Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 479/2012
PDF · 154.11 KB
No categories available
II. ÚS 479/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. novembra 2012
predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti E., spol. s r. o., B., zastúpenej advokátom Mgr.
M. K., Advokátska kancelária J., s. r. o., B., vo veci namietaného porušenia základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej dobe zaručeného v čl. 6 ods.
1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v
Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 45 Cb/60/1999 a postupom Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky v konaniach vedených pod sp. zn. 1 Obo 87/2006,
sp. zn. 1 Obo 3/2009 a sp. zn. 1 Obdo V 13/2011 a takto
rozhodol:
Sťažnosť spoločnosti E., spol. s r. o., B., o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. júna 2012
doručená sťažnosť spoločnosti E., spol. s r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“), v ktorej
namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na
prejednanie veci v primeranej dobe zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Bratislave
(ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 45 Cb/60/1999 a postupom
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaniach vedených
pod sp. zn. 1 Obo 87/2006, sp. zn. 1 Obo 3/2009 a sp. zn. 1 Obdo V 13/2011.
V podstatnej časti sťažnosti sťažovateľka uviedla:
«K porušovaniu práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
došlo postupom Krajského súdu v Bratislave v právnej veci sťažovateľa proti R. (pôvodne
ako S.)..., o zaplatenie 139.608,75,- EUR s prísl. vedenej na tomto súde pod sp. zn. 45 Cb
60/1999.
K porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov dochádzalo
ďalej aj postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky... v tej istej právnej veci, a to
v odvolacích konaniach so sp. zn. 1 Obo 87/2006 a 1 Obo 3/2009, a v dovolacom konaní
so sp. zn. 1 Obdo V 13/2011. ...
Sťažovateľ si prvýkrát uplatnil svoje právo na rozhodnutie vo veci na Krajskom súde
v Bratislave podaním žaloby zo dňa 21.06.1999. K vyčerpaniu všetkých opravných
prostriedkov sťažovateľa, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv poskytuje
a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov, došlo
v predmetnej veci až dňa 20.04.2012, kedy mu bolo doručené uznesenie NS SR zo dňa
29.02.2012, ktorým NS SR podané dovolanie v predmetnej veci odmietol.
Od podania žaloby vo veci až po úplné ukončenie sporu tak uplynulo takmer 13
rokov, počas ktorých došlo zo strany príslušných súdov k viacnásobnému a opakovanému
porušeniu práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a tým
k dlhodobému udržiavaniu stavu právnej neistoty sťažovateľa...
... konanie pred Krajským súdom v Bratislave ako aj pred NS SR ako súdom
odvolacím, resp. dovolacím, sa týkalo žaloby o zaplatenie 139.608,75,-€ s prísl., pričom
z pohľadu právnej zložitosti veci sa súdy zaoberali najmä otázkou platnosti zmluvy
o spoločnej koprodukčnej výrobe televízneho programu „D.“ uzatvorenej medzi odporcom
a spoločnosťou Š., s. r. o., a viazanosťou súdov rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že
bol spáchaný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov v zmysle § 135 ods.
1 O. s. p. Ako je zrejmé zo spisovej dokumentácie a aj z jednotlivých rozhodnutí či už
Krajského súdu v Bratislave alebo NS SR, keď už súdy vo veci ako takej pristúpili ku
konaniu, nepovažovali vec za právne a ani fakticky zložitú. Máme pre to za to, že prieťahy
nemohli byť spôsobené zložitosťou veci ako takej... Správanie sťažovateľa a aj odporcu
možno počas celej doby trvania predmetného sporu hodnotiť ako aktívne, v dôsledku čoho v
žiadnom prípade nedochádzalo k zdĺhavosti konania pre príčiny na strane účastníkov
konania...
Z konania Krajského súdu v Bratislave ako aj NS SR jednoznačne vyplýva, že ich
konanie bolo málo činné... Až po uplynutí takmer štyroch rokov od podania žaloby Krajský
súd v Bratislave vyzval odporcu na vyjadrenie sa k podanej žalobe, pričom prvé
pojednávanie vo veci sa následne uskutočnilo až po uplynutí ďalších takmer dvoch rokov -
dňa 04.05.2005. ... Aj keď Krajský súd v Bratislave po tomto značnom časovom úseku
nečinnosti začal vo veci konať a dňa 16.11.2005 vo veci rozhodol, od podania odvolania
zo strany odporcu zo dňa 09.03.2006 po vykonanie prvého úkonu zo strany odvolacieho
súdu ...ubehli opäť takmer dva raky. O odvolaní odporcu voči prvostupňovému rozhodnutiu
NS SR rozhodol dňa 27.02.2008 a vec vrátil Krajskému súdu v Bratislave.
Aj keď po vrátení veci späť na Krajský súd v Bratislave došlo k opätovnému
rozhodnutiu vo veci v rozmedzí ôsmich mesiacov... o odvolaní tentokrát sťažovateľa NS SR
rozhodoval opäť vyše jedného roka, aj keď rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa
24.06.2009, sp. zn. 45 Cb 60/1999 potvrdzoval. NS SR v konaní so sp. zn. 1 Obo 2009
rozhodol dňa 14.10.2010 a napadnuté rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave potvrdil.
