Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 143/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-46

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. novembra 2012

v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Sergeja

Kohuta prerokoval prijatú sťažnosť M. J., K., a E. P., K., zastúpených advokátkou

JUDr. K. P., K., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom

pod sp. zn. (predtým vedenom pod sp. zn. ) a postupom

Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. (predtým vedenom

pod sp. zn. ) a takto

rozhodol:

1. Okresný súd Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. a Krajský

súd v Košiciach v konaniach vedených pod sp. zn. a pod sp. zn.

p o r u š i l i základné právo M. J. a E. P., aby sa ich vec prerokovala bez

zbytočných prieťahov, zaručené v a ich právo

na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd.

2. Okresnému súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. M. J. a E. P. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume každej po 1 500 €

(slovom tisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Košice II p o v i n n ý vyplatiť im

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. M. J. a E. P. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume každej po 500 €

(slovom päťsto eur), ktoré j e Krajský súd v Košiciach p o v i n n ý vyplatiť im do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. M. J. a E. P. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 396,60 €

(slovom tristodeväťdesiatšesť eur a šesťdesiat centov), ktoré j e Okresný súd Košice II

p o v i n n ý vyplatiť na účet ich advokátky JUDr. K. P., K., do jedného mesiaca

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-14 z 30. mája 2012 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť M. J. a E. P. (ďalej len „sťažovateľka 2,

spolu len „sťažovateľky“), ktorou namietali porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod

sp. zn. (predtým vedenom pod sp. zn. ) a postupom

Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(predtým vedenom pod sp. zn. ).

Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že „(...) K porušeniu nášho práva ako sťažovateliek

v 1. a v 2. rade na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2

(...) a článku 6 ods. 1 Dohovoru(...) došlo a dochádza v doposiaľ právoplatne

neskončenom konaní vedenom na Okresnom súde Košice II, sp. zn. a t. č.

na Krajskom súde v Košiciach, sp. zn. v právnej veci žalobkýň 1) M. J.(...),

2) E. P.(...) žalovanej MUDr. Ľ. U.(...) o zaplatenie sumy 4.794,66 € s príslušenstvom, tým,

že v uvedených časových úsekoch súd nevykonal žiaden úkon. (...)

Od začiatku súdneho konania vedeného Okresnom súde Košice II. a následne

na Krajskom súde v Košiciach do dnešného dňa ubehlo viac ako 9 rokov a 8 mesiacov,

a v predmetnom súdnom konaní nebolo vydané právoplatné rozhodnutie vo veci samej. (...)

1) Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci:

Predmetom konania je zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom. Z obsahu spisu,

predložených listinných dôkazov, ako aj vykonaných znaleckých posudkov vyplýva, že nejde

o právne zložitú vec. Faktická zložitosť predmetného sporu spočívala v nedostatočných

listinných dôkazoch, ktorá bola mala byť odstránená vykonaným znaleckým dokazovaním.

Napriek tomu označený súd nedospel k právoplatnému rozhodnutiu vo veci samej ani

po 116 mesiacoch.

2) Pokiaľ ide o správanie sa účastníka predmetného konania:

Pokiaľ ide o dané kritérium pri rozhodovaní o tom, či došlo k zbytočným prieťahom

a tým aj k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa článku 48 ods. 2 , máme za to, že zo strany účastníkov

konania k žiadnym prieťahom nedošlo, keďže sa na pojednávaniach zúčastňovali a to

osobne, resp. prostredníctvom právneho zástupcu a poskytovali súdu náležitú súčinnosť.

3) Pokiaľ ide o spôsob, akým súd v konaní postupoval:

Domnievame sa, že k porušeniu nášho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 došlo v dôsledku

nekonania súdu, pričom neexistovala zákonná prekážka, aby súd vo veci nekonal ako i jeho

konaním, ktoré nesmerovalo k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľov. (...)

Vo veci prieťahov v konaní sme podali viacero urgencií konania, ako aj sťažnosť

predsedovi Okresného súdu Košice II. a predsedovi Krajského súdu v Košiciach v zmysle

ustanovenia a nasl. v znení neskorších právnych predpisov.

