Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 262/2012
PDF · 230.71 KB
No categories available
II. ÚS 262/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. októbra 2012
v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Sergeja
Kohuta o sťažnosti Ing. P. Z., Ž., zastúpeného advokátom Mgr. M. H., Ž., vo veci
namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn.
6 C 287/07 takto
rozhodol:
1. Základné právo Ing. P. Z. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti v
primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 287/07
p o r u š e n é b o l o .
2. Ing. P. Z. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €
(slovom tritisíc eur), ktoré j e Okresný súd Žilina p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
3. Ing. P. Z. p r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume 356,40 € (slovom
tristopäťdesiatšesť eur a štyridsať centov), ktoré j e Okresný súd Žilina p o v i n n ý
vyplatiť na účet jeho právneho zástupcu Mgr. M. H., Ž., do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.
II. ÚS 262/2012-18 z 11. júla 2012 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Ing. P. Z., Ž. (ďalej len „sťažovateľ“), vo
veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a
práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného
súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 287/07.
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že v konaní vedenom okresným súdom
pod sp. zn. 6 C 287/07 sa sťažovateľ žalobou doručenou okresnému súdu 3. októbra
2007 domáha proti žalovanej (S., a. s.) zaplatenia sumy 42 647,91 € s príslušenstvom
z titulu náhrady mzdy z neplatného okamžitého skončenia pracovného pomeru. Podľa
tvrdení sťažovateľa okresný súd aj napriek skutočnosti, že v danej veci ide o vyriešenie jeho
existenčnej otázky, a aj napriek tomu, že predseda okresného súdu už v minulosti uznal
sťažnosť sťažovateľa na prieťahy v konaní za dôvodnú, aj naďalej koná vo veci
so zbytočnými a neodôvodnenými prieťahmi, čím sa neustále predlžuje stav jeho právnej
neistoty a odďaľuje sa právoplatné skončenie sporu.
Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:
„... Súd od podania žaloby vo veci nekonal, preto som dňa 25. 03. 2009 podal
predsedovi Okresného súdu v Žiline sťažnosť na prieťahy v konaní. Súd vo vyjadrení k
mojej sťažnosti vyhodnotil sťažnosť ako čiastočné dôvodnú a podpredseda súdu mi poslal
odpoveď listom zo dňa 20. 4. 2009. Súd odôvodňoval prieťahy v konaní, ktoré vznikli najmä
zvýšenou zaťaženosťou konajúceho sudcu, ktorý prevzal veľké množstvo starých vecí kde
musel urýchlene konať. Toto obdobie nečinnosti súdu viac ako 20 mesiacov považujem za
prieťahy v konaní. ...
... Trvajúci súdny spor veľmi nevhodne pôsobí aj na môj zdravotný stav, a to najmä
psychicky. Určitý čas som bol nezamestnaný, poberal som iba podporu v nezamestnanosti,
čím životná úroveň moja i mojej rodiny výrazne klesla. O to zložitejšie sa tento stav prijíma
mne i mojej rodine, keď je právoplatne rozhodnuté už viac ako 4 roky, že zamestnávateľ
so mnou neoprávnene skončil pracovný pomer okamžite a finančná satisfakcia za celé
obdobie niekoľkých rokov mi nebola priznaná tým, že súd nie je spôsobilý rozhodnúť
v primeranom čase. V súčasnosti mám tiež viaceré zdravotné problémy, som vo veku, keď sa
veľmi ťažko zamestnáva, je preto pre mňa nesmierne dôležité, aby mi boli čo najskôr
vyplatené finančné prostriedky, ktoré je bývalý zamestnávateľ povinný mi podľa zákona
vyplatiť. Aby sa tak stalo, je k tomu potrebné právoplatné rozhodnutie v tejto veci, v ktorej
sústavne súdne prieťahy pretrvávajú, a to aj opakovane.“
Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti
na ďalšie konanie takto rozhodol:
„Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a právo na prejednanie jeho záležitostí súdom v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu v Žiline v konaní 6 C 287/2007 bolo porušené.
