnosť P. Č. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) postupom Krajského súdu v Žiline (ďalej

len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté

konanie“).

Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že:

«(...) Na sťažovateľa dňa 04. 01. 2007 podala žalobný návrh spoločnosť E.,

spol. s r. o., na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a na vydanie predbežného opatrenia. (...)

Okresný súd v Čadci v konaní vedenom pod číslom 7C/1/2007 rozhodol o návrhu

na vydanie predbežného opatrenia uznesením zo dňa 24. 01. 2007, ktorým tento návrh

zamietol. (...)

Vo veci bolo rozhodnuté rozsudkom zo dňa 12. 02. 2008. (...)

Dňa 31. 12. 2008 Okresný súd Čadca prijal podanie od navrhovateľa označené

číslom konania ako doplnenie žaloby o neplatnosť kúpnej zmluvy, kde

navrhovateľ žiadal aby súd rozhodol o vstupe do konania na strane žalovaného aj

MVDr. S. G. (...)

Dňa 08. 04. 2009 sťažovateľ žiadal Okresný súd v Čadci o pokračovanie v konaní.

(...)

V máji 2009 sa uskutočnilo pojednávanie v konaní, ktoré bolo odročené na neurčito.

Následne boli odporcovia vyzvaní na podanie stanoviska, ktoré bolo súdu odoslané

11. 06. 2009. Od tohto momentu sa opäť konanie „zaseklo“ a dňa 03. 12. 2009 bola na súd

zaslaná opätovná žiadosť o pokračovanie v konaní. (...)

Dňa 05. 03. 2010 bola súdu zaslaná ďalšia žiadosť o pokračovanie v konaní, v ktorej

sťažovateľ namieta prieťahy v konaní. 08. 04. 2010 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom

sa nezúčastnil navrhovateľ, rovnako tak ani právny zástupca navrhovateľa. Na tomto

pojednávaní bol vyhlásený rozsudok, ktorým súd žalobu zamietol a zaviazal navrhovateľa

uhradiť odporcom trovy konania. Dňa 15. 05. 2010 bola na Okresný súd Čadca zaslaná

sťažnosť na postup zákonnej sudkyne z dôvodu, že ani v lehote na to určenej, teda 30 dní

od vyhlásenia rozsudku nebol doručený. (...)

Rozsudok bol doručený sťažovateľovi až dňa 27. 05. 2010. Dňa 31. 05. 2010 právny

zástupca odporcu obdržal aj vyjadrenie predsedu OS Čadca ku sťažnosti, kde sa vyjadruje

k sťažnosti ako k neodôvodnenej. (...)

Navrhovateľ sa voči rozsudku odvolal v lehote a žiadal zrušenie rozsudku súdu

prvého stupňa. Dňa 26. 07. 2010 bolo elektronickou poštou zaslané vyjadrenie odporcu

k odvolaniu navrhovateľa. (...)

Vec bola postúpená odvolaciemu súdu, teda Krajskému súdu v Žiline, ktorý ju

eviduje pod spisovou značkou .

Dňa 13. 10. 2010 odporca opäť žiada o pokračovanie v konaní vzhľadom na to, že

rozhodnutie v spore má byť cestou k ukončeniu aj ďalších súvisiacich sporov, žiada

o urýchlené rozhodnutie vo veci. (...)

Odporca bol súdom vyzvaný, aby doložil predchádzajúci priebeh konania. Tak aj

urobil a to podaním zo dňa 12. 05. 2011 spolu s vyčíslením trov odvolacieho konania, ktoré

bolo KS Žilina doručené prostredníctvom elektronickej pošty. (...)

Keďže vyriešenie protiprávnych krokov navrhovateľa, a odstránenie prekážok, ktoré

bránia užívaniu svojho majetku odporcom, je možné iba rozhodnutím v spore o platnosť

kúpnej zmluvy. Navrhovateľ sústavnými obštrukciami bráni odporcovi v jeho vlastníckych

právach. Ako ustanovuje „Občianske súdne konanie je jednou zo záruk zákonnosti

a slúži na jej upevňovanie a rozvíjanie. Každý má právo domáhať sa na súde ochrany

práva, ktoré bolo ohrozené alebo porušené.“

Momentálny stav konania je rovnako v rozpore s ustanovením , ktorý

ustanovuje:

V konaní postupuje súd v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania tak, aby ochrana

práv bola rýchla a účinná.

Sťažovateľ sa domnieva, že SR vo svojom článku 48 ods. 2 priznáva aj právo

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. (...)