Voči uvedenému rozhodnutiu NS SR sťažovateľ za účelom vyčerpania všetkých
dostupných opravných prostriedkov v zmysle ust. § 53 ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky... podal dovolanie na NS SR, ktorému
bola pridelená sp. zn. 1 Obdo V 13/2011. Aj keď dovolanie bolo podané na NS SR dňa
09.12.2010, k rozhodnutí o odmietnutí dovolania došlo zo strany NSSR už po uplynutí vyše
jedného roka rozhodnutím zo dňa 29.02.2012, doručeným sťažovateľovi dňa 20.04.2012.
Svojím konaním tak Krajský súd v Bratislave i NS SR zapríčinili prieťahy
v predmetných konaniach najmenej v trvaní desiatich rokov, čím spôsobili sťažovateľovi
stav značnej a dlhotrvajúcej právnej neistoty...
Žiadame, aby sťažovateľovi Ústavný súd SR priznal primerané
finančné zadosťučinenie ako náhradu nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch vo výške
15.000,-EUR...»
Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol týmto nálezom:
„Základné právo sťažovateľa, spoločnosti E., spol. s r. o..., zastúpeného advokátom
Mgr. M. K., advokátom, konajúcim v mene a na účet spoločnosti Advokátska kancelária J.,
s. r. o... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy... a čl. 6
ods. 1 Dohovoru... bolo porušené postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní so sp. zn.
45 Cb 60/1999 a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaniach so sp. zn. 1
Obo 87/2006, 1 Obo 3/2009 a 1 Obdo V 13/2011.
Spoločnosti E., spol. s r. o... priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 15.000,-
EUR, ktoré je Krajský súd v Bratislave a Najvyšší súd Slovenskej republiky povinní vyplatiť
spoločne a nerozdielne do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
Krajský súd v Bratislave a Najvyšší súd Slovenskej republiky sú povinní spoločne
a nerozdielne uhradiť spoločnosti E., spol. s r. o... trovy konania v sume 1.706,40,- EUR...
do jedného mesiaca od doručenia tohto nálezu na účet právneho zástupcu, Advokátska
kancelária J. s. r. o...“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom
zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ
mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.
A.
1. Pokiaľ ide o napadnutý postup krajského súdu, ústavný súd zistil, že konanie
vedené na krajskom súde pod sp. zn. 45 Cb 60/1999 bolo ukončené rozhodnutím
z 24. júna 2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť 18. novembra 2010.
2. Sťažovateľka napadla aj postup najvyššieho súdu v konaní vedenom pod
sp. zn. 1 Obo 87/2006. Ústavný súd zistil, že konanie vedené pod touto spisovou značkou
bolo ukončené uznesením z 27. februára 2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť
15. mája 2008.
3. Konanie vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 1 Obo 3/2009, postup ktorého
sťažovateľka tiež namieta, bolo ukončené rozhodnutím zo 14. októbra 2010, ktoré
nadobudlo právoplatnosť 18. novembra 2010.
Napadnuté konanie krajského súdu bolo právoplatne ukončené 18. novembra 2010
a napadnuté konania najvyššieho súdu boli právoplatne ukončené 15. mája 2008
a 18. novembra 2010, čo je zjavne po uplynutí lehoty ustanovenej zákonom o ústavnom
súde na podanie sťažnosti. V tejto časti tak ústavný súd posúdil predloženú sťažnosť ako
oneskorene podanú a ako takú ju podľa § podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
odmietol. V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje
zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť, pretože to kogentné ustanovenie
§ 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde neumožňuje (napr. m. m. III. ÚS 124/04, IV. ÚS 14/03,
B.
Vo vzťahu ku konaniu vedenému na najvyššom súde pod sp. zn. 1 Obdo V 13/2011,
ktorého postup sťažovateľka tiež namieta, je situácia odlišná. Sťažnosť bola ústavnému
súdu doručená faxovým podaním 20. júna 2012 (poštou následne 25. júna 2012), pričom
konanie na najvyššom súde bolo ukončené rozhodnutím z 29. februára 2012, ktoré
nadobudlo právoplatnosť 23. apríla 2012.
Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty.
Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola
na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte trvalo
(napr. I. ÚS 22/01, I. ÚS 77/02, I. ÚS 116/02). Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému
súdu, už nedochádza k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť
odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde) bez ohľadu
na to, z akých dôvodov skončilo toto porušovanie (II. ÚS 139/02).
Zo skutočnosti, že namietané konanie skončilo rozhodnutím z 29. februára 2012,
ktoré nadobudlo právoplatnosť 23. apríla 2012, vyplýva, že sťažovateľka sa na ústavný súd
obrátila so svojou sťažnosťou (20. júna 2012) v čase, keď porušenie označeného základného
práva na súde, ktorý označila za účastníka konania, už netrvalo a konanie o jej sťažnosti
pred ústavným súdom nebolo spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje
vo vzťahu k právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
ústavy (mutatis mutandis I. ÚS 6/03).
Vzhľadom na uvedené skutočnosti, a pretože sťažovateľka sa v predmetnej veci
domáhala ochrany svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru v čase, keď v označenom konaní pred najvyšším súdom namietané
porušenie práva už netrvalo, a teda bola odstránená jej právna neistota, pripadalo do úvahy
len odmietnutie predmetnej ústavnej sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 8. novembra 2012