Okresnému súdu v Žiline prikazuje v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 287/2007 konať
bez zbytočných prieťahov.
Sťažovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie v sume 3.000,00 €..., ktoré mu je
Okresný súd v Žiline povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
Okresný súd v Žiline je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia
v sume 356,40 € na účet jeho právneho zástupcu Mgr. M. ., do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu.“
2. Na základe výzvy ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci
konania: za okresný súd jeho predseda listom sp. zn. 1 SprS 537/2012 z 27. augusta 2012
a právny zástupca sťažovateľa stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu listom
z 13. septembra 2012.
2.1 Predseda okresného súdu vo vyjadrení k sťažnosti s odvolaním sa na v prílohe
doručené písomné stanovisko konajúceho zákonného sudcu z 23. augusta 2012
odôvodňujúceho prípadné prieťahy v danej veci svojou neprimeranou pracovnou
zaťaženosťou a s uvedením celkového počtu v rozhodujúcom období v agende registra „C“
jemu pridelených a súčasne ním vybavených vecí iba bez ďalšieho uviedol, že „... súhlasí
s upustením od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti“.
2.2 Právny zástupca sťažovateľa vo svojom stanovisku k vyjadreniu okresného súdu
okrem iného uviedol:
„... S obsahom vyjadrenia zákonného sudcu, ktorý vec rozhoduje, som sa podrobne
oboznámil. Aj keď všeobecne môžem subjektívne akceptovať jeho preťaženosť z hľadiska
počtu prípadov, ktoré rieši, je vecou príslušného súdu a štátu, aby vytvorili riadne
podmienky na výkon práce sudcovi. Činnosť jednotlivých sudcov na Okresnom súde v Žiline
zastupujúci advokát pozná pomerne podrobne zo svojej praktickej činnosti pri riešení
v súčasnosti viac ako 50 aktívnych sporov, v žiadnom z týchto konaní zatiaľ nedochádza
k takým markantným prieťahom v konaní. Prieťahy, ktoré takto vznikajú sú určite vecou aj
organizácie práce súdu a prístupu súdnej rady k celej problematike prideľovania veci
jednotlivým sudcom. Nesprávna organizácia práce, alebo iné subjektívne faktory, prípadne
nerovnomerné vyťaženie jednotlivých sudcov, nemôžu byť na ťarchu občanovi, ktorý sa
domáha svojich práv. Pripomíname, že v tomto prípade ide o pracovnoprávnu vec.
K neplatnému okamžitému skončeniu pracovného pomeru došlo v marci 2004. Dlhé čakanie
na prvostupňový rozsudok vo veci finančnej náhrady sťažovateľovi, ktorý bol vyhlásený až
v máji 2012, t. j. po piatich rokoch od podania žaloby, stráca svoj zmysel a účinnosť...“
Zároveň právny zástupca sťažovateľa ústavnému súdu oznámil, že „... sťažovateľ
súhlasí s tým, aby ÚS SR upustil od ústneho pojednávania...“ o prijatej sťažnosti.
3. Ústavný súd tak podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od
ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s vyjadreniami účastníkov
k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať
ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru. Jej prerokovanie na ústnom
pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou týchto
práv – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na
zistenie skutočností potrebných pre meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom,
či namietaným postupom súdu bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov, resp. právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote
(I. ÚS 40/02, I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04).
II.