Vyššie uvedené urgencie a sťažnosti na prieťahy v konaní pokračujú, a zjavne

neviedli k náprave. (...)

Máme za to, že v dôsledku prieťahov v konaní na Okresnom súde Košice II. a na

Krajskom súde v Košiciach došlo k následkom, ktoré sa už nedajú zásadne napraviť alebo

odstrániť.

Sme v nepriaznivej situácii, pretože dlhotrvajúci súdny spor a právna neistota len

prehlbuje rozpory medzi účastníkmi konania a vedie k vzniku ďalších konfliktných situácií.

Označené súdy si v rozpore s princípmi právneho štátu, resp. v rozpore s právnymi

predpismi, neplnia jednu zo svojich základných úloh, a to poskytnutie rýchlej a účinnej

ochrany práv a právom chránených záujmov účastníkov súdneho konania.

Celý priebeh konania u nás vzbudzuje silný pocit straty dôvery k súdu ako inštitúcii,

ktorej hlavnou úlohou je ochrana zákonnosti, a ktorá svojim postupom hrubo porušuje

základný zákon štátu, resp. jedno zo základných práv zakotvené v článku 48 ods. 2

Slovenskej republiky (). (...)

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a skutočnosť, že nečinnosťou Okresného

súdu Košice II a Krajského súdu v Košiciach, ako aj zbytočnými prieťahmi v zmysle článku

48 ods. 2 , žiadame Ústavný súd, aby nám priznal primerané

finančné zadosťučinenie vo výške 10.000 €.

Z dôvodu, že konanie pre Okresným súdom Košice II. sa vedie od začiatku roka

30. 01. 2002, čo predstavuje do dnešného dňa dobu viac ako 9 rokov a 8 mesiacov, pričom

vo veci samej nebolo vydané právoplatné rozhodnutie a v konaní došlo k zbytočným

prieťahom v dĺžke 116 mesiacov, máme ako sťažovateľky za to, že výška nami

požadovaného zadosťučinenia je primeraná. (...)

Na základe vyššie uvedených skutočností máme za to, že postupom Okresného súdu

v Košiciach II a Krajského súdu v Košiciach, t. j. nečinnosťou v konaní ,

následne a došlo k prieťahom v konaní, a tým k porušeniu

nášho základného práva garantovaného , a to práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, navrhujeme, aby Ústavný súd na základe

vyššie uvedených skutkových a právnych skutočností a vykonanému dokazovaniu vo veci

nálezom rozhodol:

1) Základné právo sťažovateliek v 1. a v 2. rade na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa článku 48 ods. 2 (...) a právo na prejednanie ich záležitosti

v primeranej lehote podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru(...) postupom Okresného súdu

Košice II. v konaní vedenom pod sp. zn. a neskôr postupom Krajského súdu

v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. a porušené bolo.

2) Krajskému súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. prikazuje

konať bez zbytočných prieťahov.

3) Sťažovateľkám M. J. a E. P. priznáva primerané zadosťučinenie vo výške 5.000 €

pre M. J. a 5.000 € pre E. P., ktoré sú Okresný súd Košice II. a Krajský súd v Košiciach

povinní vyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4) Okresný súd v Košiciach a Krajský súd v Košiciach je povinný uhradiť

sťažovateľkám trovy konania na účet ich právnej zástupkyne, do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“.

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci

konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedom, listom sp. zn. zo 17. júla

2012, krajský súd, zastúpený jeho predsedom, listom sp. zn. z 27. júla

2012 a právna zástupkyňa sťažovateliek stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného

súdu a krajského súdu zo 7. augusta 2012.

