Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 479/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. novembra 2012

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti E., spol. s r. o., B., zastúpenej advokátom Mgr.

M. K., Advokátska kancelária J., s. r. o., B., vo veci namietaného porušenia základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej dobe zaručeného v čl. 6 ods.

1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v

Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky v konaniach vedených pod sp. zn. ,

sp. zn. a sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti E., spol. s r. o., B., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. júna 2012

doručená sťažnosť spoločnosti E., spol. s r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“), v ktorej

namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v (ďalej len „“) a práva na

prejednanie veci v primeranej dobe zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Bratislave

(ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaniach vedených

pod sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. V 13/2011.

V podstatnej časti sťažnosti sťažovateľka uviedla:

«K porušovaniu práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

došlo postupom Krajského súdu v Bratislave v právnej veci sťažovateľa proti R. (pôvodne

ako S.)..., o zaplatenie 139.608,75,- EUR s prísl. vedenej na tomto súde pod sp. zn. 45 Cb

60/1999.

K porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov dochádzalo

ďalej aj postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky... v tej istej právnej veci, a to

v odvolacích konaniach so sp. zn. a , a v dovolacom konaní

so sp. zn. V 13/2011. ...

Sťažovateľ si prvýkrát uplatnil svoje právo na rozhodnutie vo veci na Krajskom súde

v Bratislave podaním žaloby zo dňa 21.06.1999. K vyčerpaniu všetkých opravných

prostriedkov sťažovateľa, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv poskytuje

a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov, došlo

v predmetnej veci až dňa 20.04.2012, kedy mu bolo doručené uznesenie NS SR zo dňa

29.02.2012, ktorým NS SR podané dovolanie v predmetnej veci odmietol.

Od podania žaloby vo veci až po úplné ukončenie sporu tak uplynulo takmer 13

rokov, počas ktorých došlo zo strany príslušných súdov k viacnásobnému a opakovanému

porušeniu práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a tým

k dlhodobému udržiavaniu stavu právnej neistoty sťažovateľa...

... konanie pred Krajským súdom v Bratislave ako aj pred NS SR ako súdom

odvolacím, resp. dovolacím, sa týkalo žaloby o zaplatenie 139.608,75,-€ s prísl., pričom

z pohľadu právnej zložitosti veci sa súdy zaoberali najmä otázkou platnosti zmluvy

o spoločnej koprodukčnej výrobe televízneho programu „D.“ uzatvorenej medzi odporcom

a spoločnosťou Š., s. r. o., a viazanosťou súdov rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že

bol spáchaný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov v zmysle § 135 ods.

1 Ako je zrejmé zo spisovej dokumentácie a aj z jednotlivých rozhodnutí či už

Krajského súdu v Bratislave alebo NS SR, keď už súdy vo veci ako takej pristúpili ku

konaniu, nepovažovali vec za právne a ani fakticky zložitú. Máme pre to za to, že prieťahy

nemohli byť spôsobené zložitosťou veci ako takej... Správanie sťažovateľa a aj odporcu

možno počas celej doby trvania predmetného sporu hodnotiť ako aktívne, v dôsledku čoho v

žiadnom prípade nedochádzalo k zdĺhavosti konania pre príčiny na strane účastníkov

konania...

Z konania Krajského súdu v Bratislave ako aj NS SR jednoznačne vyplýva, že ich

konanie bolo málo činné... Až po uplynutí takmer štyroch rokov od podania žaloby Krajský

súd v Bratislave vyzval odporcu na vyjadrenie sa k podanej žalobe, pričom prvé

pojednávanie vo veci sa následne uskutočnilo až po uplynutí ďalších takmer dvoch rokov -

dňa 04.05.2005. ... Aj keď Krajský súd v Bratislave po tomto značnom časovom úseku

nečinnosti začal vo veci konať a dňa 16.11.2005 vo veci rozhodol, od podania odvolania

zo strany odporcu zo dňa 09.03.2006 po vykonanie prvého úkonu zo strany odvolacieho

súdu ...ubehli opäť takmer dva raky. O odvolaní odporcu voči prvostupňovému rozhodnutiu

NS SR rozhodol dňa 27.02.2008 a vec vrátil Krajskému súdu v Bratislave.

Aj keď po vrátení veci späť na Krajský súd v Bratislave došlo k opätovnému

rozhodnutiu vo veci v rozmedzí ôsmich mesiacov... o odvolaní tentokrát sťažovateľa NS SR

rozhodoval opäť vyše jedného roka, aj keď rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa

24.06.2009, sp. zn. potvrdzoval. NS SR v konaní so sp. zn.

rozhodol dňa 14.10.2010 a napadnuté rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave potvrdil.

Voči uvedenému rozhodnutiu NS SR sťažovateľ za účelom vyčerpania všetkých

dostupných opravných prostriedkov v zmysle ust.