K prieťahom v konaní v žiadnom prípade neprispelo správanie sa sťažovateľa ako

účastníka konania, ktorý sa naopak sústavne domáhal pokračovania v konaní, bol aktívny,

zúčastňoval sa na pojednávaní a predkladal dôkazy.

Sťažovateľ sa preto domnieva, že takýmto postupom súdu bolo porušené jeho ústavné

právo podľa ustanovenia SR, teda právo na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov a to tým, že po dobu takmer jedného roka od doloženia

predchádzajúceho konania a vyčíslenia trov odvolacieho konania Krajskému súdu v Žiline

sa vo veci nič nedeje. Toto ostro kontrastuje s ustanoveniami o prerokovaní veci bez

zbytočných prieťahov.

Vzhľadom k vyššie uvedenému navrhujem, aby Ústavný súd vyhovel sťažnosti

a v zmysle ustanovenia prikázal Krajskému súdu v Žiline, aby vo veci

konal a odstránil prieťahy v súdnom konaní.

Sťažovateľ ďalej navrhuje, aby vzhľadom k dĺžke prieťahov v konaní, ktoré vznikli

nečinnosťou súdu, aby súd priznal sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ považuje za primerané zadosťučinenie sumu 3.000 €. Súčasne navrhuje zaviazať

odporcu k náhrade trov právneho zastúpenia, ktoré vyčíslim po prijatí sťažnosti súdom.»

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa postupom

krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Podľa sťažnosť podľa nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity svojej právomoci podľa citovaného

ustanovenia v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky

na konanie pred ním. V nadväznosti na to ústavný súd v súlade so svojou doterajšou

judikatúrou vyžaduje, aby v prípadoch sťažností podľa , v ktorých je

namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

v konaní pred všeobecným súdom, sťažovateľ preukázal aj využitie právneho prostriedku,

na uplatnenie ktorého má sťažovateľ právo podľa § 17 ods. 1 zákona Slovenskej národnej

rady č. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov,

vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej správe súdov“) v spojení s § 6 zákona

č. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o súdoch a sudcoch“), t. j. podanie sťažnosti na prieťahy v konaní predsedovi súdu.

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , , ), že

účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy

v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav

zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48

ods. 2 , koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označené právne

prostriedky podľa zákona o štátnej správe súdov v spojení so zákonom o súdoch a sudcoch,

alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného

zreteľa ( ).

Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní podľa § 17

ods. 1 zákona o štátnej správe súdov v spojení s § 6 zákona o súdoch a sudcoch naďalej aj

po nadobudnutí účinnosti nového , zásadne považuje za účinný prostriedok

ochrany takých základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako

aj so základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. ).

Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom

konaní potvrdzuje aj znenie o sudcoch a prísediacich a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých

ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje

za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116

ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona].

Keďže zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu vyplýva, že sťažovateľ – ktorý je

kvalifikovane právne zastúpený – sťažnosť na prieťahy v konaní nepodal a ani netvrdí, že ju

nepodal z dôvodov hodných osobitného zreteľa, a existenciu takýchto dôvodov nemožno

vyvodiť ani z obsahu jeho sťažnosti ( ), ústavný súd

opierajúc sa o svoju stabilnú judikatúru (napr. , , )

dospel k záveru, že vzhľadom na okolnosti prípadu (najmä na obdobie, ktoré do podania

ústavnej sťažnosti uplynulo na krajskom súde) niet dôvodu predpokladať, že by využitie

sťažnosti podľa § 17 a nasl. zákona o štátnej správe súdov (s účinnosťou od 1. apríla 2005

podľa a nasl. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov) neumožnilo účinnú ochranu základného práva

sťažovateľa priznaného mu podľa , a preto podľa v spojení

s bolo potrebné jeho sťažnosť odmietnuť z dôvodu

neprípustnosti.

Ústavný súd nad rámec uvedeného poznamenáva, že žiadosť sťažovateľa adresovanú

krajskému súdu a nie predsedovi krajského súdu „o pokračovanie v konaní“ v okolnostiach

danej veci nemožno považovať za účinný prostriedok nápravy. Pokiaľ by však v budúcnosti

v postupe všeobecného súdu dochádzalo k prieťahom v konaní, sťažovateľovi nič nebráni

v tom, aby po vyčerpaní uvedených účinných prostriedkov nápravy opätovne podal

sťažnosť pre porušenie základných práv a slobôd podľa .

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. októbra 2012