2.1 Predseda okresného súdu popísal chronológiu úkonov vykonaných okresným

súdom v danej veci a uviedol tieto relevantné skutočnosti:

„(...) Z(...) chronológie vo veci vykonaných úkonov je zrejmé, že konanie na súde

prvého stupňa nebolo poznačené dlhodobejšími obdobiami nečinnosti; za jediné takéto

dlhodobejšie obdobie možno určiť časový priestor medzi 15. 11. 2004, kedy sa uskutočnilo

pojednávanie a 19. 10. 2005, kedy bolo vydané uznesenie na doplnenie znaleckého

dokazovania.

Aj v období, keď sa spis nachádzal u ustanovenej súdnej znalkyne, ktorej

povinnosťou bolo vypracovať kontrolný znalecký posudok, súd z dôvodu nedodržania lehoty

na jeho predloženie znalkyňu opakovane urgoval, právoplatne jej uložil poriadkovú pokutu

a po jej uložení znalkyňu opakovane urgoval na predloženie posudku.

Dĺžku predmetného konania ovplyvnila i skutková obtiažnosť veci, keď v konaní bolo

potrebné nariadiť dvakrát znalecké dokazovanie, ako aj zabezpečiť vypracovanie dodatku

k už podanému znaleckému posudku.

Je potrebné tiež poukázať na tú skutočnosť, že v čase podania ústavnej sťažnosti bola

vec už tunajším súdom niekoľko rokov rozhodnutá. (...) Poznamenávam len, že aj po vrátení

spisu z odvolacieho súdu bez rozhodnutia za účelom opravy priezviska účastníčky konania

(22. 11. 2010), bol tento po vydaní opravného uznesenia bezodkladne vrátený odvolaciemu

súdu (17. 1. 2011).

Zároveň Vám oznamujem, že netrvám na tom, aby ústavný súd konal o veci samej

na ústnom pojednávaní a súhlasím s upustením od neho.“

2.2 Predseda krajského súdu popísal chronológiu úkonov vykonaných krajským

súdom v danej veci a dodal tieto relevantné skutočnosti:

«(...) Spis Okresného súdu Košice II sp. zn. bol prvý raz predložený

Krajskému súdu v Košiciach ako odvolaciemu súdu dňa 4. novembra 2008. Vzhľadom

na vysokú zaťaženosť odvolacieho senátu (vybavovanie vecí v poradí ako došli odvolaciemu

súdu) prišla vec na rad v 3. štvrťroku 2010. Odvolací súd zistil nezrovnalosti v označovaní

priezviska žalobkyne v 2. rade (keď jej priezvisko bolo v spise uvádzané v rôznych verziách,

a to aj v podaniach jej právnej zástupkyne) a tak uznesením zo dňa 27. septembra 2010,

č. k. -325 vrátil vec súdu prvého stupňa za účelom zistenia správneho

priezviska žalobkyne v 2. rade.

Okresný súd Košice II uznesením zo dňa 6. decembra 2010, č. k. -334

opravil priezvisko žalobkyne v 2. rade v „záhlaví“ rozsudku Okresného súdu Košice II

zo dňa 25. 04. 2008, č. k. -238 na správne znenie „P.“.

Spis Okresného súdu Košice II sp. zn. bol druhý raz predložený

Krajskému súdu v Košiciach dňa 17. 01. 2011.

Pri pretrvávajúcej zaťaženosti senátu 4 Co a naštudovaní vecí, bolo vo veci

nariadené pojednávanie na deň 14. júna 2012 s tým, že účastníci, resp. ich zástupcovia

podľa boli poučení o možnosti posúdenia veci podľa

(ďalej ) a bola im uložená lehota na vyjadrenie do 8. júna 2012.

Pojednávanie zo dňa 14. júna 2012 po vyjadrení právnych zástupcov účastníkov aj

k možnosti aplikácie a záverečných prednesov odročil na deň 28. júna

2012 o 10.00 hod. za účelom vyhlásenia rozhodnutia.