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky... podal dovolanie na NS SR, ktorému

bola pridelená sp. zn. V 13/2011. Aj keď dovolanie bolo podané na NS SR dňa

09.12.2010, k rozhodnutí o odmietnutí dovolania došlo zo strany NSSR už po uplynutí vyše

jedného roka rozhodnutím zo dňa 29.02.2012, doručeným sťažovateľovi dňa 20.04.2012.

Svojím konaním tak Krajský súd v Bratislave i NS SR zapríčinili prieťahy

v predmetných konaniach najmenej v trvaní desiatich rokov, čím spôsobili sťažovateľovi

stav značnej a dlhotrvajúcej právnej neistoty...

Žiadame, aby sťažovateľovi Ústavný súd SR priznal primerané

finančné zadosťučinenie ako náhradu nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch vo výške

15.000,-EUR...»

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„Základné právo sťažovateľa, spoločnosti E., spol. s r. o..., zastúpeného advokátom

Mgr. M. K., advokátom, konajúcim v mene a na účet spoločnosti Advokátska kancelária J.,

s. r. o... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa ... a

ods. 1 Dohovoru... bolo porušené postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní so sp. zn.

a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaniach so sp. zn. 1

Obo 87/2006, a .

Spoločnosti E., spol. s r. o... priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 15.000,-

EUR, ktoré je Krajský súd v Bratislave a Najvyšší súd Slovenskej republiky povinní vyplatiť

spoločne a nerozdielne do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Krajský súd v Bratislave a Najvyšší súd Slovenskej republiky sú povinní spoločne

a nerozdielne uhradiť spoločnosti E., spol. s r. o... trovy konania v sume 1.706,40,- EUR...

do jedného mesiaca od doručenia tohto nálezu na účet právneho zástupcu, Advokátska

kancelária J. s. r. o...“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

A.

1. Pokiaľ ide o napadnutý postup krajského súdu, ústavný súd zistil, že konanie

vedené na krajskom súde pod sp. zn. bolo ukončené rozhodnutím

z 24. júna 2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť 18. novembra 2010.

2. Sťažovateľka napadla aj postup najvyššieho súdu v konaní vedenom pod

sp. zn. . Ústavný súd zistil, že konanie vedené pod touto spisovou značkou

bolo ukončené uznesením z 27. februára 2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť

15. mája 2008.

3. Konanie vedené na najvyššom súde pod sp. zn. , postup ktorého

sťažovateľka tiež namieta, bolo ukončené rozhodnutím zo 14. októbra 2010, ktoré

nadobudlo právoplatnosť 18. novembra 2010.

Napadnuté konanie krajského súdu bolo právoplatne ukončené 18. novembra 2010

a napadnuté konania najvyššieho súdu boli právoplatne ukončené 15. mája 2008

a 18. novembra 2010, čo je zjavne po uplynutí lehoty ustanovenej zákonom o ústavnom

súde na podanie sťažnosti. V tejto časti tak ústavný súd posúdil predloženú sťažnosť ako

oneskorene podanú a ako takú ju podľa § podľa

odmietol. V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje

zmeškanie tejto lehoty odpustiť, pretože to kogentné ustanovenie

neumožňuje (napr. m. m. , ,

).

B.

Vo vzťahu ku konaniu vedenému na najvyššom súde pod sp. zn. ,

ktorého postup sťažovateľka tiež namieta, je situácia odlišná. Sťažnosť bola ústavnému

súdu doručená faxovým podaním 20. júna 2012 (poštou následne 25. júna 2012), pričom

konanie na najvyššom súde bolo ukončené rozhodnutím z 29. februára 2012, ktoré

nadobudlo právoplatnosť 23. apríla 2012.

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty.

Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola

na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte trvalo

(napr. , , ). Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému

súdu, už nedochádza k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť

odmietne ako zjavne neopodstatnenú ( ) bez ohľadu

na to, z akých dôvodov skončilo toto porušovanie ().

Zo skutočnosti, že namietané konanie skončilo rozhodnutím z 29. februára 2012,

ktoré nadobudlo právoplatnosť 23. apríla 2012, vyplýva, že sťažovateľka sa na ústavný súd

obrátila so svojou sťažnosťou (20. júna 2012) v čase, keď porušenie označeného základného

práva na súde, ktorý označila za účastníka konania, už netrvalo a konanie o jej sťažnosti

pred ústavným súdom nebolo spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje

vo vzťahu k právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(mutatis mutandis ).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, a pretože sťažovateľka sa v predmetnej veci

domáhala ochrany svojho základného práva podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru v čase, keď v označenom konaní pred najvyšším súdom namietané

porušenie práva už netrvalo, a teda bola odstránená jej právna neistota, pripadalo do úvahy

len odmietnutie predmetnej ústavnej sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť podľa § 25

ods. 2 .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. novembra 2012