Zo sťažnosti, z jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa
vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného
okresným súdom pod sp. zn. 6 C 287/07:
- 3. október 2007 – okresnému súdu bol doručený návrh na začatie konania (ďalej len
„žaloba“), ktorým sa sťažovateľ, zastúpený advokátom, domáhal proti žalovanej zaplatenia
sumy 1 224 287 Sk (t. j. 40 638,88 €) s príslušenstvom z titulu náhrady mzdy „z dôvodu
neplatného skončenia pracovného pomeru okamžitým skončením zo dňa 22. 03. 2004“
(podľa petitu žaloby, pozn.),
- 8. október 2007 – okresný súd uznesením vyzval žalovanú, aby sa k žalobe vyjadrila,
- 12. november 2007 – žalovaná sa vyjadrila k žalobe,
- 9. apríl 2009 – okresný súd nariadil pojednávanie na 8. jún 2009 a súčasne právnemu
zástupcovi sťažovateľa zaslal vyjadrenie žalovanej,
- 8. jún 2009 – na okresnom súde sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom okresný súd na
návrh sťažovateľa rozhodol o pripustení zmeny, resp. rozšírení žaloby, čo sa týka
uplatňovanej sumy, a pojednávanie bolo odročené na neurčito na účely ďalšieho
dokazovania, resp. okresný súd uložil žalovanej, aby v stanovenej lehote predložila
špecifikáciu spôsobu výpočtu pravdepodobného zárobku na určenie výšky náhrady mzdy,
- 2. júl 2009 – okresnému súdu bolo doručené vyjadrenie žalovanej,
- 21. apríl 2010 – právny zástupca sťažovateľa žiadal o nariadenie pojednávania,
- 11. máj 2010 – okresný súd nariadil pojednávanie na 11. jún 2010,
- 11. jún 2010 – na okresnom súde sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom okresný súd
rozhodol o pripustení zmeny, t. j. rozšírenie žaloby, čo sa týka úrokov z omeškania
zo žalovanej sumy, a pojednávanie bolo odročené na 17. september 2010 na účely doplnenia
dokazovania,
- 21. jún 2010 – okresnému súdu bolo doručené podanie žalovanej, ktorým oznámila adresu
bydliska označených svedkov,
- 6. júl 2010 – okresnému súdu bolo doručené podanie žalovanej, prílohou ktorého bol
výkaz priemerného mesačného zárobku sťažovateľa za 1. štvrťrok 2004,
- 7. júl 2010 – okresný súd výzvami žiadal S., a. s. (ďalej len „zamestnávateľ“), o zaslanie
pracovnej zmluvy uzavretej so sťažovateľom vrátane jej dodatkov, ako aj opisu jeho
mzdových listov počnúc od vzniku pracovného pomeru až do konca roka 2007; Úrad práce
sociálnych vecí a rodiny Ž. (ďalej len „úrad práce“) o zaslanie označených listinných
dôkazov súvisiacich s vedením sťažovateľa v evidencii uchádzačov o zamestnanie a
Daňový úrad Ž. (ďalej len „daňový úrad“) o zaslanie daňového priznania spoločnosti P.,
spol. s r. o. (ďalej len „spoločnosť P.“), za roky 2004 až 2007,
- 26. júl 2010 – okresnému súdu bola doručená správa úradu práce s prílohami,
- 27. júl 2010 – daňový úrad doručil okresnému súdu fotokópie daňových priznaní k dani
z príjmov právnickej osoby (spoločnosť P.),
- 28. júl 2010 – okresnému súdu bolo doručené oznámenie zamestnávateľa o tom, že osobu
s identifikačnými údajmi, resp. dátumom narodenia podľa výzvy zo 7. júla 2010 ako svojho
zamestnanca neeviduje,
- 17. september 2010 – na okresnom súde sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom boli
okrem iného vypočutí štyria svedkovia; pojednávanie bolo odročené na 2. november 2010
na účely doplnenia dokazovania, pričom okresný súd právnemu zástupcovi sťažovateľa
uložil povinnosť písomne sa v stanovenej lehote vyjadriť k výške priemerného zárobku
sťažovateľa na pracovno-právne účely za 2. štvrťrok 2004,
- 5. október 2010 – okresnému súdu bolo doručené podanie právneho zástupcu sťažovateľa,
ktorým na účely vyjadrenia sa k výške priemerného zárobku sťažovateľa na pracovno-
právne účely za 2. štvrťrok 2004 žiadal, aby okresný súd uložil žalovanej povinnosť
predložiť čitateľný opis mzdových listov sťažovateľa za rozhodujúce obdobie,