Dňa 28. júna 2012 bol verejne vyhlásený rozsudok, ktorým Krajský súd v Košiciach

zmenil rozsudok Okresného súdu Košice II zo dňa 25. apríla 2008, č. k. -334

v jeho napadnutej časti, t. j. okrem výroku o zastavení konania v prevyšujúcej časti tak, že:

1. žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyniam v 1. a 2. rade každej po 947,98 €,

2. v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

Zrušil rozsudok okresného súdu vo výrokoch o trovách konania a v rozsahu zrušenia

vec vrátil na ďalšie konanie.

Písomné vyhotovenie rozsudku bolo po vyhlásení rozsudku doručené prítomným

zástupcom účastníkov.

K namietanému porušeniu základného práva sťažovateliek na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6

ods. 1 dohovoru (postupom krajského súdu) dovolíme si poznamenať, že ak aj došlo

k niekoľko mesačným prieťahom tak to bolo spôsobené faktickou zložitosťou veci, ako aj

náročným právnym posúdením veci. Po právnej stránke odvolací súd naprával pochybenie

Okresného súdu Košice II.

Nemožno obísť ani správanie sa účastníkov (lepšie povedané právnej zástupkyne

žalobkýň), osobitne u žalobkyne v 2. rade, keď jej priezvisko počas konania bolo používané

v rôznych zneniach a tak odvolaciemu súdu neostala iná možnosť, len toto pochybenie

naprávať prostredníctvom okresného súdu (viď uznesenie odvolacieho súdu z 27. 09. 2010,

č. k. -325).

Poukazujeme aj na mimoriadnu pracovnú zaťaženosť odvolacích senátov v rokoch

2010 - 2011, kedy došlo k nárastu odvolacej agendy a k znižovaniu stavu administratívnych

pracovníkov - asistentiek - a tak dochádzalo aj prieťahom pri opisovacích prácach

v súdnych kanceláriách.

Z vyššie uvedených dôvodov navrhujeme ústavnú sťažnosť (voči krajskému súdu)

odmietnuť.

Súhlasíme s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania v predmetnej

ústavnej sťažnosti. (...)»

2.3 Právna zástupkyňa sťažovateliek vo svojom stanovisku k uvedeným vyjadreniam

súdov uviedla:

„(...) So závermi oboch konajúcich súdov o tom, že prejednávaná vec nebola

poznačená dlhodobejšími obdobiami nečinnosti súdu, že dĺžku konania ovplyvnila skutková

obtiažnosť veci, zložitosť veci, náročnosť právneho posúdenia a správanie sa účastníkov,

resp. právnej zástupkyne žalobcov, ako aj mimoriadna pracovná zaťaženosť odvolacích

senátov Krajský súd v Košiciach nesúhlasím. Z chronologického prehľadu jednotlivých

úkonov súdu I. stupňa je možné zistiť, že sú medzi nimi veľké, nadmerné a zbytočné časové

medzery. Napr: od rozšírenia žaloby po výzvu na zaplatenie súdneho poplatku za zmenený

návrh - 8 mesiacov, od nariadenia znaleckého dokazovania po vydanie uznesenia

o doplnení znaleckého posudku 1 rok, od nariadenia kontrolného znaleckého dokazovania

po doručenie odborného stanoviska znalkyne 1 a pol roka. Na odvolacom súde sa vec

nachádzala, bez akéhokoľvek konania v nej, 2 roky. Až po 2 rokoch Krajský súd v Košiciach

zistil, že v priezvisku žalobkyne v 2. rade sú nezrovnalosti a vec vrátil Okresnému súdu

Košice II na opravu.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že postupom Okresného súdu Košice II a Krajského

súdu v Košiciach došlo k porušeniu základného práva sťažovateliek na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote. Základné

právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je príkazom na konanie pre všetky

štátne orgány spôsobom, ktorý vytvára právnu istotu pre subjekty práva. Toto základné

právo zákonodarca zabezpečuje prostredníctvom inštitútov, ktoré sú štátne orgány, vrátane

všeobecných súdov povinné využívať. Takými inštitútmi sú aj ustanovenia Občianskeho

súdneho poriadku, ktoré sú účinnými prostriedkami zabezpečujúcimi plynulosť a optimálnu

dĺžku súdneho konania, ktorého výsledkom je právoplatné rozhodnutie a stav právnej istoty.

