Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 397/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. októbra 2012

v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Jána Lubyho

a Ladislava Orosza v konaní o sťažnosti M. D., B., zastúpenej advokátkou JUDr. A. T., K.,

vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Okresného súdu

Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne vedenom pod sp. zn.

), za účasti Okresného súdu Bratislava IV, takto

rozhodol:

1. Základné právo M. D. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní

vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Bratislava IV p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod

sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. M. D. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom tisícpäťsto

eur), ktoré jej j e Okresný súd Bratislava IV p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava IV j e p o v i n n ý uhradiť M. D. trovy konania v sume

269,58 € (slovom dvestošesťdesiatdeväť eur a päťdesiatosem centov) na účet jej právnej

zástupkyne JUDr. A. T., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn.

z 15. augusta 2012 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť M. D. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou

namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (ďalej len „“) postupom Okresného

súdu Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka podala 27. apríla 2009 okresnému súdu návrh

na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie sumy 11 617,87 € s prísl.

Sťažovateľka uviedla, že ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu nebolo konanie

v jej právnej veci právoplatne skončené.

Okrem toho, že sa sťažovateľka domáha, aby ústavný súd podľa

vyslovil, že postupom okresného súdu bolo porušené jej základné právo na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa , zároveň navrhuje prikázať

okresnému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov. Napokon sa

domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 3 000 € a úhrady trov konania.

Predsedníčka okresného súdu sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadrila

k sťažnosti podaním sp. zn. Spr. 3262/12 doručeným ústavnému súdu 12. júla 2012,

v ktorom okrem iného uviedla:

„Na tunajšom súde je pod sp. zn. (pôvodne ) vedené

konanie v právnej veci navrhovateľky: M. N. (D.) zastúpená advokátkou JUDr. A. T., proti

odporcovi: J. S. o zaplatenie 11.617,87 € s príslušenstvom...

Po následnom prešetrení spisového materiálu sp. zn. ku dnešnému dňu,

musím s poľutovaním konštatovať, že dané konanie je poznačené prieťahom a to v období

od 23. 2. 2010 do 25. 1. 2012, kedy tunajší súd nevykonal vo veci žiaden úkon. Inak súd

plynule konal, ako vyplýva aj z vyššie uvedeného prehľadu procesných úkonov...

Po prevedení veci do Občianskoprávneho oddelenia postup súdu skomplikovala

skutočnosť, že odporcovi nebolo možné doručiť písomnosť na súdu známu adresu

a následné zistenie, že odporca dňa 7. 7. 2011 zomrel.

Chcem poukázať aj na skutočnosť, že aj samotná navrhovateľka (sťažovateľka)

prispela k celkovej dĺžke konania, keď jej návrh na vydanie platobného rozkazu nebol

perfektný (súd ju vyzýval či súhlasí s rozhodnutím v tej časti, ktorej sa netýka rozpor

s právnymi predpismi, tiež nedoložila potrebný počet príloh k návrhu a následne

opravovala meno odporu). K predĺženiu konania prispelo aj to, že súd rozhodoval o

oslobodení účastníkov od súdnych poplatkov a tiež vinou navrhovateľky celkom dva krát

o jej návrhu na vydanie predbežného opatrenia.

Spis tunajšieho súdu bol za účelom konania a rozhodovania o podaných odvolaniach

zasielaný tiež na Krajský súd v Bratislave, kde sa nachádzal v období od 28. 12. 2009

do 23. 2. 2010.“

Súčasťou vyjadrenia okresného súdu bol aj nasledujúci prehľad procesných úkonov

vykonaných v doterajšom priebehu napadnutého konania:

«Dňa 30. 04. 2009 bol súdu doručený návrh na vydanie platobného rozkazu spolu

so žiadosťou o oslobodenie od súdnych poplatkov.

Uznesením zo dňa 27. 5. 2009 súd priznal navrhovateľke oslobodenie od poplatkov.

Uznesenie bolo doručené 9. 7. 2009 a právoplatnosť nadobudlo dňa 25. 7. 2009.

Výzvou zo dňa 27. 5. 2009 súd vyzval právnu zástupkyňu navrhovateľky na súhlas

s rozhodnutím v tej časti, ktorej sa netýka rozpor s právnymi predpismi podľa § 172 ods. 7

a zároveň vyzval na doručenie príloh v dostatočnom počte.

Dňa 15. 7. 2009 právna zástupkyňa navrhovateľky oznámila, že súhlasí s vydaním

platobného rozkazu v danej časti.

Dňa 22. 7. 2009 právna zástupkyňa navrhovateľky oznámil opravu mena odporcu.

Dňa 2. 10. 2009 súd vydal vo veci platobný rozkaz.

Dňa 22. 10. 2009 podal odporca proti platobnému rozkazu odpor.

Dňa 5. 10. 2009 bol súdu doručený návrh navrhovateľky na vydanie predbežného

opatrenia.