- 12. október 2010 – okresný súd opätovne žiadal zamestnávateľa o zaslanie listinných
dôkazov, ako vo výzve zo 7. júla 2010, avšak tentokrát dátum narodenia sťažovateľa už
uviedol správne, zároveň žalovanej zaslal podanie právneho zástupcu sťažovateľa
z 5. októbra 2010 na vyjadrenie sa k nemu,
- 28. október 2010 – okresnému súdu bolo doručené vyjadrenie žalovanej, ako aj oznámenie
zamestnávateľa o tom, že sťažovateľ bol jeho zamestnancom, pričom žiadané listiny mali
byť okresnému súdu zaslané najneskôr do 29. októbra 2010,
- 2. november 2010 – okresnému súdu bolo doručené podanie zamestnávateľa, ktorého
prílohou boli okresným súdom žiadané listinné dôkazy, zároveň sa na okresnom súde
uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito pre účely nariadenia znaleckého
dokazovania,
- 19. november 2010 – okresný súd vyzval sťažovateľa na zaslanie vyplneného úradného
tlačiva – potvrdenia o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch, resp. na
preukázanie svojich pomerov pre účely rozhodnutia o zložení preddavku na trovy
znaleckého dokazovania,
- 3. december 2010 – okresnému súdu bolo doručené podanie právneho zástupcu
sťažovateľa, v prílohe ktorého predložil potvrdenie o osobných, majetkových a zárobkových
pomeroch sťažovateľa, ako aj ďalšie súvisiace listiny,
- 26. januára 2011 – okresný súd uznesením ustanovil znalkyňu z odboru ekonómie
a manažmentu, odvetvia personalistiky, účtovníctva a daňovníctva Ing. D. P. (ďalej len
„znalkyňa“) na zistenie a výpočet priemerného zárobku sťažovateľa na pracovno-právne
účely na obdobie 2. štvrťroka 2004, zároveň sťažovateľovi a žalovanej uložil povinnosť
zložiť zálohu na trovy znaleckého dokazovania,
- 10. marec 2011 – okresný súd svoje uznesenie č. k. 6 C/287/2007-212 opatril doložkou
o nadobudnutí právoplatnosti, podľa ktorej uznesenie nadobudlo právoplatnosť v časti
výroku o nariadení znaleckého dokazovania a o ustanovení znalkyne 4. februára 2011
a v časti výroku o povinnosti zložiť zálohu na trovy znaleckého dokazovania 22. februára
2011, súčasne po zistení, že zálohu na trovy znaleckého dokazovania sťažovateľ a žalovaná
už zaplatili, okresný súd zaslal spis znalkyni na vypracovanie znaleckého posudku,
- 11. apríl 2011 – znalkyňa žiadala okresný súd o zaslanie kolektívnej zmluvy alebo internej
pracovno-právnej smernice (k odmeňovaniu, pozn.) žalovanej za rozhodujúce obdobie,
- 14. apríl 2011 – okresný súd znalkyni oznámil, aby sa so svojou žiadosťou z 11. apríla
2011 obrátila priamo na účastníkov, resp. na žalovanú,
- 5. máj 2011 – znalkyňa doručila okresnému súdu znalecký posudok vrátane vyúčtovania
svojej odmeny,
- 6. máj 2011 – okresný súd zaslal znalecký posudok právnemu zástupcovi sťažovateľa
a žalovanej na vyjadrenie,
- 23. máj 2011 – okresnému súdu bolo doručené vyjadrenie právneho zástupcu sťažovateľa
k znaleckému posudku,
- 12. október 2011 – okresný súd zaslal vyjadrenie právneho zástupcu sťažovateľa
z 23. mája 2011 znalkyni na zaujatie stanoviska k nemu,
- 27. október 2011 – okresnému súdu bolo doručené podanie znalkyne, ktorým k vyjadreniu
právneho zástupcu sťažovateľa zaujala svoje stanovisko,
- 28. marec 2012 – okresný súd nariadil pojednávanie na 18. máj 2012 a zároveň zaslal
právnemu zástupcovi sťažovateľa podanie znalkyne z 27. októbra 2011 a žalovanej
vyjadrenie právneho zástupcu sťažovateľa z 23. mája 2011 a tiež podanie znalkyne
z 27. októbra 2011,
- 2. apríl 2012 – okresný súd uznesením priznal znalkyni znalečné,
- 18. máj 2012 – na pojednávaní okresný súd vyhlásil rozsudok, ktorým rozhodol, že
žalovaná je povinná zaplatiť sťažovateľovi sumu 3 542,89 € do 3 dní odo dňa nadobudnutia
jeho právoplatnosti, a vo zvyšnej časti žalobu zamietol s tým, že o trovách konania bude
rozhodnuté do 30 dní po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej,