Podľa môjho názoru Okresný súd Košice II bol nečinný najmä v čase od 12. 3. 2002

do 27. 11. 2002, od 15. 11. 2004 do 19. 10. 2005 a jeho činnosť bola nesústredená

a neefektívna, najmä v čase od 13. 1. 2006 do 3. 5. 2006 a potom od 3. 5. 2006

do 12. 12. 2007, kedy sa vec nachádzala u znalkyne. Bolo povinnosťou súdu I. stupňa buď

ustanoviť iného znalca alebo uložiť znalkyni poriadkovú pokutu oveľa skôr. Krajský súd

v Košiciach bez akejkoľvek zákonnej prekážky nekonal v období od 4. 11. 2008

do 27. 10. 2010, teda 2 roky. Jeho činnosť ako štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu

právnej neistoty, ohľadom tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľky na štátny orgán

(všeobecný súd) vo svojej veci obrátili, aby o nej rozhodol.

Som toho názoru, že mimoriadnu pracovnú zaťaženosť odvolacích senátov Krajského

súdu v Košiciach v rokoch 2010 až 2011 a znižovanie stavu administratívnych pracovníkov,

nemožno akceptovať ako obranu, pre ktorú dochádzalo, aj k prieťahom v konaní.

V súlade s medzinárodným štandardom uplatňovania dohovoru platí, že nadmerné

množstvo vecí, ktorých štát musí zabezpečiť súdne konanie, nezbavuje štát zodpovednosti

za zbytočné prieťahy v súdnom konaní (). Námietka pretrvávajúceho vysokého

nápadu vecí a v tejto súvislosti neprimeraného zaťaženia sudcov pri vybavovaní agendy,

nemá povahu okolnosti, ktorá by vylučovala alebo znižovala zodpovednosť súdu

za rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň obrátil. Tieto okolnosti nemožno zohľadniť

v súvislosti s pozitívnym záväzkom štátu zabezpečiť právo občana na súdne konanie bez

zbytočných prieťahov. Preto navrhujem, aby obranu Krajského súdu v Košiciach v tomto

smere Ústavný súd SR v Košiciach neakceptoval. Som presvedčená, že všetky vyššie

uvedené skutočnosti sú predsedovi krajského súdu známe a jeho stanovisko možno hodnotiť

ako špekulatívne v snahe vyhnúť sa zodpovednosti Krajskému súdu v Košiciach za vzniknuté

prieťahy v konaní.

Navrhujem, aby Ústavný súd SR rozhodol, že u sťažovateliek došlo k porušenie

základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov zaručeného SR

a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II

a Krajského súdu v Košiciach a priznal im primerané zadosťučinenie každej vo výške 5000

Eur a náhradu trov konania.

Netrvám na tom, aby sa v predmetnej veci konalo ústne pojednávanie.“

3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva

na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania

a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil takýto priebeh a stav

konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. a na krajskom súde pod

sp. zn. (predtým vedeného pod sp. zn. ):

Dňa 30. januára 2002 okresný súd uznesením vylúčil na samostatné konanie nárok

sťažovateliek na zaplatenie sumy 144 000 Sk. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn.

17 C 1015/2002.

Dňa 12. marca 2002 sťažovateľky predložili návrh na zmenu – rozšírenie žaloby.

Dňa 27. novembra 2002 okresný súd vyzval sťažovateľky na zaplatenie súdneho

poplatku za zmenený návrh. Tento bol zaplatený 11. decembra 2002.

Dňa 20. marca 2003 okresný súd nariadil termín pojednávania na 28. apríl 2003.

Pojednávanie sa uskutočnilo a bolo odročené na neurčito pre účely pripojenia súvisiaceho

spisu.

Dňa 23. mája 2003 okresný súd zistil, že spis nie je možné pripojiť, pretože 14. mája

2003 bol v súvisiacej veci vyhlásený rozsudok.