Uznesením zo dňa 5. 10. 2009 súd vyzval navrhovateľku na odstránenie vád podania

zo dňa 5. 10. 2009.

Uznesením zo dňa 9. 11. 2009 súd odmietol podanie navrhovateľky zo dňa

5. 10. 2009.

Dňa 13. 11. 2009 podala navrhovateľka opätovne návrh na vydanie predbežného

opatrenia.

Uznesením zo dňa 23. 11. 2009 súd návrh na vydanie predbežného opatrenia

zamietol.

Uznesením zo dňa 23. 11. 2009 súd vyzval odporcu na zaplatenie poplatku za odpor.

Dňa 26. 11. 2009 bolo súdu doručené odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu

o odmietnutí návrhu na vydanie predbežného opatrenia.

Dňa 16. 12. 2009 bolo súdu doručené odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu

o zamietnutí návrhu na vydanie predbežného opatrenia.

Uznesením zo dňa 22. 12. 2009 súd vyzval navrhovateľku na zaplatenie poplatku

za návrh na nariadenie predbežného opatrenia aj za podané odvolanie.

Zároveň s predkladacou správou zo dňa 22. 12. 2009 súd predložil vec

na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave ako odvolaciemu súdu na rozhodnutie o oboch

podaných odvolaniach navrhovateľky.

Od 28. 12. 2009 do 23. 2. 2010 sa spis nachádzal na Krajskom súde v Bratislave.

Dňa 28. 12. 2009 požiadal odporca o oslobodenie súdnych poplatkov za odpor.

Dňa 13. 1. 2010 bolo súdu doručené odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu

o povinnosti zaplatiť súdny poplatok za návrh na nariadenie predbežného opatrenia 33 €.

Uznesením zo dňa 29. 1. 2010 č. k. -49 Krajský súd v Bratislave potvrdil

napadnuté uznesenie tunajšieho súdu zo dňa 9. 11. 2009.

Uznesením zo dňa 29. 1. 2010 č. k. -50 Krajský súd v Bratislave potvrdil

napadnuté uznesenie tunajšieho súdu zo dňa 23. 11. 2009.

Spis bol tunajšiemu súdu vrátený dňa 23. 2. 2010.

Dňa 25. 1. 2012 bol spis prevedený z oddelenia „Ro“ do oddelenia

Občianskoprávnych vecí „C“ a zapísaný pod sp. zn. .

Dňa 24. 2. 2012 súd zaslal odporcovi tlačivo pre dokladovanie pomerov za účelom

rozhodnutia o jeho žiadosti o oslobodenie od platenia súdneho poplatku za odpor v zmysle

, aby ho súdu zaslal späť v lehote 15 dní. Zásielka sa súd vrátila dňa

2. 3. 2012 s tým, že odporca je na uvedenej adrese neznámy.

Dňa 19. 3. 2012 súd robil dopyt na CEPO, MEO, Soc. poisťovňu, VTOS za účelom

zistenia pobytu odporcu (správa z MEO doručená súdu dňa 5. 4. 2012, z CEPO dňa

10. 4. 2012).

Súd dopytom zistil, že odporca dňa 7. 7. 2011 zomrel.

Dňa 30. 4. 2012 súd vyzval navrhovateľku, či trvá na návrhu a urobil dopyt

na dedičské oddelenie Okresného súdu Bratislava II, nech oznámia informácie týkajúce sa

dedičského konania po poručiteľovi – odporcovi.

Dňa 18. 5. 2012 oznámila notárka súdu, že dedičské konanie po odporcovi nie je

ukončené.»

K vyjadreniu okresného súdu sťažovateľka zaujala stanovisko podaním doručeným

ústavnému súdu 3. októbra 2012, v ktorom okrem iného poukázala na to, že „Predsedníčka

vo svojom vyjadrení zo dňa 29. 6. 2012 na strane 3 uviedla, že dané konanie je poznačené

prieťahom, a to v období od 23. 2. 2010 do 25. 1. 2012. Týmto vyjadrením predsedníčka

Okresného súdu priamo potvrdila, že Okresný súd BA IV porušil sťažovateľkine základné

právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, tak ako to uvádzame vo svojej

sťažnosti.

Čo sa týka komplikácie s doručovaním písomnosti odporcovi, tak to je následok toho,

že Okresný súd BA IV návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol s odôvodnením,

že nariadením predbežného opatrenia by došlo k zásahu do práv odporcu, ktorý je

neprimeraný.

Sťažovateľka žiadala Okresný súd BA IV, aby uložil odporcovi, aby nenakladal

s nehnuteľnosťou vedenou v katastri nehnuteľností Bratislava, správa katastra Bratislava,

zapísanou na LV č... kat. úz. K..., na parc. č... s odôvodnením, že by mohol byť prípadný

výkon rozhodnutia zmarený, nakoľko odporca nemá iný majetok. Odporca pre svoju

bezútešnú situáciu spáchal samovraždu.

