Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 502/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. októbra 2012

predbežne prerokoval sťažnosť D. M., B., pre namietané porušenie jeho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod

sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť D. M. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 4. júna 2012

doručené podanie D. M., B. (ďalej len „sťažovateľ“), označené ako „Mimoriadne dovolanie

pre prieťahy v konaní v neskutočne dlhej 33 r. kauze, sp. zn. “, v ktorom

uviedol, že „tak ako neuveriteľne, neskutočne dlho a skrivodlivo prebiehala 33 ročná

kauza, tak nespravodlivo bola aj ukončená, rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa

11. mája 2010 a o náhrade trov konania uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31.

januára 2012, č. k. -1002“, ktoré (uznesenie) sťažovateľ považuje

za absurdné. Sťažovateľ ďalej uviedol, že ak je dobre informovaný, môže do dvoch

mesiacov podať ústavnému súdu mimoriadne dovolanie, čo touto formou aj činí. Sťažovateľ

tvrdil, že s obdobnými abnormálnymi kauzami v Slovenskej republike nemá nikto

skúsenosť, a preto nikto z advokátov, ktorých oslovil, nechce zobrať celý komplex

pochybení „našich“ súdov; všetci by brali iba „čerešničku na torte“, t. j. uvádzanú

tridsaťtriročnú kauzu. Z tohto dôvodu sťažovateľ požiadal o ustanovenie právneho zástupcu.

Keďže z predloženého podania nebolo možné konkrétne a jednoznačne určiť, či

sťažovateľ mylne označil druh ním zvoleného prostriedku ochrany svojich základných práv

a slobôd alebo orgán, ktorému je tento prostriedok určený, ústavný súd listom

č. k. -12 zo 6. augusta 2012 sťažovateľa vyzval na doplnenie všeobecných

a osobitných náležitostí návrhu na začatie konania pred ústavným súdom podľa § 20 a § 50

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“), o ktorých ho náležite poučil, v prípade, ak

trvá na tom, že postupom alebo rozhodnutím niektorého zo všeobecných súdov došlo

k porušeniu jeho základných práv a slobôd.

V doplnení podania doručenom ústavnému súdu 6. septembra 2012 sťažovateľ

uviedol, že jeho návrh smeruje proti Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej

len „ministerstvo“) a Slovenskej republike, pričom za tridsaťtriročné prieťahy v konaní

vedenom okresným súdom pod sp. zn. žiada najvyššiu možnú čiastku, akú

môže ústavný súd udeliť, avšak najmenej 100 000 €. Sťažovateľ ďalej uviedol, že

v predmetnom konaní bolo porušené množstvo jeho základných ľudských práv,

predovšetkým „právo na rýchly a spravodlivý rozsudok“ a „právo na istú diskrétnosť

osobnosti a prípadu“.

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa ustanovenia každý návrh

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd konštatuje, že v danom prípade bolo bezpredmetné zaoberať sa

žiadosťou sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom,

pretože vychádzajúc z obsahu jeho podaní, ich predmetom je námietka porušenia

základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. ,

pričom, ako bude uvedené ďalej, v tomto prípade ide o zrejme bezúspešné uplatňovanie

alebo bránenie práva, resp. o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti

( v spojení s a Občianskeho súdneho

poriadku – ďalej len „OSP“).

Ústavný súd totiž pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie

základného práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry,

v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa

rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota

osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne

až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý

znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ (napr. IV. ÚS

221/04, , ).

Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto právu len vtedy, ak bola na ústavnom

súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte trvalo

(napr. , , ). Ak v čase doručenia sťažnosti ústavnému

súdu už nedochádza k porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako

zjavne neopodstatnenú podľa , a to bez ohľadu na to,

z akých dôvodov skončilo toto porušovanie (). Zjavná neopodstatnenosť

sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa môže vyplývať aj z toho, že porušenie uvedeného

práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, v ktorom už súd meritórne

rozhodol pred podaním sťažnosti podľa (m. m. ,

).

Ústavný súd zistil, že okresný súd vo veci meritórne rozhodol rozsudkom

č. k. -905 z 11. mája 2010, ktorý nadobudol právoplatnosť 7. júla 2010.

Vzhľadom na zložitosť prípadu, ako aj väčší počet nárokov, ktoré boli v konaní uplatnené,

rozhodol okresný súd v súlade s o trovách konania po právoplatnosti

rozhodnutia vo veci samej, a to uznesením č. k. -968 z 26. mája 2011, ktoré

(v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. -1002 z 31. januára

2012) nadobudlo právoplatnosť 2. apríla 2012.

Vychádzajúc z uvedených skutočností dospel ústavný súd k záveru, že v čase

doručenia mu sťažnosti k porušovaniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa postupom okresného súdu

v napadnutom konaní už nedochádzalo, a teda konanie o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1

nie je spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd vo vzťahu k označenému

právu poskytuje.

Podľa ústavný súd je viazaný návrhom

na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť

ústavného súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého

sa sťažovateľ domáha. To znamená, že ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho

sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, ktorý musí byť vymedzený presne, určito

a zrozumiteľne (v súlade s a ), teda takým

spôsobom, aby mohol byť východiskom pre rozhodnutie ústavného súdu v uvedenej veci

(, , ).

Ústavný súd konštatuje, že napriek tomu, že sťažovateľa upozornil na to, aké

všeobecné a osobitné náležitosti podľa § 20 a § 50 zákona o ústavnom má obsahovať návrh

na začatie konania pred ústavným súdom, doplnenie podania z 2. septembra 2012 vytvára

priestor na mnohé dohady a dedukcie zo strany ústavného súdu, avšak neumožňuje

mu realizovať ústavný prieskum prípadného porušenia niektorého zo základných práv

a slobôd sťažovateľa (okrem základného práva podľa , pozn.) v konaní

pred iným orgánom verejnej moci. Skutočnosť, že sťažovateľ si je vedomý ukončenia

napádaného konania v spojení s tým, že uviedol, že jeho návrh smeruje proti ministerstvu

a Slovenskej republike, s jeho žiadosťou (ako „náhradou“ petitu) o „najvyššiu možnú

čiastku“, ako aj s tvrdením o zásahu do jeho osobnostných práv, nasvedčuje skôr úmyslu

sťažovateľa podať iný opravný prostriedok, resp. právny prostriedok ochrany jeho

základných práv a slobôd. Podanie ako celok je nejasné a neurčité. Z ustálenej judikatúry

ústavného súdu vyplýva, že ak sa konanie pred všeobecným súdom neskončí podľa predstáv

účastníka konania, táto okolnosť sama osebe nie je právnym základom na namietanie

porušenia základných práv a slobôd sťažnosťou podľa , v konaní

o ktorej by bol sťažovateľ úspešný. Právo na súdnu ochranu podľa teda

v sebe nezahŕňa záruku úspechu v konaní pred ústavným súdom (napr. ,

, a iné). Nedostatok zákonom predpísaných náležitostí návrhu

na začatie konania brániaci jeho riadnemu preskúmaniu bol preto v danom prípade

dôvodom odmietnutia sťažnosti sťažovateľa podľa .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. októbra 2012