Dňa 30. septembra 2003 okresný súd opätovne zisťoval stav súvisiaceho konania.

Z dôvodu podaného odvolania proti trovám konania sa spis nachádzal na krajskom súde.

Dňa 3. novembra 2003 okresný súd nariadil termín pojednávania na 17. december

2003, pričom toto pojednávanie bolo odročené na účely vypracovania znaleckého posudku.

Dňa 27. apríla 2004 okresný súd nariadil dokazovanie znalcom z odboru oceňovania

nehnuteľností; lehota na vypracovanie znaleckého posudku bola stanovená na 30 dní.

Dňa 8. júna 2004 ustanovený znalec požiadal o predĺženie lehoty na vypracovanie

posudku o 60 dní; dňa 18. júna 2004 bol daný súhlas na predĺženie lehoty.

Dňa 30. augusta 2004 bol okresnému súdu doručený znalecký posudok.

Dňa 6. septembra 2004 bolo rozhodnuté o znalečnom a 7. septembra 2004 bol

znalecký posudok doručený právnym zástupcom účastníkov konania. Vyjadrenia

k znaleckému posudku boli okresnému súdu doručené v dňoch 24. a 28. septembra 2004.

Dňa 1. októbra 2004 okresný súd nariadil termín pojednávania na 15. november

2004. Pojednávanie sa uskutočnilo a bolo odročené na neurčito na dopracovanie znaleckého

posudku.

Dňa 19. októbra 2005 okresný súd uznesením rozhodol o doplnení znaleckého

posudku.

Dňa 27. decembra 2005 bol okresnému súdu doručený doplnok k znaleckému

posudku.

Dňa 13. januára 2006 okresný súd nariadil termín pojednávania na 15. február 2006,

ktoré bolo odročené na žiadosť právneho zástupcu žalovanej pre účely nariadenia

kontrolného znaleckého dokazovania.

Dňa 3. mája 2006 okresný súd nariadil vo veci kontrolné znalecké dokazovanie

a 7. júna 2006 bol spis zaslaný ustanovenej znalkyni na vypracovanie posudku. Ustanovená

znalkyňa nevyhotovila znalecký posudok v stanovenej lehote; 19. marca 2007 a 19. júla

2007 jej boli zasielané urgencie a uznesením z 12. októbra 2007 jej bola uložená poriadková

pokuta. Ani po uložení poriadkového opatrenia znalecký posudok predložený nebol, preto

bola zasielaná opakovaná urgencia pod hrozbou uloženia opakovanej poriadkovej pokuty.

Dňa 12. decembra 2007 predložila znalkyňa odborné stanovisko, ktoré bolo

19. decembra 2007 doručované právnym zástupcom účastníkov konania.

Dňa 26. marca 2008 okresný súd určil termín pojednávania na 22. apríl 2008, ktoré

sa uskutočnilo a bolo odročené na 25. apríl 2008 na účely vyhlásenia rozsudku.

Dňa 25. apríla 2008 bol vo veci vyhlásený rozsudok.

Dňa 18. júna 2008 podali sťažovateľky proti rozsudku odvolanie a 19. júna 2008 sa

odvolala aj žalovaná.

Dňa 1. júla 2008 boli odvolania zaslané na vyjadrenie procesným protistranám

a odvolávajúcim sa účastníkom konania boli zaslané výzvy na zaplatenie súdnych poplatkov

za podané odvolania. Vyjadrenia účastníkov konania k doručeným odvolaniam boli

okresnému súdu doručené 24. a 29. júla 2008.

Dňa 18. augusta 2008 podala sťažovateľka 2 proti uzneseniu o povinnosti zaplatiť

súdny poplatok odvolanie a zároveň požiadala o priznanie oslobodenia od zaplatenia

súdneho poplatku za podané odvolanie.

Dňa 19. augusta 2008 okresný súd zisťoval majetkové pomery sťažovateľky 2.

V septembri 2008 boli doručené odpovede na žiadosti o zistenie majetkových pomerov.