- 3. august 2012 – sťažovateľ podal proti rozsudku okresného súdu z 18. mája 2012
odvolanie,
- 28. august 2012 – odvolanie sťažovateľa bolo doručené žalovanej na vyjadrenie,
- 13. september 2012 – okresný súd vec postúpil Krajskému súdu v Žiline (ďalej len
„krajský súd“) na rozhodnutie o odvolaní (sp. zn. 10 Co 158/2012).
III.
Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. ...
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na
prejednanie záležitosti v primeranej lehote je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa
nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci
na súde alebo inom štátnom orgáne sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia
neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty dochádza spravidla až právoplatným
rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Priznanie práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zakladá
povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne
realizovalo (II. ÚS 21/01, I. ÚS 251/05).
Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 287/07 došlo k porušeniu základného práva
sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2
ústavy a práva na prerokovanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1
dohovoru.
Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo
alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prerokovanie záležitosti v primeranej lehote
zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého
jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie
účastníka konania a postup súdu (I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre
ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom
konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05).
Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.
Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že predmetom napadnutého
občianskoprávneho konania je finančný nárok z neplatného okamžitého skončenia
pracovného pomeru, t. j. vec, ktorá má priamy dopad na existenčnú sféru sťažovateľa (jeho
príjem) a ktorej povaha si preto vyžaduje mimoriadnu starostlivosť a pozornosť
všeobecného súdu venovanú efektívnemu a rýchlemu postupu, aby bol naplnený účel
súdneho konania, čo okrem iného znamená, že všeobecný súd má povinnosť organizovať
svoj procesný postup tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a skončená (§ 100 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku) a aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli
ktorému sa naň osoba obrátila so žiadosťou o rozhodnutie (napr. I. ÚS 142/03, I. ÚS 145/03,
1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že na jednej strane
by bolo možné posudzované konanie považovať za skutkovo náročnejšie, keďže s ohľadom
na predmet konania, ktorým bol v danom prípade finančný nárok z neplatného skončenia
pracovného pomeru, bola na okresný súd kladená vyššia miera náročnosti, čo sa týka
dokazovania, najmä pri zadovažovaní potrebných listinných dôkazov, ktoré bolo napokon
zavŕšené vypracovaním znaleckého posudku, avšak na druhej strane podľa názoru
ústavného súdu aj vzhľadom na celkové trvanie znaleckého dokazovania nemožno túto
okolnosť považovať za takú, ktorá by prispela ku vzniku zistených zbytočných prieťahov
v danej veci (pozri ďalej).
2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľa ako účastníka konania, ústavný súd za skúmané
obdobie nezistil žiadne skutočnosti alebo okolnosti na jeho strane, ktoré by mu bolo možné
pričítať ako prekážku pre riadny procesný postup v konaní.
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal aj postupom okresného súdu a v tejto súvislosti
prihliadol aj na § 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého len čo sa
konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo
najrýchlejšie prerokovaná a rozhodnutá.