Vo svojom vyjadrení predsedníčka OS BA IV neuviedla žiadne relevantné dôkaz ako

obranu proti skutočnostiam, ktoré sú uvedené v sťažnosti, ktorými by vyvrátila tvrdenie

sťažovateľky, práve naopak, potvrdila, že konanie bolo poznačené prieťahom, t. j. sťažnosť

je dôvodná.“.

Obsah súvisiaceho spisu okresného súdu potvrdzuje úkony uvedené v jeho vyjadrení

doručenom ústavnému súdu 12. júla 2012, ktoré vzhľadom na to považuje ústavný súd

za preukázané.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom

konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania

obrátil na súd s návrhom na rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety

, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa druhej vety povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa

zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná

povinnosť pre sudcu vyplýva z ustanovujúceho podmienky, za ktorých možno

odročiť pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým

aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade so svojou

doterajšou judikatúrou (napr. , , ) zohľadňuje tri

základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého

kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

1. Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, zo sťažnosti, ako

aj z vyžiadaného spisu okresného súdu vyplýva, že predmetom namietaného konania je

rozhodovanie o nároku na zaplatenie sumy 11 617,87 € s prísl. s tým, že podľa sťažovateľky

ide o jej pohľadávku voči odporcovi (dlžníkovi) vzniknutú z titulu nevrátenia pôžičky.

Podľa názoru ústavného súdu vec nie je právne ani skutkovo zložitá, pričom na prípadnú

zložitosť nepoukázal ani okresný súd vo svojom vyjadrení k sťažnosti doručenom

ústavnému súdu 12. júla 2012.

2. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval možnosť existencie

zbytočných prieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľky ako účastníčky

súdneho konania v procesnom postavení navrhovateľky. Je pravdou, že sťažovateľka

čiastočne prispela k predĺženiu napadnutého konania v súvislosti s tým, že sa dvakrát

neúspešne domáhala nariadenia predbežného opatrenia, pričom k svojim návrhom

nepripojila dostatočný počet príloh. Uvedená skutočnosť však nie je relevantná, pokiaľ ide

o zodpovednosť okresného súdu za stav napadnutého konania, v akom sa nachádza v čase

meritórneho rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti sťažovateľky.

3. Napokon ústavný súd posudzoval samotný postup okresného súdu v napadnutom

konaní, pričom zistil, že z jeho doterajšej dĺžky (tri a pol roka) bol okresný súd úplne

nečinný dva roky. Ide o dlhodobé obdobie nečinnosti v trvaní od 23. februára 2010

(keď Krajský súd v Bratislave vrátil súdny spis okresnému súdu potom, čo uznesením

č. k. -50 z 29. januára 2010 potvrdil napadnuté uznesenie okresného súdu

z 23. novembra 2009, ktorým bol zamietnutý návrh sťažovateľky na vydanie predbežného

opatrenia) do 24. februára 2012 (okresný súd zaslal odporcovi tlačivo v súvislosti s jeho

žiadosťou o oslobodenie od súdnych poplatkov). Uvedené obdobie nečinnosti uznal

aj okresný súd vo svojom vyjadrení k sťažnosti doručenom ústavnému súdu 12. júla 2012.

Pokiaľ okresný súd vo svojom vyjadrení k sťažnosti argumentoval okrem iného

aj „neúmerne veľkým počtom vecí v oddelení Ro“, ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú

judikatúru (napr. , ), podľa ktorej nadmerné množstvo vecí,

v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie

alebo nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov

na súde, ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu

byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce

zbytočné prieťahy v súdnom konaní.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že doterajším namietaným

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k zbytočným

prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa .

III.

Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľky

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa bolo postupom

okresného súdu porušené, prikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov

a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľka domáhajúca sa

rozhodnutia vo svojej veci.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľka sa domáha aj priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume

3 000 € z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti. Poukázala najmä na to, že „v dôsledku

prieťahov v konaní sa nachádzam neprimerane dlho v právnej neistote“.

Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti

prípadu.

S prihliadnutím na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.

a zároveň berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu, ako

aj skutočnosť, že konanie vo veci nebolo do rozhodnutia ústavného súdu právoplatne

skončené, ústavný súd považoval priznanie sumy 1 500 € za primerané finančné

zadosťučinenie podľa .

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej

vznikli v dôsledku jej právneho zastúpenia v konaní vedenom ústavným súdom advokátkou

JUDr. A. T. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Ústavný súd pri

rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej mzdy zamestnanca

hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2011, ktorá bola 763 €. Úhradu priznal

za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia a spísanie sťažnosti a jej

podanie) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“)

v sume 254,32 € (za dva úkony právnej služby) a 2 x 7,63 € režijný paušál (§ 16 ods. 3

vyhlášky). Úhrada bola priznaná v celkovej sume 269,58 €.

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej

zástupkyne sťažovateľky ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto

rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. októbra 2012