Dňa 2. októbra 2008 bolo sťažovateľke 2 priznané oslobodenie od zaplatenia

súdneho poplatku; uznesenie nadobudlo právoplatnosť 25. októbra 2008.

Dňa 29. októbra 2008 bol spis predložený krajskému súdu. Vec bola zaevidovaná

pod sp. zn. .

Dňa 27. septembra 2010 krajský súd uznesením rozhodol o vrátení veci okresnému

súdu na účely objasnenia správneho mena a priezviska sťažovateľky 2.

Dňa 22. novembra 2010 bol spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 6. decembra 2010 okresný súd vydal opravné uznesenie, ktorým bolo opravené

priezvisko sťažovateľky 2; uznesenie nadobudlo právoplatnosť 8. januára 2011.

Dňa 17. januára 2011 bol spis opätovne predložený krajskému súdu. Vec bola

zaevidovaná pod sp. zn. .

Dňa 21. mája 2012 krajský súd stanovil termín pojednávania na 14. jún 2012, ktoré

sa uskutočnilo a bolo odročené na 28. jún 2012 na účely vyhlásenia rozhodnutia.

Dňa 28. júna 2012 krajský súd rozhodol vo veci rozsudkom.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom krajského súdu

v konaniach vedených pod sp. zn. a sp. zn. dochádzalo

k porušovaniu základného práva sťažovateliek na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručeného v a ich práva na prejednanie veci v primeranej

lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci

v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.

, ).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantované v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti

každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,

správanie účastníka konania a postup súdu (napr. ). V súlade s judikatúrou ESĽP

ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho

význam pre sťažovateľa (napr. , , ). Podľa rovnakých

kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie

v napadnutom konaní mohlo predstavovať určitý stupeň zložitosti súvisiaci s potrebou

opakovaného znaleckého dokazovania, avšak zdĺhavý priebeh napadnutých konaní ústavný

súd nemohol pripísať iba na vrub faktickej náročnosti prerokovávanej veci.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateliek

v preskúmavaných konaniach, ústavný súd nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá by

mala byť osobitne zohľadnená na ich ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov

došlo v tomto konaní k zbytočným prieťahom.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu a krajského súdu

v napadnutých konaniach a predovšetkým poukazuje na to, že celkové trvanie týchto konaní

viac ako desať rokov je už samo osebe neprimerané.

III.1 Vec vedená okresným súdom pod sp. zn. 17 C 1015/2002

Ústavný súd konštatuje, že okresný súd bol v predmetnej veci bez akýchkoľvek

dôvodov nečinný v období od 12. marca 2002 do 27. novembra 2002 (osem mesiacov),

od 3. novembra 2003 do 27. apríla 2004 (päť mesiacov) a od 1. októbra 2004 do 19. októbra

2005 (dvanásť mesiacov). Okresný súd teda minimálne počas dvoch rokov vo veci

nevykonal prakticky žiadny úkon smerujúci k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa

sťažovateľky v danej veci nachádzali, čo je základným účelom práva zaručeného

v citovaných článkoch a dohovoru (pozri napr. ). K prieťahom pritom

nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov, ale výlučne v dôsledku postupu

okresného súdu.

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva

sťažovateliek na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v a práva zaručeného v dohovoru tak, ako to je uvedené

vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

III.2 Vec vedená krajským súdom pod sp. zn. a sp. zn.

Ústavný súd konštatuje, že z chronológie vykonaných úkonov v bode II tohto nálezu

vyplýva, že krajský súd bol vo veci vedenej pod sp. zn. minimálne jeden rok

a vo veci vedenej pod sp. zn. najmenej šesť mesiacov bez akýchkoľvek

dôvodov nečinný, teda nevykonal prakticky žiadny úkon smerujúci k odstráneniu právnej

neistoty, v ktorej sa sťažovateľky v danej veci nachádzali, čo je základným účelom práva

zaručeného v citovaných článkoch a dohovoru. K prieťahom pritom ani v tomto

prípade nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov, ale v dôsledku postupu

krajského súdu.