Ústavný súd zistil, že postup okresného súdu v sťažovateľom namietanej veci nebol
plynulý a efektívny. Na ťarchu okresného súdu je potrebné pričítať zbytočné prieťahy
v trvaní viac ako 1 rok a 5 mesiacov v čase od 12. novembra 2007, keď žalovaná reagovala
na výzvu okresného súdu, do 9. apríla 2009, keď okresný súd nariadil vo veci pojednávanie,
pričom počas tohto obdobia okresný súd nevykonal žiadny procesný úkon. Ďalšie zbytočné
prieťahy v trvaní viac ako 10 mesiacov spôsobil okresný súd aj v období od 2. júla 2009,
keď mu bolo v nadväznosti na závery posledného pojednávania opäť doručené vyjadrenie
žalovanej, do 11. mája 2010, keď nariadil termín ďalšieho pojednávania. Obdobne, v čase
od 23. mája 2011, keď bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie právneho zástupcu
sťažovateľa k znaleckému posudku, do 12. októbra 2011, keď okresný súd toto vyjadrenie
zaslal znalkyni na zaujatie stanoviska, okresný súd nekonal viac ako 4 mesiace.
Napokon ako zbytočné prieťahy je potrebné na ťarchu okresného súdu pričítať aj
obdobie od 27. októbra 2011, keď bolo okresnému súdu doručené stanovisko znalkyne,
do 28. marca 2012, keď okresný súd nariadil termín ďalšieho pojednávania, t. j. viac ako
5 mesiacov.
Uvedeným postupom okresný súd spôsobil v posudzovanom konaní zbytočné
prieťahy celkovo v trvaní viac ako 3 roky.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného súdu
v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 287/07 došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na
prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je
uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.
IV.
4. Vzhľadom na skutočnosť, že vo veci vednej pod sp. zn. 6 C 287/07 okresný súd
rozhodol rozsudkom z 18. mája 2012, pričom tohto času prebieha v tejto veci odvolacie
konanie, ktorého rýchlosť, ako ani výsledok okresný súd nevie objektívne ovplyvniť,
ústavný súd nepovažoval za potrebné prikázať okresnému súdu ďalej konať vo veci bez
zbytočných prieťahov.
5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho
základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
Sťažovateľ sa domáhal priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume
3 000 €.
Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného
v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného
v čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je pre sťažovateľa dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd
preto uznal za odôvodnené priznať sťažovateľovi aj finančné zadosťučinenie podľa
citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti,
s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, najmä vzhľadom na zistený rozsah zbytočných
prieťahov považuje za primerané v sume uplatneného nároku, t. j. v sume 3 000 €, tak ako
to je uvedené v bode 2 výroku tohto rozhodnutia.
6. Právny zástupca sťažovateľa si uplatnil nárok na úhradu trov právneho zastúpenia
v celkovej sume 356,40 € vrátane 20 % DPH (právny zástupca predložil osvedčenie platcu
DPH).
Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal
z príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
v znení neskorších predpisov. Základná sadzba odmeny za jeden úkon právnej služby
uskutočnený v roku 2011 je 123,50 € a hodnota režijného paušálu je 7,41 € a za jeden úkon
právnej služby uskutočnený v roku 2012 je 127,17 € a hodnota režijného paušálu je 7,63 €.
S poukazom na výsledok konania sťažovateľovi vznikol nárok na úhradu trov za dva
úkony právnej služby uskutočnené v roku 2011 (prevzatie zastúpenia a podanie sťažnosti
ústavnému súdu) v sume 314,18 € (vrátane režijného paušálu a DPH) a za jeden úkon
uskutočnený v roku 2012 (stanovisko z 13. septembra 2012) v sume 161,76 € (vrátane
režijného paušálu a DPH), t. j. sťažovateľovi vznikol nárok na úhradu trov v celkovej sume
475,94 €.
Vzhľadom na skutočnosť, že právny zástupca sťažovateľa si uplatnil nárok na úhradu
trov iba v sume 356,40 €, ústavný súd ju sťažovateľovi priznal vo výške uplatneného
nároku, tak ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 25. októbra 2012