Obranu krajského súdu, podľa ktorého v daných súvislostiach treba zohľadniť aj

„mimoriadnu pracovnú zaťaženosť odvolacích senátov v rokoch 2010 - 2011, kedy došlo

k nárastu odvolacej agendy a k znižovaniu stavu administratívnych pracovníkov -

asistentiek - a tak dochádzalo aj prieťahom pri opisovacích prácach v súdnych

kanceláriách“, nebolo možné akceptovať. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že ústavný súd

pri posudzovaní toho, či bolo porušené právo sťažovateliek na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov, posudzoval postup krajského súdu, a nie to, či toto právo bolo

porušené činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu alebo asistenta

vybavujúceho danú vec. Preto pri posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti nemožno

prihliadnuť na skutočnosti označované ako objektívne vo vyjadrení predsedu krajského

súdu. V tejto súvislosti ústavný súd už opakovane uviedol (pozri napr. ,

, , , ), že nedostatočné personálne obsadenie

súdu a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len

dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa na ten účel prijali

včas adekvátne opatrenia. v zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov

spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie vecí bez

zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote. Z vyjadrenia

predsedu krajského súdu nevyplýva prijatie účinných opatrení. Skutočnosť, že krajský súd

mal personálne problémy, ktoré nedokázal riešiť, nemôže byť pripočítaná na ťarchu

účastníka konania a nemá povahu okolností, ktoré by vylučovali zodpovednosť súdu, ktorý

je vecne a miestne príslušný na rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň obrátil (pozri napr.

).

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva

sťažovateliek na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v a práva zaručeného v dohovoru aj vo vzťahu ku krajskému

súdu tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4. V nadväznosti na uvedený výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany

sťažovateľkám (už iba vo vzťahu k trovám konania) ústavný súd vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu podľa a

písm. a) konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľky požadovali priznať finančné zadosťučinenie v sume každej po 5 000 €

s odôvodnením, že „Sme v nepriaznivej situácii, pretože dlhotrvajúci súdny spor a právna

neistota len prehlbuje rozpory medzi účastníkmi konania a vedie k vzniku ďalších

konfliktných situácií. Označené súdy si v rozpore s princípmi právneho štátu, resp.

v rozpore s právnymi predpismi, neplnia jednu zo svojich základných úloh, a to poskytnutie

rýchlej a účinnej ochrany práv a právom chránených záujmov účastníkov súdneho

konania.“

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre

sťažovateľky. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať im aj finančné

zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia , ktoré podľa zásad

spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateliek,

najmä aj na výšku uplatneného nároku považuje za primerané každej vo výške po 1 500 €

vo vzťahu k okresnému súdu a každej vo výške po 500 € vo vzťahu ku krajskému súdu.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 3 a 4.

6. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľkám vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátkou

za tri účelne vykonané úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia z 3. októbra

2011, spísanie sťažnosti z 3. októbra 2011 a zaujatie stanoviska k vyjadreniu súdov

zo 7. augusta 2012). Za dva úkony vykonané v roku 2011 patrí odmena v sume dvakrát

po 123,50 €, teda 247 €, a dvakrát režijný paušál v sume po 7,41 €, teda 14,82 €, a za jeden

úkon vykonaný v roku 2012 patrí odmena v sume 127,16 € a režijný paušál v sume 7,63 €,

preto trovy právneho zastúpenia pre jednu sťažovateľku predstavujú sumu 396,61 €.

Základná sadzba tarifnej odmeny bola znížená o 50 %, pretože išlo o spoločné úkony pri

zastupovaní „dvoch alebo viacerých osôb“, t. j. na sumu 198,30 €. Spolu s režijným

paušálom teda jednej sťažovateľke prislúcha odmena v sume 198,30 €. V prípade dvoch

sťažovateliek tvorí náhrada trov právnej služby advokátkou celkovú sumu 396,60 €

v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľkami

rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 5 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. novembra 2012